Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/377/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211113
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616211113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému N. W., B. XX, o zaplatenie 1 136,94 € s prísl., o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku 9Csp/20/2016-148 z 20.6.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Mení rozsudokvovýrokuII.tak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni271,05€aúrokyzomeškania
vo výške 28 % z istiny 1 136 94 € od 7.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

865,89 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 25.7.2016, domáhal,
čím ju odôvodnil, čo písomným podaním, doručeným 24.3.2017 uviedol, že vykonal dokazovanie,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
výpismi z účtu, sadzobníkom poplatkov, Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP),
Zmluvou o povolenom prečerpaní na účte, žiadosťou o zmenu služby povolené prečerpanie na účte a

zistil tento skutkový stav: 13.11.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie osobného účtu
č.XXXXXXXXXX. Zároveň obsahom zmluvy bola zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva
o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne náležitosti
týkajúce sa úrokovej sadzby, resp. poplatkov. V zmluve je uvedený iba denný limit platobnej karty
vo výške 1 000 €. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Cituje znenie čl. IV. bod 3.,4. a 5.
Zmluvy. 3.3.2014 zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej

na osobnom účte žalovaného č.XXXXXXXXXX banka zriadila povolené prečerpanie do výšky limitu
690 € s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. Žalovaný podal 20.10.2015 žiadosť o zmenu
služby povolené prečerpanie na účte čo do výšky limitu povoleného prečerpania na 1 000 €, ktorú
banka akceptovala, čo mu bolo oznámené vo výpise č.10/2015 s tým, že úroková sadzba je 19,9 %,
ročne ku ktorej sa pripočítava úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Z výpisu z účtu žalovaného
č.6 vedeného za obdobie od 1.6.2016 do 6.6.2016, vyplýva, že mal podľa predchádzajúceho výpisu
z 31.5.2016 zostatok mínus 1 132,54 €. Nový zostatok na účte podľa tohto výpisu je 0, potom, čo

žalobca vykonal bezhotovostný prevod dlhu klienta. Cituje znenie čl. III, časti A. Všeobecné ustanovenia
bod 23, časť T Povolené prečerpanie na účte - občania bod 1 Všeobecných obchodných podmienok -
Prima banka Slovensko, a.s., účinných od 1.10.2013. Z rozpisu dlhu žalovaného bolo zistené, že spolu
debetné operácie na jeho účte predstavovali 5 282,24 €, z toho výbery/platby 5 011,19 €. Kreditnéoperácie spolu predstavovali 4 145,30 €. Ďalej, citujúc znenie § 52,§ 54 ods.1,2 O. z., účinného ku
dňu uzatvorenia zmluvy,§ 1 ods.1,ods.3 písm. h/,§ 10 ods.1 a § 11 ods.1 písm. c/ zák.č.129/10 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, uviedol: Zmluva uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ust. § 52 a n. O. z. Z obsahu
zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorý pri uzavretí zmluvy
konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské
zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných

podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme aj v danej veci. Napriek tomu,
že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá podľa ust. Obch. zák. posudzoval vzťah účastníkov konania
podľa ust. občianskeho práva poukazujúc na § 54 ods.1 O. z. z dôvodu, že sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie. V súvislosti s tým poukazuje aj na zák.č.102/14 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods.2 O. z.,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ust. O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalobca uplatnený nárok voči
žalovanému odôvodňuje tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovnal. Medzi
stranami sporu bola uzatvorená písomne zmluva o povolenom prečerpaní na účte 3.3.2014. Zmluva o
povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti podľa cit. § 10 zák.č.129/10 Z. z., t.j. musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a),b),d),f),g),i) a w), povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto

úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom. V danom
prípade zmluva z 3.3.2014 neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods.1 písm. f/ uvedeného zák., právo na odstúpenie od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa §

9 ods.1 písm. w/ uvedeného zák. Zmluva tiež neobsahuje výšku poplatkov, ktoré musia byť uvedené
priamo v zmluve. Z uvedených dôvodov sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak
môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanému pri nepovolenom prečerpaní peňažných
prostriedkov na účte bez akýchkoľvek vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky. Z dokazovania je
zrejme, že žalovaný uskutočnil na účte výbery spolu 5 011,19 €. Zvyšné debetné operácie do sumy 5

