Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222654
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115222654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci
žalobcov: 1/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. XX,
2/ U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. XX, obaja právne zastúpení E.. B. Z., advokátkou,
so sídlom L. XXX/XX, XXX XX G. nad Y., proti žalovanému: JUDr. Ján Súkeník, so sídlom Stred 60/55,
017 01 Považská Bystrica, správca úpadcu: G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. XX,
o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 36Cbi/40/2015-100 zo dňa 31. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali
určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. R., a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na
parcele č. XXX, hospodárska budova a garáž súp. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 397
m2, par. č. XXX/X - záhrady o výmere 882 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

48 m2, sa zo súpisu konkurznej podstaty v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
38K/23/2014 na majetok úpadcu G. K. vylučujú. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že
žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. R., a to rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcela č. XXX,
hospodárskej budovy a garáže súp. č. XXX, postavenej na par. č. XXX/X, parcely č. XXX - záhrada o
výmere 104 m2, parc. č. XXX - zastavené plochy

a nádvoria o výmere 397 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 822 m2 a parc. č. XXX/X -
zastavené plochy a nádvoria o výmere 48 m2. Vlastníctvo uvedených nehnuteľností bolo kúpnou
zmluvou prevedené na ich syna - úpadcu. Podľa informácií od ich syna, uvedené nehnuteľnosti boli
zapísané žalovaným do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu
v konkurze vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38K/23/2014 a majú byť predmetom
speňaženia. S týmto však nesúhlasia, nakoľko i naďalej vlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalobcovia,
keďže predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná.

Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie boli nútení zobrať si pôžičku. Keďže mali štyri malé deti, žalobca
1/ bol nezamestnaný a ich jediným príjmom bol plat žalobcu 2/, pôžičku nevládali splácať, a tak im veriteľ
chcel zobrať dom, v ktorom bývali. Zároveň im povedal, že ich jediná šanca je vziať si ďalšiu pôžičku,
z ktorej by splatili prvú pôžičku, že on niekoho pozná, čo im ju poskytne. Tak ich neustálym vyhrážanímdonútil vziať si ďalšiu pôžičku, ktorou si splatili prvú pôžičku, vrátane neprimerane vysokých úrokov,
úrokov z omeškania
a ostatných poplatkov a pokút. Túto pôžičku taktiež nemohli reálne splácať, a tak zasa prišiel za nimi

druhý veriteľ, aby ju splatili okamžite, nakoľko prídu o dom. Oni si už ďalšiu pôžičku zobrať nemohli, a
tak si ju musel zobrať ich syn t. č. úpadca, ktorý si mal akože odkúpiť ich dom. Aby neprišli o strechu
nad hlavou, museli s tým súhlasiť a zmluvu podpísali. Reálne však nikdy ich dom, ani ostatné v žalobe
označené nehnuteľnosti predať synovi nechceli.
Z ich strany neexistoval skutočný prejav vôle uzavrieť kúpnu zmluvu. Predmetnú kúpnu zmluvu

neuzavreli vážne, keďže nechceli predmetné nehnuteľnosti predať. Kúpna zmluva nebola z ich strany
uzavretá slobodne, keďže konali pod nedovoleným nátlakom ich veriteľov, ktorí voči nim postupovali
nezákonným, šikanóznym spôsobom, uplatňovali si voči nim aj to, na čo nemali nárok a vyhrážali sa
im. Preto žalobcovia považujú kúpnu zmluvu uzavretú medzi nimi a úpadcom za neplatnú v zmysle §
37 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu sú stále vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Keďže
uvedené nehnuteľnosti nie sú vlastníctvom úpadcu, nemali byť zapísané do súpisu konkurznej podstaty

úpadcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcov poukázal na skutočnosť, že žalobcovia pri
podaní žaloby nedodržali postup stanovený ZoKR. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že kúpna
zmluva nebola uzavretá vážne, že z ich strany nebola uzavretá slobodne, a že konali pod nedovoleným
nátlakom veriteľov, ktorí mali postupovať voči nim nezákonným
a šikanóznym spôsobom. Už zo samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 a to z článku 5, bod 2

