Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206024
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113206024.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcu V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. M. XX, Z. Z., štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Pavlom
Kontrošom, advokátom AK Horná 67, Banská Bystrica, proti žalovanému W. N. - B.. S.. M.., s miestom
podnikania Ul. 29. augusta 20, Banská Bystrica, IČO: 40 597 504, o vydanie veci a zaplatenie sumy 3
600 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboupoúpravenávrhuzodňa12.04.2013(č.l.22)domáhalvydaniapredajného

stánku typu ESSEX na Ul. 29 augusta v Banskej Bystrici umiestnený na časti pozemku parc.č. EN 5486
v kat. území Z.Á. Z. a zaplatenia ušlého nájomného z neho za dobu od 01. 02. 2010 do 28. 02. 2013
vo výške 3 600 Eur spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 01. 04. 2013 až do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom dočasnej stavby - predajného stánku typu ESSEX na
Ul. 29. augusta v Banskej Bystrici umiestnenej na pozemku parc.č. EN 5486 v kat. území Z. Z. vo
vlastníctve SR v správe Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., odštepný závod Banská Bystrica,
kedy v minulosti žalobca s právnym predchodcom a to Povodím Hrona, š.p. Banská Bystrica uzavrel

nájomnú zmluvu. Kolaudačné rozhodnutie k užívaniu stavby vydal Obvodný úrad životného prostredia
dňa 18. 03. 1993 pod č. 1188/93-kul ev.č. 108/93, ktoré nemá k dispozícii. Predajný stánok žalobca
prenajímal iným osobám na podnikanie a začiatkom roku 2005 ho prenajal žalovanému za dohodnuté
nájomné6000,--Skmesačne.Žalovanýsplatenímnájomnéhomeškal,čožalobcažalovanémutoleroval
a nakoniec sa dohodli na nájomnom 1 000,-- Sk mesačne, čo fungovalo až do konca roku 2009. Pred
Vianocami roku 2009 žalovaný žalobcovi dal v drobných peniazoch sumu 564 Eur v obálke s tým, že
je to dlžné nájomné za 1,5 roka a dal mu podpísať doklad o prevzatí peňazí. Žalobca doklad podpísal

bez toho, aby si ho prečítal. Žalovaný žalobcovi na nájomnom za celú dobu zaplatil 60 000,-- Sk, doma
však žalobca zistil, že podpísal prevzatie 2 655,50 Eur (80 000,-- Sk) s uvedením účelu „kúpa stánku
kiosk na ulici 29. augusta“. V roku 2007 náhle umrela manželka žalobcu a po jej smrti, sa nájomná
zmluva so žalovaným stratila a našiel Zmluvu zo dňa 31. 03. 2005, v ktorej je ako prenajímateľ kiosku
uvedená jeho dcéra X. U. a jej podpis je znázornený rukopisom jeho bývalej manželky. Taktiež našiel
kópiu kúpnej zmluvy na stánok s predávajúcim X. U. a kupujúcim žalovaným bez podpisu predávajúcej,
ktorá na vytvorenie dojmu hodnovernosti bola podpísaná osobou prítomnou pri podpise a to S. W., ktorej

pravosť podpisu bola notársky osvedčená dňa 19. 05. 2005. Žalovaný nie je, ani nemôže byť vlastníkom
predajného stánku, pretože ho kupoval od nevlastníka a po celú dobu ho užíval len ako nájomca a od
januára 2010 žiadne nájomné neplatí. Žalobcovi je zrejmé, že išlo o podvodný predaj, či prenájom stánkuzorganizovala jeho bývalá, dnes už neb. manželka. Nechcel nikoho vystaviť riziku možného trestného
stíhania a preto čakal s podaním žaloby doposiaľ.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 11. 2013 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. V písomnom
vyjadrení uviedol, že dňa 31. 03. 2005 uzavrel na predmetný prenosný stánok Nájomnú zmluvu s
dcérou žalobcu X. U., nar. 11. 02. 1973 ako vlastníčkou a prenajímateľkou predmetného prenosného
stánku a zaviazal sa jej hradiť mesačné nájomné vo výške 6 000,-- Sk (199 Eur). Žalovaný plánoval
využívať predmetný stánok na účely podnikania, pričom pri vykonanej obhliadke zistil naliehavú potrebu

