Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010537
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616010537.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Evžena Kelija a JUDr. Jaroslava Chleboviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. mája 2018, v
trestnej veci obžalovaného Y. F., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s
použitím § 138 písm. j) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 30. 1. 2018, sp. zn. 3T/84/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému Y. F., nar. X. X. XXXX v L. W. U.

podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. u k l a d á trest
odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30. 1. 2018, sp. zn. 3T/84/2016 bol
obžalovaný Y. F. uznaný vinným zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
s použitím § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1)
dňa 24. januára 2015 v V., okres L. W. U. v podvodnom úmysle, pod zámienkou dodania, predaja a
výmeny 4 ks nových plastových okien prevzal od Y. I. sumu 900 Eur ako zálohu za objednané okná,
ktoré mal dodať do 14 dní od ich objednania, i s vedomím, že objednané okná nedodá, ani nezamontuje
a zálohu nevráti, pričom tieto okná nedodal a zálohu nevrátil, čím pre Y. I., trvale bytom V., ul. L. č. X,
t.č. bez prihlásenia bytom V., ul. L. č. X, spôsobil škodu vo výške 900 Eur,

2)
dňa 3. marca 2015 v V., okres J. v podvodnom úmysle pod zámienkou dodania, predaja a výmeny 5
ks nových plastových okien prevzal od E. L. sumu 830 Eur a následne asi po 2 týždňoch v presne
nezistenom dni mesiaca marec 2015 ďalšiu sumu 150 Eur ako zálohu, pod zámienkou dodania, predaja
a výmeny 2 ks nových plastových okien, ktoré mal dodať do 14 dní od ich objednania i s vedomím, že
objednané okná nedodá, ani nezamontuje a zálohu nevráti, pričom tieto okná nedodal a zálohu nevrátil,

čím pre E. L., bytom V. č. XXX, okres J., spôsobil škodu vo výške 980 Eur,

3)dňa 16. marca 2015 v L. T., okres N. v podvodnom úmysle pod zámienkou dodania, predaja a výmeny
2 ks nových plastových okien prevzal od R. T. sumu 750 Eur ako zálohu za objednané okná, ktoré mal
dodať do 14 dní od ich objednania i s vedomím, že objednané okná nedodá, ani nezamontuje a zálohu

nevráti, pričom tieto okná nedodal a zálohu nevrátil, čím pre R. T., bytom L. T., ul. L. R. č. XXX/XX,
spôsobil škodu vo výške 750 Eur,

4)
dňa 30. marca 2015 v L. W. U., v podvodnom úmysle, pod zámienkou dodania, predaja a výmeny 1 ks

hliníkových dverí, 6 ks balkónových dverí, 4 ks plastových okien prevzal od R. V. sumu 3.890,04 Eur
ako zálohu za objednané okná a dvere, ktoré mal dodať do 28 dní od ich objednania i s vedomím, že
objednané okná a dvere nedodá ani nezamontuje a zálohu nevráti, pričom tieto okná a dvere nedodal
a zálohu nevrátil, čím pre R. V., bytom L. U., ul. A. č. XXX/XX, okres L. W. U., spôsobil škodu vo výške
3.890,04 Eur,

5)
v presne nezistený deň v polovici mesiaca apríl 2015 v L. W. U. v podvodnom úmysle, pod zámienkou
dodania, predaja a výmeny 2 ks plastových okien a 1 ks balkónových dverí prevzal od Y. Č.
prostredníctvom jej syna Y. Č.Í. sumu 420 Eur ako zálohu za objednané okná a dvere, ktoré mal dodať
do 15 dní od ich objednania, i s vedomím, že objednané okná a dvere nedodá ani nezamontuje, pričom

tieto okná a dvere nedodal a zálohu nevrátil, čím pre Y. Č., bytom L. W. U., ul. L. č. XX, spôsobil škodu
vo výške 420 Eur,

6)
dňa 5. mája 2015 v L. W. U., v podvodnom úmysle, pod zámienkou dodania, predaja a výmeny 2 ks

plastových okien a 1 ks balkónových dverí prevzal od K. V. sumu 586 Eur za objednané okná a dvere
i pod zámienkou zľavy na ich uhradenie v celej výške, ktoré mal dodať do 15 dní od ich objednania i s
vedomím, že objednané okná a dvere nedodá, ani nezamontuje a zálohu nevráti, pričom tieto okná a
dvere nedodal a peniaze nevrátil, čím pre K. V., bytom I. č. XXX, okres L. W. U., trvale bytom L. W. U.,
ul. M. č. XX, spôsobil škodu vo výške 586 Eur,

