Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010047
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618010047.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

16. marca 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
W. C. A. P. T. B. K. J., nar. XX. XX. XXXX v A., W. T., trvale bytom
X. A. X/XX, B., W. T., t. č. Ústav na
výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1./ dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.22 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky Man, ev. č.
SWD35380, MPZ PL s návesom ev. č. SWD55P8, MPZ PL po štátnej ceste I/18 v Liptovskom Mikuláši
po ulici Garbiarskej smerom na Liptovský Hrádok a v úseku s jedným odbočovacím pruhom a dvoma
jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy, jazdil v pravom jazdnom pruhu a pred priechodom pre chodcov

pri pivovare Liptovär dal prednosť chodkyni idúcej po priechode pre chodcov z pravej strany na ľavú
a dostatočne sa nepresvedčil, či po priechode prechádzajú aj iní chodci z opačnej strany a nedal
prednosť chodkyni M. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom N. F.. P. B. XXXX/XX, M. - N., R.
V., ktorá vstúpila na priechod pre chodcov z ľavej strany vozovky, v úmysle prejsť na pravú stranu
vozovky ďalej pokračovala mimo priechod pre chodcov vľavo, keď sa nachádzala v jazdnom pruhu pred
nákladným motorovým vozidlom, ktoré viedol obvinený, tento sa s vozidlom pohol a chodkyňu zrazil,
ktorá sa následkom zrážky dostala pod vozidlo a utrpela drvivé poranenie hlavy s následným zlyhaním
riadiacich funkcií centrálneho nervového systému, ťažké drvivé poranenia hrudníka, brucha a orgánov v

nich uložených, rozsiahle devastačné poranenia horných a dolných končatín s následnou polytraumou,
na ktoré na mieste dopravnej nehody zomrela, pričom obvinený porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/,
e/, f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

2./ dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.22 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky Man, ev. č.
SWD35380, MPZ PL s návesom ev. č. SWD55P8, MPZ PL po štátnej ceste I/18 v Liptovskom Mikuláši
po ulici Garbiarskej smerom na Liptovský Hrádok a v úseku s jedným odbočovacím pruhom a dvoma

jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy, jazdil v pravom jazdnom pruhu a pred priechodom pre chodcov
pri pivovare Liptovär zrazil chodkyňu M. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom N.J. F.. P. B. XXXX/
XX, M. - N., R. V., prechádzajúcu z ľavej strany vozovky na pravú stranu vozovky, s vozidlom nezastal,
ďalej pokračoval v jazde a neposkytol jej po nehode pomoc, pričom chodkyňa utrpela v súvislosti so
zrážkou závažné zranenia, na ktoré na mieste dopravnej nehody zomrela,

t e d a

v bode 1./inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona,

v bode 2./

ako vodič, po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu
na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,

č í m s p á c h a l

v bode 1./

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/
Trestného zákona,

v bode 2./

prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 24. 1. 2018 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na W. C. A. obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
(§ 138 písm. h/ Trestného zákona) a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, pre

skutky popísané vo výroku tohto rozsudku. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom zo dňa 7. 2. 2018,
proti ktorému obžalovaný podal odpor, preto súd vykonal hlavné pojednávanie a vec prejednal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po
zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je

nevinný zo spáchania skutkov.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní poukázal
na svoju výpoveď, ktorú uskutočnil písomnou formou a doručil do spisu dňa 1. 2. 2018, v ktorej uviedol,
že v čase, keď stál na parkovisku pred závodom Ikea asi o 13.00 hod. prišlo k jeho nákladnému

vozidlu osobné vozidlo modrej farby, asi Golf, pristúpil muž v civilnom oblečení, preukázal sa policajným
preukazom a zisťoval, či je vodičom tohto nákladného automobilu. Keď potvrdil, išli k prednej časti
súpravy a policajt začal obzerať prednú časť ťahača. Jeho partner obišiel náves zozadu a obzeral
súpravu z pravej strany odzadu dopredu a opačne. Policajt sa ho pýtal, či náhodou o 12-tej hodine
neprechádzalcezcentrumLiptovskéhoMikuláša,čoonpotvrdil.Poobhliadkepolicajtinastúpilidosvojho

vozidla a odišli. Po krátkej dobe znovu prišli a druhý policajt začal obhliadať pravú stranu súpravy, aten s ktorým sa skôr rozprával, sa ho znovu pýtal na to isté. Povedal mu, že môže zistiť na tachometri,
koľko času stojí na parkovisku. Následne sa ho policajt pýtal, či bol na benzínovej stanici Gulf, na čo
mu on odpovedal, že nebol. Na telefóne mu ukázal fotografiu, na ktorej mohlo byť nákladné vozidlo