investovaniavyššejsumypeňazínajehokompletnúrekonštrukciu.Nájomnúzmluvuvypovedalanavrhol
rodine W. stánok od nich odkúpiť, pričom celá rodina W., vrátane žalobcu s prevodom stánku do jeho
vlastníctva súhlasila. Dohoda o prevode predmetného stánku bola uzavretá v polovici mája roku 2005
medzi ním ako kupujúcim a predávajúcou X. U.. Svedkami podpísania tejto dohody - kúpnej zmluvy boli
žalobca, jeho v tom čase bývalá manžela a deti žalobcu V. W. W.. a V. W.. Podľa ich svorného tvrdenia
predajný stánok bol prevedený na X. U. z dôvodu finančných problémov žalobcu a súvisiacich súdnych

exekúcií vzťahujúcich na jeho majetok. Žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 19. 05. 2005 predmetný
predajný stánok typu ESSEX kúpil od X. U. ako predávajúcej v dobrej viere, že stánok patrí jej, pretože
bol na ňu prevedený z dôvodu finančných problémov jej otca, t.j. žalobcu a s nimi súvisiacich súdnych
exekúcií vzťahujúcich sa na jeho majetok. Na žalovaného malo prejsť vlastnícke právo prevzatím stánku
a dokladov k nemu patriacich a zaplatením kúpnej ceny. Pre nedostatok finančných prostriedkov v

plnej výške sa so žalobcom, jeho bývalou manželkou, ako aj s predávajúcou dohodli, že predmet kúpy
bude splácať v splátkach k rukám žalobcu, jeho manželky alebo ich dcéry ako predávajúcej, pričom pri
zaplatení poslednej splátky mu ten, komu žalovaný zaplatí poslednú splátku, vydá doklad v celkovej
výške 2 655,50 Eur (80 000,-- Sk). To sa aj stalo dňa 22. 10. 2008, čím bol predmetný prenosný predajný
stánok typu ESSEX prevedený na neho ako žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že nemal pri podpisovaní

príjmového dokladu okuliare a preto nevedel, čo podpisuje, žalovaný považuje za výhovorku, ktorá
nemá opodstatnenie a nezakladá sa na pravde, pretože pri podpisovaní príjmového dokladu bol žalobca
pri plnom vedomí a uzrozumený s tým, čo podpisuje. Je nepochybné, že ako žalovaný je vlastníkom
predmetu sporu s tým, že zároveň poukázal aj na ustanovenie § 134 O.z. v tom smere, že vlastnícke
právo k predmetnému stánku pre prípad, ak súd nebude akceptovať kúpno-predajnú zmluvu, nadobudol

vlastnícke právo vydržaním. Žalovaný ako vlastník, príp. dobromyseľný držiteľ predajného stánku typu
ESSEX uzatvoril so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., Odštepný závod Banská Bystrica
ako prenajímateľom Nájomnú zmluvu č. 137-1347/2005 v znení neskorších dodatkov a Nájomnú zmluvu
CZ3041/2013-330 uzavretú na dobu určitú od 18. 06. 2013 do 31. 12. 2016 na pozemok, na ktorom je
umiestnený predmetný stánok. Žalovaný na základe týchto nájomných zmlúv platí za prenajatú plochu

- pozemok o výmere 15 m2 a to vo výške 240 Eur za polrok. Žalovaný ako vlastník, príp. dobromyseľný
držiteľ predmetného stánku musel stánok zrekonštruovať a do stánku investoval približne sumu 6 638
Eur.Onakožalovanýkúpnouzmluvouzodňa19.05.2005predmetnýpredajnýstánoktypuESSEXkúpil
odX.U.akopredávajúcejsosúhlasimcelejrodinyW.vdobrejviere,žestánokpredávajúcejprávompatrí
a zaplatil zaň kúpnu cenu v celkovej výške 2 655 Eur (80 000,-- Sk), čím na neho prešlo vlastnícke právo

