Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117211241
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117211241.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny U., pracovisko W., so sídlom W., T. X, dieťa rodičov - otca: Ing. D. F., nar. XX.X.XXXX, adresa L.,
B. B. XXX/X, zastúpeného advokátom: JUDr. Miloš Kaščák, so sídlom Vranov nad Topľou, Kalinčiakova

10 a matky: W. F. nar. XX.X.XXXX, adresa W., F. XXXX/X, zastúpenej advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan,
so sídlom Trnava, Vajanského 10, o zmenu výchovného prostredia, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 16P/37/2017-58 zo dňa 21.9.2017 - v časti výroku 2. o určení výživného
pre maloletú a výroku 3. o nedoplatku na zročnom výživnom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o určení výživného pre maloletú a
povinnosti zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania r u

š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom 1. rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu
Trnava zo dňa 6.9.2016 č. k. 16P/57/2015-145 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej A. tak, že maloletá A. F., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý
ju bude zastupovať a spravovať jej majetok; výrokom 2. uložil matke povinnosť prispievať na výživu

maloletej A. sumou 120,- Eur mesačne, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od
1.4.2017; výrokom 3. rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 1.4.2017 do 21.9.2017 vo výške
720,- Eur povoľuje matke splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku; výrokom 4. upravil styk matky s maloletou tak,
že matka je oprávnená s maloletou sa stretávať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 15.00
hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka si maloletú preberie a odovzdá v byte otca; v prípade

nevyhovujúceho zdravotného stavu maloletej bude medzi rodičmi dohodnuté náhradné stretnutie matky
s maloletou a výrokom 5. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 78
ods. 1, § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ako i ust § 121 Civilného mimosporového poriadku. Súd vychádzal
zo zistených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že rozsudkom Okresného súdu

Trnava zo dňa 6. 9. 2016 č.k. 16P 57/2015-145 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky,
otcovi bolo určené platiť výživné vo výške 120,- Eur mesačne. Pretože medzi rodičmi došlo k dohode
v časti zmeny výchovného prostredia a styku matky s maloletou, súd predchádzajúce rozhodnutie v
tejto časti zmenil v zmysle dohody rodičov, nakoľko maloletá žije v domácnosti otca fakticky od apríla
r. 2017. Pokiaľ ide o určenie výživného, súd zistil, že otec dosahuje príjem 1.066,40 Eur. V domácnosti
žije s manželkou, ktorá má príjem 1.045 Eur mesačne, z manželstva pochádza maloletá P. a J., pričom

voči mal. P. mal vyživovaciu povinnosť aj v čase poslednej úpravy. Maloletá A. chodí do 6. triedy ZŠ.
Pokiaľideonákladynamaloletú,súdakceptovalvýdavkynastravu,ošatenie,školsképotreby,cestovné,mobil a pod. ako náklady bežné. Zvýšené náklady má maloletá v súvislosti so starostlivosťou o chrup
a do budúcna so zubným strojčekom /ktorý však zatiaľ nenosí/. Pokiaľ otec vyčíslil náklady na osobu
v domácnosti sumou 175,21 Eur, do tejto sumy zarátal aj dve hypotéky spolu v sume 419 Eur (v tom

čase v dome býval s manželkou, mal. P. a A., teda 4 osoby, t. j. 419:4 =104,75 Eur/osoba). Súd uviedol,
že ako náklady maloletej je možné zohľadniť len bežné náklady na bývanie (energie, prípadný nájom,
bežné náklady domácnosti), nie však úver, ktorým sa spláca majetok, vlastnícky nepatriaci maloletej,
pretože by tým došlo k zohľadňovaniu úverov rodiča (pričom vyživovacia povinnosť má prednosť pred
všetkými pohľadávkami a záväzkami), na druhej strane k „umelému“ navyšovaniu nákladov dieťaťa. K

zvýšeným nákladom na ošatenie súd uviedol, že tieto náklady nie sú nevyhnutnými z hľadiska bežných
potrieb a zabezpečovanie iných ako základných bežných potrieb prichádza do úvahy len v prípade,
ak to majetkové pomery rodičov dovoľujú. Na strane matky súd zistil, že dosahovala v spoločnosti N.
W. príjem 600,- Eur mesačne, ukončila tam pracovný pomer výpoveďou. Aktuálne dosahuje príjem
450,- Eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že sa dobrovoľne vzdala výhodnejšieho zamestnania,
súd vychádzal z jej príjmu 600,- Eur mesačne. Matka žije v domácnosti so svojou dcérou B. U., nar.