(záverečné ustanovenia) vyplýva, že zmluvné strany vyhlasujú, že túto zmluvu uzavreli na základe
ich obojstranného súhlasu, slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, bez akéhokoľvek nátlaku, a nie v
tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvná voľnosť nebola obmedzená a právny úkon je
urobený v predpísanej forme. Túto zmluvu žalobcovia podpísali a svoje podpisy úradne overili. Na
základe uvedeného bol žalovaný názoru, že žaloba podaná zo strany žalobcov je účelová, s cieľom

predĺžiť konkurzné konanie, preto žiadal žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie uviedol, že pojednávanie
vo veci vykonal po splnení zákonných podmienok v neprítomnosti žalobcov 1/, 2/. Poukázal na to,
že pojednávania v predmetnej veci boli opakovane na žiadosti žalobcov odročované. Konanie začalo
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd tento predpis aplikoval aj na

uvedený spor, vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP. V súlade s § 90 CSP vyzval žalobcov na
zvolenie si právneho zástupcu a to z dôvodu, že podľa citovaného ustanovenia je povinné zastúpenie
strany advokátom v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzom. Zároveň žalobcov poučil o ich
procesných právach
a povinnostiach, ako aj o tom, že v prípade, ak si nezvolia advokáta v lehote určenej súdom, na

ich úkony súd prihliadať nebude. Na zvolenie advokáta určil žalobcom lehotu 15 dní od doručenia
výzvy, ktorá im bola doručená dňa 16.09.2016. Po doručení výzvy žalobcovia požiadali o poskytnutie
právnej pomoci. Z dôvodu rozhodovania príslušného Centra pre poskytnutie právnej pomoci, na žiadosť
žalobcov opakovane odročil pojednávania, ktoré boli nariadené na deň 27.09.2016 a 08.11.2016 s tým,
aby umožnil žalobcom zabezpečiť si

v konaní právne zastúpenie v súlade s § 90 CSP. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie
v konaní nemal preukázané, že k zastúpeniu žalobcov právnym zástupcom nakoniec došlo. Vo veci
nariadil ďalší termín pojednávania a to na deň 31.01.2017, ktorý bol nariadený
s dostatočným časovým odstupom, od predchádzajúceho termínu tak, aby si žalobcovia mohli právneho
zástupcu v rámci konania riadne zabezpečiť. Deň pred termínom pojednávania žalobca 1/ aj žalobca 2/

opäť požiadali o odročenie pojednávania a to z dôvodu ich ochorenia. Súd prvej inštancie uviedol, že
vzhľadom k typu konania, povinnému právnemu zastúpeniu, poučeniu o účinkoch úkonov strán sporu,
ktoré právne zastúpené neboli, na žiadosť
o odročenie pojednávania ako neúčinný úkon neprihliadal a pojednávanie neodročil. Zdôraznil, že
žalobca 1/ ako aj 2/ boli riadne poučení o tom, že v prípade, ak si advokáta nezvolia, na ich úkony

sa neprihliada (č. l. 49). Poukázal na to, že žalobcom poskytol dostatočne dlhú dobu na zabezpečenie
si právneho zastúpenia, čím im umožnil riadne realizovanie ich práv. Po dokazovaní vykonanom
oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: s uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 38K/23/2014-25,
s uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38K/23/2014-31, so zoznamom majetku,

s výpisom z obchodného vestníka č. 184/2014, so zoznamom pohľadávok v konkurze Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 38K/23/2014, s výpisom z registra obyvateľov na žalobcu 1/, s výpisom z registra
obyvateľov na žalobcu 2/ a s výpisom z registra obyvateľov na úpadcu. Vec právne posúdil podľa
ust. § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 8 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v zneníneskorších predpisov (ďalej len ZoKR) a podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Na základe zisteného skutkového
stavu a po právnom posúdení veci dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby a to
z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia i bremena dôkazu. Poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p.

