Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313225281
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313225281.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Bratislava,
Hodonínska 25, IČO: 31 335 161, zastúpeného spoločnosťou: STANO a partneri s.r.o., so sídlom
Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, adresa pre doručovanie: Bratislava, Jelačičova 4, proti
žalovanému:L.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.,Y.X,zastúpenémuspoločnosťou:Advokátskakancelária

- Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šaľa, Jánošíkova 2, IČO: 36 868 817, o zaplatenie 18,- Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 17C/54/2014-82
zo dňa 8.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil len rekapituláciou obsahu žaloby založenej na zmluve
o poskytovaní služieb televíznych káblových rozvodov a názorom o splnení všetkých podmienok
pre vydanie žalovaným požadovaného rozsudku pre zmeškanie (podľa § 279 Civilného sporového
poriadku), keď strany boli riadne poučené a účinky poučenia zostávajú zachované počas celého konania
(navyše súd poučovaniu povinnosť nemá, ak je strana zastúpená advokátom), žalobca vzal termín

pojednávania na vedomie dňa 27. 6. 2016, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, a keďže bol žalovaný v konaní plne úspešný a ani v časti, v ktorej súd konanie zastavil nie
je možné toto dať za vinu žalovanému, nakoľko žaloba v spojení s listinnými dôkazmi bola zmätočná
a nepreskúmateľná zo strany súdu.

2. Proti rozsudku podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne,
aby po vykonanom dokazovaní žalobe v ostatnej časti vyhovel a priznal mu trovy prvoinštančného
i odvolacieho konania. Argumentoval tým, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Tým potom súd nesprávne procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie

má tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolateľ poukázal, že
prvoinštančný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 10.4.2014, ktorým konanie v časti 138,- Eur
zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a nepriznal trovy konania. Napriek tomu, že konaním žalovaného

došlo k späťvzatiu žalobného návrhu v časti 138,- Eur, súd mu trovy konania nepriznal. Voči uvedenému
rozhodnutiu sa odvolal, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 7.4.2015 v napadnutej časti, ktorou bolnávrhzamietnutýabolorozhodnutéonáhradetrovkonania,rozsudokzrušilavecvrátilprvoinštančnému
súdu. Odvolací súd pritom vyslovil právny názor záväzný pre prvoinštančný súd, že tento rozhodol
predčasne, pričom vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil na vec do úvahy prichádzajúce

hmotnoprávne ustanovenie (najmä § 420 Občianskeho zákonníka) a nadväzne i v súvislosti s touto
inou právnou kvalifikáciou nároku nedostatočne zistil skutkový stav. Napriek uvádzanému prvoinštančný
súd opätovne rozhodol tak, ako rozsudkom zo dňa 10.4.2014, navyše tým, že použil § 278 Civilného
sporového poriadku, zároveň odňal mu možnosť konať pred súdom. Prvoinštančný súd úplne scestne
v rozpore s platným poriadkom rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom nesplnil ani len základné

náležitosti tohto inštitútu podľa § 278 Civilného sporového poriadku. Prvoinštančný súd ho ani
len nepoučil podľa písm. a) § 278 Civilného sporového poriadku, súd mu zaslal predvolanie zo
dňa 17.6.2016 bez poučenia o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a ani nemohli
byť, keďže predvolanie bolo zasielané v čase, keď nebol účinný nový Civilný sporový poriadok, teda
ani inštitút kontumácie žalobcu. Okrem uvedeného formálnoprávneho dôvodu súd konal v rozpore s

Civilným sporovým poriadkom preto, že vec bola z jeho strany náležite objasnená, pričom ešte v podaní
zo dňa 6.5.2016 súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, kde okrem iného vec už po piaty
raz písomne objasnil. Opätovne uvádza rovnaké argumenty ako v odvolaní zo dňa 27.5.2014 a to, že
všetky uvedené komponenty mal žalovaný len vypožičané a napriek ukončeniu zmluvy ich nevrátil a
aktívne ich aj odmietal vrátiť. Žalovaný vrátil zariadenia len na základe prebiehajúceho súdneho konania

a teda zavinil jeho späťvzatie v prevažnej časti. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal i na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 59/00.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 356
písm. b) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),keďdospelkzáveru,
že pre vydanie takéhoto rozhodnutia (rozsudku pre zmeškanie) neboli (v rozpore s deklaráciou súdu

prvého stupňa uvedenou v odôvodnení rozsudku) splnené zákonom ustanovené podmienky a súd prvej
inštancie sa navyše týmto rozsudkom i v konaní mu predchádzajúcom dopustil celého radu procesných
pochybení zakladajúcich rozpor napadnutého rozsudku s hmotným i procesným právom (z ktorých
pochybení inak nedostatok náležitostí odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a z toho plynúca
nepreskúmateľnosťrozsudkuprenedostatokdôvodovbolalenlogickýmdôsledkomnesprávnostizáveru

o splnení podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie).