7)
dňa 19. mája 2015 v L. v podvodnom úmysle, pod zámienkou dodania, predaja a výmeny 6 ks plastových
okien prevzal od Y. Y. sumu 630 Eur ako zálohu za objednané okná, ktoré mal dodať do 14 dní od
ich objednania i s vedomím, že objednané okná nedodá a zálohu nevráti, pričom tieto okná nedodal

a zálohu nevrátil, čím pre Y. Y., bytom L. Š., Y. č. 4, spôsobil škodu vo výške 630 Eur, čím spôsobil
celkovú škodu vo výške 8.156,04 Eur.

Za to bol obžalovanému podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným Y. I., nar. X.XX.XXXX

v V., bytom V., ul. L. č. XXXX/X, prechodne bytom V., ul. L. č. X, škodu vo výške 900 Eur, E. L., nar.
XX.X.XXXX v C., bytom V. č. XXX, škodu vo výške 980 Eur, R. T., nar. XX.X.XXXX v L. Q., bytom L. T., ul.
L. R. č. XXX/XX, škodu vo výške 750 Eur, R. V., nar. X.X.XXXX v N., bytom L. U., ul. A. č. XXX/XX, škodu
vo výške 3.890,04 Eur, Y. Č., nar. XX.X.XXXX v L. W. U., bytom L. W. U., ul. L. č. XX, škodu vo výške
420 Eur, K. V., nar. X.X.XXXX v L. W. U., bytom I. č. XXX, bez prihlásenia bytom L. W. U., ul. M. č. XX,

škodu vo výške 586 Eur a Y. Y., nar. XX.X.XXXX v L. W. U., bytom L. Š., Y. č. X, škodu vo výške 430 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie čo do výroku o vine, treste a škode
obžalovaný Y. F., ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nedostatočného zistenia
skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia skutku a nezákonnosti uvedeného rozsudku ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo. Má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa
skutok, v rozsahu ako je uvedený v odsudzujúcom rozsudku, stal a že ho spáchal.Napádanesprávnehodnoteniedôkazovzostranyprvostupňovéhosúdu,ktorénebolovykonanévsúlade
s § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj porušenie zásad uvedených v § 2 ods. 10 (zásada zistenia skutkového stavu

bez dôvodných pochybností), ako aj základnej zásady rozhodnúť v prípade pochybnosti v prospech
obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Vychádza zo skutočnosti, že zákon neurčuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na
preukázanie dokazovanej skutočnosti a na určenie dôkaznej sily jediného dôkazu. Orgán činný v
trestnomkonaníasúdzhodnotídôkazpodľasvojhovoľnéhouváženia,ktoréniejezákonomvymedzené.
Vnútorné presvedčenie súdu sa musí vytvárať prísne logickým úsudkom vyplývajúcim zo starostlivého,
objektívneho a všestranného uváženia všetkých dostupných dôkazov, a to jednotlivo i v ich súhrne. V

súlade s týmto musí byť v odôvodnení rozsudku vysvetlené, ktoré skutočnosti bral súd ako preukázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na
výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa riadil pri hodnotení prevedených
dôkazov a prečo nevyhovel návrhu na prevedenie ďalších dôkazov. To znamená, že napriek tomu,
že pri hodnotení dôkazov súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, treba brať do

úvahy spôsob postupu pri dokazovaní a či je skutočne dôkaz vierohodný, pravdivý, či sa vzťahuje na
predmetnú vec. Vierohodnosť pritom predstavuje dokázanú a zdôvodnenú pravdu. Je to presvedčenie
o jeho pravdivosti a nie predpoklad, či dohady tiež vylučujú možnosť akéhokoľvek iného riešenia. Zákon
neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhy jednotlivých dôkazov.

Podľa R 46/1963 zásada objektívnej pravdy (v súčasnosti zásada náležitého zistenia skutkového stavu)
vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané
fakty , nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší.

Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci
a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatou dokazovania je jeho zákonnosť, nakoľko za dôkaz v
trestnom konaní môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle Trestného poriadku,

respektíve podľa osobitného zákona.

Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré mali preukazovať jeho podvodný úmysel obohatiť
sa na úkor poškodených v bodoch 1/ až 7/ odsudzujúceho rozsudku, kde podľa nižšie uvedeného
rozboru reálne existujú rozpory a pochybnosti ohľadne jeho údajného podvodného úmyslu, ba dokonca

je preukázané, že v zmysle zásady ultima ratio nenastala ani jeho trestná zodpovednosť a jeho
zodpovednosť je v režime civilného práva.