platného a účinného do 30.06.2016 a na ust. § 150 ods. 1 CSP platného a účinného od 01.07.2016
vyjadrujúce základné práva a povinnosti strán sporu v občianskom súdnom konaní. Zdôraznil, že
dôkaznébremenomožnocharakterizovaťakopovinnosťstranysporu,pokiaľchcebyťvkonaníúspešná,
preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre ňu
priaznivé rozhodnutie súdu. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že strana

sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno, a to v podobe preukázania rozhodných skutočností, a
ktorá toto neuniesla, nebude v konaní úspešná. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom spore
žalobcovia tvrdili existenciu práva, ktorého zápis nehnuteľností do konkurznej podstaty vylučuje, avšak
predmetné tvrdenie v konaní nijako nepreukázali. Žalobcovia sami v rámci svojho vyjadrenia uviedli,
že nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané do súpisu úpadcu, ktorým je ich syn, boli nimi na základe kúpnej
zmluvy prevedené na úpadcu. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že v konaní nie je sporné, že vlastnícke

právo
k zapísaným nehnuteľnostiam svedčí úpadcovi. Zároveň žalobcovia tvrdili neplatnosť kúpnej zmluvy z
dôvodu absencie ich vôle predmetné nehnuteľnosti na úpadcu previesť, tvrdili, že vlastne nikdy nechceli
v žalobe označené nehnuteľnosti úpadcovi predať, kúpna zmluva nebola uzatvorená slobodne, keďže
konali pod tlakom ich veriteľov. Súd prvej inštancie

k tvrdeniam žalobcov, ktoré v konaní neboli preukázané, uviedol, že vôľa žalobcov bola zhmotnená do
ich písomného prejavu, ktorý do zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu nebol žiadnym
spôsobom napadnutý. Nebola podaná žiadna žaloba, ktorou by sa žalobcovia domáhali jeho neplatnosti
či určenia vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že k
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcami a úpadcom došlo ešte dňa 20.04.2012 a samotná zmluva

výslovne obsahuje jednoznačný prejav žalobcov smerujúci k úpadcovi obsahujúci prevod vlastníctva.
Vzhľadom k odstupu času od uzatvorenia kúpnej zmluvy, neuskutočneniu žiadneho úkonu smerujúceho
k jej zneplatneniu pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, sa súdu prvej inštancie javilo
odôvodnenie predmetnej neplatnosti ako účelové. Aj samotný nátlak veriteľov, na ktorý žalobcovia
poukazovali, bližšie nešpecifikovali a konkrétne jeho okolnosti, resp. konkrétnych veriteľov, na základe

ktorého tvrdeného nátlaku mali kúpnu zmluvu podpísať, neuviedli. Súd prvej inštancie uviedol, že nezistil
vykonaným dokazovaním, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalobcami došlo pod
akýmkoľvek konkrétnym, určitým psychickým nátlakom či vyhrážaním, ktoré by predmetný právny úkon
vzmysle§37Občianskehozákonníkarobiliabsolútneneplatným. Samotnétvrdeniažalobcovvpodanej
žalobe sú iba všeobecné, bez akýchkoľvek jasne vymedzených konkrétností, časových údajov, sledu

udalostí. Preto skonštatoval, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a to nepreukázaním pravdivosti
o nimi tvrdenej rozhodnej skutočnosti. Aj samotné tvrdenie rozhodnej skutočnosti v uvedenom prípade
je iba neurčité, nejasné. Súd prvej inštancie poukázal na to, že osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci
zo súpisu konkurznej podstaty, musí preukázať nie len to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale
aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej (R

67/2002). Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v konaní neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by preukázali,
že nehnuteľnosti vylúčenia ktorých sa domáhali, boli zapísané do súpisu nesprávne, že žalobcom svedčí
akékoľvek právo, ktoré by zápisu nehnuteľností do súpisu úpadcu bránilo, žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 a § 262 ods. 1, ods.
2 CSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej
lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie sám zmenil tak, aby bolo zákonné a správne.
Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tým,
že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, znemožnil im uskutočňovať procesnépráva a došlo tým k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Uviedli, že súd ich vyzval v zmysle §
90 CSP na zvolenie si právneho zástupcu. Z dôvodu, že nemali finančné prostriedky na trovy právneho
zastúpenia, požiadali centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní.