6. Predovšetkým sa žiada uviesť, že v tejto konkrétnej veci odvolací súd s odkazom na § 470
ods. CSP postupoval už podľa novej úpravy procesného práva platnej a účinnej od 1.7.2016, keď
i konanie o odvolaní začalo už za účinnosti nového Civilného procesného poriadku na vec priamo

aplikovateľného, samozrejme pritom rešpektujúc a zohľadňujúc i to, že konanie začalo ešte za
účinnosti pôvodnej procesnej normy (Občianskeho súdneho poriadku). Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán predmetného konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy

procesnéhopráva(čl.2ods.1a2CSP),akoajpotrebaústavnekonformnéhoieurokonformnéhovýkladu
noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).7. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

8. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Podľa § 5 ods. 1, 2 OSP súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú,
ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

10. Podľa § 160 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v

rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a)
stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom,

právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo
fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

11. Z obsahu odvolania žalobcu v prejednávanej veci nemôže byť pochybnosti o tom, že toto
odvolaniejeodvolanímpodanýmpredovšetkýmzdôvodunámietkyspočinutianapadnutéhorozsudkuna

nesprávnom právnom posúdení veci. Pretože právna úprava rozhodovania rozsudkami pre zmeškanie
ustanovila pomerne značný počet podmienok (obmedzení) pre vydanie rozhodnutia vo veci samej i bez
vypočutia si stanoviska strany sporu, proti ktorej požiadavka uplatnená žalobou smeruje, po novom i bez
vypočutia si stanoviska na pojednávaní súdu samotného žalobcu (teda i bez faktického rešpektovania
práva strany sporu na prerokovanie veci v jej prítomnosti napr. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a rovnako

pomerne striktne obmedzila prípustnosť odvolaní proti takýmto rozhodnutiam, i odvolací súd si musel
v prvom rade vyriešiť otázku, či aj napádaný rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je
rozhodnutím zaťaženým vadou namietanou odvolateľom. Ak potom ako zo základu pri ďalších úvahách
bolo treba vyjsť z toho, že založením rozsudku pre zmeškanie na nesprávnom právnom posúdení veci
je nielen nesprávne posúdenie opodstatnenosti požiadavky vo veci samej vyplývajúce z nesprávneho

použitia (voľby, výkladu či aplikácie) hmotného práva (najmä z dôvodu pomerne malých nárokov
kladenýchnaodôvodneniatakýchtorozsudkov,vktorých-narozdielodúpravyutzv.bežnýchrozsudkov
postačuje spôsob rozhodnutia odôvodniť i len jednoduchým odkazom na príslušné ustanovenie zákona),
aleinerešpektovanietejčastiúpravysamotnéhorozhodovaniarozsudkami(všeobecneutejtoprocesnej
formy rozhodnutí a osobitne u rozsudkov pre zmeškanie) v procesnom práve, ktorá priamo nespočíva

vo vymedzení podmienok pre vydanie tzv. kontumačného rozsudku (nakoľko tu zákon vymedzuje
samostatný dôvod prípustnosti odvolania - spočívajúci v nesplnení podmienok pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie ako jedného z inak odvolaním nenapadnuteľných rozhodnutí); odvolací súd po preskúmaní
obsahu spisu musel dospieť k záveru, že odvolanie žalobcu v tejto veci je nielen prípustným, ale i
opodstatneným.

12. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení totiž súd prvej inštancie v konaní predchádzajúcom
vyhláseniu napadnutého rozsudku predovšetkým pochybil tým, že vydal rozsudok pre zmeškanie
žalobcu v prejednávanej veci, i keď na to neboli splnené špecifické podmienky, pretože súd prvej
inštancie pred vyhlásením napadnutého rozsudku na pojednávaní dňa 8.11.2016 v predvolaní na

uvedené pojednávanie žalobcu nepoučil o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania voči
nemu rozsudku pre zmeškanie. V danom prípade je pritom nepochybné, že súd v čase predvolávania
žalobcu na pojednávanie, na ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom takéto poučenie strane žalobcu
dať ani nemohol, pretože v tomto čase procesná právna úprava (Občiansky súdnu poriadok) procesný
inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu nepoznala. Preto pokiaľ na určenom pojednávaní, v ktorom

čase už platila nová procesná úprava, ktorá zaviedla právny inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu,
súd pristúpil k aplikácii nového zákonného ustanovenia a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu, musel mať na to splnené zákonné podmienky, ktoré táto nová procesná úprava vyžadovala,
teda žalobca musel byť poučený v predvolaní na pojednávanie, na ktorom sa rozhodlo kontumačnýmrozsudok vo vzťahu k nemu, o následkoch nedostavenie sa na uvedené pojednávanie s možnosťou
vydania takéhoto druhu rozsudku, čo sa nestalo. V danom prípade pritom išlo o situácia prelínania sa
dvoch procesnoprávnych úprav „starej a novej“, čomu mal súd prvej inštancie prispôsobiť procesný

postup v konaní.

