Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/76/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110207027
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1110207027.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu:
APARTMENT INVEST, s.r.o., Priemyselná č. 281/41, 905 01 Senica, IČO: 36 262 293, práv. zast.: JUDr.
Martina Mrázová, advokát so sídlom v Bratislave, proti žalovanej: E. E. K.., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. Č..
X, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, zast.: E. E. Z.., C. E. Č.. X, XXX XX C.atislava, o zaplatenie
8 848,93 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 2 019,63 Eur s úrokom z omeškania 9
% ročne zo sumy 106,26 Eur od 20.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9
% ročne zo sumy 106,26 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 106,26 Eur od 20.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 106,26 Eur od 19.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 106,26 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 106,26 Eur od 21.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne

zo sumy 106,26 Eur od 21.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75% ročne
zo sumy 106,26 Eur od 18.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 106,26 Eur od 20.09.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 106,26 Eur od 20.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 106,26 Eur od 21.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 106,26 Eur od 20.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo

sumy 106,26 Eur od 22.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo
sumy 127,65 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo
sumy 127,65 Eur od 22.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo
sumy 127,65 Eur od 23.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo
sumy 127,65 Eur od 21.05.2013 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo
sumy 127,65 Eur od 21.06.2013 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.02.2010, podanou na tunajší súd dňa 15.02.2010 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 1 907,44 Eur s príslušenstvom z dôvodu
neuhradenia nájomného v súvislosti s užívaním bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici
E. Č.. X N. C., kat. územie Staré Mesto, evidovaný na LV č. XXXX (ďalej len ,,byt").
Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého je vlastníkom bytu, ktorý užíva žalovaná.

Vlastnícke právo k bytu nadobudol v roku 2005.Pokiaľ ide o žalovanú, tá pôvodne ako nájomca uzavrela nájomnú zmluvu dňa 31.08.1993 s vtedajšími
spolumajiteľmi bytového domu E.X. Č.. X N. C. (Z.. D. E., M.. A. R., P. Z., P.. A. C., P.. R. C.E., Z.. D. H.,
N. T.. A.. G. Š. - ďalej ,,ako prenajímatelia") s určením mesačného nájomného v sume 448,- Sk.

Bytový dom E. Č.. X, v ktorom sa nachádza prenajatý byt, bol na základe reštitučných zákonov vydaný
pôvodnému vlastníkovi, ktorý ho následne odpredal žalobcovi. V bytovom dome sa nachádzajú byty s
regulovaným nájomným, na ktoré sa vzťahuje Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR
V-1/2003 a Opatrenie Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov. Z tohto dôvodu
žalobca začal vystavovať žalovanej faktúry za nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu.

Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k plneniu svojho záväzku z nájomnej zmluvy a z vystavených faktúr
žalobcom, žalobca vyzval upomienkou zo dňa 01.10.2009 žalovanú k plnenou dlhu. Žalovaná si však
svoju povinnosť nesplnila, naopak za nájom od mesiaca máj 2009 nezaplatila vôbec.
Súd v priebehu konania, na základe uznesenia č.k. 24C/76/2010-224 zo dňa 31.10.2013 pripustil zmenu
žalobného návrhu a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8 848,93 Eur
spolu s príslušenstvom, čo podľa žalobcu predstavuje dlh na nájomnom a ostatných platbách za služby,

poskytované žalobcom, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanej počnúc faktúrou č. 080083, splatnou dňa
19.08.2008 na sumu 148,21 Eur a až po faktúru č. 130048, splatnou dňa 20.06.2013 na sumu 197,23
Eur.

II.

Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6,
§ 100 ods. 1 Obč. súd. por.) a to výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania
boli súdu preukázané tieto skutočnosti:

Zobsahunájomnejzmluvyzodňa31.08.1993(č.l.9-11)vyplývadohodamedzivtedajšímispolumajiteľmi
bytového domu E. Č.. X N. C. (Z.. D. E., M.. A. R., P. Z., P.. A. C., P.. R. C., Z.. D. H., N. T.. A.. G. Š.
- ďalej ,,ako prenajímatelia") a žalovanou (ako nájomcom) o prenajme bytu, pričom výška nájomného
bola dohodnutá na sumu 448,- Sk.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.02.2010 (č.l. 12-16) vyplýva, že žalobca je

vlastníkom bytov č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17 v bytovom dome E. Č.. X,
Bratislava a to na základe kúpnej zmluvy a následného vkladu vlastníckeho práva k bytom č. V - XXXX/
XXXX zo dňa 30.11.2005, V-XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2005.
Z odporu žalovanej voči platobnému rozkazu (č.l. 26-27) vyplýva, že Okresný súd Bratislava I, na
základe rozsudku č.k. 26C/276/2006-208 rozhodol o neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. X, na E.