XX.X.XXXX, na ktorú poberá výživné 80,- Eur. Platí nájomné 180,- Eur, 40,- Eur UPC, býva vo svojom
byte. Náklady na domácnosť na rozdiel od otca znáša sama. S maloletou A. sa nestretáva, neprispieva
na ňu. Na strane maloletej súd nezistil žiadne výdavky nad rámec bežných s výnimkou potreby
zabezpečenia zubného strojčeka, ktorý však v čase rozhodovania nebol zafinancovaný. Maloletá má
teda v zásade bežné potreby. Príjem domácnosti otca je spolu 2111,- Eur, v domácnosti žijú 4 osoby,

od 10.9.2017 - 5 osôb, teda príjem na osobu je 422,- Eur (po odrátaní úverov 419,- Eur od sumy
2111,- Eur je príjem domácnosti 338,40 Eur). Súd vychádzal z príjmu matky 600,- Eur, ktorého sa matka
vzdala, poberá výživné 80,- Eur mesačne, v domácnosti žijú dve osoby, teda príjem na osobu je 340,-
Eur mesačne. Otec náklady na domácnosť znáša spolu s manželkou, ktorá má takisto vyživovaciu
povinnosť voči dvom deťom pochádzajúcim z manželstva, matka znáša náklady sama. Na strane otca

súd prihliadol na jeho osobnú starostlivosť o maloletú. Súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa
ktorej výška výživného sa určuje v rozpätí od 20-25% príjmu povinnej osoby vo veku maloletej, teda pri
príjme matky 600,- Eur, keď matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, určil súd matke výživné vo výške
120,- Eur mesačne, ako zodpovedajúce primeraným potrebám maloletej a možnostiam matky. Prihliadol
tiež na skutočnosť, že matka bude mať maloletú v starostlivosti počas úpravy styku, teda dva víkendy v

mesiaci, kedy bude zabezpečovať potreby maloletej (náklady na jej stravu, energie, prípadné oblečenie
a podobne). Pokiaľ ide o samotné náklady na domácnosť (energie, internet a podobne), tieto náklady
majú obe domácnosti rodičov a treba ich považovať za bežné na oboch stranách. Výživné súd určil od
apríla r. 2017, odkedy býva maloletá v domácnosti otca a zameškané výživné ku dňu rozhodnutia povolil
súd matke splácať v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie matka maloletých detí v rozsahu výroku II. ktorým bolo určené výživné pre maloletú v sume
120,- Eur mesačne a v rozsahu výroku III. o splatnom výživnom a žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že matke bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
A. sumou 80,- Eur mesačne, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od 23.4.2017
a zameškané výživné za obdobie od 23.4.2017 do 21.9.2017 vo výške 394,67 Eur povolí súd matke
splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Ako odvolacie dôvody uviedla tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365

ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Predovšetkým namietala skutočnosť, že súd vychádzal pri
určení výšky výživného z toho, že matka sa mala dobrovoľne vzdať výhodnejšieho zamestnania v

spoločnosti I. M., s. r. o. (pre N. W.), kde dosahovala príjem cca 600,- Eur mesačne, keď teraz dosahuje
príjem len 450,- Eur mesačne. Matka dôvodila, že pracovnoprávny vzťah rozviazal zamestnávateľ
matky a nie matka, pričom súd túto otázku vôbec neskúmal. Ďalej súd vôbec neskúmal, či sa matka
zamestnania a lepšieho zárobku vzdala z dôležitého dôvodu, pričom matka v konaní viackrát uvádzala,
že jej rodičia - otec Dr. A. D. (73 r.) a matka B. D. (70 r.) sú osoby vysokého veku, sú vážne chorí a sú

odkázaní na starostlivosť matky maloletej, títo rodičia bývajú sami v W. na B. ul. č. XX. Matka pracovala
v spol. I. M., s. r. o. (pre N. W.) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.6.2016 ako zmenový operátor vo
viaczmennej prevádzke až do 22.6.2017, keď s ňou rozviazal zamestnávateľ pracovný pomer, pričom
pracovné zmeny sa striedali v časoch 6-14 hod., 14-22 hod., 22-6 hod. Matka sa pritom sama staráo maloletú dcéru B. U., nar. XXXX a zároveň o svojich imobilných rodičov A. D. a B. D.. Už počas
zamestnania v spol. I. M. s. r. o. mala vážny problém chodiť do práce v neustále meniacich sa zmenách
a zároveň sa sama starať o svoju dcéru B. a aj svojich chorých rodičov. Pre starostlivosť o rodinu musela