k predmetnému stánku. Zároveň žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady na to, aby vec nadobudol
vydržaním. Realizoval svoju vôľu nakladať s vecou ako s vlastnou, v držbe bol dobromyseľný, čím sa
považuje za oprávneného držiteľa. Predmet sporu užíval nerušenie od jeho kúpy až do dňa podania
návrhu a až do dňa podania návrhu v tejto veci vlastnícke právo žalovaného nespochybňovala žiadna
tretia osoba, preto má za to, že uplynula 3-ročná vydržacia lehota, uplynutím ktorej sa žalovaný stal

zákonným vlastníkom veci, ktorá je predmetom tohto konania. Navrhol žalobu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca sa naďalej cíti vlastníkom tejto hnuteľnej veci
a tohto kiosku. Žalobca žiadnym spôsobom nepreviedol vlastnícke právo na niektoré zo svojich detí a
predložil vo fotokópii Kúpnu zmluvu zo dňa 19. 05. 2015, kde ako predávajúci je uvedená X. U., taktiež je

na nej podpis predávajúcej ako X. U.. Žalobca však spochybňuje pravosť tohto podpisu a tvrdí, že kúpno-
predajnú zmluvu X. U. nikdy nepodpísala a žalobca žiadnym úkonom nepreviedol vlastnícke právo k
tomuto stánku či už na syna alebo dcéru, ale umožnil im, aby tento stánok prenajímali a tak získali
nejaké finančné prostriedky. Právny zástupca žalobcu zároveň predložil súdu Nájomnú zmluvu zo dňa
27. 02. 2005, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca sa považoval k dátumu 27. 02. 2005 za vlastníka

tohto stánku, pričom nájomná zmluva bola uzavretá s nájomcom W. N., nar. 09. 08. 1977, avšak bol
to len návrh nájomnej zmluvy. Právny zástupca žalobcu zároveň poukázal na tú skutočnosť, že ani
výpoveďou svedkyne X. U. nebolo preukázané, že bola vlastníkom stánku, ktorý je predmetom tohto
konania a taktiež nebolo preukázané, že by skutočne dňa 19. 05. 2005 bola prítomná v momente, keďmala podpísať kúpno-predajnú zmluvu a to z dôvodu, že z tejto kúpno-predajnej zmluvy a to z overovacej
doložky vyplýva, že pani S. W., teda táto osoba prítomná pri podpise túto zmluvu osobne podpísala u
notára toho istého dňa. Ak teda nevlastník takouto kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k stánku na

žalovaného, je táto zmluva neplatná, pretože došlo k prevodu práva, ktoré prevodca nemal. Navrhol
žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobca v konaní uviedol, že vlastníkom tohto kiosku je on a nikdy nepreviedol vlastnícke právo tohto
kiosku na dcéru X. U. na základe darovacej alebo inej zmluvy. Na kúpnej zmluve zo dňa 19. 05. 2005,

ktorá mala byť uzavretá medzi X. U. a žalovaným nie je podpis predávajúcej X. U.. Podľa jeho názoru,
túto kúpno-predajnú zmluvu za X. U. podpísala jeho bývalá manželka, ktorá je už t.č. nebohá. X. U.
trvalo žije mimo územia Slovenskej republiky a to v Taliansku. Všetko, čo bolo v konaní uvedené,
považuje za podvod zo strany žalovaného. Predmetný stánok prenajímal štyrom podnikateľom a s
každým mal problémy. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu založeného na č.l. 8 súdneho
spisu k tomu uviedol, že išiel okolo stánku a žalovaný na neho zavolal, že mu chce dať nejaké peniaze.

Prišiel k okienku a dal mu na podpis túto listinu, pričom mu ju predložil bez vypísaných údajov a on tak
podpísal čistý papier. Predmetný príjmový pokladničný doklad nie je vypísaný jeho písmom, na tomto
dokladu je len jeho podpis. Sumu 2 655 Eur alebo 80 000,-- Sk tak, ako je na tomto doklade uvedené,
neprevzal. Prevzal od žalovaného len sumu asi 560 Eur a to mal byť poplatok za nájom, pričom 560
Eur prevzal v eurách. Predmetný príjmový pokladničný doklad mu bol daný na podpis niekedy okolo 15.