V.. Č.. X. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, uverejneného v Zbierke stanovísk č. 4/2009 NS
SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 35/2009 nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť
nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného. Občiansky zákonník v § 696
až 699 neupravuje spôsob výpočtu nájomného a spôsob jeho platenia, nevymedzuje ani prípady, v
ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej

zmluvy. Z ustanovenia § 686 OZ vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a dohoda o
nájomnom musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa a nájomcu o nájomnom
nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže byť jednostranne zvýšené), pokiaľ sa zmluvné
strany nedohodli inak. V tomto prípade žalobca neuzavrel so žalovanou novú nájomnú zmluvu, ale
jednostranne zvýšil nájomné, podľa ktorého žalovaná mala platiť za služby, ktoré prenajímateľ (žalobca)

nájomcovi (žalovanej) neposkytoval a neposkytuje.
Z písomného vyjadrenia žalovanej, doručeného súdu dňa 16.01.2013 (č.l. 58-59) vyplýva, že v byte na
E. V.. Č.. X nebýva od 04.11.1999 a so žalobcom nemá nič dočinenia. V uvedenom byte býva jej dcéra
E. E. Z.. so svojou dcérou B. E.. Žalovaná disponuje dokladmi o tom, že od novembra 1999 býva na
Žarnovickej ul. č. 1. Žalobca s ňou nikdy neuzavrel nijakú zmluvu, ani nájomnú zmluvu. Túto žalobu zo

strany žalobcu považuje za podvod a šikanu.
Z písomného vyjadrenia žalovanej, doručeného súdu dňa 13.03.2013 (č.l. 70-74) vyplýva, že majitelia
bytového domu nie sú ochotní do jeho opravy investovať ani cent, ale chcú na nájomníkoch zarábať
ďalšie milióny. Hneď pri kúpe domu ponúkli nájomníkom na predaj 2-izbové byty za 2 600 000,- Sk alebo
za 30 000,- Sk mesačné nájomné. Dom je starý viac ako sto rokov, a všetko, čo je v ňom, je tak isto

staré ako ten dom, po lehote upotrebiteľnosti. Žalovaná sa pre tento stav trápila, vypisovala žalobcovi
doporučené listy, žiadala o prietokový bojler, lebo nebola teplá voda, agregát na kúrenie, postupne
prestali kúriť všetky radiátory. Stále to dávala opravovať, samozrejme na vlastné náklady.Okresný súd Bratislava I, v rozsudku č.k. 26C/276/2006-208 zo dňa 09.02.2010 vo veci E. E. K.. (ako
navrhovateľka) a APARTMENT INVEST s.r.o. (ako odporca), (č.l. 50-52) určil, že výpoveď z nájmu bytu
č. X na E. V. Č.. X v C., nachádzajúceho sa na 1. nadzemnom podlaží bytového

domu, číslo súpisné 104098, stojaceho na parcele č. XXXX o výmere 387 m2, zapísaného na LV č.
XXXX, v katastrálnom území Bratislava-Staré Mesto, daná E. E. listom zo dňa je neplatná.
Podľa názoru okresného súdu pri zisťovaní okolností súvisiacich s výpovedným dôvodom porušenia
povinností nájomcu tým, že neuhradil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
za dlhší čas ako tri mesiace, a to konkrétne za mesiace január 2006 až máj 2006 súd zistil, že tento

výpovednýdôvodvplnomrozsahunaplnenýnebol. Zpredloženýchlistinnýchdôkazovmalsúd
preukázané, že za uvedené obdobie síce odporca evidoval na platbách nájomného za byt navrhovateľky
nedoplatky, avšak zo strany navrhovateľky nebol preukázaný úmysel neuhrádzať nájomné v plnej
výške. Navrhovateľka poukazovala v uvedenom období mesačné platby nájomného v sume 1355,40 Sk,
pričom rozdiel medzi fakturovanou sumou nájomného a uhradenou sumou považovala navrhovateľka
za zľavu na nájomnom, ktorú si voči odporcovi uplatnila listom zo dňa 26. 01. 2006, na ktorý jej odporca

neodpovedal. Po doručení výpovede z nájmu bytu navrhovateľka vzniknutý nedoplatok uhradila, čím
podľa názoru súdu tento konkrétny výpovedný dôvod odpadol. Ako ďalší výpovedný dôvod odporca
uviedol prenechanie bytu alebo jeho časti do podnájmu tretej osobe. Tento výpovedný dôvod odporca
uplatnilnazákladetoho,ževpredmetnombytesadlhodobozdržiavalaaajzdržiavadcéranavrhovateľky
spolu s maloletou vnučkou. Pri skúmaní a posudzovaní tohto výpovedného dôvodu súd bral do úvahy

skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch má niekedy význam, či ich účastníci sú blízke
osoby alebo nie. Jednotlivé zákonné ustanovenia nie je možné vždy za každej situácie vykladať striktne,
ale častokrát je potrebné pri ich výklade postupovať aj v súlade s § 3 Obč. zák. O takúto situáciu ide aj v
prejednávanej veci, a to v tom smere, že predmetný byt obýva dcéra navrhovateľky spolu s jej maloletou
dcérou - vnučkou navrhovateľky. Podľa názoru súdu v tomto prípade neobstojí výpovedný dôvod

vymedzený v § 711 ods. 1 písm. d) v Obč. zák., spočívajúci v hrubom porušení povinností vyplývajúcich
z nájmu bytu v tom, že navrhovateľka prenechala byt tretej osobe do podnájmu bez písomného súhlasu
prenajímateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetný byt bol prenajatý navrhovateľke v roku
1972 ako dvojčlennej rodine, teda spolu so svojou dcérou, ktorá v byte od roku 1972 aj býva. Nejde tu
teda o prenechanie bytu inému do podnájmu, na základe čoho dospel súd k záveru, že na daný stav

nie je možné tento dôvod aplikovať.
Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co 210/2010-236, zo dňa 12.04.2011 vyplýva, že
odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26C/276/2006-208 zo dňa
09.02.2010 potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, z výsledkov vykonaného dokazovania v danom
prípade vyplýva, že nájomná zmluva ohľadom predmetného bytu bola uzavretá medzi navrhovateľkou

ako nájomcom a pôvodným prenajímateľom dňa 31. 08. 1993 s tam dojednanou výškou úhrady
nájomného a súvisiacich úhrad. Zo spisu naopak nevyplýva, žeby sa odporca (ako prenajímateľ) a
navrhovateľka (ako nájomca) zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán jednostranne
zmeniť výšku nájomného za byt. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na článok II nájomnej
zmluvy z 31. 08. 1993, z ktorého vyplýva, že nájomné bolo určené vo výške 281,- Sk mesačne s

tým, že táto suma bola stanovená v súlade s platnými cenovými predpismi. Zákon č. 18/1996 Z.z.
o cenách, ktorý upravuje okrem iného pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien
(vrátane nájmu) a vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v
oblasti cien, nie je podľa názoru krajského súdu "osobitným právnym predpisom" v zmysle § 696 ods.
1 Obč. zák., ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť

nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a nie sú nimi ani cenové
opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu, keďže
neobsahujú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné
(úhradu). Skutočnosť, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje
výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiadúceho cenového vývoja nájomného neznamená, že

prenajímateľ je oprávnený v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne
zvýšiť nájomné. Pokiaľ teda odporca jednostranne oznámil navrhovateľke výpočtovým listom mesačnú
platbu v I. štvrťroku roku 2006 len základného nájomného vo výške 2844,- Sk (spolu s úhradou
preddavkov na plnenia poskytované s nájmom bytu vo výške 4215,- Sk mesačne), takýto postup
nezodpovedal zákonnej úprave stanovenia výšky nájomného pri nájme bytu. Následne výpoveď z

nájmu bytu daná navrhovateľke z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, teda pre nezaplatenie
nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 15 713,40 Sk, teda za čas dlhší
ako 5 neuhradených mesiacov rovnako neobstojí, keď nedoplatok navrhovateľky bol len fiktívny, určený
nesprávne z jednostranne odporcom určenej výšky mesačnej úhrady nájomného a súvisiacich úhradbez toho, aby s navrhovanou výškou mesačnej platby navrhovateľka súhlasila. Pokiaľ ide o údajné
prenechanie bytu, resp. časti bytu v nájme navrhovateľky inému (dcére navrhovateľky), odvolací súd
súhlasí s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku (§ 219 ods.2 O.s.p.), k

čomu je potrebné uviesť, že realizáciu práva bývania v byte osobami, ktoré toto právo odvodzujú od
práva nájmu nájomcu, nemožno charakterizovať ako prenechanie bytu, či jeho časti do podnájmu tretej
osobe, už vôbec nie bez písomného súhlasu prenajímateľa, ktorý v danom prípade o užívaní bytu dcérou
navrhovateľky vedomosť mal. Ako nesprávny vyhodnotil odvolací súd záver súdu prvého stupňa, podľa
ktorého úhradou nedoplatku po doručení výpovede navrhovateľkou odpadol výpovedný dôvod, avšak

takáto skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Žalobca, prostredníctvom zástupcu na pojednávaní uviedol, že žalovaná je viazaná tak nájomnou
zmluvou ako aj výpočtovými listinami. Žalovaná spočiatku nájomné v zmysle výpočtových listov platila,
aj keď len čiastočne, posledné čiastočné platby sú datované z mája 2009, čo vyplýva aj z prehľadu
doručeného súdu, pričom od toho dátumu žalovaná svojvoľne neuhrádzala nájomné a ani platby,
súvisiace s užívaním bytu, teda nič.