často žiadať o pracovné voľno a zrejme z toho dôvodu s ňou zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer.
Zdravotný stav otca matky Dr. A. D. sa v júni r. 2017 zhoršil natoľko, že matka nemohla viac pracovať
vo viaczmennej prevádzke a rozhodla sa nájsť si zamestnanie, kde by mohla pracovať iba v jednej
pravidelnej zmene, čo sa jej aj podarilo, avšak za nižšiu mesačnú mzdu, v spol. K. s. r. o., na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 4.7.2017 ako upratovačka v jednozmennej prevádzke od 6 - 14 hod. v Q.. Tento

pracovnoprávny vzťah ukončil zamestnávateľ v skúšobnej dobe dňa 15.8.2017. Následne bola matka
v období do 4.9.2017 - 12.9.2017 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v spoločnosti I.., s. r.
o. kde pracuje aj v súčasnosti ako dispečerka v S. v jednozmennej prevádzke v pracovnom čase od
8.00 hod. do 15.00 hod. Táto práca jej umožňuje starostlivosť o maloletú B. a rodičov. Okrem toho, že
zamestnávatelia I. M. s. r. o. a K., s. r. o. ukončili pracovnoprávny vzťah s matkou, treba v starostlivosti
matky o rodinných príslušníkov vidieť dôležitý dôvod, pre ktorý matka zmenila zamestnanie, a teda aj

svoj zárobok. Preto mal súd vychádzať zo súčasného zárobku matky a nie zo sumy 600,- Eur. Súd sa
však s týmito skutočnosťami riadne nevysporiadal a nevenoval im potrebnú pozornosť, o čom svedčí aj
skutočnosť,žedokladypredloženématkouibaoboznámilnapojednávanídňa21.9.2017abezzaloženia
týchto dokladov do spisu ich vrátil matke. Súd tiež nezohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného - matky, keď iba uviedol, že matka žije s dcérou B. U., na ktorú poberá výživné 80,- Eur

mesačne, platí nájomné 180,- Eur a 40,- Eur za UPC, ale z rozhodnutia nie je zrejmé, či tieto a aj iné
bežné náklady (strava, ošatenie, kozmetika, dochádzka matky do zamestnania, potreby maloletej B.)
zohľadnil a ak nie, z akého dôvodu. Matka v súčasnosti zarába cca 405,- Eur mesačne, poberá výživné
80,- Eur mesačne na B. a z tohto príjmu musí mesačne uhradiť 180,- Eur nájom, 40,- Eur UPC, 200,- Eur
stravu pre dve osoby, cestovné do práce cca 50,- Eur, ošatenie, kozmetiku pre dve osoby. Okrem toho

sa musí starať o svojich rodičov, s čím sú niekedy spojené rôzne výdavky. V tejto situácii nie je matka
schopná platiť výživné vo výške 120,- Eur mesačne a počas splácania zameškaného výživného dokonca
150,- Eur mesačne. Matka, riadne pracuje, sama sa stará o dcéru B. a svojich dvoch nevládnych rodičov,
preto určené výživné považuje za krajne nespravodlivé v porovnaní so schopnosťami a majetkovými
pomermi otca maloletej. Otec maloletej okrem svojich podstatne vyšších príjmov, vlastní spolu s družkou

novostavbu rodinného domu s. č. XXX v kat. úz. L., na LV č. XXXX a priľahlé pozemky na LV č. XXXX,
ktorých hodnota je cca 200.000,- Eur. Pri určovaní výživného je preto potrebné prihliadnuť aj na majetok
otca a nie je možné mechanicky určovať výšku výživného určením percenta z príjmu povinnej osoby.
Matka by sa inak mohla, napriek svojej snahe pracovať a postarať sa o rodinu, dostať do existenčného
ohrozenia z hľadiska materiálneho. Napokon matka namietala, že výživné bolo priznané od 1.4.2017,

pričom návrh napadol na súd až 23.4.2017, pričom v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno výživné
priznať až od začatia súdneho konania, pričom výživné možno priznať spätne najdlhšie na dobu troch
rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa neboli v konaní ani tvrdené ani dokázané, preto mal súd výživné priznať až
od 23.4.2017 a takto určiť výšku zameškaného výživného.

4. K odvolaniu matka pripojila pracovnú zmluvu s I. M. s. r. o. z 19.6.2016, pracovnú zmluvu s K. s. r. o. z
4.7.2017, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe z 15.8.2017, pracovnú zmluvu s IN P. s. r. o.
z 11.9.2017, potvrdenie ÚPSVaR o evidencii uchádzačov o zamestnanie z 3.10.2017, lekársku správu
MUDr. F. z 6.10.2017, LV č. XXXX pre k. ú. L., LV č. XXXX pre k. ú. L. a lekársku správu z 6.10.2017.

