Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200437
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3718200437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. O. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K., E. XX, t. č. K., X. S. XXX/XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny K. G., pracovisko K., dieťa matky X. a otca K., o návrhu otca na zrušenie
vyživovacejpovinnostikmaloletémuO.Z.,naodvolaniematkyprotirozsudkuOkresnéhosúduPovažská

Bystrica, č.k. 8P/12/2018-19 zo dňa 21. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému O. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k.
11P/117/2010-12 zo dňa 15.11.2010, a to dňom 01.04.2018. Rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že posledná
úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, č.k. 11P/117/2010-12 zo dňa 15.11.2010, ktorým súd schválil
dohodu rodičov o zvýšení výživného zo sumy 50 Eur na 100 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2010.
Dňa 01.09.2016 maloletý O. nastúpil na SOŠ K., odbor mechanik - nastavovač, avšak neukončil ani
prvý ročník. Rozhodnutím riaditeľky školy č. X/XXXX/RoPrŠ zo dňa 04.10.2017 na základe žiadosti

zákonného zástupcu maloletého, t. j. matky, maloletému O. z rodinných dôvodov bolo povolené prerušiť
štúdium. Prerušenie štúdia bolo maloletému dovolené do 31.08.2020. Podľa
výpovede matky o povolenie prerušiť štúdium požiadala nie z dôvodov, že by maloletý O. objektívne
nebol schopný študovať, že by mu v tom bránili napríklad zdravotné problémy, ale dôvodom pre podanie
žiadosti o prerušenie tohto štúdia bolo, že maloletý mal neospravedlnené absencie a danú
situáciu už nebolo možné riešiť iným vhodnejším spôsobom. Súd prvej inštancie uviedol, že Zákon o
rodine nestanovuje presne vek, dokedy trvá vyživovacia povinnosť, ale kritérium trvania tejto vyživovacej

povinnosti je predovšetkým schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Od okamihu nadobudnutia tejto
schopnosti má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách a záleží spravidla na ňom, v
akých majetkových pomeroch bude žiť. Pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si
musí niesť samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje
potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho
rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Podľa pracovno-právnych

predpisov maloleté dieťa môže byť zamestnávané už od 15. roku veku, teda aj mladistvá osoba sa
môže zamestnať. Maloletý O. má tak podľa Zákonníka práce pracovno-právnu spôsobilosť, môže sa
zamestnať, čo znamená, že už je schopný sám sa živiť. Návrhu otca preto súd vyhovel (§ 62 ods. 1Zákona o rodine). Z výchovného hľadiska apeloval na maloletého O., ktorý si musí uvedomiť vlastnú
zodpovednosť k svojmu životu a k tomu, čo chce v živote robiť s tým, že nie je možné podporovať jeho
laxný prístup k práci, k štúdiu a dovoliť mu priživovať sa na svojich rodičoch. Má právo nastúpiť do školy

a v štúdiu pokračovať riadne, bez absencií, a ak nie, tak musí prijať skutočnosť, že toto rozhodnutie
nesie dôsledky, teda má sám povinnosť starať sa o seba.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil s tým, že otec bude naďalej zaviazaný povinnosťou prispievať na výživné

pre maloletého sumou 100 Eur mesačne. Uviedla, že ako matka sa snažila robiť všetko, čo jej bolo
doporučené. Spolupracovala s triednou učiteľkou, výchovnou poradkyňou, pracovníkom sociálneho
úradu aj psychologičkou. Nakoniec požiadala o prerušenie štúdia z rodinných dôvodov, ktorej žiadosti
bolo vyhovené. Maloletý podal žiadosť o prácu do viacerých spoločností, avšak doposiaľ bezvýsledne.
Maloletý brigádoval v V. v X. V., takisto v Y. K., avšak pracovnú zmluvu mu nepredĺžili s tým, že
brigádnikov nepotrebujú. Z uvedených brigád mal príjem 40 Eur a 80 Eur mesačne, čo je

nedostačujúce, čiže nie je schopný sám sa živiť. Uviedla, že otec neprejavuje žiadnu ochotu maloletému
pomôcť. Roky sa nepodieľa na jeho výchove, s maloletým sa nestretáva.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil s tým, že na zrušení vyživovacej povinnosti trvá. Maloletý nenavštevuje žiadnu školu,

nikde nepracuje, vedie záhaľčivý spôsob života. Bol vyradený z úradu práce pre nespoluprácu. Matka
maloletého klamala, keď sa informoval o syna, podávala nepravdivé informácie o tom, že maloletý
študuje. Maloletý s otcom odmieta komunikovať.

4. Matka v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní. Zdôraznila,

že otec sa o maloletého dlhodobo nezaujíma, nestretáva sa s ním, v styku mu nikdy nebránila. Ako otec
má stále voči maloletému povinnosti. Je jednoduché všetku zodpovednosť hodiť na matku. O synových
problémoch vedel, nijako nepomohol. Ani teraz nemá snahu situáciu riešiť. Zaujíma sa len o
to, aby nemusel platiť.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Preskúmaním veci z hľadiska odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie skutkový stav zistil riadne a tento posúdil v súlade s hmotným právom. Matka v podanom

odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach v zmysle §
387 ods. 2 CSP na ne odkazuje.

7. Podstata veci a podstata odvolacích námietok spočíva v posúdení toho, či maloletý O. je schopný

sám sa živiť, lebo len splnenie tejto zákonnej podmienky je dôvodom na zrušenie vyživovacej
povinnosti podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine.

8. Odvolací súd po preskúmaní danej veci zdieľa názor súdu prvej inštancie, že maloletý O. nadobudol
schopnosť sám sa živiť. Maloletý má rozhodnutím strednej odbornej školy povolené prerušenie štúdia od

05.10.2017 do 31.08.2020. V štúdiu nepokračuje, štúdiom sa nepripravuje na zamestnanie, nezískava
žiadnu kvalifikáciu na svoje budúce povolanie, na žiadne povolanie sa nepripravuje. Javí sa, že maloletý
sa vyhýba nástupu do zamestnania. Podľa úradu práce, ak je
do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený neplnoletý uchádzač, ktorý neukončil štúdium, bola
by mu ponúknutá práca na základe požiadaviek zamestnávateľov, napríklad požiadavka na pracovné

miesto so základným vzdelaním. Aj ukončené základné vzdelanie totiž umožňuje uplatniť sa na trhu
práce. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá maloletému
bráni v štúdiu. Hoci by sa vzhľadom na vek dalo predpokladať, že maloletý nie je schopný sám sa
živiť, neštuduje, nepracuje a jeho subjektívny postoj k štúdiu (neukončený 1. ročník napriek predĺženej
klasifikácii), resp. k zamestnaniu (nespolupráca s úradom práce) nemôže zakladať trvanie vyživovacej

povinnosti. Pokiaľ maloletý má prerušené štúdium, má možnosť v štúdiu pokračovať. Tým, že bol na
štúdium prijatý, možno nepochybne predpokladať, že je tak rozumovo vyspelý, aby si uvedomil následky,
ktorézprerušeniaštúdiaprenehoplynú. Zadanýchokolnostípotomnemožnospravodlivopožadovať,
abybolirodičianaďalejzaťaženívyživovacoupovinnosťoukmaloletému.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieozrušenívyživovacejpovinnostiotcakmaloletémuakovecnesprávny
potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

10. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).