11. 2009. Pred žalovaným obálku neotvoril, peniaze neprepočítal a obálku otvoril až keď prišiel domov.
Všetko považuje za podvod zo strany žalovaného. Sumu 2 655,50 Eur ako kúpnu cenu za tento stánok
od žalovaného neprevzal. Žalobca po nahliadnutí do písomnosti označenej ako Dodací list č., ako aj
originálu príjmového pokladničného dokladu, na ktorom je uvedený dátum 22. 10. 2008 uviedol, že na
týchto písomnostiach sú jeho podpisy. K príjmovému pokladničnému dokladu, ktorý predložil žalovaný

v origináli s dátumom 22. 10. 2008 žalobca uviedol, že je to doklad, ktorý mu dali na podpis, pričom ho
oklamali s dátumom, pretože v tom čase ešte eurá neboli.

Žalovaný v konaní uviedol, že sa cíti byť vlastníkom predmetného kiosku a čo sa týka uzavretia kúpnej
zmluvy, pri kúpe bol prítomný žalobca, jeho manželka S. W., X. W., ďalšia dcéra V. W. a syn V.I. W.. Bol

informovaný v tom smere, že žalobca mal exekúcie a z tohto dôvodu bol stánok prevedený na dcéru
X. W. a on to kúpil z dobrej vôle kvôli rodine W.. Text predmetnej kúpnej zmluvy vyhotovila manželka
žalobcu pani S. W., ktorá už t.č. nežije. Tvrdil, že kúpnu zmluvu podpísala X. a podpis na tejto kúpnej
zmluve je jej. Už v tom čase sa zdržiavala mimo územia SR. Kúpna cena bola dohodnutá na 80 000,--
Sk a on túto kúpnu cenu vyplatil 22. 10. 2008. Kúpnu cenu zaplatil až o tri roky z dôvodu, že chcel stánok

najskôr prenajať, avšak po zistení v akom je stave, tak by mu hygiena prevádzku nepovolila. Kúpnu
cenu splácal v splátkach po 20 000,-- Sk, pričom peniaze odovzdával S. W., ktorá záležitosť riešila. B.
W. z kúpnej ceny 80 000,-- Sk dal len 60 000,-- Sk a zostatok tejto ceny platil po 1 000,-- Sk žalobcovi,
o čom predložil súdu vo fotokópii jednotlivé doklady s dátumom, sumou a podpisom. Na základe tohto
dokumentu žalobcovi vyplatil 10 000,-- Sk a následne mu doplatil sumu 10 000,-- Sk. Nie je pravdivé

tvrdenie žalobcu, že si peniaze neprepočítal, pretože presne vedel, koľko v obálke je. Nepamätal si, či
to boli eurá alebo slovenské koruny a v obálke boli aj 3 príjmové doklady. Príjmový pokladničný doklad
založený na č.l. 8 súdneho spisu je vypísaný jeho písmom. Tento pokladničný doklad podpísal žalobca,
peniaze zobral do ruky a pred ním peniaze prepočítal. Žalovaný ďalej uviedol, že stánok kúpil v dobrej
vôli od rodiny W., s ktorou sa poznal, pretože chodil do školy so synom p. W.. Peniaze odovzdával pani

W., stalo sa to, že to bolo aj na lavičke pred domom. Predávajúca X. U. sa od neho nikdy nedomáhala
žiadnych finančných prostriedkov. Všetky deti žalobcu majú vedomosť, že peniaze za tento kiosk dal. Čo
sa týka predloženého príjmového pokladničného dokladu zo strany žalobcu, na ktorom nie je uvedený
dátum, k tomu žalovaný uviedol, že žalobca nechcel, aby sa tam písal dátum. Žalovaný súdu predložil
originál príjmového pokladničného dokladu, pričom sa jedná o pokladničný doklad zo dňa 22. 10. 2008 a

celý doklad je vypísaný písmom žalovaného. Predložil v origináli taktiež dodacie listy, z ktorých vyplýva,
kedy a aké sumy žalobcovi vyplatil. Dátumy a sumy na týchto dodacích listoch vypisoval žalovaný a
podpisy sú žalobcu. K námietke žalobcu, že v čase preberania finančných prostriedkov a vypísania
pokladničného dokladu neplatila ešte mena Euro, žalovaný k tomu uviedol, že Euro platilo od roku 2009
a už v tomto období, teda v roku 2008 na príjmovom pokladničnom doklade sa musela uvádzať aj mena

Eur. Žalovaný uviedol, že stánok kúpil v dobrej viere od celej rodiny W., uzavrel zmluvu aj na prenájom
pozemku, platí všetko doteraz a už je to 10 rokov. Žalobca zadržiava doklady o prevode stánku na dcéru
X., ako aj príjmové pokladničné doklady, na základe ktorých by sa dalo preukázať, že pani W. platilza tento stánok a nosil peniaze, ako aj doklady v obálke. Navrhol žalobu zamietnuť. Trovy konania si
neuplatnil žiadne.

