Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317205962
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317205962.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE s.r.o., so sídlom Česká republika, 110 00 Praha 1 - Nové Město,
Politických vězňů 1272/21, IČO: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
so sídlom XXX XX M., A. XXX/X, IČO: 42 174 902, adresa pre doručovanie: 811 09 Bratislava, Pribinova
25, proti žalovanému: E. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K. - P., J. XXX/X, o zaplatenie
100,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa10.3.2017domáhal,abysúdžalovaného
zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 100,- eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne od 19. 3. 2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 12,- eur a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registroval (pod menom E. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I. A., I.

XXX) a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti
o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ako aj potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXX zo dňa 11. 2. 2014 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010
Z.z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- eur, t. j. zaplatiť celkovú
časť vo výške 128,- eur a to do dvadsiatich ôsmich (28) dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle

zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou,
čo predstavuje sumu vo výške 28,- eur. Žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil riadne a
včas, preto sa dlh stal splatným dňa 11. 3. 2014. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku
prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval,
telefonicky sa žalobcovi so žalovaným nepodarilo skontaktovať, preto žalobcovi vzniklo právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur za zaslané upomienky. Dňa 9. 5. 2016 bola žalovanému
zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca požaduje vrátenie sumy 100,- eur a zmluvnú pokutu

12,- eur. Žalobca požadoval zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar.
vlády SR č. 87/1995 Z.z.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Uviedol, že nikdy nemal žiadnu trvalú, alebo prechodnú adresu
XXX XX I. A., I. XXX. Nikdy na uvedenej adrese nebýval ani prechodne a ani len krátky čas. Nikdy
nemal túto adresu zaevidovanú v systéme Centrálneho registra pobytu obyvateľov SR. Preto má za

to, že žalobca uviedol identifikáciu žalovaného, ktorý pravdepodobne neexistuje a teda nie je pasívne
vecnelegitimovaný.Vecnálegitimáciavyjadrujepostavenieúčastníkakonaniavhmotnoprávnomvzťahu
(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca

žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Ďalej uviedol,
že nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu s mimobankovou inštitúciou a určite nie so žalobcom. Nikdy
sa neregistroval prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk ,

nikdy žalobcu nepožiadal o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur a ani akejkoľvek inej sumy. Nikdy
neprijal v hotovosti, alebo na bankový účet sumu 100,- eur od žalobcu. Žalobca ho nikdy nevyzýval
na úhradu záväzku žiadnou formou - ani SMS, ani emailom. Nikdy nebol kontaktovaný telefonicky
uvedenouspoločnosťouaaninejakýmsprostredkovateľom,dealerom,aleboprávnymzástupcom.Nikdy
mu nebola doručený písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca žiadne svoje tvrdenia nijako nepreukázal,

najmä nepreukázal bankovým výpisom zaslanie uvedenej čiastky z účtu žalobcu na účet žalovaného,
na zmluve nie je žiaden podpis, neuviedol emailové adresy, telefónne číslo žalovaného, bankové konto,
pokladničný doklad o prevzatí peňazí, a ani žiadne výpisy od správcov emailových systémov, alebo
poštové doručenky. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,
musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné
doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať
(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie

svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

5. Súd pre dôsledné použitie § 150 CSP poukazuje na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky:

- UZN NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a
preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú

povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Aby
účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť

svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak

v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézouhmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.);

- rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci).

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

8. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 11. 2. 2014,
Spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

10. V danom prípade sa nejedená o spotrebiteľský úver v zmysle vyššie citovaného zákona, ale

o finančné prostriedky poskytnuté na diaľku podľa zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd nespochybňuje nárok
žalobcunazaplateniedlžnéhoúveru,avšakzpodanejžaloby,akoajzpriloženýchlistinnýchdôkazovsúd
nemohol preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených
listinných dôkazov súd nemal za preukázané žiadne relevantné skutočnosti samotné ako ani ich

vzájomné súvislosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,
že úver bol žalovanému poskytnutý, na aký účet a kedy sa tak stalo, nakoľko od tohto dátumu sa potom
odvíja aj povinnosť úver splatiť (podľa zmluvy do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru). Rovnako žalobca
nepreukázal, že úver sa stal splatným dňa 11. 3. 2014, čo je dôležité pre priznanie úrokov z omeškania.
Najdôležitejším faktom však zostáva, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že práve v žalobe

označená osoba ako žalovaný uzatvorila zmluvu tak, ako to popísal v žalobe. Súdu vôbec nie je zrejmé,
ako žalobca dospel k adrese žalovaného uvedenej v žalobnom návrhu (pokiaľ peniaze zaslal na účet
žalovaného, nepreukázal, na aký účet, že vlastníkom účtu je žalovaný, pričom súd lustráciou v registri
obyvateľov zistil, že v žalobe označená osoba žalovaného má iný pobyt, ako je uvedené v žalobe). V
dôsledku uvedeného je potom neobjasnené, ako mohol žalobca dospieť k osobe žalovaného.

11. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj
skutočnú výšku vyplateného úveru a deň jeho poskytnutia a následne aj splatnosti. Žalobca tieto rozporynijakým spôsobom neozrejmil, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP. Naopak, žalovaný preukázal,
že na jeho účet v Prima banke, a.s. uvedená suma pripísaná nebola.

12. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani
bremeno dôkazu, preto súd musel žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Žalobca nevyužil svoje právo
dostaviť sa na vytýčené pojednávanie a nevyužil tak právo ozrejmiť všetky vzniknuté pochybnosti.

13. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSP, pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov
konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne
úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.