Základnou skutočnosťou, ktorú napáda, je preukázanie podvodného úmyslu, teda uvedenie do omylu
poškodených v bode 1/ - 7/ a obohatenie sa na ich úkor.

Uvádzanie reklamy v inzertných novinách nikdy nebolo vykonávané za účelom vzniku dojmu, že
existuje spoločnosť Y.. Slovo Y. vzniklo ako spojenie slov Y. (obžalovaný), F. (družka obžalovaného,
ktorej obžalovaný pomáhal v podnikaní), stav (ako predpony slov označujúcich stavanie alebo stavbu).
Vysvetlil dôvod vzniku tohto spojenia aj jeho použitie na inzerciu montáži okien a iných stavebných

prác vykonávaných ním a jeho družkou. V inzeráte sa neuvádza, že sa jedná o obchodnú spoločnosť,
napriek tomu súd pri hodnotení tohto listinného dôkazu ako aj jeho výpovede a poškodených dospel
k záveru, že aj použitie tohto inzerátu malo uviesť poškodených do omylu. V prvom rade žiaden z
poškodených neuvádza, že by sa mu predstavil ako zástupca Y.-u, či už spoločnosti alebo živnosti.
V samotných dokladoch o jednotlivých objednávkach figurujú údaje živnostníčky F. S. a nie Y.-u. To,

že si vymyslel s jeho družkou F. S. fiktívny reklamný názov, ktorý uvádzali v reklame, nie je možné
považovať za smerodajné pre zhodnotenie tohto dôkazu na preukázanie jeho viny, nakoľko v momente
vzniku škody - prijatia zálohy (ako objektu skutkovej vety podvodu) boli poškodení oboznámení o
tom, že vzťah uzatvárajú s firmou F. S.. Pri objektívnom vyhodnotení týchto dôkazov nemohol súddospieť k záveru, že cez firmu Y. mal uviesť do omylu poškodených ohľadne subjektu, ktorý figuroval
na strane zhotoviteľa. Z dôkazov naopak vyplýva, že si poškodení (ak akceptujeme premisu, že
poškodení vedia vyhodnotiť základné záväzné údaje na objednávkach a príjmových dokladoch) boli

jednoznačne a nespochybniteľne oboznámení, kto bude ich okná zhotovovať. Súd dokonca prikročil k
ničím nepodloženému tvrdeniu, že predstieral, že vystupuje za firmu svojej družky. Napriek absencii
dôkazov to súdu vyplynulo len zo skutočnosti, že po právnej stránke jeho činnosť nebola v súlade so
Zákonníkompráce,ŽivnostenskýmzákonomaZákonomonelegálnejprácianelegálnomzamestnávaní.
Jedna vec je však zákonne vykonávaná práca, avšak druhá je skutočne vykonávaná práca, aj keď nie pri

splnení všetkých zákonných náležitostí, avšak ktorá je preukázaná relevantnými dôkazmi (jeho výpoveď
a svedka Bc. Y. F., ako aj listinné dôkazy - príjmové pokladničné doklady).

Uviedol na hlavnom pojednávaní, že peňažné prostriedky od poškodených vložil do pokladne jeho
družky - živnostníčky F. S. a rovnako uviedol, že do účtovníctva odovzdal príjmové doklady o
spomínaných úhradách vystavené na živnosť F. S. a následne, že boli tieto peniaze z pokladne vybraté

za účelom úhrady výroby okien a dverí, ako aj že doklady od spoločnosti T. Y. T., s.r.o o zaplatení výroby
vložil do účtovníctva družky F. S..

Rovnako svedok Bc. Y. F.E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že peniaze vo výške 6,811 Eur prevzal
od neho, ktorý vystupoval za firmu jeho družky F. S. a odovzdal mu príjmové pokladničné doklady sumy

ním vyplatené.