Žalovaná prostredníctvom zástupcu na pojednávaní uviedla, že nájomný vzťah existuje od roku 1993.
Je pravdou, že ide o vzťah medzi reštituentom G. R. B. E. E. K.. Žalovaná tento vzťah nespochybňuje.
Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu z roku 1993, táto bola uzatvorená tak, že na strane nájomcu vystupovala
E. E. K.., pričom jej dcéra E. E. Z.. vystupovala v tomto vzťahu ako druhý člen dvojčlennej rodiny. V
súvislosti s tvrdením uvedeným v písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2014 /č.l. 232/, podľa ktorého mala

byť E. E. K.. neoprávnene žalovaná a to z dôvodu, že s bytom na E. V. nemá nič spoločné, nakoľko
v ňom nebýva od roku 04.11.1999, E. E. Z.. uviedla, že na základe súdneho rozhodnutia z roku 2010
bolo konštatované, že v byte na E. V. býva dcéra žalovanej oprávnene a výpoveď z nájmu bytu bola
neoprávnená. Žalobca vypovedal nájom bytu nielen z dôvodu údajného neuhradenia zvýšeného nájmu,
ale aj z dôvodu, že žalovaná mala neoprávnene prenajímať uvedený byt tretej osobe, čiže svojej dcére.

III.

1./ k otázke jednostranného zvyšovania nájmu zo strany prenajímateľa bytu do 15.09.2011:

Podľa tvrdenia žalobcu, v bytovom dome sa nachádzajú byty s regulovaným nájomným, na ktoré sa
vzťahuje Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR V-1/2003 a Opatrenie Ministerstva
financií SR č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov. Z tohto dôvodu žalobca začal vystavovať
žalovanej faktúry za nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Nakoľko zo strany žalovanej
nedošlo k plneniu svojho záväzku z nájomnej zmluvy a z vystavených faktúr žalobcom, žalobca vyzval

upomienkou zo dňa 01.10.2009 žalovanú k plneniu dlhu. Žalovaná si však svoju povinnosť nesplnila,
naopak za nájom nezaplatila od mesiaca máj 2009 vôbec.
Podľa tvrdenia žalovanej, v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, uverejneného v Zbierke
stanovísk č. 4/2009 NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 35/2009 nevyplýva oprávnenie prenajímateľa
jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného. Občiansky

zákonník v § 696 až 699 neupravuje spôsob výpočtu nájomného a spôsob jeho platenia, nevymedzuje
aniprípady,vktorýchjeprenajímateľoprávnenýjednostrannezvýšiťnájomnéazmeniťďalšiepodmienky
nájomnej zmluvy. Z ustanovenia § 686 OZ vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná
a dohoda o nájomnom musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa a
nájomcu o nájomnom nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže byť jednostranne zvýšené),

pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. V tomto prípade žalobca neuzavrel so žalovanou novú
nájomnú zmluvu, ale jednostranne zvýšil nájomné, podľa ktorého žalovaná mala platiť za služby, ktoré
prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (žalovanej) neposkytoval a neposkytuje.
Podľa právneho názoru, vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co 210/2010-236,
osobitnýmprávnympredpisomvzmysle§696ods.1Obč.zák.,ktorýbyustanovovalprípady,vktorýchje

prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované
s užívaním bytu nie je ani zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, a nie sú ním ani cenové opatrenia Ministerstva
financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003, nakoľko neobsahujú prípady, podľa ktorých by prenajímateľ bytu
mal právnu možnosť jednostranne zvýšiť nájomné (úhradu). Podľa názoru krajského súdu, to, že štát
v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom

zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného ešte neznamená, že prenajímateľ je oprávnený v
nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné. Pokiaľ teda
odporca jednostranne oznámil navrhovateľke výpočtovým listom mesačnú platbu v I. štvrťroku roku 2006
len základného nájomného vo výške 2844,- Sk (spolu s úhradou preddavkov na plnenia poskytovanés nájmom bytu vo výške 4215,- Sk mesačne), takýto postup nezodpovedal zákonnej úprave stanovenia
výšky nájomného pri nájme bytu.
Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 č. 01/

