Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204148
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117204148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu C. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. U. T.,
W. G. U. Č.. X, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, na ulici
Konštantínovej č. 3308/6, proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, na Dvořákovom
nábreží č. 4, právne zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na Dvořákovom nábreží č. 8A, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 243,13 Eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 26.10.2017, č. k. 16Csp/52/2017-53, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.243,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.243,13
Eur od 10.03.2017 do zaplatenia. Ďalej vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 15.04.2015 uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskomúvere.Jejpredmetomboloposkytnutieúveruvovýške9.100.-€.Vzmluvebolauvedená

úroková sadzba 19 %, RPMN vo výške 20,80 %, priemerná RPMN vo výške 11,58 %, celková čiastka
úveru 19 072,84 Eur a počet splátok 108. Výška mesačnej splátky bola určená na 178,- Eur a konečná
splatnosť úveru na 25.04.2024. Žalobca z tejto zmluvy uhradil žalovanému celkovo sumu 9.459,96 Eur.
3. Ďalšou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.06.2015 žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 14.000,- pri úrokovej sadzbe 15,90 %, RPMN vo výške 17,20 %, priemernej RPMN vo výške
11,53 %, celkovej čiastke úveru 26.280,03 Eur a počte splátok 108. Výška mesačnej splátky sa stanovila
na 245,- Eur a konečná splatnosť mala nastať 25.06.2024. Z tejto úverovej zmluvy žalobca zaplatil

žalovanému čiastku 14 883,17 Eur.
4. Úverové zmluvy je potrebné posúdiť podľa ust. zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase ich
uzatvárania. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v ust. § 9 ods. 2
tohto právneho predpisu. Medzi nimi je uvedená adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ako

ďalšia náležitosť je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.5. Údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky
náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti
či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v

spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákone č. 129/2010 Z.z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa
musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Je nepochybné, že v sporných úverových zmluvách tento údaj chýba, keďže nie je uvedené aké
predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto je potrebné považovať poskytnuté úvery za

bezúročné a bez poplatkov. Konštatovanie žalovaného, že v zmluve je uvedený počet splátok, výška
úrokovej sadzby ako aj ďalšie predpoklady, z ktorých je možné vypočítať RPMN neobstojí, pretože nie
je úlohou spotrebiteľa robiť prepočty za dodávateľa. Už len z tohto dôvodu bolo opodstatnené žalobe o
vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Žalobca mal žalovanému zaplatiť len sumu 23.100,- Eur
(9.100,- Eur + 14.000,-) a keďže mu zaplatil spolu až 24.343,13 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného
na zaplatenie čiastky 1.243,13 Eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez

právneho dôvodu podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6.Navyševzmluveuzatvorenejvapríliroku2015jeuvedenácelkováčiastkaúveru19.072,84Eur,avšak
pri počte splátok 108 po 178,- Eur mesačne, celková čiastka úveru dosahuje výslednú sumu 19.224,-
Eur. V zmluve z 30.06.2015 sa uvádza celková čiastka úveru 26.280,03 Eur, ktorá pri počte splátok 108
vo výške po 245,- Eur mesačne by mala predstavovať celkovú čiastku 26.460,- Eur.

7. Vo vzťahu k ďalšej chýbajúcej náležitosti, ktorou bolo neuvedenie adresy na prípadné uplatnenie
reklamácie alebo sťažnosti sa zdôraznilo, že táto adresa musí byť uvedená priamo v zmluve.
8. S prihliadnutím na uvedené, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozhodnutie

zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Alternatívne požadoval rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že v rozhodnutí nie je odôvodnené, ktorý zo zákonných
predpokladov na výpočet RPMN mal v zmluvách chýbať. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
musia byť v spotrebiteľskej zmluve uvedené všetky predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov. To, čo je nutné uviesť ako predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

vyplýva z prílohy č. 2, ktorá obsahuje základnú rovnicu pre výpočet RPMN. Zmluvy obsahovali všetky
predpoklady na výpočet RPMN, a to tak výšku úveru, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, výšku
mesačnej splátky, RPMN banky v %, priemernú RPMN na trhu, celkovú čiastku úveru, dátum prvej
splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru.
Zákon nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a zákon nepožadoval ani

predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať v zmysle predpokladov pre výpočet
RPMN. Zákon stanovuje, že predpoklady pre výpočet RPMN sa majú v zmluve uviesť, čo žalovaný
splnil. Zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez
akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol
schopný posúdiť rozsah svojho záväzku. Všetky tieto náležitosti boli v zmluve uvedené. Okrem toho,

