Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/247/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212316
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815212316.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: K. proti žalovanému: W.,
zastúpenému P., o zaplatenie 446,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 6C/243/2015-65 zo dňa 29. marca 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 411,61 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 14.07.2015 do
zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prievidza napadnutým rozsudkom (v poradí druhým, po
predchádzajúcom čiastočnom zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 411,61 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
14.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania
(výrok III.). Rozsudok skutkovo zdôvodnil tým, že žalobca dňa 08.12.2009 podpísal predtlačený formulár
žalovaného, označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX. Vo formulári v bode 5 „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“
bolo uvedené, že dlžník žiada o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: Poskytnutá čiastka
úveru (úverový limit): 796,65 EUR. Splatnosť úveru (počet splátok/deň v mesiaci): 48/12. Mesačná
splátka (vrátane úrokov): 40,53 EUR. Predpokladaná RPMN za úver: 68,84 %. Dňa 10.12.2009 podpísal
uvedený formulár zástupca žalovaného. Vo formulári v bode 6 „Údaje o schválenom revolvingovom
úvere“ je okrem iného uvedené: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 796,65 EUR. Splatnosť úveru
(počet splátok/deň v mesiaci): 48/13. Mesačná splátka (vrátane úrokov): 40,53 EUR. RPMN za úver:
68,31 %. Uvedený predtlačený formulár, vydaný žalovaným, teda podpísal žalobca v postavení dlžníka
ako prvý v poradí dňa 08.12.2009, pričom vyplnil bod 5 a následne žalovaný v postavení veriteľa doplnil
údaje do bodu 6 a dňa 10.12.2009 zmluvu popísal aj on. Doplnené údaje, týkajúce sa podmienok
poskytnutého úveru, sa medzi bodom 5 a bodom 6 žiadosti/zmluvy líšia v údajoch o splatnosti úveru
a výške RPMN za úver. Z opísaného postupu je zrejmé, že žalovaný niektoré údaje o
podmienkach poskytnutého úveru zmenil až po tom, čo bol formulár podpísaný žalobcom. Právne súd
prvej inštancie posúdil vec tak, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka
prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny pôvodného návrhu, nie je akceptáciou zmluvy, ale sa považuje
za nový návrh. Z týchto dôvodov nemohol byť podpis žalovaného po tom, čo zmenil niektoré údaje o
podmienkach poskytovaného úveru, uzavretím zmluvy, ale len novým návrhom, ktorý mal byť následne
predložený žalobcovi na podpis v prípade súhlasu so zmeneným návrhom. Žalobcovi všakv skutočnosti nebolo umožnené, aby takto zmenený návrh mohol prípadne odmietnuť. Podľa § 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Keďže po zmene návrhu na uzavretie zmluvy, uskutočnenej žalovaným, už žiadna písomná
zmluva podpísaná účastníkmi nebola, súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom
úvereaninevznikla,tedapeňažnéprostriedky,ktoréposkytolžalovanýžalobcovi,muboliposkytnutébez
právneho dôvodu a žalobca bol povinný vrátiť žalovanému len takto poskytnuté prostriedky. Suma, ktorú
žalobca zaplatil žalovanému nad rámec vydania bezdôvodného obohatenia, predstavuje bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, ktorú je žalovaný povinný v zmysle § 451 ods. 1 vydať. Súd prvej
inštanciemalzkartyklientazistené,žežalovanýposkytolžalobcovifinančnéprostriedkyvovýške681,97
eur a žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.093,48 eur (a nie ako uvádza žalobca sumu 1.128,48 eur).
