Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204041
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1716204041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol samosudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci

žalobcu: UK Profit, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, so sídlom v Bratislave, Zámocká 18, proti žalovaným:
1/ C. M., U.. XX.X.XXXX, 2/ A. M., U.. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom O. M., o zaplatenie 8 227,91
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1.a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 10 568, 59 eur s 5,15 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 8 227,91 eur od 9.9.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť druhého za žalovaných.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na pomernú časť náhrady trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.6.2016, doručenou na súd dňa 24.6.2016, sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovaným solidárnu povinnosť zaplatiť mu sumu 8 227,91 eur spolu s riadnym úrokom /úrokom z
úveru/ vo výške 2 035,51 eur, s úrokom z omeškania zákonným vo výške 294,64 eur, vyčísleným ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, úrokom z omeškania zákonným vo výške 475,44 eur,

vyčísleným ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu, poplatkami vo výške 5,98 eur a úrokom z
omeškania zo sumy 8 227,91 eur vo výške 5,15% ročne od 9.9.2014 do zaplatenia a nahradili mu trovy
konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že dňa 30.8.2007 uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s., ako
veriteľ, so žalovanými, ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
banka poskytla žalovaným úver vo výške 300 000,-Sk /9 958,18 eur/. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý
úver splácať v mesačných splátkach v sume 4 197,-Sk /139,31 eur/, vždy k 20. dňu v mesiaci.

Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.9.2007 a konečná splatnosť úveru na 20.8.2017. Úroková
sadzba, ako odplata za poskytnutý úver, bola dohodnutá vo výške 10,95% p. a., typ premenlivá, pričom
táto sadzba bola platná v čase uzavretia zmluvy. Dodatkom č. 1 k zmluve bola dohodnutá mesačná
splátka úveru na sumu 4383,-Sk /145,49 eur/ a bol povolený odklad splátok po dobu od 20.5.2008
do 19.8.2008. Žalovaní využili možnosť čerpania úveru, avšak podmienky riadneho splácania úveru
nedodržali a dlžnú sumu veriteľovi v plnej výške neuhradili. Banka vyzvala žalovaných k úhrade ich
záväzku výzvou zo dňa 30.7.2013. Žalovaní svoj záväzok voči banke nesplatili, vzhľadom k tomu banka

vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2.9.2013 oznámením o mimoriadnej splatnosti zo dňa
3.9.2013. Pohľadávku, vyplývajúcu z tejto zmluvy banka, ako postupca, písomnou zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 postúpila na spoločnosť DPS financial Consulting s.r.o.,
so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, ako postupníka a uvedenú skutočnosť oznámilažalovaným oznámením zo dňa 11.10.2013. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014
zo dňa 8.9.2014 postúpila spoločnosť DPS financial Consulting s.r.o., ako postupca pohľadávku s
prísl. na žalobcu, ako postupníka, čím sa žalobca stal veriteľom postúpených pohľadávok spolu s

príslušenstvom. Uvedenú skutočnosť postupca oznámil žalovaným oznámením zo dňa 25.9.2014. Po
postúpení pohľadávky nebola vykonaná žiadna platba zo strany žalovaných. Pohľadávka predstavuje
dlh zo zmluvy o splátkovom úvere, pozostávajúci z: istiny vo výške 8 227,91 eur, riadneho úroku
vo výške 2 035,51 eur, úrokov z omeškania zákonných vo výške 294,64 eur, vyčíslených ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, úrokov z omeškania zákonných vo výške 475,44 eur /109,13

eur vyčíslených ku dňu postúpenia pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu a 366,31 eur
vyčíslených za obdobie od 26.9.2013 do postúpenia pohľadávky na žalobcu 8.9.2014/ a poplatkov vo
výške 5,98 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z nesplatenej sumy istiny
úveru odo dňa, nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu.
3. V žalobe za prostriedky procesného útoku žalobca označil: zmluva o splátkovom úvere, dodatok č.
1, 2 x výzva, 2 x oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, 2 zmluvy o postúpení pohľadávky s

prílohou č. 1 a 2 x 2 oznámenia o postúpení pohľadávky.
4. Žaloba bola doručená žalovaným postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 26.12.2017. Žalovaní sa
k žalobe nevyjadrili, na pojednávanie, na ktoré boli predvolaní postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p.
sa nedostavili, neúčasť neospravedlnili vážnymi dôvodmi, preto súd rozhodol o pojednávaní v ich
neprítomnosti /§ 180 C.s.p./.

