Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 46T/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010726
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317010726.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 13.06.2018 takto

r o z h o d o l :

X. D., R.. XX.XX.XXXX C. R.K., T. D. A. J., K..W..
Š. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

ako štatutárny orgán spoločnosti D. SK, a.s. , so sídlom I. C. XX, D., X. : XX XXX XXX nevyplatil svojmu
zamestnancovi Ing. D. Š. mzdy za mesiace máj, jún, júl a august 2013 v sumách po 850,- € brutto
a odstupné za dva mesiace v sume 1.700,- € brutto, na ktoré mal nárok podľa pracovnej zmluvy zo
dňa 30.11.2012 na dobu neurčitú , čím X.. D. Š. , R.. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu v celkovej výške
3.486,02,- €,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi
mzdu a odstupné, na ktorých vyplatenie mal zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal
peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej
osoby, spáchaním činu spôsobil väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 214 ods. 2 Trestného zákona použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje na náhradu škody voči poškodenému X.. D.

Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D., I. X vo výške 3.468,02,- €. o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného hlavné pojednávanie, na ktorom so súhlasom prítomných
procesných strán prečítal výpoveď obžalovaného, vypočul poškodeného X.. D. Š., prečítal svedeckú

výpoveď K. C., oboznámil odborné vyjadrenie z odboru ekonómia a manažment, oboznámil listinné
dôkazy - emailová komunikácia medzi poškodeným a obvineným, okamžité skončenie pracovného
pomeru, výzva na vystavenie výstupných dokumentov, pracovná zmluva, výpisy z VUB banky, výplatné
pásky poškodeného, potvrdenie ČSOB, daňové priznanie a osobné posudky obžalovaného.

Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné

pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania
dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a
obžalovanýbolnapojednávanieriadneavčaspredvolaný,obžalovanýmalmožnosťvyjadriťsaoskutku,
ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia
o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis

a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, obžalovaný bol na
možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, obhajca obžalovaného, ktorý
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Podľa § 252 ods. 3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je

vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne
odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo
v jeho neprítomnosti.
Obžaloba a výzva boli obžalovanému doručené dňa 02.05.2018. V rovnaký deň prevzal aj predvolanie

na hlavné pojednávanie, pričom urobil vyhlásenie, že ak sa nedostaví, možno vykonať hlavné
pojednávanie aj v jeho neprítomnosti.
Podľa § 255 ods. 2 Tr. por. súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Po vykonaní uvedených dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný X. D. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní,
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Je pravdou, že svojmu zamestnancovi nevyplatil mzdu za uvedené
obdobie, dôvodov bolo viacero. Jednak nedostatok peňazí na účte a jednak aj nespokojnosť s
pracovnými výsledkami a s výkonom práce poškodeného. Nespomína si, že by poškodený v osobnom
rozhovore žiadal vyplatenie mzdy. Za uvedenú oblasť vo firme zodpovedal pán C..

Svedok - poškodený X.. D. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval v
spoločnosti D. SK a.s., majiteľom spoločnosti bol X. D.. Rozhodoval o všetkom v rámci firmy, firma
vznikla z s.r.o. rovnakého mena, prevzal aj nejaké záväzky, ktoré potom tlačil pred sebou. Pokiaľ ide
o platobnú disciplínu, tá bola zlá, poškodený sa ho často pýtal na nevyplatenú mzdu, obžalovaný

odpovedal, že nemá na to čas. Posledná časť výplaty mu prišla za máj 2013 vo výške 500,- €. Pracoval
vo firme ešte v júni až auguste 2013, potom rozviazali pracovnú zmluvu a má nárok na ešte dva mesačné
platy, keďže išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru. Na základe pracovnej zmluvy mal základnú
mzdu 850,- €, príplatok za riadenie 450,- € a osobitný príplatok pri splnení povinnosti 1.200,- €. K tomu
ešte stravovaciu poukážku vo výške 3,- € denne. Pokiaľ ide o čistý plat je to mesačne cca 650,- €

po vložení sumy 850,- € do mzdovej kalkulačky. Spolu je to teda suma 650,- € x 5 mesiacov + 120,- €
za máj 2013 t.j. spolu 3.370,- € spolu so stravenkami, za ktoré strhával peniaze, ale zamestnancom
ich nedával, je to 3.486,02 €. Po odchode zo zamestnania mu nedal výstupné doklady, následkom
čoho mal problém zamestnať sa. Žiadal písomne o vyplatenie mzdy, o výstupné papiere, ale úplne
bez odozvy. Nevie, aká bola ekonomická situácia vo firme. Podľa neho iba obžalovaný rozhodoval o

vyplácaní mzdy. Výplatné pásky im tlačil ekonóm K. C..