Z toho vyplýva, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 411,61 eur. Súd prvej
inštancie preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 411,61 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. K
úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že ich priznal na základe ustanovení § 517 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy 411,61 eur odo dňa podania žaloby, t. j. od
14.07.2015 do zaplatenia a v ostatnej časti úroku z omeškania (rovnako ako vo zvyšnej časti istiny)
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a vo výroku o trovách konania podal
včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b),
d), f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tým, že namieta záver súdu prvej inštancie,
že sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že mal prijať plnenie zo zmluvy, ktorá je neplatná
pre nedostatok písomnej formy, a namieta tiež zistenia a závery súdu, ktoré viedli ku konštatovaniu,
že zmluva nebola uzavretá. Poukázal na ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu
neplatného len pre nedostatok formy. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil neuzavretie zmluvy z rozdielnosti
údajov o hodnote RPMN v bodoch 5 a 6 zmluvy, žalovaný uviedol, že zo žiadneho predpisu nevyplýva,
že by údaj RPMN bolo možné dohodnúť. Ustanovenie § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. definuje
RPMN s odkazom na § 19, pričom podľa § 19 sa RPMN má vypočítať podľa vzorca uvedeného v prílohe
2 k zákonu. RPMN teda nie je dohodnutý údaj, ale vypočítaný ukazovateľ, pričom zákon v § 9 ods. 2
písm. j) určuje aj to, kedy sa má tento údaj vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (rovnako tak
ustanovuje čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES), a
nie napríklad v čase podania žiadosti o úver. Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa nedá
použiť ani ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri výpočte RPMN sa vychádza okrem
iného z údajov o dátume vyplatenia úveru, dátume splatnosti jednotlivých splátok a pod., teda údajov,
ktoré v čase podania žiadosti o úver ešte nie sú známe. Ak má byť dodržaný zákon ohľadne spôsobu
výpočtu RPMN, potom sa musí vychádzať z reálnych údajov. Preto bola v zmluve v bode 5 uvedená
„predpokladaná RPMN úveru“, kým v bode 6 „RPMN úveru“.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného a trvá
na rozsudku súdu prvej inštancie.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti prevyšujúcej sumu 411,61 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 411,61 eur od 14.7.2015 do zaplatenia,
nebol napadnutý odvolaním, tento výrok preto odvolací súd nepreskúmaval. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že taký istý výrok obsahoval aj predchádzajúci rozsudok (č.k. 6C/243/2015-42) a zrušujúce
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/216/2016-54 sa tohto
výroku nedotýkalo, teda ten istý výrok v novom rozsudku, č.k. 6C/243/2015-65 nebol potrebný. Na práva
a povinnosti strán konania to však v tomto prípade nemalo nijaký vplyv.
6. Aj keď žalovaný v odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol odkaz na štyri písmená ustanovenia §
365 ods. 1 CSP, vecne zdôvodnil len odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil vec, keď považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú, resp. keď uviedol, že zmluvaani nevznikla. Pokiaľ žalovaný argumentoval ustanovením § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok
formy, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozsudku citoval aj ustanovenie § 4
ods.1zákonač.258/2001Z.z.,podľaktoréhozmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,
avšak vecná podstata odôvodnenia prvoinštančného rozsudku je v tom, že vôbec nedošlo k uzavretiu
zmluvy, teda zmluva nielenže nemala písomnú formu, ale vôbec nevznikla. Toto právne posúdenie
považoval odvolací súd za správne.
7. Podľa skutkového vyhodnotenia veci súdom prvej inštancie, ktoré žalovaný v odvolaní nespochybnil,
bol bod 5 formulára „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o
revolvingovom úvere“ (v skutočnosti napriek tomuto označeniu formulára nešlo o revolvingový úver, ale
o bežný spotrebiteľský úver s pevnou sumou poskytnutej úverovej istiny, popri ktorom boli v zmluve
aj ustanovenia o revolvingovom úvere, tie však neboli realizované, nedošlo k plneniu revolvingového
úveru, a teda revolvingový úver nebol predmetom konania) vyplnený žalobcom (resp. ako vyplýva zo
samotného formulára, splnomocnencom žalovaného podľa požiadaviek žalobcu) a bod 6 bol následne
vyplnený žalovaným. Medzi údajmi uvedenými v týchto dvoch bodoch však sú rozdiely, a to jednak v
hodnote RPMN, ako aj v údaji o dni splatnosti splátok.
