Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206410
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317206410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: X. F., nar. XX. X. XXXX, T. XX, XXX XX
T., o zaplatenie 513,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
6Csp/77/2017-34 zo dňa 24.10.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom vyslovil:
„Žalovaný je p o v i n n ýuhradiť žalobcovi 476,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
z dlžnej sumy ročne od 7.7.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému, vo výške 85,80% z
celkových trov konania.“.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 100
ods. 1, § 101 ods. 1, § 103, § 517 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007
Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená
dňa 27. 02. 2014 zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške

513,61 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi 42mesačnými splátkami. Nakoľko si žalovaný
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, žalobca úver zosplatnil listom ku dňu 06. 07. 2014. Aj keď v
danej veci listom ku dňu 06. 07. 2014 došlo k zosplatneniu úveru, na základe tohto listu sa zosplatnili
len splátky úveru splatné po tomto dni, t.j. jedná sa o splátky úveru splatné pôvodne podľa zmluvy od
01.08. 2014 do 01. 09. 2017. Ostatné neuhradené splátky si zachovali svoju splatnosť podľa zmluvy.
Žalobca podal žalobu dňa 02. 06. 2017, t.j. súd prvej inštancie považoval za premlčané všetky splátky
úveru splatné do 02. 06. 2014. Žalobcovi je teda možné priznať len nepremlčaných 39 splátok, splatných

od 01. 07. 2014 do 01. 09. 2017. Ostatné splátky súd považuje za premlčané, vzhľadom na dátum
podania žaloby. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 37,03 (splátky splatné dňa 01. 04. 2014, 01. 05. 2014 a
01. 06. 2014) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, pretože pri týchto splátkach došlo k márnemu
uplynutiu premlčacej doby. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorého výška je vsúlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, a to
odo dňa 07. 07. 2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania po zosplatnení úveru. V prevyšujúcej časti
požadovaného úroku z úveru zo sumy 37,03 eur žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil

podľa § 255 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým
súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie
nezohľadnil ust. § 53 ods. 9, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa dostal do

omeškania so splácaním už pri úhrade splátky č. 1, ktorá bola splatná dňa 01.04.2014. Omeškaním s
touto splátkou však nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého dlhu v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka, pretože pre toto zosplatnenie museli byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to uplynutie
aspoň troch mesiacov od omeškania a súčasne upozornenie na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní. A tie objektívne v zmysle uvedených ustanovení, dňa 02.04.2014 nemohli byť
splnené. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie od prvého dňa omeškania, a teda sa počíta odo dňa,

kedy vzniklo právo podať žalobu a domáhať sa žalovaného nároku (tzv. cictio nulaj). V tomto konkrétnom
prípade právo podať žalobu a domáhať sa zaplatenia celého zosplatneného nároku vzniklo najskôr
vtedy, keď boli splnené tieto dve zákonné podmienky:
omeškanie s úhradou splátky č. 10 viac ako tri mesiace, a súčasne upozornenie na uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní. Ak k zosplatneniu mohlo dôjsť až

po splnení týchto dvoch podmienok, tak k omeškaniu mohlo dôjsť len vtedy, ak boli splnené podmienky
podľa § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka a dlžník zosplatnenú sumu neuhradil. Oznámenie
o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo vykonané listom zo dňa 15.06.2014.
Oznámenie bolo doručené dňa 19.06.2014. Vychádzajúc z uvedeného dátumu, potom lehota viac ako tri
mesiace omeškania podľa § 53 ods . 9 Občianskeho zákonníka by nemohla byt' skoršie ako 02.07.2014.

Avšak s ohľadom na doručenie oznámenia podľa § 53 ods. 9 k zosplatneniu mohlo dôjsť až dňa
05.07. 2014, a teda prvým dňom omeškania mohol byt' až deň 06.07. 2014 (žalobca požadoval úrok z
omeškania od 07.07.2014). Posledný deň premlčacej doby pripadol na dňa 06.07. 2017, pričom žaloba
bola podaná včas a pred uplynutím premlčacei doby. Súd prvej inštancie neposúdil otázku zachovania
premlčacei lehoty správne, v konaní vôbec nepoužil ustanovenia, ktoré sú relevantné a podstatné pre

posúdenie plynutia premlčacej lehoty. V dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne posúdil aj po právnej stránke. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok omeškania
a plynutia premlčacej doby, pretože pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadal na § 53 ods. 9 a §565
Občianskeho zákonníka. Postup súdu odkazujúci len na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je
nesprávnym, pretože v prvý deň omeškania s úhradou splátky č. 3 žalobca ani nemohol vykonať právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda ani podať žalobu. V uvedený deň preto premlčacia doba
plynúť nezačala. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
Žalobca si uplatnil trovy konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne
od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok, pričom má za to, že s ohľadom
na vyššie uvedené má žalobca nárok spolu na 39 nepremlčaných splátok. Odvolateľ poukázal na to,
že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním už pri úhrade splátky č. 1, ktorá bola splatná dňa01.04.2014. Omeškaním s touto splátkou však nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého úveru,
pretože pre toto zosplatnenie v tom čase neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

9. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca úver zosplatnil listom už ku dňu
06.07.2014. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedeného
zosplatneného úveru, bola podaná na súd prvej inštancie až dňa 02.06.2017. Žalobca mal možnosť
podať žalobu na súd už skôr, a to tak, aby nedošlo k premlčaniu žiadnej časti ním uplatňovanej
pohľadávky. Je nepochybné, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 06.07.2014, pričom žalobcovi nič

nebránilo (ani rešpektovanie právnej úpravy) v tom, aby žalobu na súd podal už skôr, napr. v marci 2017,
prípadne ešte v roku 2016, či 2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd námietku
žalobcu, že súd prvej inštancie premlčanie jednotlivých splátok nesprávne právne posúdil, považuje za
nedôvodnú.

10. Odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že

zosplatnenie úveru nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty už splatných splátok pred predčasným
zosplatnením úveru (§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka). Vyhlásením mimoriadnej splatnosti totiž
začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť
ešte nenastala. Pokiaľ ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nenastáva pri
nich opätovne nová doba ich splatnosti a tým nezačína plynúť nová premlčacia doba od vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti. Uvedeným výkladom by mohlo dôjsť k absurdným situáciám, že by pri
premlčanej splátke začala plynúť nová premlčacia doba po uplynutí v danom prípade 3 rokov, a
to v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom takýto výklad je podľa odvolacieho súdu
neprípustný.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať sa
s ostatnými námietkami žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane Európskeho
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia(rozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.05.1997,sťažnosťč.21522/93,Zbierkarozsudkova
rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Žalobcom uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

12. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 CSP a vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, s osvojením si jeho dôvodov vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania, ako
vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 dos. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.

1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a na druhej strane úspešnému žalovanému trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto súd stranám sporu trovy odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).