R/2008 o regulácií cien nájmu bytov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2008 (a pred týmto termínom
na základe iných právnych predpisov, ktoré regulovali cenu nájmu bytu), sa aj na nájom k bytom
v domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov vzťahuje regulovaná cena nájmu.
Vlastníci bytov v uvedených domoch mohli, ak sa s nájomcom vopred
nedohodli na inej vzájomne akceptovateľnej sume, požadovať za prenájom len regulovanú cenu v

zmysle platného opatrenia. Regulované nájomné, ktoré je niekoľkokrát nižšie ako voľne dohodované
nájomné (trhové nájomné) v porovnateľnom byte, neumožňuje
vlastníkombytovzískaťzaprenájomtoľkofinančných prostriedkov,abyznichmohlifinancovaťpotrebné
opravy a rekonštrukciu vlastnených domov. Na druhej strane niektorí nájomcovia, zväčša starší občania,
vkladali počas doby užívania do bytu nemalú časť vlastných finančných prostriedkov. Aj preto nie sú v
súčasnosti schopní, vzhľadom na svoje nízke príjmy a majetkové pomery, platiť trhové nájomné alebo

si zaobstarať iné primerané bývanie. Ochrana nájmu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a
regulácia cien nájmu na jednej strane a snaha vlastníkov plnohodnotne uplatniť svoje vlastnícke právo,
ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky, tak stoja vo vzájomnom protiklade (zdroj: www.nrsr.sk/
web/dynamic/Download.aspx?DocID=354575, dôvodová správa k zákonu č. 260/2011 Z.z.).
Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť
ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje

inak.
Z dokazovania vyplýva, že Občiansky zákonník v ust. § 696 predvídal možnosť jednostranného
zvyšovania nájmu prenajímateľom, avšak spôsob výpočtu takto zvýšeného nájomného ponechal na
osobitný právny predpis. Podľa názoru krajského súdu, tým osobitným právnym predpisom nie je zákon
o cenách č. 18/1996 Z.z. a ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003

stanovujúce maximálne výšky nájmu, nakoľko neobsahujú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu
právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné (úhradu).

S poukazom na právny názor krajského súdu, súd nepriznal žalobcovi nárok na úhradu dlžnej sumy s
príslušenstvom,ktorúsižalobcavyúčtovalpočnúcfaktúrouč.080083,splatnoudňa19.08.2008nasumu

148,21 Eur až po sumu, vyúčtovanú faktúrou č. 110077, splatnou dňa 20.09.2011 na sumu 158,61 Eur,
nakoľko, v období od 19.08.2008 do 15.09.2011 si žalobca bez predošlej dohody so žalovanou nemohol
platne jednostranne zvyšovať nájomné. Z dôvodovej správy taktiež nevyplýva právo prenajímateľa
jednostranne zvyšovať nájomné, nakoľko prenajímateľ mohol iba požadovať za prenájom regulovanú
cenu v zmysle platného opatrenia. Súd preto v tejto časti žalobu, ako nedôvodnú zamietol. Súd taktiež

nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie dlhu na zvýšenom nájomnom, vyúčtované faktúrami za obdobie
od 21.09.2011 do 31.12.2011, nakoľko k nadobudnutiu účinnosti oznámenia o
jednostrannom zvýšení nájmu došlo dňa 01.01.2012.

2./ k otázke jednostranného zvyšovania nájmu zo strany prenajímateľa bytu po 15.09.2011:

Podľa § 1 ods. 5 zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách, ustanovenia § 4, 4a, 5 až 8 a 11 sa nevzťahujú
na reguláciu cien nájmu bytov podľa § 4 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania
niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., výška nájomného za byt, v bytoch, v ktorých

nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné
nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra 2011
a) v roku 2011 o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v
predchádzajúcom roku.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z., oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného je
prenajímateľ povinný doručiť nájomcovi do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať výpočet výšky
nájomného podľa odseku 1.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z., povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý
je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. V tejto lehote

je nájomca oprávnený podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, inak toto právo
zanikne.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na byty v
domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 403/1990 Zb. o
zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb.

o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov), alebo v domoch,
kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne
alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo
od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.
Podľa§2ods.1písm.e)zákonač.260/2011Z.z., tentozákonsavzťahujenabyty vdomoch

alebo častiach domov vo vlastníctve fyzických osôb, ich dedičov alebo iných osôb, ktoré tieto byty od
nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudli a v ktorých bolo rozhodnutím štátneho orgánu zriadené
právo osobného užívania a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a
ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.
Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 260/2011 Z. z., prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b),

d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2
ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je
12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi
doručená výpoveď.
Podľa § 3a zákona č. 260/2011 Z. z., prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa §

3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez
uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi
doručená výpoveď. Práva a povinnosti prenajímateľa upravené v tomto zákone, súvisiace s výpoveďou

nájmu bytu, platia aj pre nájomcu.
Oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného musí mať vždy písomnú formu a prenajímateľ
ho musí nájomcovi doručiť do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať zdôvodnenie o tom, že výška
nájomného bola určená v súlade so zákonom, aby si nájomca mohol výpočet zvýšeného nájomného
prekontrolovať. Povinnosť platiť zvýšené nájomné vznikne nájomcovi tým dňom, ktorý bude uvedený v

oznámení o zvýšení nájomného. Najskôr sa tak môže stať prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí
troch mesiacov od doručenia oznámenia nájomcovi. Táto trojmesačná lehota sa poskytuje nájomcovi
na zoznámenie sa s výškou jednostranného zvýšenia nájomného, jeho prekontrolovanie a
v prípade nesúhlasu s takýmto zvýšením na podanie žaloby súdu. Keď sa nájomca obráti na
súd so žalobou na určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, nemôže prenajímateľ až do právoplatného

rozhodnutia súdu nájomné zvýšiť (zdroj: dôvodová správa k zákonu č. 260/2011 Z.z.).
S poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd za to, že na platné jednostranné zvýšenie
nájomného zo strany žalobcu po 15.09.2011 bolo potrebné splniť tieto podmienky:
1./ zvýšene nájmu sa dotklo bytu v domoch, vydaných oprávnenej osobe podľa reštitučných zákonov
(§ 2 ods. 1 písm. a),

2./ k zvýšeniu nájmu podľa § 4 došlo najskôr s účinnosťou od 15.09.2011,
3./ zvýšenie nájmu sa dotklo bytu, ktorého nájom skončí podľa zákona č. 260/2011 Z.z. (§ 4 ods. 1 písm.
a),
4./ doručenie oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného do vlastných rúk nájomcu (§ 4 ods. 2),
5./ z obsahu oznámenia vyplýva výpočet výšky nájomného (§ 4 ods. 2),

6./ nájomca, ktorému bola zo strany prenajímateľa doručená výpoveď požiadal obec o poskytnutie
náhradného ubytovania (§ 5 a nasl.)
Keďže z tvrdení oboch procesných strán vyplýva, že nájom sa týkal bytu, ktorý bol vydaný oprávnenej
osobe podľa reštitučných zákonov, súd si túto skutočnosť osvojil a nepovažoval ju
za spornú v tomto konaní.

Zákon umožňoval prenajímateľovi zvýšiť nájom (§ 4) za splnenia podmienky ukončenia nájmu
výpoveďou (§ 3, § 3a) a požiadania obce zo strany nájomcu o poskytnutie náhradného ubytovania (§ 5 a
nasl.). Podľa dôvodovej správy, jednostranné zvyšovanie nájmu sa má týkať tzv. prechodného obdobia,t.j. obdobia, kým sa nájomcovi zo strany obce neposkytne náhradné ubytovanie (§ 5, § 7, § 7a, § 8, 9
až 16). Zvyšovanie nájmu sa teda mohlo týkať iba obdobia od 15.09.2011 až do 31.12.2015.
Z gramatického výkladu § 4 však jednoznačne nevyplýva, v akej časovej následnosti malo dôjsť k

výpovedi nájmu a k podaniu žiadosti o náhradné ubytovanie. Zákon v § 4 ustanovuje, že ,,výšku
dohodnutého nájomného za byt, v bytoch, ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže
prenajímateľ jednostranne zvýšiť raz ročne".
Podľa názoru súdu, výklad tohto ustanovenia je veľmi nejednoznačný, nakoľko umožňovalo
prenajímateľovi zvýšiť nájomné ešte predtým, ako reálne došlo k výpovedi nájmu a k podaniu žiadosti

o náhradné ubytovanie zo strany nájomcu. Teda zvýšenie nájmu zákon podmieňoval udalosťou
(skončením nájmu), ktorá sa mala stať v budúcnosti, pričom v čase jednostranného zvýšenia nájmu zo
strany prenajímateľa bytu nebolo isté, či k takejto udalosti vôbec aj dôjde.

Takáto formulácia ustanovenia § 4 podľa názoru súdu umožňovala prenajímateľovi jednostranne

zvyšovať nájomné (za podmienky, že nájom skončí podľa zák. č. 260/2011 Z.z. a za podmienky, že obec
zatiaľ neposkytla nájomcovi náhradné ubytovanie) a to ešte predtým, ako tento nájom skutočne skončil,
resp. ešte predtým, ako nájomca skutočne požiadal o náhradné ubytovanie. Z uvedeného vyplýva, že
v čase jednostranného zvyšovania nájmu, nemuseli byť kumulatívne splnené všetky podmienky, ktorú
sú uvedené vyššie pod bodom 1./ až 6./ Na jednostranné zvýšenie nájmu postačoval úmysel žalobcu

skončiť do 31.12.2012 nájomný vzťah výpoveďou s výpovednou lehotou 12 mesiacov. Preto ak žalobca
pristúpil k jednostrannému zvyšovaniu nájmu podľa ust. § 4 zák. č. 260/2011 Z.z. s úmyslom ukončiť
nájom podľa tohto zákona, žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi takto zvýšené nájomné. Podanie
žiadosti o náhradné ubytovanie bolo vecou žalovanej, o ktorej žalobca v čase jednostranného zvýšenia
nájomného nemohol vedieť, a nemohol ani ovplyvniť.