Centrum rozhodnutím zo dňa 26.09.2016 prerušilo konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a
žalobcu 2/ vyzvalo na odstránenie nedostatkov podania. Listom zo dňa 11.10.2016 centrum opätovne
vyzvalo žalobcu 2/ na doplnenie potrebných údajov z dôvodu, že v rozhodnom období bol žalobca
1/ od februára do augusta 2016 práceneschopný, až rozhodnutím zo 16.11.2016 sp. zn. 12751/2016-
KaTN centrum právnej pomoci rozhodlo, že žalobcovi 2/ ako žiadateľke o poskytnutie právnej pomoci sa

nárok nepriznáva, čo odôvodnilo tým, že v predmetnej veci nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť
sporu. Súd prvej inštancie teda konal skôr, ako mohla žiadateľka - žalobkyňa 2/ podať odvolanie proti
rozhodnutiu centra pre právnu pomoc a dozvedieť sa jeho výsledok. Uviedli, že obaja sa nachádzajú v
tak zlej ekonomickej situácii zapríčinenej zlým zdravotným stavom a práceneschopnosťou, že si nemohli
dovoliť zvoliť si advokáta na zastúpenie v predmetnom konaní a o nároku na poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci v čase konania súdu rozhodnuté nebolo. Naviac obaja požiadali súd o odročenie

pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalobcu 2/, ktorá vytvorila prekážku, pred ktorú sa nemohli
konania zúčastniť a uniesť dôkazné bremeno. Uviedli, že oni poukázali na to, že kúpna zmluva podľa
ktorej vlastnícke právo k zapísaným nehnuteľnostiam svedčí úpadcovi, je neplatná z dôvodu absencie
ich vôle predmetné nehnuteľnosti na úpadcu previesť. Úpadca dňa 20.04.2012 uzatvoril s bankou R. R.,
a.s. zmluvu o hypotekárnou úvere na úver vo výške 73.900 Eur. Za účelom zabezpečenia poskytnutého

úveru súhlasili, aby bolo na nehnuteľnostiach v ich bezpodielovom spoluvlastníctve zriadené záložné
právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa R. R., a.s. Ich vôľou teda nebolo predmetné
nehnuteľnosti predať, ale len na nich zriadiť záložné právo. Keď došlo k podpisu predmetnej kúpnej
zmluvy, ktorú považujú za absolútne neplatnú, nemali žiadnu vedomosť o tom, že by mali previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na úpadcu. Po celý čas si mysleli, že išlo len o zmluvu, ktorou sa

zriaďovalo záložné právo. Po zistení, že nehnuteľnosti o ktorých si mysleli, že sú v ich vlastníctve, sú
súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, podali predmetnú žalobu. Poukázali na to, že nehnuteľnosti po
celý čas riadne využívajú a uhrádzajú všetky náklady na ich údržbu a prevádzku. Nakoľko súd prvej
inštancie vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, nemohli sa k veci vyjadriť ani navrhnúť vykonanie
dôkazov, čím bolo porušené ich právo zaručené čl. 48 Ústavy SR. Zároveň za nesprávny považovali aj

výrok, ktorým prvoinštančný súd priznal žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
CSP, takže nie je pravdivé tvrdenie žalobcov 1/, 2/ o tom, že im nesprávnym procesným postupom