5. Otec maloletej odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky podal prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s výškou výživného 80,- Eur mesačne pre maloletú
v zmysle návrhu matky nesúhlasí. Poukázal na to, že maloletá býva v jeho domácnosti od 29.3.2017,
pretože ju matka vyhodila zo svojej domácnosti napriek tomu, že dcéra je maloletá a nie ako uviedla

matka, že dcéra odišla sama. Matka otcovi telefonicky oznámila, že dcéru nechce a nemá záujem sa
o ňu viac starať. Pokiaľ súd nerozhodol o zmene starostlivosti, otec posielal matke výživné pravidelne
každý mesiac od apríla po september vo výške 120,- Eur mesačne tak, ako mal určené predchádzajúcim
rozsudkom aj napriek tomu, že od apríla bývala dcéra v jeho domácnosti a staral sa o ňu sám. Matka
otcovi konkrétne výživné vracala späť, avšak na maloletú neprispievala. Dokonca ani posledné otcom

zaplatené výživné za dva mesiace vo výške 240,- Eur otcovi nevrátila, pričom ju nezaujímalo, že všetky
náklady na živobytie otec uhrádza sám, matka maloletej neprispela žiadnou finančnou čiastkou, otcovi
uviedla, že keď jej poslal výživné, exekútor jej zablokoval bankový účet a peniaze, ktoré otec poslal,
si exekútor zobral. Matka pritom o príkaze na exekúciu a zablokovanom účte vedela od začiatku aotca neinformovala, aby peniaze neposielal. Výživné pre maloletú si vedome a úmyselne nechala
posielať len preto, aby mala rýchlo splatenú exekúciu na úkor maloletej dcéry. Predmetné výživné
otec posielal podľa predchádzajúceho právoplatného rozsudku, aby predišiel trestnému oznámeniu

za neplnenie si vyživovacej povinnosti, prípadne exekúcii. Matka na pojednávaní sama uviedla, že
pracovný pomer ukončila dohodou a má nové zamestnanie v Q., pričom nie je logické odísť z W. do
Q. a pracovať za ešte nižší príjem. Otec má pritom vedomosť, že matka si privyrába ako masérka a
poskytuje masérske služby. Uviedla síce, že sa stará o svojich rodičov, ale stará sa o nich dobrovoľne,
nie z povinnosti, pričom existujú aj iné formy starostlivosti, ktoré si môže zabezpečiť. V Q. pracovala celý

týždeň a domov do W. chodila len na víkend. V Q. si privyrábala ešte ako čašníčka popri zamestnaní.
Pričom skončenie pracovného pomeru na zmeny v predchádzajúcom zamestnaní vo N. v W. odôvodnila
sústavnou starostlivosťou o ťažko chorých rodičov. O rodičov sa nestarala a ani v súčasnosti sa nestará,
len využíva starostlivosť o nich ako dôvod, aby sa nemohla zamestnať do zamestnania s vyšším príjmom
a starať sa tak o maloletú. Má pritom zákonnú povinnosť starať sa aj o malol. A. a vyživovať ju. Od
29.3.2017 je maloletá v domácnosti otca a matka sa o ňu žiadnym spôsobom nezaujíma, neprispieva na

ňu žiadnou finančnou sumou. Rodičia matky poberajú starobný dôchodok, z ktorého si môžu zabezpečiť
aj inú formu starostlivosti. Taktiež matkin otec má v osobnom vlastníctve rodinný dom a dva byty v
W.. Rodičia sú solventní a môžu si zabezpečiť pre seba opateru. Nie je pravdou, že matka finančne
podporuje svojich rodičov, práve naopak rodičia podporujú matku. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje
na to, že otec so svojou terajšou manželkou vlastní rodinný dom v L., ktorý má hodnotu 200.000,- Eur,

s týmto otec nesúhlasí, pretože je iba jeho spoluvlastníkom v podiele 1/4-iny. Suma 200.000,- Eur je
nadhodnotená matkou a nie je podložená znaleckým posudkom. Matka má vo vlastníctve 3-izbový byt v
centre W. bez hypotekárneho úveru, ktorý dostala darom od svojich rodičov. Vlastní teda nehnuteľnosť
vo vyššom podiele a bez hypotekárneho úveru, pričom má dve vyživovacie povinnosti, z toho jednu
si vôbec neplní, pričom otec vlastní nehnuteľnosť v nižšom podiele a s hypotekárnym úverom a má

tri vyživovacie povinnosti, ktoré si plní. Na mal. B. matka poberá výživné vo výške 80,- Eur mesačne,
pričom má možnosť domáhať sa zvýšenia výživného na ňu na súde. Preto otec nesúhlasí s argumentom
matky, že vzhľadom na výdaje matky na dcéru B., nemôže matka prispievať na dcéru A. sumou vyššou
ako 80,- Eur mesačne. Maloletá A. má celkové mesačné náklady vo výške 441,04 Eur mesačne: strava
100,- Eur, škola 8,33 Eur (100 Eur/rok), ZRPŠ 2,50 Eur (15 Eur/polrok), oblečenie 40,- Eur, cestovné

