Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212316
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815212316.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: K. proti žalovanému: W.,
zastúpenému P., o zaplatenie 446,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 6C/243/2015-42 zo dňa 12. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 411,61 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.07.2015 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 26,50 eur z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza rozsudkom, č.k. 6C/243/2015-42 zo dňa 12.02.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 411,61 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od

14.07.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 26,50 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Rozsudok zdôvodnil tým, že žalobca uplatňoval proti žalovanému zaplatenie sumy 446,61 eur
s úrokom z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré je zrejmé z rozsudku Okresného súdu
Prievidza, č.k. 14C/171/2013-57, keď žalovaný poskytol žalobcovi sumu 681,87 eur, kým
žalobca žalovanému reálne zaplatil sumu 1.128,48 eur. Súd prvej inštancie z rozsudku Okresného súdu
Prievidza, č.k. 14C/171/2013-57 zo dňa 03.02.2015, právoplatného dňa 27.03.2015 zistil, že zmluva

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2009 je absolútne neplatná. Zo splátkového
kalendára, predloženého žalobcom, vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo
výške 2.723,43 eur a žalovaný žalobcovi vrátil sumu 4.088,90 eur. K dôvodom neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere súd prvej inštancie odkázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prievidza
v konaní 14C/171/2013 zo dňa 03.02.2015. Keďže je zmluva o revolvingovom úvere, ktorá mala byť
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.12.2009, neplatná, sú účastníci predmetnej neplatnej

zmluvypovinnívrátiťsivšetko,čonazákladenejdostali(§457Občianskehozákonníka).Súdmal z
karty klienta zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 681,97 eur
a žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.093,48 eur a nie, ako uvádza žalobca, sumu 1.128,48 eur, teda
žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 411,61 eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania,
súd prvej inštancie ich priznal odo dňa podania žaloby, t. j. od 14.7.2015, avšak nie v žalobcom
požadovanej výške 9,5 % ročne, ale s odkazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05 % ročne.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, podal včas odvolanie žalovaný a navrhol,
abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Odvolanie
zdôvodnil nesprávnymi skutkovými závermi a nesprávnym právnym posúdením veci.
Súd prvej inštancie rozhodol predčasne na základe ničím nepodloženého záveru o neplatnosti zmluvy

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Neplatnosť zmluvy nebola vyslovená žiadnym rozhodnutím,
a teda súd bez toho, aby mal túto skutočnosť v konaní dokázanú, nemohol prezumovať s odkazomna obsah iného rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa žalovaného rozhodol nesprávne aj o povinnosti
platiť úrok z omeškania, hoci sa žalovaný doposiaľ do žiadneho omeškania nedostal. Povinnosť platiť
mu uložilo až rozhodnutie súdu, preto až po uplynutí lehoty na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku

sa dá uvažovať o omeškaní.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným došlo k zmene právnej

úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania

podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval
odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti prevyšujúcej sumu 411,61
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 411,61 eur od 14.07.2015 do zaplatenia,

nebol napadnutý odvolaním, tento výrok preto odvolací súd nepreskúmaval a tento výrok nadobudol
právoplatnosť.

7. V zmysle ustanovenia § 135 O.s.p. (podobne § 193, 194 CSP) je súd viazaný rozhodnutím ústavného
súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný

trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti. Pokiaľ ide o iné otázky, súd tieto môže posúdiť sám, avšak ak bolo o
takejto otázke vydané rozhodnutie, súd z neho vychádza. Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. (podobne § 228
ods. 1 CSP) je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Z citovaných
ustanovení vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 14C/171/2013-57 je záväzný pre súd

a pre strany v konaní pod sp. zn. 14C/171/2013, a tým aj pre strany v tomto konaní (keďže ide o tie isté
osoby,lenvopačnomprocesnompostavení),avšaklenpokiaľideojehovýrok. Vovýrokurozsudku,
č.k. 14C/171/2013-57 súd rozhodol len o zastavení konania v časti o zaplatenie 225 eur, o zamietnutí
návrhu vo zvyšnej časti a o trovách konania, teda výrok neobsahoval rozhodnutie o neplatnosti zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Neplatnosť zmluvy nebola konštatovaná (vo výroku) ani

žiadnym iným rozhodnutím. Neplatnosť predmetnej zmluvy (resp. to, že zmluva nevznikla) posúdil
Okresný súd Prievidza v konaní pod sp. zn. 14C/171/2013 len ako predbežnú otázku a konštatoval
to v odôvodnení rozsudku, č.k. 14C/171/2013-57. Na odôvodnenie sa však nevzťahuje záväznosť
rozhodnutia pre účastníkov konania, ani pre verejné orgány, vrátane súdu. Ak je pre rozhodnutie súdu
potrebné posúdenie otázky, ktorá bola riešená v inom konaní ako predbežná otázka, nemôže súd bez

vlastného dokazovania a následnej právnej kvalifikácie prevziať právne posúdenie predbežnej otázky z
tohto iného konania, ale musí sa s touto otázkou vysporiadať sám (to neznamená, že sa nemôže
stotožniť s posúdením, ktoré bolo vykonané v inom konaní, avšak musí sám vykonať k tomu potrebné
dokazovanie a vykonať vlastné právne posúdenie, aj keď totožné s posúdením v inom konaní).