3./ k opodstatnenosti žalovanej sumy 8 848,93 Eur s príslušenstvom:
Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v

stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, okrem lehoty podľa § 9 ods. 4.
Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o

doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň
tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa čl. XI nájomnej zmluvy, nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné do 15. tého

nasledujúceho mesiaca a to na účet u Inv. a rozvojovej banky, a.s., Nitra Povinnosť platiť nájomné
vzniká odo dňa 1.3.1993 a končí zánikom nájmu. Ak nájomca po skončení nájmu byt nevyprázdni, a
prenajímateľovi ho neodovzdá, vzniká mu zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie sa. Pokiaľ nájomca
neuhradí nájomné riadne a včas, t.j. do 15-teho dňa mesiaca po dlhšiu dobu ako tri mesiace, môže
prenajímateľ požiadať súd o súhlas s výpoveďou nájmu podľa §-u 711 ods. 1 písm. d) OZ.

Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytovaných v súvislosti s užívaním bytu do
10 dní po ich splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania a to 5 % z dlžnej sumy.
Z oznámenia o zvýšení nájomného zo dňa 13.10.2011 (č.l. 84-85) vyplýva, že žalobca zvýšil nájomné
za užívanie bytu pre kalendárny rok 2011 a to o 20 % a to s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a), § 4
ods. 2 a § 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z. z. Žalobca pri výpočte vychádzal z rozlohy bytu vo výmere 69

m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 1 m2, zákonné nájomné na rok 2008 predstavoval 1,29 Eur/m2, pričom
zákonné nájomné zvýšené o 20 % v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 260/2011 Z.z. v
platnom znení predstavovalo 1,54 Eur/m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 69 m2, zákonné nájomné na rok
2008 predstavovala suma 89,03 Eur, zákonné nájomné zvýšené o 20 % tak predstavuje 106,26 Eur.Žalobca v závere oznámenia poučil nájomcu, že účinnosť zvýšeného nájomného vzniká dňom, ktorý je
uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi.

Z platobného výmeru žalobcu (č.l. 86) vyplýva, že pri výpočte celkovej mesačnej platby 175,84
Eur, žalobca vychádzal z toho, že byt užívajú 2 osoby. Do celkovej mesačnej zálohovej platby si
žalobca okrem zákonného nájomného v sume 106,26 Eur, zaúčtoval aj nasledujúce položky: 1./ nájom
základného prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2./ studená voda
1,19/m3 v sume 12,55 Eur, 3./ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4./ odvoz a likvidácia odpadu v

sume 4,71 Eur, 5./ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6./ upratovanie spoločných
priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7./ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8./ havarijná služba v sume
3,32 Eur, 9./ poplatok za správu domu 4,98 Eur. Z fotokópie doručenky (č.l. 87) vyplýva, že oznámenie
bolo doručené nájomcovi E. E. dňa 19.10.2011, čo nájomca potvrdil svojím vlastnoručným podpisom.
Podľa názoru súdu, oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 13.10.2011 obsahovalo výpočet v súlade s
ust. § 4 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z.z., pričom žalovanej bolo doručené dňa 19.10.2011. Keďže v oznámení

nebol uvedený deň nadobudnutia účinnosti zvýšeného nájomného, zvýšenie nájomného nadobudlo
účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi.
V tomto prípade oznámenie nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2012 (§ 4 ods. 3).
Súd preto v tejto časti konania priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného nájomného a to za obdobie od
20.01.2012 do 31.01.2013, kedy nadobudlo účinnosť oznámenie o zvýšení nájmu zo dňa 12.10.2012,

t.j. v sume 106,26 Eur x 13 mesiacov (január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún
2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január
2013), celkovo 1 381,38 Eur.
Pokiaľ ide o ostatné položky, ktoré si žalobca uplatnil v platobnom výmere (1./ nájom základného
prevádzkovanéhozariadeniabytu-kategóriaIvsume16,99Eur,2./studenávoda1,19/m3vsume12,55