5. Na výzvu súdu v súlade s ust. § 295 C.s.p. doplniť skutkové odôvodnenie žaloby žalobca v písomnom
podaní zo dňa 7.7.2017uviedol, že žalovaní čerpali poskytnutý úver vo výške 300 000,-Sk v období od
30.8.2007 do 31.12.2008 . Na splatenie úveru s dohodnutými úrokmi a poplatkami /spracovateľský,
za správu úveru/ zaplatili v období: od 30.8.2007 do 31.12.2008 sumu 1 719,67 eur, od 14.1.2009 do
19.3.2011 sumu 3 811,79 eur a od 15.10.2011 do 26.9.2011 sumu 388,04 eur, pričom na splatenie istiny

úveru bola započítaná suma 1 730,27 eur a zvyšok na riadny úrok, úrok z omeškania a poplatky. K
podaniu žalobca pripojil výpis z úverového účtu.
6. Na pojednávaní dňa 10.4.2018 súd v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 C.s.p. /právny zástupca
žalobcu súdu oznámil neúčasť s tým, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti,
prípadne rozsudkom pre zmeškanie žalovaných, na čo však neboli splnené procesné podmienky /§ 273

písm. c/ C.s.p./vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov žalobcu, ako sú uvedené
vyššie a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 30.8.2007 uzavreli žalovaní, ako spoludlžníci, so Slovenskou sporiteľňou a.s., ako veriteľom,
písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovaným
spotrebný bezúčelový úver vo výške 300 000,-Sk /9 958,18 eur/, jednorazovo bezhotovostne s

dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou 10,95% ročne v deň uzavretia zmluvy. Žalovaní sa zaviazali
poskytnutý úver splatiť spolu so zmluvným úrokom, spracovateľským poplatkom jednorazovo vo výške
6 000,-Sk /199,16 eur/ z prostriedkov úveru, poplatkom za správu úveru vo výške 60,-Sk /1,99 eur/
mesačne, v 120-tich pravidelných mesačných splátkach, od 20.9.2007 do 20.8.2017, vo výške 4 197,-
Sk /139,31 eur/, vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 12,64%. Dodatkom

č. 1 k zmluve bola dohodnutá /zvýšená/ mesačná splátka úveru na sumu 4 383,-Sk /145,49 eur/ a bol
povolený odklad splátok po dobu od 20.5.2008 do 19.8.2008.
8. Podľa tvrdenia žalobcu a výpisu z úverového účtu na splatenie úveru s príslušenstvom a poplatkami
žalovaní uhradili v období: od 30.8.2007 do 31.12.2008 sumu 1 719,67 eur, od 14.1.2009 do 19.3.2011
sumu 3 811,79 eur a od 15.10.2011 do 26.9.2011 sumu 388,04 eur, pričom na splatenie istiny úveru bola

veriteľom započítaná suma 1 730,27 eur a zvyšok na riadny úrok, úrok z omeškania a poplatky.
9. Listom zo dňa 3.9.2013, doručeným žalovanému v 2. rade dňa 10.9.2013 /§ 45 ods. 1 Obč. zák./,
právny predchodca žalobcu /pôvodný veriteľ/ oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru z dôvodu porušenia zmluvných podmienok v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných zmluvných
podmienok, ku dňu 2.9.2013 a súčasne žalovaných vyzval na úhradu dlhu vo výške 10 568,59 eur do