20,- Eur, hygiena 15,- Eur, mobil 7,- Eur, vreckové 10,- Eur, pranie 10,- Eur, bývanie 175,21 Eur, klavír
8,- Eur, klavír jednorazovo 560,- Eur, lekár 50,- Eur, zubný strojček jednorazovo 2.500,- Eur. Zubný
strojček pritom dcére poisťovňa nepreplatí, pretože matka maloletej dobrovoľne ukončila liečbu. Preto
otec nesúhlasí s odvolaním matky ani s dôvodmi, pre ktoré by nemohla platiť výživné vyššie ako 80,- Eur
mesačne. Otec navrhoval, aby odvolací súd matku zaviazal na platenie výživného vo výške 120,- Eur

mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že zameškané výživné za obdobie od 1.4.2017 do 1.11.2017
vo výške 960,- Eur súd povolí matke splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň aby nevrátené výživné maloletej
A. vo výške 240,- Eur za obdobie jún 2017 a júl 2017 matka zaplatila k rukám otca spolu s bežným
výživným. K vyjadreniu otec pripojil výpisy z LV č. XXXX pre kat. úz. W., z LV č. XXXX pre kat. úz. W.,

z LV č. XXXX pre kat. úz. W..

6. V ďalšom svojom písomnom podaní zo dňa 11.12.2017 otec uviedol, že má vedomosť o tom, že matka
nastúpila do pracovného pomeru na zmeny, pracuje v spol. J. P. a jej hrubý príjem je 920,- Eur mesačne,
čistý príjem je 706,- Eur mesačne, jej hodinová mzda je 4,6 Eur mesačne a taktiež poberá bonusy. Otec

preto navrhuje určiť výživné pre maloletú vo výške 170,- Eur mesačne, a zameškané výživné za obdobie
od 1.4.2017 do 10.12.2017 vo výške 1.360,- Eur povoliť matke splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne,
rovnako ju zaviazať vrátiť nevrátené výživné vo výške 240,- Eur mesačne za obdobie jún 2017 a júl 2017
k rukám otca spolu s bežným výživným.

7. Matka k vyjadreniu otca zaslala svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je síce pravda, že sa
od novembra 2017 zamestnala v J. P. P. avšak jej príjem nie je taký, ako uvádza otec, zarába 550,- Eur
mesačne netto. Má zvýšené výdavky spojené s cestovaním do práce cca 50,- Eur mesačne, pribudli jej
výdavky spojené s exekúciou vedenou exekútorom JUDr. Kapornaczayom. Musí tiež splácať 50,- Eur
Bytovému hospodárstvu s. r. o., čo predstavuje dlh matky z obdobia, keď nemala prácu (dlh bol 600,-

Eur). Matkina druhá dcéra má zvýšené výdavky, pretože začala mať zažívacie zdravotné problémy, od
23.2.2018 bola hospitalizovaná s diagnózou gastoenteritída, pričom má zvýšené výdavky na lieky a
vitamíny v sume cca 30,- Eur mesačne. Bolo potrebné jej kúpiť soľnú lampu v cene cca 30,- Eur vo
februári 2018. Teda hoci príjem matky stúpol, na druhej strane matke vznikli ďalšie výdaje, ktoré totonepatrné zvýšenie príjmu kompenzujú. Matka navrhuje vyžiadať lekárske správy o zdravotnom stave
dcéry od MUDr. V. W. - praktický lekár pre deti a dorast a od Gastroenterologickej ambulancie MUDr. I.
N., Q. - B.. Matka preto trvá na podanom odvolaní.

8. Procesný opatrovník maloletej samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky, vyjadreniam
otca a matky vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného, a to s
poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zníženie výživného nie je v záujme maloletej. Určenie
výšky výživného ponecháva na úvahe súdu, ktorý bude prihliadať na finančné možnosti matky.

9. Matka následne v odvolacom konaní predložila listinné dôkazy: Pracovná zmluva so spol. J. s. r. o.
zo dňa 16.11.2017, doklad SIPO za 1/2018, kópiu ústrižku poštového peňažného poukazu o platení
poplatku spol. UPC Broadband Slovakia, s. r. o., kópie dokladov o platení sumy 50,- Eur Bytovému
hospodárstvu W. s. r. o., kópie dokladov o platení súm 21,16 Eur spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
sumy 30,- Eur ako splátky úveru U. a.s., sumy 18,87 Eur školskej jedálni za mal. B., lekársku správu

mal. B. z 13.9.2016, prepúšťaciu správu mal. B. z 2.3.2018, potvrdenie Mesta W. o hlásenom trvalom
pobyte maloletej.

10. Procesný opatrovník vo svojom poslednom písomnom vyjadrení uviedol iba toľko, že zotrváva na
svojom predchádzajúcom stanovisku.