Súd z výpovede svedkyne X. U., nar. 11. 02. 1973 zistil, že žalobca je jej otcom, vzťahy majú dobré.
Žalobca, teda jej otec, bol vlastníkom kiosku na Triede SNP. Tento kiosk postavil žalobca a následne
kiosk prepísal na ňu, ale roky si už nepamätá. Stánok prepísal na ňu z rodinných dôvodov. V tom čase
žila mimo územia SR a keď sa vrátila domov, bolo jej povedané, že stánok je prepísaný na ňu a to kvôli
žalobcovým exekúciám. Zo strany súdu bola svedkyni predložená kúpno-predajná zmluva založená na

č.l. 66 súdneho spisu, kde je označený jej podpis ako predávajúca a k tomuto svedkyňa uviedla, že to
môže byť jej podpis, pretože si to už nepamätá. Žiadne papiere o prevode kiosku nevidela, bolo jej len
povedané, že je to prepísané na ňu. Za prevod tohto stánku otcovi neplatila nič. O tom, že stánok je
prepísaný na ňu, o tom ju informovala mama a taktiež jej to povedal aj žalobca ako jej otec a preto sa
cítila vlastníčkou predmetného stánku. Následne sa stánok predával žalovanému a predávala ho ona,
keďže bol na ňu prepísaný. Žalobca vedel o tom, že stánok sa predáva, pretože toto riešili doma. Kúpnu-

predajnú zmluvu, ktorou sa prevádzal stánok podpísala ona. O kúpnej cene sa hovorilo ako o sume
80 000,-- Sk a jej kúpna cena nemohla byť vyplatená, pretože na území SR nežije. Kúpna cena bola
vyplatená možno jej mame a možno žalobcovi. Po peniazoch nikdy nepátrala a to z toho dôvodu, že
tu nežije a aj preto, že u nich doma boli vždy nejaké čudné problémy a to finančné. Finančné problémy
mal aj jej otec, teda žalobca a všetky problémy riešila mama. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by

sa bolo doma hovorilo o tom, že žalovaný nevyplatil peniaze za stánok. Pre ňu bola záležitosť stánku
úplne uzavretá. Má vedomosť o tom, že na otca prebiehali exekúcie, sumy si už nepamätá, pretože to
trvalo roky. K predloženým dokumentom zo strany právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla, že na
Nájomnej zmluve zo dňa 31. 03. 2005 je jej podpis, na Nájomnej zmluve zo dňa 01. 03. 2001 nie je jej
podpis a na Kúpnej zmluve zo dňa 19. 05. 2005 pripustila, že to môže byť jej podpis. Po nahliadnutí na

čistý list papiera svedkyňa uviedla, že na tomto papieri je jej podpis. Na územie SR chodila častejšie,
keď žila jej mama a nemôže si pamätať, či tu bola aj 19. 05. 2005. K podpisu zmluvy došlo zrejme doma
v kuchyni a vždy keď prišla domov, jej bolo dané niečo na podpis s tým, aby podpísala toto alebo toto a
už si nemôže pamätať, čo všetko podpísala. Po predložení kúpno-predajnej zmluvy zo strany žalobcu
svedkyňa odpovedala, že je to jej podpis. Pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 2005 boli doma

všetci, t.j. ona, žalovaný, jej sestra a žalobca ako jej oco bol určite doma a pripustila, že mohol byť doma
aj jej brat. Jednoznačne uviedla, že žalobca, teda jej otec, súhlasil s predajom stánku. Má vedomosť o
tom, že žalovaný musel stánok prerobiť a taktiež má vedomosť o tom, že žalovaný vyplácal finančné
prostriedky otcovi. Jednoznačne uviedla, že k vyplateniu kúpnej ceny za stánok zo strany žalovaného
došlo, pretože z Talianska telefonovala s mamou a pýtala sa jej, či W., teda žalovaný, platí a odpoveď

jej mamy vždy znela, že áno.