podobajúce sa na jeho, avšak fotografia mala zlú kvalitu. Uviedol, že takú istú súpravu vozidiel vo
firme už nemajú. Policajta sa pýtal na dôvod kontroly, ten mu na to odpovedal, že v tom čase niekoho
zrazil, a z dôvodu, že neovláda slovenský jazyk nepochopil na čo sa pýta, zdalo sa mu, že sa policajt
pýta na mačku alebo nejaké iné zviera. Až následne pochopil, že mal zraziť nejakú osobu, z čoho bol
prekvapený a bolo to na priechode pre chodcov. Spolu s policajtom obzerali celé vozidlo za účelom

nájdenia nejakých stôp, ale nikto nič nenašiel. Pred odchodom si policajti urobili fotku prednej časti
ťahača. Neskôr prišli ešte raz, no nerozprávali sa s ním, len zastavili pred bránou závodu Ikea a odišli.
Potom prišla polícia ešte raz, už s označeným policajným vozidlom, zastavili pri bráne a odišli, s ním sa
nerozprávali. Po nejakom čase od odchodu polície si spomenul, že na prednom skle má namontovanú
kameru, pričom sa pokúšal prezrieť záznam, čo sa mu nepodarilo, ani na tablete. Potom vyložil tovar
v závode. Po ukončení vykládky odišiel smerom na diaľnicu, kde pokračoval smerom na Ružomberok.

Po prejdení približne 1 km ho zastavili tí istí policajti v civile na modrom Volkswagene Golf, prešiel do
odstavného pruhu a ten istý policajt, ktorý predtým obzeral jeho súpravu pred závodom Ikea, obhliadal
ešte raz pravú prednú stranu. Požiadal ho, aby z vozidla vystúpil pravou stranou a informoval ho, že
na blatníku ťahača našiel nejaké stopy. Tieto vyzerali ako nejaké rozprsknuté jedlo, neboli tam žiadne
stopy krvi, ani to nepripomínalo biologický materiál. Upozornil policajtov, že spolu obhliadali súpravu a

nič si nevšimli, takže možno, keď odišiel z podniku Ikea cez niečo prešiel. Stopy, ktoré našli policajti
sa nepodobali na tie, ktoré bol zvyknutý vidieť napríklad, keď prejde zviera. Policajti privolali technikov,
ktorí začali vykonávať fotodokumentáciu, v priebehu ktorej si policajt všimol, že má na prednom skle
namontovanú kameru. Opýtal sa, či funguje, na čo mu potvrdil, žiadal, ak majú nejaký laptop, aby sa
dal prehrať záznam z kamery. Hovoril im, že to skúšal, no nepodarilo sa mu to. Pamäťovú kartu z tejto

kamery dobrovoľne odovzdal s prosbou, aby záznam skontrolovali v jeho prítomnosti, čo však nespravili.
Aj po zadržaní o to opakovane žiadal, avšak policajti odmietli. Vyšetrovateľ mu povedal, že záznam mu
ukáže po ukončení výpovede a prekladateľke povedal, že na zázname je vidieť, že svojim nákladným
motorovým vozidlom zrazil a prešiel osobu na priechode pre chodcov, z čoho bol v šoku. Jemu sa
to zdalo nemožné, pretože si pamätal, že na tom priechode pustil chodkyňu, mladú blondínu, ktorá

prechádzala z pravej strany na ľavú a z ľavej strany priechodu nikoho nevidel. Keď chodkyňa s blond
vlasmi opustila priestor pred kabínou jeho vozidla, rozhliadol sa po križovatke, pozrel sa do zrkadla
a pretože nevidel žiadnu prekážku pre pokračovanie v jazde pomaly sa so súpravou pohol. Keď bola
kabína na úrovni priechodu pre chodcov na moment sa pozrel cez ľavé sklo za paňou s blond vlasmi
a keď už bol za priechodom, počul nejaké kovové buchnutie za kabínou, pomyslel si, že kovová tyč,

ktorá bola namontovaná za kabínou sa uvoľnila z držiaka, udrela do zadnej časti kabíny a bola príčinou
toho zvuku. Pozrel sa do ľavého zrkadla, ale na ceste nič nevidel. V prvom momente si pomyslel, že by
mal zastaviť, ale keďže bol v strede križovatky a nechcel ohroziť a obmedziť cestnú premávku, rozhodol
sa zastaviť až na bezpečnom mieste. Pamätal si, že neďaleko pred ním sa nachádza zastávka, kde
zastavil, vyšiel z kabíny a išiel skontrolovať, či sa tyčka nachádza na svojom mieste. Zistil, že je tam,