8. Je preto potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že ak súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť
zmluvy len odkazom na rozsudok, č.k. 14C/171/2013-57, tento jeho záver nie je ničím podložený.
Neplatnosť zmluvy ako predbežnú otázku mal v tomto konaní opätovne (samostatne) posúdiť súd prvej
inštancie, pričom k tomu mal vykonať dokazovanie najmä oboznámením žiadosti/zmluvy a oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Obe tieto listiny sa síce v spise nachádzajú, avšak žiadosť/zmluva

(č.l. 31) je založená až za zápisnicou o pojednávaní z 22.01.2016, na ktorom súd prvej inštancie
vyhlásil dokazovanie za skončené (a na ďalšom pojednávaní dňa 12.02.2016 už len vyhlásil rozsudok).
V zápisnici o pojednávaní z 22.01.2016 je zaznamenané len oboznámenie spisu 6C/243/2015 jeho
prečítaním, nie oboznámenie listín zo spisu 14C/171/2013. To svedčí o tom, že listiny zospisu 14C/171/2013 boli do spisu 6C/243/2015 vo fotokópii založené až po pojednávaní konanom dňa
22.01.2016 a strany s nimi pred vyhlásením dokazovania za skončené a pred záverečnými
vyjadreniami neboli oboznámené. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo výnimočne vykonať aj

takédôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli(avsúčasnostiustanovenie§295CSPvspotrebiteľskýchsporoch
takisto umožňuje vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol), avšak vykonanie týchto dôkazov musí
byť v súlade s procesnými predpismi, najmä strany s nimi musia byť oboznámené (buď na pojednávaní
alebo zaslaním týchto listín stranám) a musí im byť daná možnosť vyjadriť sa k nim.

9. To isté platí aj o otázke, akú sumu žalovaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol
žalobcovi a koľko mu žalobca vrátil (teda aká je výška bezdôvodného obohatenia žalovaného,
pokiaľ bude zmluva o revolvingovom úvere považovaná za neplatnú). Ani k tejto otázke nebolo
vykonané dokazovanie (karta klienta, na ktorú súd prvej inštancie výslovne odkazuje v odôvodnení
rozsudku, bola založená do spisu podobne ako žiadosť/zmluva až po pojednávaní, na ktorom bolo
dokazovanie vyhlásené za skončené, pričom na tomto pojednávaní karta klienta pravdepodobne nebola

oboznámená).

10. Súd prvej inštancie tým, že prevzal právne posúdenie neplatnosti zmluvy z odôvodnenia iného
rozsudku a nevykonal k tejto otázke vlastné dokazovanie, resp. založil do spisu listiny (ktoré sú kľúčové
pre posúdenie otázky neplatnosti zmluvy) z iného konania bez ich riadneho procesného oboznámenia

znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, to však odvolateľ nenamietal ako
odvolací dôvod. Keďže súd prvej inštancie nevykonal procesne relevantným spôsobom dôkazy k
neplatnosti zmluvy a k výške bezdôvodného obohatenia, založil tým aj odvolací dôvod namietaný
žalovaným, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a v dôsledku toho bolo predčasné aj
jeho právne posúdenie zmluvy ako neplatnej. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky, preto pri zrušení výroku o pohľadávke bolo
potrebné zrušiť aj výrok o príslušenstve. Avšak k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie rozhodol
nesprávne aj o povinnosti platiť úrok z omeškania, pretože povinnosť platiť mu uložilo až rozhodnutie

súdu, teda až po uplynutí lehoty na splnenie povinnosti určenej v rozsudku možno uvažovať o omeškaní,
odvolací súd uvádza, že povinnosť účastníkov zmluvy, ktorá je neplatná alebo bola zrušená, vzájomne
si vrátiť to, čo podľa nej dostali, stanovuje priamo zákon (§ 457 Občianskeho zákonníka), pričom túto
povinnosť nepodmieňuje súdnym rozhodnutím a ani výzvou na vrátenie. V prípade, ak by išlo aspoň z
jednej strany o vecné (nie finančné) plnenie, mohla by každá zo zmluvných strán podmieňovať vrátenie

bezdôvodného obohatenia súčasným vrátením plnenia druhou zmluvnou stranou. V tomto prípade
však išlo z oboch strán o finančné plnenie, takže povinnosťou tej zmluvnej strany, ktorá na základe
neplatnej zmluvy dostala viac peňazí než druhej strane poskytla, bolo vrátiť rozdiel ihneď aj bez súdneho
rozhodnutia, porušením tejto zákonnej povinnosti sa táto zmluvná strana dostala do omeškania.

12. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní procesne správnym spôsobom vykoná dokazovanie k platnosti
alebo neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a (v prípade, že dospeje k záveru, že zmluva je
neplatná) k výške bezdôvodného obohatenia a následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).