Svedok V. W., nar. 10. 05. 1977 vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca je jeho otec a má vedomosť
o tom, že bol niekedy vlastníkom stánku na Sídlisku, ktorý vybudoval. Tento stánok bol prenajímaný
rôznym ľuďom. Uviedol, že žalobca, teda jeho otec, nemohol mať nikdy žiadny majetok, pretože bol vždy

nezodpovedný ako chlap vo všetkom a v prvom rade čo sa týka financií. Nikdy nevedel, v čom spočíva
existencia a živobytie a v rodine boli vždy finančné problémy. Od roku 1989 nikdy riadne nepracoval
a vlastniť majetok nemohol z dôvodu, že vtedy, ako aj dodnes ho naháňajú nejakí exekútor. Žalobca
žil spoločne s ním, so súrodencami, ako aj s matkou v spoločnej domácnosti, na ktorú nikdy riadne
neprispieval. Vzhľadom na takúto situáciu sa doma dohodli, že predmetný stánok bude vlastniť jeho

sestra, t.j. X.. Nepamätá sa, či sa robila nejaká zmluva, ale v domácnosti sa tak povedalo. Žalobca s tým
vyslovil súhlas a o tom vedel. Žili ako rodina a vždy hasili nejaké problémy. Na 100 % môže povedať,
že žalobca súhlasil s tým, že stánok bude Danin. Následne sa so stánkom stalo to, že žalovaný chcel
stánok prenajať, avšak stánok bol v dezolátnom stave a žalovaný ho mal určitú dobu v prenájme a potom
ho kúpil od jeho sestry X., pretože ona bola vlastníčkou stánku. Žalovaný nájom platil, pričom sa všetko

riešilo v kuchyni a peniaze vždy položil na stôl. Nevedel sa vyjadriť, kto bol prítomný pri preberaní peňazí.
Má vedomosť o tom, že kúpna cena za stánok bola dohodnutá na 80 000,-- Sk a má vedomosť o tom, že
žalovaný vyplatil nejakú čiastku cash a potom to splácal v splátkach. Mama jeho sestre X. povedala, že
žalovaný jej na 100% nejaké peniaze zaplatil. Jednoznačne uviedol, že stánok bol prevedený na X. U. a
tá ho potom previedla na žalovaného a na 99 % môže potvrdiť, že kúpna cena bola uhradená celá. Bol

prítomný pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy, pričom prítomná bola aj jeho matka a jeho dve sestry,
žalovaný, ako aj žalobca ako otec, ktorý s predajom stánku súhlasil. Má vedomosť o tom, že žalovaný
musel prerobiť celý stánok. Taktiež má vedomosť, že žalovaný vyplácal jeho mame nejaké peniaze.Súd z výpovede svedkyne V. W., nar. 11. 02. 1973 zistil, že žalobca je jej otec a má vedomosť o tom,
že postavil stánok, ktorý prenajímal a za ktorý nikto neplatil. Potom bol žalobca, teda jej otec v koncoch,
nemal peniaze, mal finančné problémy, exekúcie a hlavne kvôli exekúciám sa stánok prepisoval na jej

sestru X. U.. K papierom sa vyjadriť nevie a má vedomosť o tom, že stánok sa prepisoval na sestru
X., pretože žila v domácnosti, kde žil aj žalobca a stánok sa musel prepísať, pretože by oň prišiel kvôli
exekúciám. Vie o všetkom, ako sa všetko napísalo na X. a X. bola prítomná. Výhrady k prepísaniu tohto
stánku X. nemala. Následne sa stánok predal, pričom stánok predávala jej sestra z dôvodu, že bola
majiteľkou stánku. Stánok sa predal žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu 80 000,-- Sk. Má vedomosť

o tom, že žalovaný za stánok zaplatil a to v splátkach, pričom peniaze dostala jej mama, taktiež žalobca.
Jednoznačne uviedla, že stánok bol prepísaný na sestru X. a následne na žalovaného, ktorý kúpnu cenu
aj zaplatil. Žalobca s predajom stánku súhlasil a svedkyňa uviedla, že žalovaný musel stánok prerobiť.

