Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/355/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208770
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1612208770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členiek senátu

Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X., o zaplatenie 1.537,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 14.04.2016, č. k. 5C/612/2014-66, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 14.04.2016, č. k. 5C/612/2014-66,
p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím, posúdiac vec podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 37, §
39, § 52 a nasl., § 100 ods. 1, § 101 a § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zamietol návrh žalobcu doručený súdu
dňa 31.07.2012, ktorým sa tento domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.537,90 eur s úrokom z
omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.149,53 eur od 30.05.2006 do zaplatenia, zo sumy 388,37
eur od 30.05.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 19.09.2005 bola so žalovaným uzatvorená
Zmluva č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal do
omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z
neuhradených dlžných splátok - vo výške 1.537,90 eur. Vyššie uvedený záväzok žalovaný uznal v
Dohode o uznaní záväzku zo dňa 22.08.2009. V bode 2. dohody - Uznanie záväzku - je uvedené, že sa

jedná o dlh na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. č. XXXXXXXXXX,
dlžná suma pozostáva z istiny 1.537,90 eur, príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie
149,37 eur. V bode 3. dohody - Forma splatenia záväzku - je pod 3.1 uvedená výška splátky 50,- eur k
30. dňu v mesiaci, prvá splátka 30.09.2009. V bode 3.1 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

3. Súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti uzatvárania Zmluvy túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Čo sa týka uznania dlhu žalovaným, mal súd prvej inštancie Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznanízáväzkuzodňa22.08.2009zaneplatnúvzmysle§3,§37a§39OZzdôvodu,žežalobca(zjavne
znalýpráva),ktorýsivynútilpodpísaťnímpripravenýformulár,kdeokremdvojstrannéhoprávnehoúkonu
vo forme dohody o splátkach, vložil aj pre žalovaného zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznaniazáväzku, ktorý dlžníkovi na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval (žalobca opak
netvrdil). Podľa súdu žalobca v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie svojho právneho
predchodcu, spočívajúce v nepodaní žalobného návrhu včas (pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť

sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, pomocou osôb konajúcich v jeho záujme,
obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny
inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom, bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

4. Z dôvodu, že v danej veci ide o nárok, kedy súd prihliada ex offo na premlčanie v spotrebiteľských

veciach podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 01.05.2014,
vychádzal súd prvej inštancie z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku
dňa 31.05.2006. V tento deň začala plynúť premlčacia doba, ktorá v zmysle ust. § 101 OZ uplynula
dňa 31.05.2009. Návrh bol doručený súdu po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, dňa 31.07.2012. Súd
prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, a preto jeho návrh v celom rozsahu
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

6. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.06.2016 a procesnému opatrovníkovi
žalovaného dňa 07.06.2016.

7. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového

stavu.Žiadalpretoodvolacísúd,abynapadnutérozhodnutiezmeniltak,žejehonávrhuvyhovie.Žalobca
uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou § 5b zákona č. 257/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo
účinnosť dňa 01.05.2014. Aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k značnému narušeniu princípov
právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, ako aj Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu
ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho

práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, a k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov súdneho konania. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala
spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej lehoty vznesením námietky
premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada Slovenskej republiky
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy, vrátane súdov, ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho
premlčania alebo inú prekážku. Aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu
na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu
došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k popretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo
znakov právneho štátu. Zákonodarca uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre

ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť. De facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka.
Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu
a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu.

8. Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 11.07.2016, písomne

nevyjadril. Spis okresného súdu s opravným prostriedkom žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu
dňa 08.09.2016.

9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.08.2015, č. k. 5C/612/2014-50 ustanovil žalovanému podľa

§ 29 ods. 2 OSP v konaní opatrovníka. Keďže toto ustanovenie nemá ekvivalent v novom procesnom
predpise, odvolací súd s ustanoveným opatrovníkom žalovaného ďalej ani nekonal.11. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP.
Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že nie je

dôvodnapadnutýrozsudokzmeniť,pretožeodvolaniejenedôvodné.Súdprvejinštanciedostatočnezistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správne právne závery. S odôvodnením napadnutého rozsudku
sa preto odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez

nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok
vo veci verejne vyhlásil dňa 16.01.2018.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne presvedčivé a jasné odpovede na právne a skutkovo
relevantné dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní. Žalobca v odvolaní ani

nekonkretizoval, v čom súd prvej inštancie nedostatočne zistil daný skutkový stav. Neobstojí preto
odvolacia námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu.

14. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec dôležitými
argumentmi žalobcu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo

zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o premlčaní nároku žalobcu, v dôsledku čoho
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16.Citovanézákonnéustanovenieupravujepostupsúduprirozhodovaníonárokochzospotrebiteľských
zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to
vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu a je ustanovením procesným, nebolo
zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované až po

účinnosti predmetnej právnej úpravy.

17. Žalobcom uplatnený nárok je nesporne nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto bol súd prvej
inštancie povinný aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ako procesnú právnu normu s poukazom
na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo

k premlčaniu nároku žalobcu. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,
procesná povaha ust. § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým
a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (v tomto prípade
súdu).Idetakokonkrétnyprocesnýpostupsúduvkonaní,čonasvedčujeprocesnoprávnemucharakteru
tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie bol teda povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo, a to aj bez

toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. Keďže zo strany žalobcu bol nárok na zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom uplatnený na súde až dňa 31.07.2012, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby
v zmysle ust. § 101 OZ, ktorá uplynula dňa 31.05.2009. Možno potom uzavrieť, že ak súd prvej inštancie
zamietol nárok žalobcu ako premlčaný, založil svoje závery na správnom právnom posúdení veci.

18. Len pre úplnosť odvolací súd ešte dopĺňa, že za premlčané treba považovať aj žalobcom uplatnené
úroky z omeškania, lebo tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud. Z toho potom vyplýva, že
vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe, ako hlavný peňažný záväzok.

19. Obsah odvolania žalobcu tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť rozhodujúcich záverov

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním
uplatnených odvolacích dôvodov.20. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákona a tak svojím rozhodnutím nezasiahol do žiadnych práv
žalobcu garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací mu nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).