skontroloval aj priestor medzi kabínou a prednou časťou návesu, neurčil prípadnú príčinu zvuku, išiel
skontrolovať šróby na kolesách zadnej nápravy ťahača, pretože menil pneumatiky a potom skontroloval
celú súpravu dookola, tiež prednú časť. Skontroloval aj halogénovú lampu namontovanú na pravom led
svietidle, pretože je uvoľnená a hrozí, že vplyvom otrasov môže vypadnúť. Následne nastúpil do vozidla
a išiel na vykládku do závodu Ikea, kde po príchode na parkovisko vystúpil a ešte raz skontroloval celú

súpravu, no nič nenašiel. Kontrolovanie celej súpravy po príchode na cieľové miesto je jeho zvykom od
začiatku jeho práce ako profesionálneho vodiča a robí to preto, že je šoférom, ktorý sa stará o svoje
vozidlo, ktoré je vizitkou šoféra aj firmy. Zdôraznil, že súprava vozidiel nie je nová a po niekoľkých rokoch
používania sa môže niečo pokaziť, uvoľniť, odpadnúť, pretože vo firme nie sú návesy spojené nastálo
s ťahačom, ale môžu byť vymieňané za iné. Keď si robil vodičský preukaz bolo im povedané, že vždy

pred, ako aj po jazde je treba skontrolovať stav vozidla.
Na hlavnom pojednávaní ďalej dodal, že pri príjazde k priechodu pre peších kontroloval čas jazdy na
tachometri a súčasne pozeral pred seba, videl pani s blond vlasmi, ktorá čakala na priechode z pravej
strany vozovky. Z ľavej strany vozovky nikoho nevidel. Videl ako prichádzali nejaké osobné vozidlá.
On jazdil po pravej strane. Keď pani s blond vlasmi prešla pred jeho vozidlom, pozrel sa do pravého

zrkadla, aby videl priechod, tiež do bočného zrkadla, nikoho a nič si nevšimol, tak sa pohol. Pozeral aj
na priechod pre peších. Zakrytý uhol kontroluje tak, že pozerá doľava a doprava do všetkých zrkadiel.
Pri benzínovej pumpe zastal, lebo za priechodom zacítil čudný tupý metalický zvuk. Z pravej strany má
zavesenú kovovú 1,5 m dlhú tyč, zdalo sa mu, či nevypadla ona. Zastať na strede križovatky cesty bybolo ohrozením pre iných. Po zastavení oproti benzínke Oktan, išiel na ľavú stranu ťahača, tyč bola na
mieste, skontroloval, či sa neuvoľnili šróby na pneumatikách, ktoré boli menené, všetko bolo v poriadku.
Ešte raz obišiel celú súpravu dookola, nič podozrivé nenašiel. Nastúpil do vozidla a išiel ďalej. To, že

zvuk spôsobila tyč si myslel, pretože raz sa mu stalo, že vypadla, zvuk bol podobný ako teraz. Tyč sa
nachádza hneď za kabínou z ľavej strany a pomáha si ňou pri posúvaní dosiek na TIR-e pri vykládke.
Chodkyňa prichádzajúca zľava doprava musela byť v neviditeľných bodoch, zrkadlo je široké, stĺpik
rozdeľuje, obmedzuje viditeľnosť. Záznam z kamery kontroloval, keď stál pri Ikea, z dôvodu, že ak sa
niečo deje, či to nie je nahraté. Vozidlo bolo v tom čase plne naložené, malo cca 20 ton, prázdne má 15

ton. Keď ho kontrolovali policajti po oba razy, v Ikea a na diaľnici, bral to ako normálnu kontrolu. Záznam
z kamery vydal, keď ho zastavili na diaľnici, prišli policajní technici, buď si ho vyžiadali oni alebo ho dal
on, prosili, či nie je možnosť prehratia a oboznámenia sa so záznamom. Keďže to nemohol kontrolovať
na svojom zariadení a chcel, aby ho skontrolovali v jeho prítomnosti. Keď bol vypočúvaný na polícii, tiež
ho žiadal prehrať, no oboznámiť sa s nahrávkou mu bolo umožnené až pri ukončení vyšetrovania 19.
12. 2017. Záznam vydal dobrovoľne, aby sa to dalo skontrolovať.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného V. W., svedkov Y.
A., W. T., W. V., V.. Q. K., V. Ž., F. T., W. S., T. S., znalca J.. B. E., vykonaním kamerových záznamov,
prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov.
Poškodený V. W. v prípravnom konaní uviedol, že ku skutku sa nevie vyjadriť, pretože v čase dopravnej

nehody s manželkou M. W. nebol. Uplatnil si náhradu škody za náklady súvisiace s pohrebom. Na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň boli s manželkou v meste, sedeli na lavičke, bol
obed, po chvíli sa rozhodla ísť domov s tým, že predtým ide do obchodu a o 15 minút bola mŕtva.
On ostal v meste a ona odišla. Rada sa v meste prechádzala. Týmto priechodom nechodievali. Zvykla
chodiť po priechodoch pre chodcov, nikdy nechodievali mimo neho. O nehode, že bola zrazená nejaká