Súd z fotokópie Nájomnej zmluvy zo dňa 31. 07. 1992 zistil, že nájomnú zmluvu uzavrel žalobca
ako nájomca s Povodím Hrona, š.p., Partizánska cesta 69, Banská Bystrica ako prenajímateľom a

predmetom nájmu bolo užívanie časti pozemku parc.č. 5486 v kat. území Z. Z. vedeného ako ostatná
plocha. Účel nájmu z nájomnej zmluvy nevyplýva.

Súd z fotokópie Príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia čísla a dátumu (č.l. 8 súdneho spisu)
zistil, že žalobca prijal od žalovaného 2 655 Eur, spolu teda 80 000,-- Sk, pričom ako účel je uvedené

„kúpa stánku kiosk na Ul. 29. augusta“.

Súd z fotokópie Nájomnej zmluvy zo dňa 31. 03. 2005 zistil, že nájomnú zmluvu uzavrela X. U. ako
prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom a predmetom nájmu bol predajný stánok kiosk na Ul. 29.
augusta v Banskej Bystrici, pričom nájomné bolo dohodnuté na 39 000,-- Sk na dobu 1 roka.

Súd z fotokópie Kolaudačného rozhodnutia zo dňa 18. 03. 1993 č. 118.1/93-kul. ev.č. 108/93 zistil, že
žalobca podal dňa 26. 02. 1993 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu - predajný
stánok ovocia a zeleniny na Ulici 29. augusta - dočasná stavba. Zároveň z kolaudačného rozhodnutia
vyplýva, že bolo povolené užívanie tejto stavby.

Súd z fotokópie Kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 2005 zistil, že kúpnu zmluvu uzavrela X. U. ako
predávajúca a žalovaný ako kupujúci a predmetom zmluvy bol predajný stánok ESSEX na Ul. 29.
augusta v Banskej Bystrici - dočasná stavba. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 80 000,-- Sk, ktorá
bola splatnou ku dňu podpisu zmluvy.

Z predmetnej kúpno-predajnej zmluvy vyplýva, že zmluvu podpísala ako predávajúci X. U. a prítomná
pri podpise bola S. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorej bol podpis osvedčený notárskym úradom JUDr. Pavla
Jombíka dňa 19. 05. 2005.

Súd z fotokópie Nájomnej zmluvy zo dňa 18. 06. 2013 zistil, že nájomnú zmluvu uzavrel Slovenský
vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica ako prenajímateľ a žalovaný ako
nájomca, pričom predmetom a účelom nájmu je parc. KN-C č. 5486/2 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 574 m2 zapísané na LV č. XXXX za účelom prevádzkovania novinového stánku.

Súd z potvrdenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Odštepný závod Banská Bystrica
zistil, že žalovaný nemá voči ich podniku podlžnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu uzatvoreného
Nájomnou zmluvou č. 137-1347/2005 zo dňa 16. 05. 2005 a jej dodatkov a nájomnej zmluvy č.
CZ3041/2013-330 zo dňa 12. 07. 2013.

Súd z fotokópie Rozhodnutia Mesta Banská Bystrica zo dňa 12. 04. 2007 č.k. ÚR - 2101/2007/Boj., ev.
č. 13/07 zistil, že žalovaný preukázal vlastnícke právo k predajnému stánku Kúpnou zmluvou zo dňa
19. 05. 2005 a Nájomnou zmluvou č. 137-544/2007 s vlastníkom pozemku a preto mu bolo povolené
užívanie stánku ako „Predajný stánok na stánok s rýchlym občerstvením, bez konzumácie na mieste“,
Ulica 29. augusta, Banská Bystrica, parcela KN-C č. 5486/2, k. ú. Banská Bystrica.

