Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205335
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205335.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v
exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
45869464,zast.:AdvokátskakanceláriaJUDr.VeronikaKubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomMartinčekova
13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XX/XX,

XXX XX Z., o vymoženie sumy 3000,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom,
Exekútorský úrad Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1766/2015, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/173/2015-31 zo dňa 14. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/173/2015-31 zo dňa 14. júna 2016 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej

inštancie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážnaamediačná,a.s.,sp.zn.PC-B/0413/0097zodňa13.06.2014,ktorýpodľavyznačenejdoložky
nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť dňa 04.08.2014. Tento exekučný titul bol

vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného
- Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 20.10.2009. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako
zmluvu spotrebiteľskú a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, ako
neindividuálne dojednanú, čo vyplývalo z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Veriteľ od počiatku sledoval takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v

mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku a ako takú od počiatku neplatnú. Súd prvej inštancie preto považoval exekučný titul za
materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo
vykonávaní exekúcie. Na základe uvedeného okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom žiadal zmenu napadnutého uznesenia, prípadne, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v celom
rozsahu z týchto dôvodov :- exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd,

- exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach,
- o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená,
- v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok právny predchodca

oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku,
- nespráva aplikácia § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) a
porušenie § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), absencia
akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo veci,

- konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,
- aplikácia sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora,
- porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne

obdobných veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú,
- neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia,
- exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom.

4. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj
v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne
neskončených exekučných konaniach.

6. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v čase účinnosti OSP. V zmysle
§ 202 ods. 1 OSP a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo proti takémuto rozhodnutiu prípustné
odvolanie, čomu zodpovedá aj poučenie o opravnom prostriedku dané účastníkom konania. Odvolanie
bolo podané oprávneným v čase účinnosti CSP, v zmysle ktorého je proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka prípustná sťažnosť (§ 239 CSP) a nie odvolanie.

7. Napriek uvedenému odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 29.06.2016, doručené súdu prvej
inštancie dňa 04.07.2016, prejednal ako odvolanie podľa príslušných ustanovení CSP. V prípade, že
by odvolanie oprávneného bolo posudzované ako sťažnosť podľa § 239 ods. 1 v spojení s § 124

CSP, došlo by k odňatiu procesného práva oprávneného podať odvolanie a práva na jeho vybavenie
zodpovedajúcim procesným postupom. Sťažnosť je opravným prostriedkom odlišným od odvolania,
o ktorej nerozhoduje odvolací súd. Takýto postup odvolacieho súdu je v súlade s požiadavkou na
zachovanie účinkov právnych úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP (§ 470 ods. 2
CSP).

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP; ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutéhorozhodnutiaodvolacísúdvsúladesust.§387ods.2CSPuvádzaajďalšiedôvody,ktorými
zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. PC-B/0413/0097 zo dňa 13.06.2014, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť dňa 04.08.2014. Zmluva

o úvere medzi právnych predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená 20.10.2009.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ (platnom v čase uzatvorenia zmluvy); spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (4).

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ; za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu
exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej
inštancie je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená
exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na
exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania

(nanávrhaleajbeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúzistenépodmienkymateriálnejaleboformálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne
procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia, je
potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

20. Z povahy zmluvných strán zmluvy o úvere v prejednávanej veci, predmetu podnikateľskej činnosti
veriteľa a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol
rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozhodcovský rozsudok.Podľa odvolacieho súdu predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(§53OZ).Rozhodcovskádoložkajezmluvnou
podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený

tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah
rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko možno predpokladať, že

spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, v zmysle ktorého, ak
v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takomprípadeaninemoholvydaťrozhodcovskýrozsudok;kebyexekučnýsúdakceptovalvykonateľnosť

rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci - išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného. V
zmysle bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení : a) pokiaľ bude v príslušnom

spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súde, a to
podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť spor na prerokovanie
a rozhodovanie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Odvolací súd uvádza, že

aj tento text je predtlačený bez možného osobitného vyjednania. Rozhodcovskú doložku nemožno mať
za prospešnú pre spotrebiteľa aj z dôvodu, že bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, bez
možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť.

21. V predmetnej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.
V právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto

nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

22. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere); banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z

obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu
účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť
riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak

klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Novelizáciou ust. § 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách (vykonaná zákonom č. 492/2009 Z. z. účinná od 1.12.2009) zákonodarca
zvolil precíznejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch
uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

23. Podľa § 43a ods. 1 OZ; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 44 ods. 1 OZ; zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.25. Zo zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) vyplýva
pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa

- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská

doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o
bankách v spojení s OZ.

26. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia

totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda
či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že danú rozhodcovskú
doložku je potrebné považovať za neindividuálne dojednanú. Kvalifikačným kritériom pre tento záver
je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Uvedenú
rozhodcovskú doložku predkladal právny predchodca oprávneného povinnému, bola uzatvorená vo
formulárovej podobe a z tohto dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný

nemohol vôbec ovplyvniť. Na základe tejto rozhodcovskej doložky mohol veriteľ vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto
stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde. Rozhodcovskú doložku je potrebné
považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú,

postihujúcu sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ platnom a účinnom v rozhodnom
období.

28. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, nie sú žiadne

pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto

prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok,
vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

29. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov
nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. V danej
veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe

rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný, vykazuje znaky nulitného právneho aktu v
dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu, a preto nemohol byť spôsobilým exekučným
titulom.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP.31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)