staršia žena, sa dozvedel od známeho, ktorého stretol v meste, mal veľmi zlý pocit, tak zavolal synovi,
či je mama doma, na čo mu povedal, že nie je. Manželka mala dobrý zdravotný stav, nemala žiadne
psychické problémy, mala dobrú pamäť. Poukázal na to, že podľa jeho názoru je obraz na zázname
zmanipulovaný. Keď bol prehrávaný záznam prvýkrát, boli tam šiesti aj obhajca. Potom bol na polícii
ešte 2-krát, aj s dcérou. Na treťom a štvrtom zázname bolo počuť, ako niekto rýchlo šťuká do klávesov,

sú tam zahnuté tiene pouličných lámp, je vidieť, že priechod je posunutý najmenej o 3/4 m až 1 m, preto
je manželka mimo priechodu. Na originál zázname aj blondína išla po kraji priechodu a na tých ďalších
už ide stredom. Jeho manželka na originálnom zázname, ktorý videl v deň výsluchu na polícii išla cez
priechod. Na polícii mu to premietali 2-krát v ten istý deň a policajtovi aj hovoril, že to nie je už originál,
čo mu ukazuje. Kto by to zmanipuloval nevedel.

Svedok Y. A. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 išiel z Jalovca do Liptovského Hrádku
na svojom aute Škoda Octavia Scout LM 445 CY cez Liptovský Mikuláš po dvojprúdovej ceste v jednom
smere jazdy. Zastal v prostrednom pruhu v úseku, kde je cesta rozdelená na 3 jazdné pruhy, jeden
odbočovací a dva rovné, pri Pivovare Liptovär. Pred ním pred priechodom zastalo motorové vozidlo zn.
Renault, bielej farby. Aké autá stáli vedľa neho uviesť nevedel. Keď sa pohýnal zbadal, že spod návesu

kamióna vyletelo telo. Tento kamión ďalej zastal na svetelnej križovatke pri OC Stop Shop. Registroval
ho len po túto križovatku. Keď telo spod návesu kamióna vyletelo, vodič Renaultu stojaceho pred ním
hneď zastal a on zastal za ním, privolali políciu.
Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a dodal, že len predpokladá, že niekto cez priechod
prechádzal, keďže stáli. Koľký v poradí stál on a koľký kamión si už nespomínal. Kamión mal náves a

plachty modrej farby a vzadu strieborné vráta alebo hliníkové zadné čelo, pre odstup času si nebol istý.
Náraz nevidel, len videl, ako telo vymrštilo zo zadnej ľavej strany návesu. Najprv však videl igelitku,
zrejme pani mala nákup, až potom videl telo. Kamión potom išiel smerom na Liptovský Hrádok, on sa ho
nesnažilzastaviť,užboldosťďaleko.Spánom,ktorýstálpredním,zastaliobďalečpoprejdeníkrižovatky
v odbočovacom ľavom pruhu smerom na Stop Shop a on volal záchranku. Či sa niekto iný okrem nich,

pokúsil zastaviť kamión, uviesť nevedel. Na vozidlo Tatra si nespomínal. Nedalo sa identifikovať, či išlo
o ženu alebo muža, mala mnohé zranenia, rozdrvenú hlavu, nešiel ani blízko, ani nevedel, či sa niekto
približoval. Techniku jazdy kamiónu hodnotil ako plynulú, keď opúšťal križovatku pridával, nespomalil.
Na ďalšej križovatke bola červená, kde zastal, potom skočila zelená a odišiel ďalej, akoby sa nič nedialo.
Svedok W. T. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 išiel po dvojprúdovke v jednom

smere jazdy, po Ul. Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši smerom ku OC Stop Shop. Keď sa blížil k
prvému priechodu pre chodcov, pri Pivovare Liptovär spomaľoval, pretože pred ním stáli v jeho jazdnom
strednom pruhu autá. Keď sa blížil k priechodu zaregistroval na ňom chodca, išlo o staršiu pani, ktorá išla
zľava doprava. Po ľavej strane mal odbočovací pruh, po pravej strane ďalší súbežný jazdný pruh. Keďprichádzal k stojacim autám, autá sa začali pohýnať. Išli pomaly, asi 20 km/hod. Zbadal, že na ceste je
niečo rozsypané, nejaké škvrny a taška. Skôr si myslel, že niekomu vypadla taška, ale následne zbadal,
že v pravom jazdnom pruhu ide kamión, spod ktorého sa vykotúľalo telo. Hneď za druhým priechodom

