Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216205936
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216205936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: X. Z., narodený
XX.X.XXXX, bytom S. T. XXXX/XX, M., o zaplatenie 224,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C/138/2016-29 zo dňa 21.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o zaplatenie 224,53 eur s 28 % ročným

úrokom z omeškania zamietol a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100
% trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 708, § 709, § 710, § 711, § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

3.Vecneargumentovaltým,žežalovanýakoklientažalobcapodpísali16.augusta2011listinuoznačenú
ako „Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“, ktorej obsahom v čl. I sú
zmluva o zriadení osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ods. 1), návrh zmluvy o vydaní a používaní
platobnejkarty(ods.2)azmluvaoelektronickombankovníctve(ods.3).Zozmluvyobežnomúčtevzniká
nárok na úrok majiteľovi účtu, teda v prerokúvanej veci žalovanému. Predpokladom vzniku nároku banky
na úrok je, aby bola v zmluve o bežnom účte dohodnutá možnosť debetu. V prerokúvanej veci zmluva zo
16. augusta 2011 žiadnu takúto dohodu neupravovala a žalobca jej existenciu v inej listine nepreukázal.

Len z časti 3 oddielu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok pritom vyplývalo, že žalobca môže
zaťažiť účet poplatkami a inými pohľadávkami ako tzv. „nepovoleným prečerpaním“. Zo zisteného
skutkového stavu však je preukázané len to, že žalobca v apríli 2013 zaťažil účet žalovaného poplatkami
celkovo 4,39 eur. Ustanovenie § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje banke započítať peňažné
prostriedky na účte s nárokom na poplatky a úhrady. Predpokladom započítania je však existencia
vzájomnej pohľadávky majiteľa účtu, teda v princípe kreditný zostatok na účet alebo aspoň nárok na
čerpanie úveru v podobe povoleného prečerpania. Ak takáto pohľadávka neexistuje, je nárok banky

na poplatky a úhrady samostatnou pohľadávkou, ktorú banka môže od majiteľa účtu žiadať. Ak ju
majiteľ účtu neuhradí včas, dostáva sa do omeškania a banka má nároky z tohto vyplývajúce. Keďže
banka konala pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaný
nekonal na tento účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskehozákonníka. Aj na zmluvu medzi žalobcom a žalovaným sa tak vzťahovalo obmedzenie výšky úroku
z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedeného potom ale vyplýva, že ak
žalobca ako banka nemohol započítať nároky na poplatky voči kreditnému zostatku na účte, nemôže

ich účtovať na ťarchu účtu ako debetný zostatok a úročiť ich sadzbou platnou pre úročenie prečerpania
na účte upravené v § 710 Obchodnom zákonníku. Takýto postup by totiž obchádzal obmedzenie úroku
z omeškania, keďže banka by namiesto takto obmedzenej sadzby mohla účtovať sadzbu upravenú
pre prípad povoleného prečerpania, ktorej výška je v zásade ponechaná na voľnej dohode zmluvných
strán. Žalobca tak bol aj prípadné poplatky, ktoré si nemohol zaúčtovať, úročiť len zákonnou úrokovou

sadzbou, nie 28 % sankčnou sadzbou upravenou v sadzobníku. Z uvedeného dôvodu tak nemožno
považovať za opodstatnený ani úrok vyúčtovaný v mesiaci apríl 2013 v sume 4,20 €. V dôsledku toho,
ako aj neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadom ďalších pohybov na účte žalovaného
v období pred aprílom 2013, tak nemožno nijako preskúmať, ako bol vypočítaný debetný zostatok na
účte vo výške 224,53 eur. Možno sa len domnievať, že tento pozostáva z rôznych účtovaných poplatkov,
prípadne kapitalizovaním sankčného úroku. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie

žalobu zamietol v celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že nepovolené prečerpanie je
prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Všeobecných obchodných
podmienok žalobcu iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie
bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Úrok
z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke

za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta, nie zmluvnou
pokutou. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník,
tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Žalobca má za to, že pokiaľ súd prvej
inštancie považoval žalobu za neúplnú, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal
žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z gramatického

výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne
vyzve účastníkov konania na doplnenie takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené
vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady
konania v § 43 Občianskeho súdneho poriadku uvedeným postupom. Súd prvej inštancie žalobcu na
doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je

procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej
ochrany jeho práv. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitej žalobe, pričom jeho rozhodnutiu
nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti žaloby žalobcom uplatňovaných
nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd prvej inštancie takýmto postupom, ktorý predchádzal
vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

6. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku),

preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporovéhoporiadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 224,53 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah
a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej
inštancie bol dodržaný správny procesný postup a či súd prvej inštancie právne správne posúdil nárok

žalobcu.