11. Matka k vyjadreniu procesného opatrovníka uviedla, že sa pridržiava svojho odvolania a vyjadrenia
v odvolacom konaní.

12. Otec k vyjadreniu matky podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že nesúhlasí so sumou

výživného, ktorú navrhuje matka vo výške 70,- Eur mesačne, pretože maloletá A. má vyššie životné
náklady, otec má štyri vyživovacie povinnosti, a to k trom maloletým deťom A., P. a J. a tiež k manželke,
ktorá je t. č. na rodičovskej dovolenke s mal. J.. Matka nepredložila doklad o svojom hrubom a čistom
príjme u zamestnávateľa J. P., s. r. o., predložila len pracovnú zmluvu, ale z nej nie je jasné, či matka
pracuje aj nadčasy, či poberá prémie, odmeny, príplatky za poobedné, či nočné zmeny, či víkendy.

Rovnako v zmluve uvedená hodinová mzda už nemusí byť aktuálna. Matka tiež nepredložila ukončenie
pracovného pomeru v predchádzajúcom zamestnaní a nedoložila svoj predchádzajúci hrubý a čistý
mesačný príjem. Nie je známa ani informácia o príjme matky, ktorý dosahovala v minulom zamestnaní
a ako ukončila pracovný pomer, či dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Podľa lekárskych správ, matka s
maloletou B. nemá zvýšené náklady, maloletá B. nie je vážne chorá, výdavky matky na B. sú bežné

a primerané veku mal. B.. Otcovi sa dňa XX.X.XXXX narodila tretia dcéra mal. J., manželka bola od
24.7.2017 do 18.3.2018 na materskej dovolenke a materská jej bola vyplácaná vo výške 17,3741 Eur/
deň. Momentálne je manželka na rodičovskej dovolenke a rodičovský príspevok by mal byť vo výške
214,70 Eur mesačne. Okrem toho poberajú rodinné prídavky vo výške 23,68 Eur na jedno dieťa. Matka
otcovi do dnešného dňa nevrátila výživné na mal. A., ktoré si prevzala a úmyselne použila na svoje

dlžoby v exekúcii vo výške 240,- Eur. Odkedy je maloletá v domácnosti otca, matka na maloletú prispela
iba jedenkrát sumou vo výške 50,- eur. Mesačný príjem otca nepostačuje na všetky výdavky mal. A.
a zároveň na všetky ostatné deti a výdavky otca a jeho manželky. Manželkin mesačný príjem klesol z
1.050,- Eur na sumu 214,70 Eur, keďže je na rodičovskej dovolenke. Preto otec žiada, aby bolo výživné
pre maloletú určené vo výške 170,- Eur mesačne, nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie

od 1.4.2017 do 19.4.2018 vo výške 2.040,- Eur bolo matke povolené splácať v splátkach po 50,- Eur
mesačne a matke uložené tiež vrátiť otcovi výživné vo výške 240,- Eur za obdobie 6-7/2017. Otec pripojil
potvrdenie F. H. S., o vyplácaní materského jeho manželke vo výške 17,3741 eur/deň za obdobie od
24.7.2017 do 18.3.2018 s tým, že od 19.3.2018 je manželka otca na rodičovskej dovolenke.

13. Ďalšie podania účastníkov v odvolacom konaní podané neboli.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1
zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP),preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutej časti, v dôsledku
čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutej časti
výroku 2. a 3., ako aj v súvisiacom výroku 5. o trovách konania zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie o výživnom pre maloletú určenom platiť matke
v súvislosti so zmenou výchovného prostredia maloletej rozhodol správne, a to pokiaľ ide o výšku tohto
výživného, ustálenia okamihu odkedy je matka povinná výživné pre maloletú platiť, ako aj pokiaľ ide
o určenie nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od dátumu priznania výživného. Vzhľadom na

to, že odvolanie nebolo podané voči výroku 1. napadnutého rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 6.9.2016, č. k. 16P/57/2015-145 a maloletá A. zverená do osobnej
starostlivosti otca, ako ani voči výroku 4., ktorým bolo rozhodnuté o styku matky s maloletou, je v týchto
častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými

výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V zmysle citovaných ustanovení súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného

stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na
budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda
oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému

zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú
schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