asi tak do 10 m zastal, ešte pred odbočovacím pruhom, ktorý vedie k OC Stop Shop, vystúpil z auta a
volal políciu. Išlo o kamión s plachtovým návesom, ktorý zastal ešte na svetelnej križovatke pri OC Stop
Shop, keď zasvietila zelená, pohol sa. Chcel ísť usmerňovať premávku, aby autá nešli do toho jazdného
pruhu, no kým stačil, prirútila sa Tatra 815 s vyklápacou vlečkou, ktorá telo, čo vypadlo spod kamióna
návesu prešla. Jej vodič zastal pri nich, niečo zakričal a odišiel preč. Kamión stál vo svojom jazdnom

pruhu ako prvý v poradí.
Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že na
odbočovacom pruhu na kraji s ním ešte zastal iný vodič na bielej Škode. Na kamióne si všimol tmavosivú
plachtu, videl ho len zozadu. Keď sa blížil ku križovatke, tak si cez priestor pomedzi autá všimol, že sa
tam pohybuje nejaká osoba, asi ženská postava, ktorá prechádzala z ľavej strany na pravú. Pred ním
stálo alebo sa už pomaly pohýnalo iné asi čierne vozidlo. Pohýnanie kamiónu nevidel, kamión bol už v

pohybe, keď sa on blížil ku križovatke. Telo sa vykotúľalo hneď za priechodom, a to viac na ľavej strane
zozadu návesu. Kamión pokračoval v jazde plynule ďalej a zastal na ďalšej križovatke, pohyboval sa
rýchlosťou asi do 20 km/hod., nepribrzdil. Tatru 815 videl prejsť po tele, jej šofér nevystúpil z vozidla, len
niečozakričalaodišiel.Kamiónnepokúsilzastaviť,nestačilreagovať,lensasnažilpozorovaťakovyzerá.
Na semafore na červenej stál možno 20 sekúnd, od tejto križovatky, až po miesto, kde sa nachádzalo

telo môže byť 100 m. Z chodcov zaregistroval prechádzať len jednu osobu. Zdalo sa mu, že mala fatálne
poškodenia hlavy, pretože mala zdevastovanú tvár.
Svedok W. V. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 asi o 12.22 hod. išiel po dvojprúdovke
na Ul. Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši smerom na Liptovský Hrádok, blížil sa ku priechodu pre
chodcov nad OC Jasná, jazdil v ľavom jazdnom pruhu, pred ním bol nejaký pick-up, ktorý stál prvý v

rade v ľavom jazdnom pruhu. Vedľa nich v pravom jazdnom pruhu stál kamión s návesom modrej farby.
Keď sa blížil k pick-upu videl, že popred pick-up išla staršia chodkyňa. Keď prešla, pick-up sa pohol.
Pick-up mohol byť 5 alebo 10 m vzdialený, keď sa pohol kamión, pričom on bol vtedy na úrovni konca
kabíny kamiónu, kde sa začína náves. Čudoval sa, že kamión už ide. Keď kamión predbehol, pozrel sa
do spätného zrkadla a videl, že kamión ide ďalej, preto si myslel, že to tá chodkyňa stihla. Viac sa o to

nezaujímal, o nehode sa dozvedel asi za hodinu.
Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že blížiac sa ku
priechodu videl chodkyňu, ktorá bola zhruba v polovici priechodu pre chodcov. Keď bola na úrovni možno
ľavého svetla kamiónu, tak sa kamión začal rozbiehať, vnímal to tak, že sa nachádza v dostatočnej
vzdialenosti od priechodu. Kamión predbehol a pozrel sa do spätného zrkadla, pretože mu pripadalo, že

mohla prejsť len tak-tak. Zrážku nevidel. Zaregistroval ju ísť cez priechod pre chodcov zľava doprava.
Keď sa blížil ku križovatke, vozidlá pred ním stáli, preto zastal aj on. Ako prvé sa pohýnalo auto v jeho
jazdnom pruhu, vnímal to tak, že kamionista sa nepohýnal prvý. Registroval len túto pani, ktorá podľa
neho išla po priechode. Nič neobvyklé ani zo strany iných áut nezaregistroval. Kamión si pamätal ako
celý modrý, aj kabína, aj náves, mal cudziu poznávaciu značku.

Svedok V.. Q. K. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 v obedňajších hodinách
prechádzalMestomLiptovskýMikuláš.Keďprichádzalkupriechoduprechodcov,ktorýnebolregulovaný
semaforom, pred priechodom už stál nejaký kamión, pričom zastavil po jeho ľavej strane, keďže cesta
mala dva pruhy v každom smere. Z pravej strany priechodu prechádzala jedna blondína a oproti nej z
ľavej strany od neho smerom ku kamiónu prechádzala pani, ktorú vnímal ako vitálnu šesťdesiatničku.