10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 224,53 eur s úrokom vo výške 28
% ročne zo sumy 224,53 eur od 1.5.2013 do zaplatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 16.8.2011 bola
medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovaným ako majiteľom účtu uzatvorená zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu

číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vydanie platobnej karty Maestro AXION, poskytnutie služieb elektronického
bankovníctva. Žalovaný sa dostal do debetného zostatku na bežnom účte a výška nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte ku dňu 30.4.2013 predstavovala sumu 224,53
eur. Súd prvej inštancie žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo
strany žalobcu ohľadom pohybov na účte žalovaného v období pred aprílom 2013, preto nemožno nijako

preskúmať, ako bol vypočítaný debetný zostatok na účte vo výške 224,53 eur. Žalobca nesúhlasil s
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, namietal, že súd prvej inštancie mu svojim postupom
odňal možnosť konania pred súdom, keďže rozhodol o neurčitej žalobe, pričom jeho rozhodnutiu
nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstránenou neúplnosti žaloby vo vzťahu k uplatneným
nárokom na zaplatenie poplatku za upomienky, resp. výzvy. Ďalej namietal, že Obchodný zákonník

počíta s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, ktorý úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banky za čerpanie prostriedkov
poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta.

11.Súdprvejinštanciesprávneposúdilnárokžalobcupodľaustanovení§708,§709,§710Obchodného

zákonníka, keďže zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobca ako bankou a žalovaným ako majiteľom účtu je podľa obsahu zmluvou
o zriadení a vedení bežného účtu a o vydaní a používaní platobnej karty. Uzavretie zmluvy o bežnom
účte je možné podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tak, že zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť do určitej doby na určité meno bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa

vyžaduje písomná forma. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorý znie, peňažné vklady
alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa
výstavného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu
alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je ďalej povinná prijímať platby na
bežnýúčet,vykonávaťplatbyzbežnéhoúčtuavykonávaťzúčtovaniaalebouskutočniťplatbyvsúladeso

zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie
platobných služieb. Pokiaľ to umožní dohoda s bankou, je možné účet používať ako debetný účet, t.
j. v prípade vyčerpania peňažných prostriedkov má majiteľ účtu možnosť čerpať peňažné prostriedky
banky tak, ako by si vzal úver bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere (§ 497 Obchodného
zákonníka). Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že v danom prípade zmluva o spolupráci pri

poskytovaní bankových produktov a služieb je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzavretú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd
prvej inštancie, a nespochybnil ani žalobca, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej subjekty,
teda spotrebiteľa (ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti). Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho
podnikania služby v zmysle uvedenej zmluvy žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho
povolania alebo podnikania.

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaníovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže
mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v
sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej

teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých
sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá

jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

13. Žalobca v žalobe nekonkretizoval žalovanú pohľadávku v sume 224,53 eur spôsobom, z ktorého by

bolo možné usudzovať opodstatnenosť jeho nároku. Z predloženého prehľadu transakcií uskutočnených
na účte žalovaného nebolo možné vyvodiť, z čoho pozostáva žalovaná suma 224,53 eur a ako sa
žalobca k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval. Bolo úlohou žalobcu presne
vymedziť a určiť sumy čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného s uvedením dní ich
čerpania, presne uviesť výpočet uplatňovanej istiny, úroku a poplatkov a v nadväznosti na tieto údaje

predložiť presný výpočet nepovoleného debetu na účte žalovaného ku dňu 30.4.2013. Bolo povinnosťou
žalobcu predniesť skutočnosti a predložiť dôkazy na ich preukázanie, od preukázania ktorých záviselo
uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. V odvolacom
konaní žalobca opätovne len poukazoval na nepovolené prečerpanie na účte žalovaného, ktoré ničím
nepodložené tvrdenie nie je dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť nároku uplatneného žalobcom.

Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať zhodne so súdom prvej inštancie, že žalobca si
svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Ak potom za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, rozhodol správne po vecnej i
právnej stránke. Odvolacia námietka žalobcu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom pohybov
na účte v období pred 4/2013, tak nie je opodstatnená.

14. Správne súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnený aj nárok žalobcu na zaplatenie
uplatnených úrokov. Úroky tvoria príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
predstavujúodmenu(odplatu)veriteľazapeňažnéprostriedky,ktoréboliprenechanédlžníkovinavopred
stanovenú dobu, resp. za čerpanie peňažných prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na

účte klienta. Ak žalobca v súdenom spore nepreukázal jeho nárok na zaplatenie istiny, ako je uvedené
vyššie, nemožno mu priznať akcesorický nárok na zaplatenie príslušenstva z tejto istiny. Odvolacia
námietka žalobcu, že žalovaný ako majiteľ účtu je povinný zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky, je taktiež
nenáležitá.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje taký procesný
postup súdu, ktorým znemožnil strane realizáciu tých procesných práv, ktoré jej procesný predpis

priznáva (do 30.6.2016 Občiansky súdny poriadok, od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) a dosiahne
takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, napr. právo
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a
ku skutkovej a právnej stránke veci a pod..

17.Civilnésporovékonanie(do30.6.2016občianskesúdnekonanie)jeovládanédispozičnouzásadoua
začína výlučne na základe žaloby. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom verejného
prejednania veci. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 42
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania na súde prvej inštancie (akt.§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku), teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, dátum a podpis. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené
v ustanovení § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania na súde

prvej inštancie (akt. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku), teda označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má
vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k
zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné

na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Po oboznámení sa s obsahom
žaloby odvolací súd konštatuje, že táto náležitosť žaloby bola rozhodne splnená. Z obsahu žaloby jasne
a zrozumiteľne vyplýva skutkový dej, teda sú v nej opísané skutkové okolnosti, ktoré viedli k podaniu
žaloby(uzavretiezmluvyč.XXXXXXXXXX anajejzákladezriadenieavedeniebežnéhoúčtu;porušenie
povinnosti zo strany žalovaného, v dôsledku ktorého právny predchodca žalobcu zatvoril príslušný účet
žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu, vykonanie internej účtovnej transakcie

dňa 30.4.2013 právnym predchodcom žalobcu, prevedenie debetného zostatku na pohľadávkový účet
žalobcu, výška aktuálneho záväzku žalovaného záväzku ku dňu 30.4.2013, úročenie nepovoleného
prečerpania účtu úrokom vo výške 28 % ročne, nezaplatenie pohľadávky žalobcu žalovaným ku dňu
podania žaloby). Niet pochybností, že rozhodujúcimi skutočnosťami v žalobe bol vymedzený predmet
konania po skutkovej stránke dostatočne, teda nejde o vadu žaloby spočívajúcu v nedostatku opísania

rozhodujúcich skutočností tak, ako sa domnieva žalobca v jeho odvolaní.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že
žaloba žalobcu bola formálne spôsobila na vecné prejednanie veci a konanie pred súdom prvej inštancie
nebolo postihnuté vadou zmätočnosti normovanej v podobe odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia §

365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Nebolo tak povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať
žalobcu postupom podľa ustanovenia § 43 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia
konania na súde prvej inštancie na odstránenie vád žaloby, ako sa mylne domnieva žalobca v odvolaní,
keďže všetky náležitosti žaloby boli zrejmé tak, že nevzbudzovali pochybnosti a neistotu o ich splnení.
Z obsahu odvolacej argumentácie tak vzhľadom na vyššie uvedené vyplýva, že žalobca si zamieňa

otázku nedostatku žaloby (žaloba má zákonom požadované náležitosti vrátane presného, určitého a
zrozumiteľného petitu), t. j. nesplnenie procesnej podmienky, s otázkou obsahu práva na spravodlivý
súdny proces.

19. Záverom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver.

20. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i

proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalobca žiadnym relevantným
spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z
tzv. zásady úspechu nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

21. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, rozhodol vecne správne a preto
odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262

ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).