15 dní. Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala písomná výzva veriteľa zo dňa 30.7.2013
na úhradu dlžných splátok ku dňu 30.6.2013 vo výške 3 891,98 eur.
10. Pohľadávku, vyplývajúcu z tejto zmluvy, pôvodný veriteľ žalovaných, ako postupca, písomnou
zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 postúpil na spoločnosť DPS
financial Consulting s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, ako postupníka. Podľa

prílohy č. 1 k zmluve bola predmetom postúpenia pohľadávka voči žalovaným vo výške 8 227,91 eur
istiny po splatnosti a príslušenstvo /úroky/ celkom vo výške 2 439,28 eur a 5,98 eur poplatky. Postúpenie
pohľadávky oznámil žalovaným oznámením zo dňa 11.10.2013.11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 8.9.2014 postúpila spoločnosť DPS
financial Consulting s.r.o., ako postupca pohľadávku s prísl., navýšenú o ďalšie úroky, už vo výške 11
066,53 eur, na žalobcu, ako postupníka. Uvedenú skutočnosť postupca oznámil žalovaným oznámením

zo dňa 25.9.2014.
12. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu po postúpení pohľadávky nebola vykonaná žiadna platba zo
strany žalovaných..
13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „Obč. zák.“/, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

15. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Zák. NR SR č. 513/1991 Zb./ďalej len „Obch. zák.“/, touto časťou zákona
sa spravujú, bez ohľadu na povahu účastníkov, záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
16.Podľa§497 Obch.zák.zmluvouoúveresazaväzujeveriteľženapožiadaniedlžníkaposkytnevjeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona.
18. Podľa § 503 ods. 2, 3 Obch. zák., ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach,
sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky v dojednanej lehote inak do jedného mesiaca, odo dňa keď o ich vrátenie veriteľ
požiadal.
19. Podľa § 506 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

20. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky, vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené.
21. Podľa § 365 veta prvá Obch. zák., dlžník je v omeškaní , ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

22.Podľa §1ods.1/zák.ospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.účinnéhovčaseuzavretiazmluvy/
ďalej len „zákona“/, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23.Podľa§2ods.1písm.a/zákona,naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.
24. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /
ďalej len neprijateľná podmienka/. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu
plnenia.
26. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úrok z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.28. Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. v znení nesk. zmien výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Na základe vykonaného dokazovania, pri procesnej pasivite žalovaných, súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná len v časti.
30. Z verejne dostupného výpisu z obchodného registra pôvodného veriteľa žalovaných /Slovenskej
sporiteľne a.s./ vyplýva, že mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Z uvedeného vyplýva
záver, že podľa ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom

úvere, teda dňa 30.8.2007, bol právny predchodca žalobcu dodávateľom. Žalovaní v zmluvnom vzťahu
vystupovali ako fyzické osoby - občania, teda ide o spotrebiteľov, ako to vyplývalo z ust. § 52 ods. 3
Obč. zák.. a z úst. zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovaní nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z úverovej zmluvy nevyplýva a žalobca
opak tohto postavenia žalovaných nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Ak ide o vzťah
dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.

Právny základ nároku žalobcu v tomto konaní má teda svoj pôvod v spotrebiteľskej zmluve. K tomuto
záveru súd dospel vyhodnotením obsahu úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že právny predchodca
žalobcu, ako pôvodný veriteľ, požičal žalovaným finančné prostriedky, bezúčelovo, a žalovaní sa ich
zaviazali v dohodnutej dobe v splátkach za dojednaný úrok aj vrátiť. Ide teda o dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov za odplatu. Z tohto, spolu s okolnosťou, že išlo o vzťah veriteľa - dodávateľa a

občanov - spotrebiteľov, potom vyvodil záver, že ide o vzťah, podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave
podľa ust. Obchodného zákonníka, ale najmä zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy a aj Občianskeho zákonníka.. Aj keď ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka
vyslovene uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

došlo k rozdeleniu obchodnoprávnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi
podnikateľom, ako dodávateľom a spotrebiteľom a podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa
súdnej praxe sa použije právna úprava chrániaca spotrebiteľa, ktorá je v určitej konkrétnej situácii. Za
stabilizovaný je v tejto spojitosti potrebné považovať záver aplikačnej praxe, v zmysle ktorého bola