Súd z fotokópie písomnosti označenej ako Dodací list č. (č.l. 121 súdneho spisu) zistil, že žalobca
podpísal prevzatie sumy 1 000,-- Sk dňa 05. 09. 2008, 12. 09. 2008, 19. 09. 2008, 26. 09. 2008, 03. 09.
2008, 11. 09. 2008, 22. 10. 2008, 30. 10. 2008, 14. 10. 2008 a 20. 10. 2008.Súdzfotokópiepríjmovéhopokladničnéhodokladu(č.l.122súdnehospisu)zistil,ženatomtopríjmovom
pokladničnom doklade je uvedený dátum 22. 10. 08 a vyplýva z neho, že žalobca prevzal od žalovaného

sumu 2 655,50 Eur, t.j. 80 000,-- Sk a ako účel je uvedený „kúpa stánku kiosk na Ul. 29. augusta“.

Súd zo spisu tunajšieho súdu 4Er 1107/06 zistil, že voči žalobcovi bola zastavená exekúcia v exekučnej
veci oprávneného G. L.L. pre pohľadávku na výživnom.

Súd zo spisu tunajšieho súdu 1Er 809/2005 zistil, že proti žalobcovi bolo vedené exekučné konania
oprávneného Slovenská republika v zast. Okresný úrad v Banskej Bystrici pre pohľadávku 33 010,-- Sk.

Súd z pripojeného spisu 24D 272/2007 zistil, že dňa 13. 04. 2007 zomrela S. W. ako rozvedená.

Podľa § 46 ods. 1 O.z., písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,

pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 126 ods. 1 O.z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal v prvom rade vydania predajného stánku

typu ESSEX na Ul. 29. augusta v Banskej Bystrici. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba
neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta
vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky
u seba, avšak nemá na to žiadny, právom aprobovaný dôvod. Základnou podmienkou úspechu všetkých
žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho

vlastníckehoprávaniejetotižžalobcaaktívnelegitimovanýanemôžesadomáhaťochrany,ktorámuako
vlastníkoviprislúcha.Tunajšísúdvdanomprípadepovykonanomdokazovanínávrhužalobcunevyhovel
a návrh na vydanie predmetného predajného stánku typu ESSEX na Ul. 29. augusta v Banskej Bystrici
zamietol, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému stánku. V konaní mal
súd preukázané a to najmä výpoveďami svedkov X. U., V. W. a V. W., t.j. detí žalobcu, že predmetný

stánok vybudoval žalobca, avšak následne kvôli finančným problémom vlastnícke právo k tomuto stánku
previedol na dcéru X. U., ktorá následne kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 19. 05. 2005 vlastnícke
právo previedla na žalovaného. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetnú kúpno-predajnú
zmluvu je potrebné považovať za neplatnú z dôvodu, že ju nepodpísala X. U.. V konaní síce nebolo
jednoznačne preukázané, že podpis na tejto zmluve je X. U., avšak predmetný predajný stánok má

povahu hnuteľnej veci a u hnuteľnej veci ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode
vlastníckeho práva nevyžaduje písomnú formu. Na základe výpovede svedkov, t.j. detí žalobcu, mal súd
v konaní preukázané, že zo strany žalovaného došlo aj k úhrade dohodnutej kúpnej ceny. Súd preto
návrh žalobcu na vydanie predmetného stánku nepovažoval za dôvodne podaný a nebolo možné mu
vyhovieť.

Žalobca sa zároveň podanou žalobou domáhal aj zaplatenia nájomného vo výške 3 600 Eur za obdobie
od 01. 02. 2010 do 28. 02. 2013. Súd ani v tejto časti návrhu žalobcu nevyhovel, nakoľko súd v konaní
nemal preukázané, že v tomto období mal žalobca so žalovaným uzavretú nájomnú zmluvu a taktiež v
konaní nebolo preukázané, že v tomto období bol žalobca vlastníkom predmetného stánku, nakoľko tak,

ako to vyplynulo z výpovede žalovaného, ako aj svedkov, žalobca vlastnícke právo previedol na dcéru
X. U., ktorá následne vlastnícke právo kúpnou zmluvou zo dňa 19. 05. 2005, t.j. ešte pred dátumom 01.
02. 2010 previedla na žalovaného. Súd preto aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní úspešný nebol a preto mu náhrada trov konania
neprislúcha a žalovaný ako úspešný účastník konania si trovy konania neuplatnil žiadne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení

dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.