8. Tvrdenie žalovaného, že RPMN nie je údaj, ktorý by bolo možné dohodnúť, považuje odvolací súd
síce za správne, avšak z tejto správnej premisy vyvodil žalovaný nesprávny záver, že (presný) údaj o
RPMN nie je možné uviesť už v návrhu zmluvy. Je ťažko predstaviteľné (aj keď nie úplne nemožné),
že by žiadateľ o spotrebiteľský úver prišiel k veriteľovi (resp. jeho splnomocnencovi) s tým, že žiada o
úver s hodnotou RPMN 68,84 %. Skôr sa javí pravdepodobné, ako to naznačuje žalovaný v odvolaní,
že hodnotu RPMN do kolónky „predpokladaná RPMN úveru“ zapísal splnomocnenec
žalovaného podľa výpočtu, ktorý vykonal na základe ostatných hodnôt zadaných žalobcom v žiadosti.
To však neznamená, že by údaj o RPMN prestal byť podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá musí byť žiadateľovi o spotrebiteľský úver známa už v čase podpisovania žiadosti (návrhu
na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naopak, práve preto, že nejde o údaj,
ktorý si môže žiadateľ len tak vymyslieť, ale o údaj, ktorý musí do žiadosti vložiť osoba konajúca v mene
veriteľa, možno od veriteľa očakávať, že k tomuto údaju (ktorý je kľúčový pri porovnávaní výhodnosti
jednotlivýchponúkveriteľovprespotrebiteľa)pristúpisnáležitouodbornoustarostlivosťou.Niejepravda,
že by v čase vypĺňania žiadosti o spotrebiteľský úver nebolo možné údaj o RPMN presne vypočítať.
Primerane zaškolený zástupca veriteľa musí vedieť, ako dlho trvá schvaľovanie žiadosti veriteľom a
na základe toho vie do vzorca pre výpočet RPMN dosadiť realistické údaje (vrátane údajov o dátume
poskytnutia úveru a dátumoch splatnosti jednotlivých splátok). Ak by predsa len došlo k zmene oproti
údajom uvedeným v žiadosti, je možné o tom spotrebiteľa písomne upovedomiť a vyžiadať si jeho súhlas
s takouto zmenou.
9. Okrem RPMN sa však v bodoch 5 a 6 žiadosti/zmluvy odlišoval aj údaj o dni splatnosti jednotlivých
splátok (deň v mesiaci). V tomto prípade už vôbec nie je možné argumentovať tým, že ide o údaj podľa
výpočtu.
10. Súd prvej inštancie teda správne zistil skutkový stav v tom zmysle, že formulár žiadosti/zmluvy
obsahoval odlišné údaje (RPMN a deň splatnosti splátok) v časti vyplnenej žalobcom ako žiadateľom
(návrh na uzavretie zmluvy) a v časti vyplnenej následne žalovaným ako veriteľom spotrebiteľského
úveru. Súd prvej inštancie tiež správne právne posúdil vec tak, že v dôsledku týchto odlišností bod 6,
vyplnený žalovaným, nemožno považovať za akceptáciu (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale za
nový návrh (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorého akceptáciu (vrátane žalovaným zmenených
údajov o RPMN a o dni splatnosti splátok) žalovaný nepreukázal. Správne preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že zmluva vôbec nebola uzavretá, keďže nedošlo k zhodným prejavom vôle oboch
zmluvných strán (bez ohľadu na ich formu).
11. Pokiaľ ide o úrok z omeškania a o trovy prvoinštančného konania, aj keď žalovaný v odvolaní
uviedol, že odvolanie smeruje aj proti týmto častiam napadnutého rozsudku, neuviedol k nim žiadnu
vecnú odvolaciu námietku, v týchto častiach odvolanie nijako nezdôvodnil. Preto odvolací súd, viazaný
nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) nemohol napadnutý rozsudok v tejto
časti vecne preskúmať.12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu
potvrdil.
13. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto by mu v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalobca, ktorý
nebol zastúpený advokátom, v odvolacom konaní predložil len veľmi stručné vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného, v ktorom nereagoval na konkrétne odvolacie námietky a tvrdenia odvolateľa, odvolací súd
mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.