Svedkyňa Y. I. na hlavnom pojednávaní poprela výpovede Bc. F.Č. ako aj jeho, že v byte Bc. Y. F. videla
prevzatie uvedených peňazí a súd pokladal jej výpoveď za hodnovernú. Na margo uvedeného uvádza,
žepredmetnásvedkyňajestíhanávinomtrestnomkonanízakrivúvýpoveďaniejepravdou,akouvádza

súd, že bolo trestné oznámenie odmietnuté. V konaní sa pokračuje na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn 7T/56/2017 po zrušení odmietnutia trestného oznámenia Generálnou prokuratúrou SR a momentálne
je svedkyňa už obžalovaná v predmetnom konaní. Takže argument súdu ohľadne hodnovernosti práve
tejto svedkyne nie je správny, resp. je podstatne znížená jej hodnovernosť (napriek prezumpcie neviny),
a zároveň to zvyšuje hodnovernosť jeho výpovede, ako aj svedka Bc. Y. F..

Dôkaz: navrhuje pripojiť súdny spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/56/2017.

Argumentácia súdu ohľadne zákonných nedostatkov v príjmových pokladničných dokladoch
vystavených konateľom spoločnosti T. Y. T. s.r.o., Bc. Y. F. pre živnostníčku F. S. nemôže súd použiť na
určenie jeho podvodného úmyslu bez ďalšieho dokazovania, resp. tento fakt nie je relevantný. Rovnako

to platí v prípade faktu nepodania daňového priznania konateľom spoločnosti T. Y. T. s.r.o. za rok 2015.

Napriek rozsiahlemu dokazovaniu orgány činné v trestnom konaní ani súd nevyhľadali dôkazy svedčiace
o tom, že po zaevidovaní objednávky a prijatí zálohy, túto zálohu vložil do pokladne jeho družky F. S.
ako podnikateľky, ďalej aj fakt, či boli príjmové pokladničné doklady vložené do účtovníctva jeho družky

F. S. a následne, či boli tieto peniaze z pokladne vyňaté na úhradu výroby objednaných okien a dvier a
následne, či boli do účtovníctva jeho družky následne vložené príjmové doklady od spoločnosti T.F. Y. T.
s.r.o za peňažné prostriedky určené na výrobu objednaných okien a dverí, (namiesto toho bolo súdom
zabezpečené daňové priznanie, z ktorého sa však uvedené skutočnosti nemôžu zistiť).

Napriek tomu, že z úradnej povinnosti má vyhľadávať dôkazy svedčiace aj o nevine obžalovaného
a napriek tomu, že tieto skutočnosti sú preukázateľné účtovnými dokladmi (peňažný denník, kniha
pohľadávok a záväzkov) firmy F. S. a to napriek tomu, že F. S. odmietla vypovedať, týmito listinnými
dôkazmi by sa preukázalo, či si ponechal peniaze a obohatil sa alebo ich vložil do pokladne F. S..

Uvedené pokladá za zlomový moment ohľadne jeho viny, nakoľko práve ak by sa preukázalo, že
postupoval vyššie uvedeným postupom, nedopustil by sa uvedenia do omylu ohľadne zákazky (keďže
tovar bol objednaný a zaplatený u výrobcu, aj keď s omeškaním) a najmä sa on neobohatil, keďže
peňažné prostriedky odovzdal do pokladne F. S.. Faktom je, že tak sa postupuje bežne pri zákazkách,
teda prijatie objednávky, prevzatie zálohy, zameranie objednávky a následne výroba a montáž. Jedine,

čo v tomto prípade nie je zákonné, je omeškanie s dodaním (avšak bežné v realite) a následné
nevykonanie montáže (najmä vzhľadom na nedodanie okien ich výrobcom - spoločnosťou T. Y. T. s.r.o.).Faktom je, že nespĺňa zákonnom stanovené predpoklady pre vykonávanie prác pre priameho
príbuzného živnostníka v zmysle § 2a zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, avšak to neznamená, že tieto práce nemohol reálne vykonávať nie v plnej miere v súlade

so zákonom. To, že súd skonštatoval, že nemohol vykonávať tieto práce pre svoju družku zákonne,
neznamená, že ich aj reálne nevykonával. Súd tu jednoznačne len na základe porušenia zákonných
povinností zhodnotil, že nie je pravda, že koná v mene svojej družky a to napriek množstvu opačných
priamych dôkazov o tom, že vystupoval v mene družky (jeho výpoveď, svedka Bc. Y. F., listinných
dôkazov - príjmových pokladničných dokladov od živnostníčky F. S. pre jednotlivých poškodených, ako

aj príjmových pokladničných dokladov od spoločnosti T. Y. T. s.r.o. pre živnostníčku F. S.). Samotný
podpis na dokladoch bol jeho, avšak, ak peňažné prostriedky vložil do poklade F. S.Í. a doklady do
jej účtovníctva, nemôže sa dopustiť sám podvodného konania. Ak následne firma F. S. objednala u
spoločnosti T. Y. T. s.r.o. výrobu okien a dverí, postupovalo sa v plnení kontraktu, aj keď s omeškaním.
Skutkový stav a jeho hodnotenie súdom nemôže byť založené len na vyhodnotení pravdivosti na základe
toho,čijejehoúdajnéúmyselnépodvodnékonanievsúladespovinnosťamiurčenýmizákonmiprevýkon