znemožnil uskutočňovať procesné práva a že takýmto postupom by došlo k porušeniu ich práva na
spravodlivý proces. K tvrdeniu žalobcov o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu absencie ich vôle
predmetné nehnuteľnosti previesť na úpadcu žalovaný uviedol, že na tieto tvrdenia žalobcovia 1/, 2/
nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. Žalovaný poukázal na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012, z
ktorej obsahu je zrejmé, že zmluvné strany túto zmluvu uzatvorili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,

bez akéhokoľvek nátlaku, a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Ich zmluvná voľnosť
nebola obmedzená, právny úkon bol urobený v predpísanej forme, žalobcovia 1/, 2/ zmluvu podpísali a
ich podpisy sú úradne overené. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcov 1/, 2/ nebola
podaná žiadna žaloba, ktorou by sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali jej neplatnosti, resp. určenia vlastníckeho
práva k prevádzaným nehnuteľnostiam. Žalovaný je názoru, že žalobcovia 1/, 2/ túto žalobu podali

účelovo s cieľom predĺžiť konkurzné konanie a to po tom, čo sa od neho ako od správcu konkurznej
podstaty dozvedeli, že správca dostal záväzný pokyn na speňažovanie nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX k.ú. R., ktoré sú zapísané v súpise oddelenej podstaty. Úpadca, teda dlžník sa vyjadril, že on a
jeho rodičia, teda žalobcovia 1/, 2/ nemajú po speňažení nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX
k.ú. R. kam ísť a budú si musieť hľadať podnájom. Okrem toho žalovaný poukázal na skutočnosť,

že žalobcovia 1/, 2/ ani pri vykonaní obhliadky predmetných nehnuteľností z jeho strany ako správcu
dlžníka nespochybnili vlastnícke právo dlžníka k predmetným nehnuteľnostiam a na jeho otázku,
komu patrí zariadenie rodinného domu teda hnuteľné veci sa tam nachádzajúce, žalobca 1/, teda
otec dlžníka ako aj dlžník zhodne uviedli, že hnuteľné veci sú výlučným vlastníctvom žalobcov 1/, 2/,
o čom svedčí úradný záznam z obhliadky zo dňa 06.11.2014, ako aj prehlásenie žalobcu 2/, ktoré

bolo doručené do kancelárie správcu - žalovaného dňa 27.11.2014. Žalobcovia 1/, 2/ podali žalobu
o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty až po roku od zapísania predmetných nehnuteľností
do súpisu oddelenej podstaty, pričom pred podaním žaloby nikdy nespochybnili skutočnosť, že by
zapísanie predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty bolo sporné a tiež sa nikdy u správcunedomáhali vylúčenia týchto nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty. Žalovaný sa plne stotožnil s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/, 2/ v konaní neprodukovali dôkazy, ktorými
by preukazovali, že nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu nesprávne a taktiež nepreukázali, že by im

svedčalo akékoľvek právo, ktoré by zápisu nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty dlžníka bránilo.

4.Žalobcovia1/,2/kvyjadreniužalovaného,ktorébolodňa07.05.2018doručenéichprávnejzástupkyni,
písomné stanovisko nezaujali.

5. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP, pričom v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil v celom rozsahu s jeho

odôvodnením. O odvolaní žalobcov 1/, 2 rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

9. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 CSP, odvolací súd predovšetkým skúmal, či
konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok,

a to aj vzhľadom na námietku žalobcov 1/, 2/ uvedenú v odvolaní o porušení práva na spravodlivý
proces. Preskúmaním procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutiu vo
veci, odvolací súd nezistil procesné vady zakladajúce dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP.

10. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní namietali, že prejednaním veci v ich neprítomnosti im súd
prvej inštancie znemožnil uskutočňovať procesné práva a jeho postupom došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie konal a rozhodol skôr, než žalobkyňa 2/ mohla podať
odvolanie proti rozhodnutiu centra pre právnu pomoc, ktorým sa jej nepriznal nárok na poskytovanie
právnej pomoci, a než sa mohla dozvedieť jeho výsledok. Žalobcovia 1/, 2/ poukazovali na to, že sa

nachádzali v zlej ekonomickej situácii zapríčinenej zlým zdravotným stavom a práceneschopnosťou, v
dôsledku čoho si nemohli zvoliť advokáta na zastupovanie a o nároku na poskytnutie bezplatnej právnej
pomoci v čase rozhodovania súdu rozhodnuté nebolo, a okrem toho o odročenie pojednávania požiadali
aj z dôvodu práceneschopnosti žalobcu 2/, v dôsledku čoho sa nemohli konania zúčastniť a uniesť
dôkazné bremeno.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, avšak
žalobcovia 1/, 2/ sa na žiadne z nich nedostavili.

12. Z neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 28.06.2016 sa žalobca 1/ ospravedlnil z pracovných

dôvodov, žalobkyňa 2/ zo zdravotných dôvodov, pojednávanie žiadali odročiť, nakoľko sa ho obaja chceli
zúčastniť. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil, a to nielen na základe žiadosti žalobcovi 1/, 2/, ale
aj na žiadosť žalovaného, a to na deň 27.09.2016.

13. Výzvou zo dňa 31.08.2016 súd prvej inštancie žalobcov 1/, 2/ vyzval zmysle § 90 CSP na zvolenie

advokáta v predmetnom spore v lehote do 15 dní od jej doručenia a zároveň ich poučil o následkoch v
prípade, že advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom nezvolia. Predmetná výzva bola žalobcom
1/, 2/ doručená dňa 16.09.2016 a na základe žiadosti žalobkyne 2/ o poskytnutie právnej pomoci zo
dňa 22.09.2016 súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na 27.09.2016 odročil na deň 08.11.2016.Pojednávanie nariadené na deň 08.11.2016, bolo súdom prvej inštancie na žiadosť žalobcov 1/, 2/
odročené na deň 31.01.2017 z dôvodu, že žiadosti o pridelenie právneho zástupcu centrum právnej
pomoci ešte nerozhodlo. Súd prvej inštancie žalobcom 1/, 2/ zároveň oznámil, že nakoľko mali dostatok

času na zabezpečenie právneho zástupcu, z tohto dôvodu už pojednávanie ďalej odročovať nebude.

14. Dňa 30.01.2017, teda deň pred súdom určeným termínom pojednávania na 31.07.2017 žalobcovia
1/, 2/ požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu ochorenia. K žiadosti pripojili potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti žalobcu 1/ od 30.01.2017.

15. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 31.01.2017 vyplýva, že súd prvej inštancie po zistení, že
žalobcovia 1/, 2/ mali zachovanú 5 -dňovú lehotu na prípravu na pojednávanie, a na pojednávanie sa
nedostavili rozhodol, že vec prejedná v ich neprítomnosti. Následne vec prejednal, dokazovanie vyhlásil
za skončené a vo veci rozhodol.

16. Odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne pochybenie, ktoré by
malo za následok znemožnenie žalobcom 1/, 2/ uskutočňovať procesné práva v takej miere, že by tým
došlo k ich porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Z ust. § 90 ods. 1, 2 CSP platného a účinného od 01.07.2016 vyplýva, že strana musí byť zastúpená

advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom
a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného
konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo
a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak
si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom
súd stranu poučí.

18. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 31.08.2016 určil a

poskytol žalobcom 1/, 2/ lehotu na zvolenie si advokáta v predmetnom spore a zároveň ich poučil,
že ak si advokáta nezvolia ani v primeranej súdom určenej lehote, na ich úkony sa neprihliadne. Zo
žiadosti žalobcov 1/, 2/ o odročenie pojednávania nevyplynulo, že dôvodom pre odročenie mala byť
skutočnosť, že nedisponujú rozhodnutím Centra právnej pomoci o ich nároku na poskytnutie právnej
pomoci alebo že proti nemu podali alebo mienili podať odvolanie na príslušný krajský súd tak, ako to

