Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217211949
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217211949.5

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcu: M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. M. O. XX, K.,
zastúpeného spoločnosťou JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51,
Bratislava, proti žalovanej: P. M., G.. XX.XX.XXXX, K. M. O. XX, K., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou
Kocandovou, so sídlom Jungmannova 08, Bratislava, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres K. T., U. K. - M..Č.. P., C..Ú..

G., Z. Č. Q. LV zapísané ako parcely registra „R.“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X
- Záhrady o výmere 435 m2, parc. č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, parc. č.
XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2, v časti K. LV vedené ako Stavby - súp. č. XXX,
rod. dom-M.É. O. XX, na O. Č.. XXXX/X a ako stavby súp. č. XXX, rod. dom M. O. XX na parc. č. XXXX/X.

2. Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2018 žalobca vzal žalobu spať v celom rozsahu z dôvodu, že

vrátenie daru bude riešiť v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobca navrhol, aby vzhľadom na nevyčísliteľnosť hodnoty sporu, t.j. podielu na nehnuteľnostiach,
konajúci súd ani jednej zo strán nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Hodnota sporu je totiž
veľmi sporná, a každá strana má diametrálne odlišný názor na jeho hodnotu. Vyhotovenie znaleckého
posudkuohodnotepredmetnejnehnuteľnostibystáloneúmernevysokéaneúčelnevynaloženénáklady.
Záverom žalobca uviedol, že trovy právneho zastúpenia oboch strán sa budú riešiť v rámci konania o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Na výzvu súdu žalovaná v podaní zo dňa 15.05.2018 uviedla, že nesúhlasí s návrhom na späťvzatie
žaloby. Uvedené odôvodnila tým, že žalobca neoprávnene žaloval žalovanú. Vec je zákonným
spôsobom spôsobilá na rozhodnutie. Žalobca podal zjavne neopodstatnenú žalobu. Pri predbežnom
prejednaní mohol súd rozhodnúť vo veci samej. Okrem uvedeného vo svojom návrhu na späťvzatie

žalobca potvrdil, že vec bude riešiť v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobca nemá splnenú hmotnoprávnu podmienku k podaniu takejto žaloby, a to je výzva na vrátenie
daru.Zavlastníčkuspornýchnehnuteľností,oktorévkonaníidesastálepovažuježalovaná(stavkatastri
nehnuteľností) za predpokladu, že sa nepreukáže opak v konaní. Ďalej žalovaná uvádzala, že trovy
konania výslovne zavinil žalobca, pričom pripojila aj emailovú komunikáciu za účelom preukázania,
že žalovaná sa chcela dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca odmieta

participovať na vypracovaní znaleckého posudku a vydať dokumentáciu potrebnú na jeho vyhotovenie
a bráni v jeho vyhotovení tým, že nechce sprístupniť dom. Podľa žalovanej bola žaloba podaná účelovo.Žalobca sa snažil žalovanú prinútiť k tomu, aby prijala sumu 3.200,- eur ako výplatu z vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a ak túto ponuku neprijme, tak podá žalobu o vrátenie daru. Žalovaná
zároveň uviedla, že nakoľko je potrebné vedieť hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania,

musí súd vykonať dokazovanie aj v tomto smere. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd ďalej konal a
nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty predmetných nehnuteľností. Podľa žalovanej,
ak bude zrejmá všeobecná hodnota nehnuteľností, o ktorých určenie vlastníckeho práva v konaní ide, a
s tým bude aj ujasnená otázka trov konania, môže žalovaná súhlasiť so späťvzatím návrhu na začatie
konania.

4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku

bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu, ktorá má postavenie
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej

vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie
konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to
nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré
konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní
nesie žalovaný.

8. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vyhádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a
povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska

právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä
žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

9. Žalobca zobral svoju žalobcu v celom rozsahu späť, pričom s uvedeným späťvzatím žalovaná
nesúhlasila. Svoj nesúhlas odôvodnila tým, že vec je spôsobilá na rozhodnutie, pričom ide o zjavne

neopodstatnenú žalobu, keďže nebola splnená hmotnoprávna podmienka na podanie žaloby, a to výzva
na vrátenie daru. Zároveň uviedla, že za vlastníčku sa považuje žalovaná za predpokladu, že sa
nepreukáže opak. Ďalej namietala, že jej v súvislosti so zastúpením v tomto konaní vznikli trovy, ktoré
zavinil žalobca, nakoľko žaloba bola podaná neoprávnene. Vo svojom podaní uviedla, že žaloba bola zo
strany žalobcu podaná účelovo. Žalobca sa mal snažiť žalovanú prinútiť k tomu, aby prijala sumu 3.200,-

eur ako výplatu z vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom ak túto ponuku neprijme, tak podá
žalobu o vrátenie daru. Podľa žalovanej je potrebné vedieť hodnotu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania, a preto musí súd vykonať dokazovanie aj v tomto smere. Vzhľadom na uvedené žalovaná
žiadala, aby súd ďalej konal a nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty predmetných
nehnuteľností. Záverom žalovaná uviedla, že ak bude zrejmá všeobecná hodnota nehnuteľností, o

ktorých určenie vlastníckeho práva v konaní ide a s tým aj ujasnená otázka trov konania, žalovaná môže
súhlasiť so späťvzatím návrhu na začatie konania.

10. Súd po posúdení dôvodov nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že
tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko nemajú vplyv na hmotno-právne postavenie

žalovanej. Žalovanou uvádzané dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby (neopodstatnená žaloba,
nesplnenie hmotnoprávnej podmienky na podanie žaloby, účelovosť žaloby) len potvrdzujú dôvodnosť
späťvzatia žaloby. Ako žalovaná sama uviedla za vlastníčku podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú
predmetom konania, bude považovaná podľa zápisu v katastri nehnuteľností kým sa nepreukáže opak.Vzhľadom na uvedené, práva a právom chránené záujmy žalovanej nebudú zastavením konania v
ničom dotknuté, ani nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovanej. Pokiaľ ide o námietku žalovanej,
že je potrebné vykonať dokazovanie vo veci ustálenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti za účelom

posúdenia výšky náhrady trov konania súd uvádza, že otázka výšky trov nie je relevantným dôvodom pre
nezastavenie konania. Dokazovanie vo veci výšky trov konania by nebolo vykonané vrámci konania vo
veci samej. Určenie výšky trov, prípadne jej dokazovanie, bude predmetom samostatného rozhodnutia
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto uznesenia.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd k nesúhlasu žalovanej so späťvzatím
žaloby neprihliadal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie zastavil.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Žalobca navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov žiadnej zo strán z dôvodu nevyčísliteľnosti hodnoty
sporu, nakoľko hodnota predmetu sporu je príliš sporná a vyhotovenie znaleckého posudku by bolo
nehospodárne. Údajná nevyčísliteľnosť hodnoty sporu nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov,
ako už bolo vyššie, uvedené výška trov konania bude predmetom samostatného rozhodnutia v zmysle

§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto uznesenia. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval nárok
na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., skúmajúc výlučne z procesného hľadiska zavinenie
strán sporu na zastavení konania.

14. Otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného hľadiska, čo znamená tiež, že zastavenie

konania zavinila tá strana, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak žalobca
vezme žalobu späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania
žalovanému. Pokiaľ žalobca vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného
je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Znamená to, že ak má
správanie,ktoréspôsobilozastaveniekonania,ísťnaťarchužalovaného,musíísťzprocesnéhohľadiska

o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t. j. nastane situácia,
kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného bez toho, aby o
veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy,
ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť,
že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má

žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.

15. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že bude spor riešiť v inom konaní, pričom iný dôvod, ktorý by
spočíval v správaní protistrany, neuviedol. V danej veci teda súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia
žalobyžalobcom,pričomvšaknenastalasituácia,kedybysažalovanázachovalavintenciáchžalobného

návrhu (t. j. ako žiadal rozhodnúť žalobca), a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanej. To
znamená, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto je povinný žalovanej zaplatiť náhradu
trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.