činnosti, ktoré vykonával. Táto skutočnosť by bola však jednoznačne preukázaná, resp. vyvrátená, ak by
uvedené vyššie uvedené dôkazy z účtovníctva F. S. vykonal súd alebo orgány činné v trestnom konaní.

Vina obžalovaného musí byť jednoznačne určená a ak sa súd chytá hodnovernosti, resp.
nehodnovernosti výpovedí svedkov len na základe svojich úvah, namiesto preukázania alebo vyvrátenia

ich tvrdení relevantnými dôkazmi (účtovníctvo F. S.), nepokladá to za súladné s princípmi Trestného
poriadku a to najmä vyhľadávania dôkazov uvedeným v § 2 ods. 10 Tr. por.. Nesúhlasí ani s argumentom
navrhnutia dôkazov až v konaní pred súdom. Práve orgány činné v trestnom konaní a súd majú
vyhľadávať dôkazy a to aj o nevine obžalovaného. Napriek jeho tvrdeniu už v prvotných štádiách
trestného konania, že zálohy vyberal a aj práce vykonával pre firmu svojej družky, a v spise boli aj

predložené objednávky a zálohové faktúry, nikto z relevantných osôb nezabezpečil účtovníctvo firmy
F. S.. Ak by boli peňažné prostriedky vložené do pokladne, je tu jasný dôkaz o pravdivosti jeho
výpovede. To pokladá za chybu, nakoľko dokázanie úmyslu páchateľa je zložitý proces, ktorý sa odvíja
od páchateľových prejavoch navonok, to znamená, ako konal. Nikoho to však nezaujímalo, napriek
podstatnému dopadu na otázku jeho viny.

Po celý čas trestného konania orgány činné v trestnom konaní ako aj súd obchádzali vyhľadanie týchto
dôkazov, ktoré by preukázali jeho nevinu, aj keď je to ich úradná povinnosť a zamerali sa len na
vyhľadanie, resp. vykonanie dôkazov svedčiacich najmä o jeho vine.

Neprofesionalitu z pozície odkladania dodania objednaného tovaru a problémy pri komunikácii s
objednávateľmi (poškodenými), ktorá mala za následok vznik omeškania na strane zhotoviteľa pri
vykonávaní objednávok, nie je možné aj s prihliadnutím na princíp ultima ratio považovať za
jeho trestnoprávne konanie. Podľa neho takéto jednanie nevybočuje z tisícok obdobných konaní
podnikateľov, resp. ich zástupcov v rámci Slovenskej republiky, napriek tomu nie sú trestnoprávne

stíhaní.

Ak by sa preukázalo vloženie peňazí do pokladne jeho družky, nie je mu jasné, ako sa teda on mohol
obohatiť. Jedine, čo bráni jeho vyvineniu, je fakt, že neboli vyhľadané dôkazy o jeho nevine.

Napriek tomu súd vyhodnotil jeho výpoveď, ako aj svedka Bc. Y. F. za nevierohodnú (bez ďalšieho
skúmania, či konal v mene svojej družky a peňažné prostriedky len vyzbieral a následne vložil do
pokladne). Podľa neho je to svojvoľné vyhodnotenie jeho výpovede, nakoľko to samo osebe, bez
iných dôvodov (preukázanie nevloženia peňažných prostriedkov do pokladne F. S.V.) alebo dôkazov
(znaleckých posudkov zameraných na tendenciu klamať alebo skresľovať fakty), nepostačuje na

popretie hodnovernosti jeho výpovede. Takýmto spôsobom je možné poprieť hodnovernosť u každého
obžalovaného.