20. Ako už bolo uvedené vyššie, prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že otec
dosahuje príjem 1.066,40 Eur, žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má príjem 1.045 Eur

mesačne, a mal. deťmi P. a J.; že maloletá A. je žiačkou 6. ročníka, okrem bežných výdavkov na stravu,
ošatenie, školské potreby, cestovné a mobil, má zvýšené náklady v súvislosti so starostlivosťou o chrup;
že matka maloletej pracovala v spol. N. W., kde dosahovala príjem 600,- Eur mesačne, avšak pracovný
pomer ukončila výpoveďou, pričom v čase rozhodovania súdu dosahovala u nového zamestnávateľa
príjem 450,- Eur mesačne. Vzhľadom na takýto pokles príjmu matky, súd prvej inštancie uzavrel, že

sa dobrovoľne vzdala výhodnejšieho zamestnania, preto súd pri určovaní výšky výživného vychádzal
z jej predchádzajúceho príjmu 600,- Eur mesačne. Súd tiež zohľadnil, že matka má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. dcére B. U., nar. XX.X.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a na ktorú poberá
výživné 80,- Eur. Ďalej súd zohľadnil výdaje matky na nájomné 180,- Eur, 40,- Eur UPC. Na strane otcasúd správne prihliadol na jeho osobnú starostlivosť o maloletú. Vzhľadom na takto ustálené pomery
považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam matky,
určiť výživné pre maloletú vo výške 120,- Eur mesačne. Výživné určil s účinnosťou od 1.4.2017, keď mal

za to, že odvtedy býva maloletá v domácnosti otca, vzhľadom na to vyčíslil matke zameškané výživné,
ktoré povolil matke splácať v splátkach.

21. V danom prípade však súd prvej inštancie svoj podstatný záver o tom, že matka sa dobrovoľne
vzdala výhodnejšieho zamestnania, oprel v podstate len o vyjadrenie matky, že pracovný pomer u

predchádzajúceho zamestnávateľa ukončila výpoveďou, bližšie dôvody ukončenia tohto pracovného
pomeru neskúmal, svoje dokazovanie nezameral na objasnenie príčin, pre ktoré matka zmenila
zamestnanie, v dôsledku čoho u nej nastal pokles príjmu. V záverečnej reči matka uviedla, že pracovný
pomer ukončila kvôli rodičom, ktorí sú vážne chorí, avšak napriek tomu, že táto skutočnosť vyšla v
konaní najavo, prvoinštančný súd svoje dokazovanie v potrebnom rozsahu, a to ani výsluchom matky
v potrebnom rozsahu nedoplnil. Zároveň z obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, akým spôsobom,

okrem výpovedí účastníkov, mal súd preukázaný a ustálený pravidelný mesačný príjem matky a otca.
Otec do spisu predložil potvrdenie o svojom príjme za obdobie od 5/2016 do 4/2017. Súd prvej inštancie
však rozhodoval až v septembri r. 2017, teda o 5 mesiacov neskôr, z čoho vyplýva, že potvrdenie o
príjme otca v čase rozhodovania súdu už nebolo aktuálne. Zároveň je zo spisu zrejmé, že matka v konaní
potvrdenie o svojom príjme nepredložila vôbec. Na poslednom pojednávaní matka predložila súdu iba na

nahliadnutie jeden doklad o svojom príjme v spoločnosti K. s. r. o., ďalej doklad o skončení pracovného
pomeru a novú pracovnú zmluvu. Tieto listiny, ani ich kópie sa však v spise nenachádzajú a v zápisnici o
pojednávaníniesúbližšieopísané. Podstatnáčasťrelevantnýchskutkovýchokolnostídanejveci(príjem
matky a otca) teda zostala z tohto hľadiska neobjasnená. Pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci preto
bude nevyhnutné vykonať podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutočných príjmov matky a otca

za relevantné obdobie.

22. Súd tiež vôbec nezameral svoje dokazovanie na výdaje matky, ktoré má s maloletou B., o ktorú sa
osobne stará a tiež iba zobral na vedomie skutočnosť, že otcovi sa dňa XX.X.XXXX narodila ďalšia
dcéra J., čo však nevyhnutne znamená zmenu pomerov na jeho strane, ktorá hoci nastala už v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie, tento sa uvedenej okolnosti náležite nevenoval. Zároveň muselo
nevyhnutne dôjsť k zmene príjmu na strane manželky otca, ktorá nastúpila na materskú a neskôr na
rodičovskú dovolenku. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie rovnako nevyhodnotil. V súlade s ust.
§ 35 CMP je však súd vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti povinný zisťovať skutočný stav veci,
čo v danom prípade dodržané nebolo.

23. Napriek tomu, že všetky tieto skutočnosti vyšli v konaní najavo, prvoinštančný súd nezameral svoje
dokazovanie dôsledne na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností, nevyhnutných pre rozhodnutie
o výživnom pre maloletú A.. Hoci súd prvej inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby

a na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na jeho faktické príjmy, prihliadnuť k počtu,
druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a v prípade zmeny zamestnania je potrebné
skúmať, či sa rodič vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku, a teda
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku, súd sa pri svojom rozhodovaní týmito
teoretickými východiskami dôsledne neriadil. Po vyhodnotení veľmi stručne zisteného skutkového stavu

dospel potom nevyhnutne k predčasnému záveru, že príjem matky, od ktorého je nevyhnutné vychádzať
pri určovaní výšky výživného je práve vo výške 600,- Eur mesačne a že z toho príjmu je dôvodné určiť
výživné v sume 120,- Eur mesačne.