žalobcovi bol odovzdaný aj formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere,
ktorý taktiež obsahoval všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Rozsudok je preto nesprávny,
arbitrárny a jeho odôvodnenie nie je dostatočné. Pri tomto odôvodnení nie je možné posúdiť čo presne
a čo všetko konajúci súd obsahu zmlúv vytýka, a ktoré konkrétne dôvody zapríčinili, že sa úvery
považujú za bezúročné a bez poplatkov. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

jednoznačne vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho konania. Tým, že súd prvej inštancie neuviedol, ktorý predpoklad na
výpočet RPMN mal v zmluvách absentovať je rozsudok nepreskúmateľný, čo je samostatným dôvodom
na jeho zrušenie. Iný dôvod, pre ktorý by sa úvery mali považovať za bezúročné a bez poplatkov v
rozsudku uvedený nie je.

11. Pokiaľ ide o adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
v odôvodnení rozsudku nie je uvedené aby v zmluve absentovala adresa veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ani to, aby pre túto absenciu sa úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov. V konaní sa súd prvej inštancie vôbec nevyrovnal so spornou, podstatnou
otázkou, ktorou je platnosť inkorporačnej doložky. Pri konštatovaní sankcie ako je bezúročnosť zmluvy

sa má zákon vykladať v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15, v ktorom Súdny dvor uviedol,
že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 smernice, sankcia v
podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade ak ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.Pri konštatovaní bezúročnosti zmlúv sa vôbec neskúmalo, či okolnosti, pre ktoré súd považoval úvery
za bezúročné, sú také, ktoré mohli spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie nie
je opodstatnené.
14. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický
výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť

správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN
zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv v ust. § 11 ods. 1 písm. b) spája
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

17. Opodstatnenou nie je ani námietka, podľa ktorej v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené
aby v zmluvách absentovala adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť a ani to, aby pre túto absenciu sa poskytnuté úvery považovali za bezúročné a bez
poplatkov. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že pri rozhodovaní sa nezohľadnila obrana žalovaného
spochybňujúca povinnosť uvádzať túto adresu priamo v zmluve. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia je

citované ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv,
podľa ktorého pri absencii tejto náležitosti sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

19. Zmluvy o úvere túto podstatnú náležitosť neobsahujú. Za splnenie tejto povinnosti nemožno
považovať uvedenie adresy sídla žalovaného v záhlaví zmlúv v rámci jeho ďalších identifikačných
údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra len umožňujú identifikovať žalovaného
nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úverov žalovanému. Z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv nevyplýva, aby adresa veriteľa, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše
v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalovaný na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek,
nie je vylúčené aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich
v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv v ust. § 11 ods. 1 písm. b) spája sankciu v podobe bezúročnosti

a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
20. V súvislosti s vyššie uvedenými chýbajúcimi náležitosťami zmluvy je bez právneho významu
tvrdenie obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 30.03.2017, podľa ktorého adresa
veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov vyplývali z reklamačného poriadku a všeobecných obchodných

podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmlúv o úvere. Aj keď Súdny dvor Európskej únie vo
svojom rozsudku zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 zdôraznil, že čl. 10 ods. 1, ods. 2 smernice
2008/48 v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10
ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, uvedené

na posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov vplyv nemá. Zákon č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv v ust. § 9 ods. 2 priamo uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti vymenované v tomto ustanovení. Požiadavka zákona na uvádzanie týchto náležitostí priamov zmluve o spotrebiteľskom úvere je jednoznačná, a preto nepostačuje tieto náležitosti uvádzať v iných
dokumentoch so zmluvou súvisiacich ako sú napr. obchodné podmienky či reklamačný poriadok.
21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.
22. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem

a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované

do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho

dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená

jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si

členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.
23. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka kedy sa považuje spotrebiteľský úver
za bezúročný a bez poplatkov je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne

irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej
harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/15 potvrdil, že smernica sa má
vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade
išlo vnútroštátne právo nad rámec smernice.

24. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 čl. 23 smernice sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

25. Požiadavka smernice k otázke možného sankcionovania úveru jeho bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou sa vzťahuje len na takú náležitosť zmluvy, ktorej neuvedenie je spôsobilé spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
26. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluva sa považuje
za bezúročnú a bez poplatkov aj vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť

vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv
(§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv). Niet žiadnych
pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jasne sankcionuje neuvedenie
adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru.

27. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.28. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% podľa ust.
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).