Eur, 3./ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4./ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71
Eur, 5./ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6./ upratovanie spoločných priestorov
domu v sume 10,40 Eur, 7./ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8./ havarijná služba v sume 3,32
Eur, 9./ poplatok za správu domu 4,98 Eur), súd žalobcovi náhradu týchto nákladov nepriznal, nakoľko
nespadajú pod pojem nájomné. Žalobca taktiež súdu nepreukázal ich úhradu správcovi bytovému domu,

preto súd nemohol zaviazať žalovanú na náhradu týchto nákladov.
Z oznámenia o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012 (č.l. 88-89) vyplýva, že žalobca zvýšil nájomné
za užívanie bytu pre kalendárny rok 2012 a to o 20 % a to s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm.
a), § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z. z. Žalobca pri výpočte vychádzal z rozlohy bytu vo
výmere 69 m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 1 m2, zákonné nájomné na rok 2011 predstavoval 1,54 Eur/

m2, pričom zákonné nájomné zvýšené o 20 % v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 260/2011 Z.z. v
platnomznenípredstavovalo1,85Eur/m2.Pokiaľideovýpočetpre69m2,zákonnénájomnénarok2011
predstavovala suma 106,26 Eur, zákonné nájomné zvýšené o 20 % tak predstavuje 127,65 Eur. Žalobca
v závere oznámenia poučil nájomcu, že účinnosť zvýšeného nájomného vzniká dňom, ktorý je uvedený
v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po

uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi.
Z platobného výmeru žalobcu (č.l. 86) vyplýva, že pri výpočte celkovej mesačnej platby 197,23
Eur, žalobca vychádzal z toho, že byt užívajú 2 osoby. Do celkovej mesačnej zálohovej platby si
žalobca okrem zákonného nájomného v sume 127,65 Eur, zaúčtoval aj nasledujúce položky: 1./ nájom
základného prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2./ studená voda 1,19/

m3 v sume 12,55 Eur, 3./ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4./ odvoz a likvidácia odpadu v
sume 4,71 Eur, 5./ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6./ upratovanie spoločných
priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7./ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8./ havarijná služba v sume
3,32 Eur, 9./ poplatok za správu domu 4,98 Eur. Z fotokópie doručenky (č.l. 91) vyplýva, že oznámenie
o zvýšení nájomného si nájomca osobne neprevzal, následne došlo dňa 19.11.2012 k jeho uloženiu na

pošte, preto k jeho doručeniu došlo na základe právnej fikcie a to do troch dní od uloženia zásielky na
pošte, teda dňa 22.11.2012 (§ 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.).
Oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012 obsahovalo výpočet v súlade s ust. § 4 ods. 2
zák. č. 260/2011 Z.z., pričom nájomcovi bolo doručené na základe právnej fikcie dňa 22.11.2011. Keďže
v oznámení nebol uvedený deň nadobudnutia účinnosti zvýšeného nájomného, zvýšenie nájomného

nadobudlo účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia
nájomcovi, teda dňa 01.02.2013 (§ 4 ods. 3).Súd preto v tejto časti priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného nájomného za obdobie od 01.02.2013
do 21.06.2013, t.j. v sume 127,65 Eur x 5 mesiacov (február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013,
jún 2013 ), celkovo 638,25 Eur.

Pokiaľ ide o ostatné položky, ktoré si žalobca uplatnil v platobnom výmere (1./ nájom základného
prevádzkovanéhozariadeniabytu-kategóriaIvsume16,99Eur,2./studenávoda1,19/m3vsume12,55
Eur, 3./ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4./ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71
Eur, 5./ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6./ upratovanie spoločných priestorov
domu v sume 10,40 Eur, 7./ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8./ havarijná služba v sume 3,32

Eur, 9./ poplatok za správu domu 4,98 Eur), súd žalobcovi náhradu týchto nákladov nepriznal, nakoľko
nespadajú pod pojem nájomné. Žalobca taktiež súdu nepreukázal ich úhradu správcovi bytovému domu,
preto súd nemohol zaviazať žalovanú na náhradu týchto nákladov.
Z dokazovania teda vyplýva, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi dlh na zvýšenom nájomnom za
obdobie od 01.01.2012 do 21.06.2013 v celkovej sume 2 019,63 Eur (1 381,38 Eur + 638,25 Eur).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

S poukazom na cit. ustanovenie, súd priznal žalobcovi okrem dlžnej istiny aj jednotlivé úroky z

omeškania, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Z ust. § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je
viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec
samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť
konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4
Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993,
zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993).
Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku právne nevyhodnotil

ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé

a preskúmateľné (§ 157 ods. 2 Obč. súd. por.).

IV.

V zmysle § 142 ods. 2 Obč. súd. por., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu, ktorý bol v porovnaní s neúspechom v tomto konaní nepatrný,
súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 Obč. súd. por. nepriznal žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.