Zároveň súd svoje pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede ako aj svedka Bc. Y. F. ohľadne úhrady
sumy6.811Euravydaniapokladničnýchdokladovotýchtoskutočnostiach,posúdilnazákladevýpovede

svedkyne Y. I., ktorej výpovedi veril viac ako jeho vyššie uvedeným výpovediam a svedka Bc. Y. F., ako
aj listinných dôkazov, avšak jej v tomto prípade veril aj vzhľadom k odmietnutiu trestného oznámenia
pre trestný čin krivej výpovede, avšak v súčasnosti je na svedkyňu Y. I. podaná už obžaloba za uvedený
trestný čin v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 7T/56/2017 .Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2000, sp. zn.: 5To/20/2010
„Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým

spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje
požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré
skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa
riadil pri hodnotení dôkazov (najmä, ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé,
ako sa súd vyrovnal s obhajobným tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď

posúdil ním zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu.
Niet sporu o tom, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu
súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp.
svojvôle.“

Má za to, že súd nezdôvodnil riadne svoj názor na nehodnovernosť jeho výpovede podporenej

výpoveďou svedka Bc. Y. F., ako aj listinnými dôkazmi s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti
nevyhľadania a nevykonania dôkazov svedčiacich o ich pravdivosti a preferovania pravdivosti svedka
Y. I., ktorá je obžalovaná pre trestný čin krivej výpovede.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. 11. 2016, sp. zn. 4To/22/2016 „Vina obžalovaného

môže byť totiž založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím
neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich,
ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver
nepripúšťajúciinúalternatívu.Pokiaľtedasúdhodnotiacvykonanédôkazynedospejekzáveru,žetakúto
sústavu dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného vytvárajú, nezostáva mu nič iné len obžalovaného spod

obžaloby oslobodiť v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného “.

Z vykonaných dôkazov v súdnom konaní nie je jednoznačne preukázané, že by sa mal podvodným
konaním obohatiť na úkor poškodených, a teda mal súd vzhľadom na zásadu v prípade pochybností

(ktoré súd neodstránil dokazovaním ale si ich arbitrárne vyhodnotil v jeho neprospech) rozhodnúť v jeho
prospech.

Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vzhľadom
na § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle

§ 322 ods. 1 Tr. por.. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v
zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. a ho na základe vykonaného dokazovania a jeho právneho posúdenia a
za aplikácie princípu „in dubio pro reo“ oslobodil spod obžaloby v zmysle § 285 ods. 1, písm. c) Tr. por.,
eventuálne § 285 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Podľa § 325 Tr. por. navrhol, aby rozhodol odvolací súd, v prípade, že sa vec vracia na nové prejednanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa, o nariadení jej prejednania a rozhodnutia v inom zložení senátu a to
vzhľadom na civilno-právny spor medzi ním ako žalobcom a predsedom senátu súdu prvého stupňa ako
žalovaným ohľadne zásahu do jeho osobnosti, ktorý sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
40C/21/2017.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.Krajský súd si v celom rozsahu osvojil zákonné a správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Prvostupňovýsúdzavinenieobžalovanéhoajsprávnezdôvodnil.Správneavsúladesozákonomzistený
skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného v bodoch 1/ - 7/ rozsudku
správne kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm.
j) Tr. zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný v bodoch 1/ - 7/
rozsudku pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do
omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
na viacerých osobách.

Vzhľadom na uplatnené námietky v písomných dôvodoch odvolania krajský súd považuje za potrebné
uviesť tieto skutočnosti.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného Y. F. krajský súd zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. vyhodnotil súd tú skutočnosť, že obžalovaný
sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval.

Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. je potrebné vidieť v tom, že obžalovaný bol už za
trestný čin odsúdený.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na vyššie uvedený pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností a vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého ak pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaký a neprichádza do úvahy zvyšovanie a znižovanie
hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby, súd je povinný v rámci rozpätia príslušnej trestnej
sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona práve výmerou uloženého trestu vyjadriť mieru
závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Keďže Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje uložiť za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3
písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov, v danom prípade neprichádza do
úvahy zvyšovanie ani znižovanie hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti.

Naviac je potrebné uviesť, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, je jediným živiteľom rodiny,
pričom jeho družka nie je nikde zamestnaná, taktiež došlo u neho k zmene rodinných pomerov, kde jeho
otec je po mozgovej príhode a je potrebné sa o neho starať.

Je síce pravdou, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný, avšak odvolací súd zobral do úvahy aj

ostatné zákonné kritériá uvádzané v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. o stanovení druhu a výmery trestu, ktoré
sú spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.Z uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil
obžalovanémunepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní42mesiacovsozaradenímprevýkontrestu
v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože

obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu, za ktorý je teraz odsudzovaný vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného Y. F. rozhodol tak, ako je to uvedené
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.