Svedok K. C. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že jeho spoločnosť robila do roku 2013
ekonomické a účtovné poradenstvo pre spoločnosť D., a.s. osobne si myslí, že finančné prostriedky
na vyplatenie miezd firma mala. Vyplácať mzdy a rozhodovať o tom, ktoré záväzky budú alebo nebudúuhradené, mohol iba obžalovaný, ktorý ako predseda predstavenstva mal jediný podpisové právo na
takéto finančné operácie. Ako poradca obžalovaného ho upozorňoval, aby v prvom rade uhrádzal mzdy.

Pre potreby odborného vyjadrenia bol pribratý znalec z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie
Účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý vyhotovil odborné vyjadrenie k č. 06/2017. Vo svojich záveroch uvádza,
že podľa predložených dokladov spoločnosť BeKo, a.s., mala dostatok finančných prostriedkov na
vyplatenie svojich záväzkov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu voči poškodenému.

Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil
sa ho obžalovaný X. D., jeho konanie je možné kvalifikovať ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa§214ods.1,ods.2písm.a/ Trestnéhozákona,atotakpostránkesubjektívnej,akoajobjektívnej.
Obžalovanýsadopustilprotiprávnehokonania,keď neoprávneneakoštatutárnyorgánprávnickejosoby,
ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu a odstupné, na ktorých vyplatenie

mal zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu,
ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby a spáchaním činu spôsobil
väčšiu škodu

Pri uznaní viny súd vychádzal najmä z výpovede poškodeného X.. D. Š. a svedka K. C.J., ako aj z

listinných dôkazov - najmä z odborného vyjadrenia znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie
Účtovníctvo a daňovníctvo.
Obrana obžalovaného spočíva v tvrdení, že na presné okolnosti si nespomína, ale hlavným dôvodom
nevyplatenia mzdy bol nedostatok finančných prostriedkov na účtoch firmy a nedostatočné pracovné
výsledky poškodeného. K týmto obhajobným dôvodom súd uvádza, že z výpovede svedka K. C.

a najmä z odborného vyjadrenia znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a
daňovníctvo jednoznačne vyplýva, že firma D., a.s., mala v čase splatnosti mzdy poškodeného na účte
dostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o údajnú nespokojnosť s plnením pracovných povinností
poškodeným, právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa ako sankciu nevyplatenie mzdy.
Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle

§ 15 písm. a/ Tr. zákona.

Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný. Vo všetkých prípadoch
sa na neho hľadí, akoby nebol trestne stíhaný.

V rámci úvah o treste súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Tr. zákona a pri určovaní
druhutrestuajehovýmeryprihliadalnaspôsobspáchaniaskutku,jehonásledok,zavinenie,poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Pri určení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Tr. zákona, s
prihliadnutím na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Pri rozpätí trestnej sadzby jeden rok až päť rokov /po úprave v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona/ súd

vymeral obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Súd uložil trest na spodnej hranici
trestnej sadzby s ohľadom na neprítomnosť priťažujúcich okolností, dlhší čas od posledného odsúdenia
a aj vzhľadom na dlhší čas od spáchania skutku.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1, Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Podľa názoru súdu obžalovaný
výkonom trestu na slobode má lepšie možnosti nahradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenému X.. D. Š.
vo výške 3 468,02 €, nakoľko poškodený si škodu včas uplatnil v prípravnom konaní a o jej výške nie

sú oprávnené pochybnosti. Presná výška škody spočíva zo sumy 655,40 (čistá mzda za jeden mesiac)
krát päť mesiacov ( jún až august 2013 plus dva mesiace odstupné), spolu so zostatkom mzdy za máj
2013 vo výške 159,52 a strhnutou položkou za stravovacie lístky vo výške 31,50. Z uvedeného dôvodu
súd aj modifikoval skutkovú vetu, aby vychádzala z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní.Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.