Blondína prešla celým priechodom pre chodcov, po tom čo prešla, sa kamión začal pomaly pohýnať.
Staršia pani bola vtedy v polovici priechodu a šla v smere na úroveň pred kamión. Mal za to, že vodič
kamióna má prehľad, čo sa na priechode deje a staršiu pani vidí. Keď sa mu pani stratila zo zorného
uhla, pretože zašla za predok kamióna, už na ňu nevidel a vtedy muselo dôjsť k zrážke. Výkriky, ani
náraz nepočul, kamión vôbec nezastal, preto sa domnieval, že sa nič nestalo a pani stihla prejsť cez

priechod. Keď sa kamión pohol, pár sekúnd na to sa pohol aj on, a to v čase, keď vodič kamióna mal
náves na úrovni jeho predných kolies. Tiež sa pozeral, či neuvidí pani, ako kráča, prípadne telo, ak by
došlo k jej zrazeniu. O tom, že došlo k nehode začal tušiť, keď zaparkoval pri obchode, asi 2 km od
miesta nehody, kde sa ľudia prichádzajúci do obchodu rozprávali o nehode. O tejto sa dozvedel aj v
správach. K bližšiemu popisukamióna sa vyjadriť nevedel. Viditeľnosť bola dobrá, bolo slnečno, vozovka

bola suchá, v dobrom stave, nebolo potrebné sa vyhýbať žiadnym nerovnostiam.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne, ako v prípravnom konaní, pričom dodal, že zrážku
nevidel. Ako prvý z nich sa pohol kamión. Zlý pocit nadobudol vtedy, keď bolo počuť policajné autá a on
zastavil v obchode v Liptovskom Mikuláši. Ďalšiu križovatku, ktorá nasledovala po tej, na ktorej stáli, siuž nepamätal, Liptovský Mikuláš až tak dobre nepozná. Chodkyňa, ktorá išla sprava doľava prešla po
priechode. Chodkyňa, ktorá išla zľava doprava usudzoval, že tiež áno, išli oproti sebe, pre neho je to
každodenná vec, že púšťa chodcov na priechode. Jazdu vnímal ako plynulú, nie žeby sa niečo stalo.

Svedok V. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného prvýkrát stretol v súvislosti s
dopravnou nehodou v deň, kedy sa stala, keď prišiel na OR PZ na svojom kamióne a robili sa s ním
nejaké úkony. Podľa neho bol trošku nervózny, triasli sa mu ruky a prechádzal sa tam, pripadal mu
nervózny. Bol prítomný až pri jeho zadržaní v budove OR PZ a pomáhal kolegovi T. s nejakými úkonmi.
Pri zastavení obžalovaného na diaľnici a vydaní kamerového záznamu nebol.

Svedok F. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z riešenia dopravnej nehody,
prvýkrát sa s ním stretol na diaľnici D1 smer Uhorská Ves - Liptovský Mikuláš. V ten deň mal výjazdovú
službu a v čase obeda bol zavolaný na usmrtenie osoby, na ulici Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši.
Na mieste sa nachádzali kolegovia z mýtnej a dopravnej polície, ktorí riadili premávku, na ceste sa
nachádzalo telo. Prvotná informácia bola, že sa jednalo o nákladné vozidlo, a to od svedka, ktorý stál na
ceste vedľa tohto nákladného vozidla a z časti ho popísal. Bolo vyrozumené operačné stredisko a všetky

dostupné zložky sa podieľali na vypátraní tohto motorového vozidla. On medzitým vykonával svoje
úkony na mieste dopravnej nehody ako obhliadka, záznam, privolanie znalca, atď. Medzitým príslušníci
OKP videli kamerové záznamy z pumpy Oktan, možno aj pracovníčka pumpy kontaktovala políciu, že
v jej blízkosti zastavil kamión. On dostal informáciu, že kamión zodpovedajúci popisu bol zastavený a
presunul sa na miesto zadržania kamiónu na diaľnici, kde bol privolaný aj znalec, kriminalistický technik.

Vodiča požiadal, aby ho nasledoval dobrovoľne, čo aj urobil. Ako prvé sa ho opýtal, či nepotrebuje
tlmočníka, avšak povedal, že stačí zatiaľ, že sa vie dorozumieť. Presunuli sa do budovy OR PZ.
Kamerový záznam odovzdal dobrovoľne. Následne bol obžalovaný odovzdaný vyšetrovateľovi.
Keď prišiel na miesto, vodič kamióna bol ticho. Na čo sa ho opýtal, na to mu odpovedal, ale bol neistý
a nervózny. Prioritou pre neho bolo vykonať obhliadku vozidla a potom sa robilo vydanie veci, teda