282,24 € pozostávali z poplatkov účtovaných žalobcom. Žalovaný uskutočnil vklady na účet vo výške 4
145,30 €. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru priznal žalobcovi rozdiel uvedených súm,
t.j. 865,89 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ sa uplatňovaného sankčného úroku vo výške
28 % aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Podľa jeho názoru písomné vyhlásenie zmluvných strán, že
konkrétnalistinajesúčasťouzmluvy,akosavtomtoprípadestalisúčasťouzmluvyVOP,mázanásledok,

že účastníci zmluvy prejavia vôľu mať túto listinu za súčasť zmluvy a následne sa zmluvná strana môže
svojho nároku domáhať aj s poukazom na takúto súčasť zmluvy. V danom prípade však formuláciami
v zmluve a VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, si zmluvné strany sadzobník poplatkov neurobili súčasťou
zmluvy, preto žalobcovi nemôžu byť priznané práva pokiaľ ich odvodzuje zo sadzobníka poplatkov. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 a § 262 ods.1 CSP (ich znenie cituje). Žalobca sa žalobou

domáhal zaplatenia istiny 1 136,94 €. Jeho návrhu vyhovel čo do sumy 865,89 €, ktorá predstavuje 76 %
žalovanej istiny. Žaloba bola zamietnutá čo do sumy 271,05 €, ktorá predstavuje 24 % žalovanej istiny.
V konaní bol tak úspešnejší žalobca a to v rozsahu 52 % (76 % - 24 %) a preto v tomto rozsahu mu
bola priznaná náhrada trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti zamietavej časti predmetného rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e
a uviedla: Súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o povolenom prečerpaní
neobsahuje podstatné náležitosti, a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods.1 písm. f) zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a

ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 9 ods.1 „pís.“ uvedeného zák. Zmluva taktiež neobsahuje výšku poplatkov. S
uvedenými argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a
odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§
365 ods.1 písm. h) C. s. p.]. Čo sa týka náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou Povoleného

prečerpania, uvádza, že - Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods.2 zák.129/10 Z. z., konkrétne: - písm.
f) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V zmysle čl.1 Zmluvy Banka zriaďuje klientovi Povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok
uvedených vo VOP - PBS, a.s. v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Vzmysle bodu 8.13. VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy: Povolené prečerpanie sa poskytuje na
dobu neurčitú. Uvedené vyplýva aj z dokumentu Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce
sa povolených prečerpaní, s ktorými sa v zmysle čl.10 klient pred uzatvorením zmluvy oboznámil.

Zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovanému bol odovzdaný Formulár so štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie potvrdil svojím podpisom a ktorý
taktiež obsahoval všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Taktiež poukazuje na rozsudok
Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD) z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s.,
proti W. X., v zmysle ktorého: 1.) Čl.10 ods.1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
len smernica; poznámka žalobkyne) v spojení s čl.3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom
zmysle, že: - zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v čl.10 ods.2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 zák.
o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy,

ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy
(Sadzobník poplatkov. Výveska úrokových sadzieb. Formulár so štandardnými európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere). - Výška poplatkov - je uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou
zmluvy o povolenom prečerpaní a s poukazom na rozsudok ESD z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home
Credit Slovakia, a.s., proti W. X. má za to, že poplatky nemusia byť v zmluve výslovne uvedené. -

písm. x) - právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere - lehotu, počas ktorej možno toto
právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods.3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu - uvedené je upravené v bode 8.13. VOP. Cituje, čo hovorí ods. 13.2 (Právo na odstúpenie
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere) VOP. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že jej

odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP - rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, v zmysle § 388 CSP, rozhodnutie
súduvnapadnutomrozsahuzmeniťavyhovieťjejžalobevplnomrozsahuazaviazaťžalovanéhouhradiť
dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň jej priznať náhradu trov konania aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

4. Rozsudok, okrem výroku II. a III., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1
a § 379 CSP), preto nebol vo výroku I. v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka

výroku I. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, neboli splnené podmienky na potvrdenie
rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto rozsudok vo výroku I., podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni 271,05 € a úroky z omeškania vo výške 28 % z istiny 1 136 94 € od 7.6.2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku..

6. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo

pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
7. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé aj zo skutočností

uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
8. Súd neprihliadol na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) z 9.11.2016 vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre X., v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm.
h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách ospotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj
pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých vec tiež posúdil.
9. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v uvedenom
rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
10. So zreteľom na eurokonformný výklad právnych predpisov, ktoré súd v prejednávanej veci aplikoval,
je tak zrejme, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, preto musel byť napadnutý rozsudok

zmenený a žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.
11. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
12. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
15. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.