ochrana spotrebiteľovi poskytovaná aj v období pred 1.1.2008, a to jednak prostredníctvom generálnej
klauzuly§53ods.1Obč.zák.,akoajprostredníctvomtypovejzmluvypodľa§23azákonač.634/1992Zb.
o ochrane spotrebiteľa. Nie je preto podstatné, či predmetná zmluva bola označená ako zmluva o úvere
podľa Obchodného zákonníka, rozhodujúcim je, že sa svojim charakterom jednalo o spotrebiteľskú
zmluvu, z čoho vyplýva ochrana povinného v celej škále spotrebiteľsko-právnej ochrany v zmysle

záverov rozhodovacej činnosti súdov SR /rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015/,
ktoré sa napokon prejavili i v explicitnom znení Občianskeho zákonníka /§ 52 ods. 2 veta posledná/ a
podľa ktorých je aplikácia Obchodného zákonníka vylúčená v prípade spotrebiteľského sporu. Danou
problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. II. ÚS 329/2013-15, kde
konštatuje, že „už z dôvodovej správy k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne z doložky

zlučiteľnosti tohto zákona s právom Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dôvodovej správy /
pozri čl. 7 ods. 2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 19/1997 Z.z. k návrhu legislatívnych
pravidiel tvorby zákonov/, ako aj z Tabuľky zhody návrhu zákona s právom Európskej únie, ktorá je
tiež súčasťou dôvodovej správy, vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že Slovenská republika sa stala
plnohodnotným členom Európskej únie /ďalej aj "EÚ"/ až od 1.5.2004, už v rámci prístupového procesu

do EÚ došlo pri kreovaní textu zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo spomínanej doložky zlučiteľnosti
zákona o spotrebiteľských úveroch s právom Európskej únie vyplýva, že kompatibilita tohto zákona
"so smernicou 87/102/EHS v znení smerníc 90/88/EHS a 98/7/EHS - úplná". Pre vnútroštátnu prax je
v konečnom dôsledku záväzný text zákona, do ktorého bola konkrétna smernica rady aproximovaná,
ktorým je v tomto prípade zákon o spotrebiteľských úveroch. To, že úverovú zmluvu možno považovať za

zmluvu spotrebiteľskú, možno usúdiť aj zo samotného obsahu smernice Rady, ktorá klienta úverového
vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje ako "spotrebiteľa" a tiež o prepojení smernice Rady
87/102/EHS z 22.12.1986 o spotrebiteľských úveroch a smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách možno usúdiť aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
C-76/2010 zo 16.11.2010 o návrhu krajského súdu na začatie prejudiciálneho konania vo veci obchodnej

spoločnosti P., s.r.o., proti I. K.V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane prízvukuje, že smernica
Rady nie je v praxi členského štátu EÚ bezprostredne aplikovateľná, ale vyžaduje sa jej aproximácia
do vnútroštátneho poriadku toho ktorého členského štátu EÚ, pre ktorý je smernica EÚ záväzná, len
pokiaľ ide o cieľ ňou sledovaný /v danom prípade ochrana spotrebiteľa pri spotrebiteľských úverovýchzmluvách, pozn./, pričom výber legislatívnych prostriedkov, ktorými má členský štát EÚ dosiahnutie
tohto cieľa zabezpečiť, je ponechaný plne v kompetencii členského štátu EÚ, preto aj v danom prípade
je v prílohe smernice uvedený výpočet náležitostí, ktoré členské štáty pre spotrebiteľských úverových

zmluvách "môžu požadovať" /čl. 4 ods. 3 smernice rady, pozn./, pričom ale pre vnútroštátnu prax je
v konečnom dôsledku záväzný text zákona, do ktorého bola konkrétna smernica rady aproximovaná,
ktorým je v tomto prípade zákon o spotrebiteľských úveroch aplikovaný krajským súdom“.
31. Vyhodnotením listinných dôkazov žalobcu mal súd za preukázané poskytnutie právnym
predchodcom žalobcu /pôvodným veriteľom/ podľa úverovej zmluvy bezhotovostného úveru vo výške