kamerového záznamu. Karta sa nachádzala v ruke obžalovaného, už mimo záznamového zariadenia.
Podľa značky a typu ide o záznamové zariadenie, na ktorom je možné, ak si ho chcel prehrať, tak už
na tomto zariadení si ho prehrať mohol. Tento záznam vodič nežiadal prehrať ani na mieste, ani na OR
PZ. Ak by ho aj vodič požiadal o prehratie tohto záznamu, nedovolil by mu to, pretože nie je školený
na manipuláciu s takýmito zariadeniami, a aby sa nestalo, že by bol záznam zmanipulovaný, a tým

pádom by prišli o dôkaz. Obžalovaný kartu dobrovoľne vydal, bol upozornený na to, že vždy snažia o
dobrovoľné riešenie situácie, až následne sa používajú príslušné prostriedky procesného donútenia. Čo
prebiehalo pomedzi jeho úkonmi, ktoré robil na mieste dopravnej nehody a tým, kedy prvýkrát prišiel
s obžalovaným do kontaktu, nemal vedomosť, pretože do pátrania boli zainteresované viaceré zložky
polície. Pýtal sa ho kde a ako vykonával jazdu, či vie, čo sa stalo a odpovedal mu, že nevie nič. Ich

komunikácia na mieste bola strohá. Ako prví z policajného zboru ho na diaľnici zastavili kolegovia S.
a S.. Časy úkonov na diaľnici sú zachytené napr. na fotografiách, mohli trvať asi 1,5 hod. Obžalovaný
spolupracoval s políciou.
Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z pracovnej činnosti zo
dňa dopravnej nehody. Prvýkrát kontrolovali kamióny pred Swedwoodom, hľadali poľský kamión, v

tom čase ešte nevedeli farbu, typ, takže stojace kamióny, ktoré čakali na vjazd na vykládku tovaru,
vizuálne skontrolovali a odišli. Hliadku vykonával s kolegom S.. Kontrolu vykonávali tak, že sa predstavili,
ukázali služobné preukazy. Čas, ktorý im obžalovaný uviedol, kedy kamión odstavil pri Swedwoode
nekorešpondoval s časom dopravnej nehody. Kontrolovali vtedy viac kamiónov. Po vizuálnej stránke tam
nevyzeralo nič podozrivé. Možno mu aj povedali, že sa stala dopravná nehoda v Liptovskom Mikuláši.

Keď prvýkrát kontrolovali jeho vozidlo, obišli ho, v tom čase sa zameriavali najmä na prednú časť
vozidla, pretože bolo oznámené, že došlo k stretu s chodcom. V čase prvej kontroly bol v pohode, nebol
vystresovaný. Pred Swedwoodom ho kontrolovali len raz, možno tam bola iná hliadka, oni nie. Asi o
1,5 hod. dostali informáciu od nadriadeného, že sa hľadá kamión s modrou kabínou a sivou plachtou,
spomenuli si, že takéto kamióny pred Swedwoodom stáli tri, takže sa tam vrátili. Až tam sa nedostali,

pretože tento kamión míňali pri Quatre, takže ho nasledovali. V tom čase bola silná premávka, nedalo
sa ísť rýchlo, ani predbiehať, keď ho druhýkrát zbadali na ceste, išli za ním, mali ho na dohľad, auto
mali civilné bez majákov, preto ho dobehli až na diaľnici D1 a naznačili mu rukou, že má zastaviť. Až
keď stál na diaľnici pri zvodidlách, na pravej strane si všimli prítomnosť biologického materiálu. Tvrdil,
že to môže byť z lesnej zveri. Aj keď ho kontrolovali druhýkrát komunikoval normálne, vysvetlili mu, čo

hľadajú. Na svojom mobilnom telefóne vodičovi na Google maps ukázal križovatku, na ktorej sa stala
nehoda a sám povedal, že na tom priechode zastal, lebo po ňom išla „pekná kobieta“. Zmeny v správaní
pri týchto kontrolách u neho nevidel. Po určitom čase zistili, že vo vozidle má kameru, pýtali sa ho, či
nahráva. Uviedol, že raz áno, raz nie. Kázali mu, nech kameru stopne a vyberie kartu, ďalej to riešilkolega z dopravy. Kartu z kamery vybral obžalovaný. S policajtmi spolupracoval bez problémov. Obaja
s kolegom videli záznam z vozidla a bol na ňom len záznam zo dňa skutku, dátum nesedel s reálnym
dátumom dopravnej nehody.