24. Pre rozhodnutie v danej veci preto bude nevyhnutné vykonať dôsledné dokazovanie aký bol

priemerný čistý mesačný príjem matky, jednak v období pred tým, ako maloletá A. začala bývať so svojim
otcom (t. j. pred 1.4.2017), z akých konkrétnych dôvodov matka zmenila zamestnanie, v dôsledku čoho
potom dosahovala nižší príjem, aký presný bol priemerný čistý mesačný príjem matky v jednotlivých
obdobiach u jednotlivých zamestnávateľov matky od 1.4.2017 (na základe potvrdení o príjme matky
od týchto zamestnávateľov), či mala matka okrem hlavného pracovného pomeru aj vedľajší príjem,

na čo poukazoval otec, že si mala privyrábať ako čašníčka, či masérka, či sa matka naozaj stará o
svojich rodičov (starých rodičov maloletej), aké sú výdavky matky s tým súvisiace, či sú títo odkázaní
na jej starostlivosť, aký je ich príjem, prípadne či naopak starí rodičia podporujú matku, ďalej aké
sú výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o mal. B.. Potrebné bude tiež opakované dôslednézistenie i potrieb a nákladov nielen maloletej A., ale všetkých maloletých detí, ku ktorým majú rodičia
vyživovaciu povinnosť. Skúmať bude potrebné tiež aktuálne výdavky domácnosti otca a domácnosti
matky, či matka v minulosti mala, alebo má exekúcie a z akých dôvodov, zabezpečiť potvrdenie o príjme

otca za celé obdobie tohto súdneho konania, ako aj potvrdenia o príjme jeho manželky, prípadne o
poberaní materského, či rodičovského príspevku a preveriť nielen príjmové, ale aj majetkové pomery
otca, teda či vlastní nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci väčšej hodnoty, ako aj preveriť v rovnakom
rozsahu majetkové pomery matky.

25. Len po ustálení všetkých týchto skutočností bude môcť súd o výške výživného pre maloletú A.
relevantne rozhodnúť. Pri rozhodovaní o výživnom treba tiež zohľadniť, že výživné by nemalo byť určené
tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Zároveň je potrebné, aby sa súd osobitne
vyporiadal aj so skutočnosťou, odkedy výživné pre maloletú určí, keď zo spisu je zrejmé, že konanie
v predmetnej veci sa začalo dňa 24.4.2017 a v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine,
možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, spätne najdlhšie na dobu troch rokov,

avšak len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie sa pritom v odôvodnení
svojho rozhodnutia otázkou splnenia existencie takýchto osobitných dôvodov nezaoberal a výživné bez
ďalšieho určil od 1.4.2017.

26. Nakoľko otec vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní uviedol, že žiada od matky zaplatiť

nevrátené výživné za mesiace 6-7/2017 vo výške 240,- Eur, dáva odvolací súd súdu prvej inštancie tento
zatiaľ neúplný návrh otca do pozornosti, aby sa uvedeným zaoberal, otca vyzval na odstránenie vád
jeho návrhu v tejto časti, na doplnenie dôvodov a predloženie dôkazov preukazujúcich tento jeho nárok
a až po takto upravenom úplnom návrhu, súd prvej inštancie rozhodne, či takúto zmenu návrhu (jeho
rozšírenie) v zmysle § 28 CMP pripúšťa, alebo nie.

27. Pretože v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa
znením ust. § 62, § 75 a § 77 Zákona o rodine dôsledne neriadil, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné
dokazovanie na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré dokazovane
vzhľadom na jeho rozsah nie je hospodárne dopĺňať v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov 2. a 3. ako aj v súvisiacom výroku 5. o
trovách konania s poukazom na uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu

(§ 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní zabezpečiť si dôkazy (§ 35 a § 36 CMP)
potrebné pre komplexné posúdenie možností, schopností, majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, odôvodnených výdavkov maloletej, ako aj výdavkov rodičov na ostatné ich maloleté deti,
vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť, následne s použitím príslušných hmotnoprávnych ustanovení vo
veci výživného pre maloletú A. opätovne rozhodnúť, tiež o účinnosti, odkedy súd matke uloží povinnosť

platiť príslušné výživné, ako aj o zameškanom výživnom, v rámci ktorého rozhodnutia sa súd náležite
vyporiada aj s výškou prípadných splátok zročného výživného; pričom rozhodnutie je potrebné náležite
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o
náhrade trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a
ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.