vyplývazust.§10ods.1zák.č.327/2005Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobámvmateriálnejnúdzi.
Žalobcovia 1/, 2/ napriek poučeniu v zmysle § 90 CSP a uplynutiu súdom určenej lehoty neoznámili
súdu prvej inštancie meno zvoleného advokáta, a ani stav či výsledok rozhodovania Centra právnej
pomoci, v žiadosti o odročenie pojednávania sa k tejto skutočnosti nevyjadrili a odročenia pojednávania
sa obaja domáhali len zo zdravotných dôvodov, ktorá naviac dokladovali len potvrdením o dočasnej

práceneschopnosti žalobcu 1/. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s
ust. § 90 ods. 2 CSP, keď na úkony žalobcov 1/, 2/, teda ani na ich žiadosť o odročenie pojednávania
zo dňa 30.01.2017 neprihliadal a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odvolací súd teda
tvrdenie žalobcov 1/, 2/ o porušení ich práva na spravodlivý proces vyhodnotil ako neopodstatnené.
V súvislosti s tvrdením žalobkyne 2/, že súd prvej inštancie konal a rozhodol skôr, než mohla podať

odvolanie proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci a dozvedieť sa výsledok konania o odvolaní, odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani v
odvolacom konaní neuviedla a nepreukázala, kedy jej bolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci
sp. zn. 12751/2016-KaTN, č. RZ:75247/2016 zo dňa 16.11.2016, a ani to,
či a kedy proti nemu podala odvolanie.

19. Odvolací súd ďalej posudzoval správnosť záveru súdu prvej inštancie o neunesení bremena tvrdenia
a bremena dôkazu žalobcami 1/, 2/, ktorými by títo preukázali, že nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa
domáhali, boli zapísané do súpisu nesprávne, resp. že žalobcom 1/, 2/ svedčí také právo, ktoré by zápisu
nehnuteľnosti do súpisu úpadcu bránilo. Súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru vychádzajúc

zo zistenia, že v konaní nebolo sporné, že vlastnícke právo k zapísaným nehnuteľnostiam svedčí
úpadcovi, že vôľa žalobcov 1/, 2/ (rodičov úpadcu) previesť na úpadcu vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam bola zhmotnená do ich písomného prejavu, ktorý do zápisu týchto nehnuteľností do
konkurznej podstaty nebol nijako spochybnený a napadnutý, napr. podaním určovacej žaloby, tedaže by od uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 20.04.2012 došlo zo strany žalobcov k akémukoľvek úkonu
smerujúceho k zneplatneniu predmetnej kúpnej zmluvy.

20. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že tvrdenia žalobcov 1/, 2/ o neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu absencie ich vôle previesť nehnuteľnosti na úpadcu (ich syna) a z dôvodu
údajného nátlaku veriteľov, pod ktorým mali predmetnú kúpnu zmluvu podpísať, neboli žalobcami bližšie
špecifikované, konkrétne vymedzené a preukázané. Z obsahu žaloby a z dôkazov vykonaných pred
súdomprvejinštancienevyplynulo,žebykuzatvoreniukúpnejzmluvymedziúpadcomažalobcamidošlo

pod akýmkoľvek nátlakom či vyhrážaním, ktoré by predmetný právny úkon v zmysle § 37 Obč. zák. robili
absolútne neplatným. S poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 ZoKR žalobcovia 1/,
2/, ktorí sa domáhali vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, boli povinní
preukázať, že nehnuteľnosti nemali byť do súpisu zaradené, lebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré vylučovalo ich zaradenie do súpisu majetku, svedčí im. Nakoľko žalobcovia také dôkazy neoznačili
a nepredložili, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol.

21. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods.
2 CSP a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2
CSP). Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe riadne vykonaného dokazovania a jeho právne
posúdenie má oporu v aplikácii správnych právnych predpisov, v súlade s ustálenou rozhodovacou

činnosťou.

22. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovanému v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).