13. Zákonodarca zakotvil v § 160 CSP (predtým v § 5 OSP) tzv. všeobecnú poučovaciu povinnosť
súdov v konaní, pričom vymedzil vecný a osobný rozsah tejto povinnosti. Poučenie poskytujú o ich
procesných právach a povinnostiach. V ďalších častiach Civilného sporového poriadku (obdobne ako to

boloivObčianskomsúdnomporiadku)jezakotvenáosobitnápoučovaciapovinnosťsúdu,ktoroujesúdu
výslovne uložené, aby v konkrétnych procesných situáciách (akou je i možnosť rozhodnúť rozsudkom
prezmeškaniežalobcuakoižalovaného)osobitnepoučilstranusporuatovzáujmeochranyjejzáujmov.

14. Odvolací súd je potom toho názoru, že i keď citované zákonné ustanovenie (súčasný § 160 ods. 3
písm. b) CSP a v čase začatia konania § 5 ods. 2 OSP) uvádza, že súd nie je povinný poskytnúť strane

poučenie v prípadoch ak je zastúpená advokátom, toto neplatí v prípadoch, ak osobitné ustanovenie
procesnej normy hovorí o obligatórnej poučovacej povinnosti súdu (teda i povinnosti poučiť o možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie), čo platí vo vzťahu k obom stranám sporu, ktoré obe strany sú právne
zastúpené advokátskymi spoločnosťami.

15. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie napriek tomu, že je názoru, že mu to zákon
neukladal (strana bola v konaní právne zastúpená), poučil žalovaného prostredníctvom jeho právneho
zástupcu, ktorému procesné poučenie účastníka opakovane doručil, o možnosti rozhodnúť vo vzťahu
k nemu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP s popisom zákonných podmienok na vydanie
takéhoto rozsudku. Vo vzťahu k žalobcovi už ale takto nepostupoval.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

17. Ustanovený princíp v čl. 6 reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje
sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným
záujmom na výsledku sporu. Ustanovené znenie rovnako reflektuje judikatúru štrasburských orgánov
ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na

procesných úkonoch tak vlastných (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch), ako aj
na procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či
dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana. Civilné právo procesné pritom nemôže fingovať
skutočnú rovnosť subjektov (napr. jedna sporová strana sa dá zastúpiť advokátom a druhá sporová
strana toto svoje procesné právo nevyužije a pod.). Obsah princípu rovnosti sporových strán v civilnom

sporovom konaní sa tak prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočíva v takom procesnom postupe súdu,
aby sa každý zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia. To,
či sporová strana svoje procesné oprávnenia aj reálne využije a v akej kvalite, už netvorí obsah princípu
rovnostisporovýchstrán.Procesnárovnosťsasústreďujevýlučnedozabezpečovaniaakejsipomyslenej
rovnakej štartovacej čiary pre obidve sporové strany. V tejto súvislosti sa princíp rovnosti sporových

strán funkčne a komplementárne dopĺňa s princípom kontradiktórnosti v tom zmysle, že spornej strane
má byť zásadne umožnené reagovať na realizáciu všetkých procesných oprávnení protistrany v záujme
zabezpečenia negácie neodôvodnenej procesnej výhody jednej.

18. Zásada rovnosti pred zákonom je ustanovená tiež v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a v občianskom súdnom

konaní sa transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 ústavy) a vzťahuje sa na
všetky materiálne a procesné zákony a na každého. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán
pred zákonom, v tomto prípade pred Občianskym súdnym poriadkom. Z toho vyplýva, že rovnosť pred
zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch
procesnýchstránpriaplikáciihmotnýchiprocesnýchpredpisovktorýmkoľveksúdomvočiktorémukoľvek

účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých
procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach
ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95).19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

21. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

22. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

23. Ak potom napadnutý rozsudok bol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu vydaným v zmysle vyššie
uvedeného bez splnenia zákonom ustanovených podmienok pre jeho vydanie, po procesnom pochybení
súdu prvej inštancie, je zjavné, že tým došlo k znemožneniu strane realizovať jej procesné právo,

konkrétne byť poučená o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie vo vzťahu k nej a to v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento nedostatok spôsobil jeho zrušenie odvolacím
súdom s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom
oboznámení sa s obsahom spisu, vykonaní všetkých potrebných dôkazov, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých náležitých hmotnoprávnych ustanovení a až následne
vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 CSP

odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).