300 000 Sk /9 958,18 eur po prepočte na menu euro/, ako to vyplýva zo zmluvy a výpisu pre číslo
úverového účtu 0189586884, žalovaní dňa 30.8.2007 tento úver aj čerpali, že pre nesplácanie úveru
riadne a včas, právny predchodca žalobcu /pôvodný veriteľ/ pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu
2.9.2013. Výška nesplatenej časti úveru so zmluvne dojednanými úrokmi z úveru, z omeškania a
poplatkov ku dňu zosplatnenia nesplatenej časti úveru predstavovala sumu 10 568,59 eur. Ďalej mal
súd za preukázané postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa žalovaných z úverovej zmluvy najprv

na právneho predchodcu žalobcu /spoločnosť DPS financial Consulting s.r.o./ a následne na žalobcu
písomnými zmluvami o postúpení pohľadávok. Z uvedených dôvodov potom súd zaviazal žalovaných na
povinnosť spoločne a nerozdielne /solidárne/ zaplatiť žalobcovi sumu predčasne zosplatneného úveru
vo výške 10 568,59 eur a zákonný úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. /iba/
zo sumy 8 227,91 eur /súc viazaný žalobným petitom/ odo dňa 9.9.2014 /opäť súc viazaný žalobným

petitom/ do zaplatenia, vo výške, upravenej cit. vykonávacím predpisom.
32. Žalobe nebolo možné vyhovieť v celom požadovanom rozsahu /o zaplatenie vyčíslených riadnych
úrokov, zmluvných úrokov z omeškania za obdobie po mimoriadnom zosplatnení úveru/ a preto nad
rámecpriznanejsumyžalobuzamietol,nakoľkozosplatnenímúveru,akoužzosamotnéhopomenovania
danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene

pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej
lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania/zákonných
úrokov z omeškania podľa cit. úst. § 517 Obč. zák./. Na tento účinok/následok zosplatnenia nemá
žiadny vplyv hypoteticky prezentovaný záver o zvýhodnení dlžníka /z dôvodu, že nemusí platiť zmluvne
dohodnutý úrok z úveru/, odhliadnuc od okolnosti, že dlžníka zaťažuje povinnosť platiť zákonný úrok z

omeškania. Opačný výklad by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa. Súd poukazuje
aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a
právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť, smerujúcu proti záverom
všeobecných súdov /identických ako v posudzovanej veci/, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na
zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba "do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým,

že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku
z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka" /tiež R 59/1998, z právnej vety ktorého
vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti
dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania. Žalobca
mohol nadobudnúť pohľadávku voči žalovaným od svojho právneho predchodcu iba v takom rozsahu,

ako ju tento nadobudol od svojho právneho predchodcu /pôvodného veriteľa/, pričom pôvodný veriteľ
mohol postúpiť pohľadávku voči žalovaným len v takom rozsahu, aká mu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru náležala, teda vo výške 10 568,59 eur; v prípade omeškania spolu so zákonným úrokom
z omeškania so splnením tohto dlhu odo dňa, nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
33. Lehota na plnenie je tri dni od právoplatnosti rozsudku /§ 232 ods. 3 veta prvá C.s.p./. Solidárna

povaha záväzku žalovaných /povinnosť plniť spoločne a nerozdielne/ vyplýva z ust § 511 ods. 1 Obč.
zák..
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradutrovkonaniaprávo.Úspechžalobcupredstavujesumu10568,59euristinyaúspechžalovaných
sumu 470,89 eur istiny.
35. Pri nekvantifikovanom príslušenstve pohľadávky /nevyčíslené pevnou sumou úroky v žalobnom
petite/ bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva /uznesenie NS
SR 6Obo 243/2007 zo dňa 27.11.2008/.

36. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.