Svedok T. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z pracovnej činnosti,
prvýkrát ho stretol pri kontrole v deň dopravnej nehody pred Ikeou v Závažnej Porube, kde s kolegom
kontrolovali viac vodičov kamiónov. Najprv sa predstavili, potom preukázali a kontrolu vykonávali na
základe vyhláseného pátrania nákladného motorového vozidla, ktoré malo spôsobiť zrážku chodkyne
na Garbiarskej ulici v Liptovskom Mikuláši. Prvotné informácie boli strohé, až neskôr boli spresnené,

že išlo o ťahač s návesom poľského evidenčného čísla, a pretože je predpoklad, že takéto vozidlá
zvyknú voziť tovar do firmy Ikea, čo im vyplynulo z činnosti, že išli práve tam. Ich otázky smerovali k
tomu, kedy prišiel a zastavil s vozidlom pri Ikee, obžalovaný im odpovedal bez problémov, avšak pri
zastavení na parkovisku Ikea uviedol značne odlišný čas, ako ten, o ktorom mali informáciu, že došlo
k nehode. Išlo o rozdiel až 1 hodiny, teda, že tam už stojí asi 1 hodinu. Keďže prvotná informácia bola
o čelnej zrážke prednou časťou, pri ohliadaní sa zamerali na túto časť vozidla. Vysvetlili mu, prečo

robia kontrolu, že hľadajú vozidlo, ktoré odišlo z miesta dopravnej nehody. Hliadku vykonával s kolegom
W. S. na Volkswagene Golf tmavomodrej farby. Správanie obžalovaného počas prvej kontroly sa mu
javilo normálne, bez odchýlok v bežnom správaní. Keďže na vozidle neboli zistené žiadne škrabance
alebo poškodenia, ktoré by svedčili o tom, že by malo ísť o vozidlo z nehody, odišli preč. Následne
ich operačný poslal inde. Neskôr boli informácie o vzhľade kamiónu špecifikované bližšie, ako aj to,

že mal byť videný na ul. 1. mája pri benzínovej pumpe Gulf, kde vodič po zastavení kontroloval svoje
vozidlo a mal odísť v smere na Liptovský Hrádok. Preto sa rozhodli ísť naspäť k Ikey, pri tejto jazde
sa míňali s kamiónom, ktorý zodpovedal danému popisu a vychádzal už na hlavnú cestu I/18, smer
Liptovský Hrádok. Keďže premávka bola intenzívna a potrebovali sa bezpečne otočiť, čo trvalo nejaký
čas, kolega operačnému uviedol polohu, kde bolo toto vozidlo videné. Rozhodli sa ísť za ním, mali ho

na dohľad. Odbočil na Liptovský Ján a potom na diaľnicu. Ďalšie hliadky neboli v blízkosti, preto keď sa
na diaľnici dostali na jeho úroveň, kolega mu rukou naznačil, aby zastavil. Obžalovaný bez problémov
odstavil vozidlo na krajnici, vyzvali ho, aby vystúpil. Požiadali ho o vytlačenie výstupu jázd z vozidla
a tiež sa pýtali, či nepotrebuje prizvať tlmočníka, čo nežiadal s tým, že na Slovensko chodieva, a že
im rozumie. Z vytlačených výstupov bola zrejmá časová odlišnosť od údajov, ktoré im uviedol. Začali

obhliadať vozidlo a na lapači nečistôt z pravej strany sa nachádzal biologický materiál, taktiež na nádrži
a boli viditeľné aj ďalšie stopy. Stál pri tom pri nich a uviedol, že ide o lesnú zver. Kolega mu vysvetľoval
okolnosti nehody, taktiež mu ukázal na mobile cez Google maps, miesto, kde sa stala. Vodič uviedol,
že si pamätá, že tam stál, lebo dával prednosť „peknej kobiete“. Taktiež uviedol, že ak k niečomu došlo,
tak aby mu dali dôkaz. Telefonoval a vyrozumieval majiteľa firmy, že je kontrolovaný políciou a bude

potrebovať advokáta. Ešte predtým vyrozumeli operačného a nadriadených o tom, že bol zastavený
a na miesto prišiel kolega z dopravných nehôd spolu so znalcom. Kolega si všimol, že vo vozidle je
okrem mýtnej jednotky aj kamera, preto obžalovaný bol náležite poučený a vyzvaný na dobrovoľné
vydanie veci. Kolega sa ho pýtal, či je kamera zapnutá, obžalovaný uviedol, že niekedy nahráva, niekedy
nie a je možné, že tam nebude nič nahraté. Kartu zo zariadenia vydal kolegovi z dopravných nehôd.

On s kolegom záznam videli, pričom záznam bol len z toho dňa nehody. Bolo z neho zrejmé, ako
išiel od Čadce, čas a dátum nekorešpondoval s aktuálnym údajom. Z toho usúdili, že mohlo dôjsť ku
manipulácii so záznamovým zariadením, pretože tam bol uvádzaný dátum inštalácie toho zariadenia.
Ich hliadka ho pred Ikeou kontrolovala len jedenkrát, či ho kontroloval aj niekto iný uviesť nevedel. Keď
ho druhýkrát zastavili, jeho správanie bolo úplne v pohode. Či obžalovaný priamo na diaľnici žiadal o

prehratie záznamu si nespomínal, ale pochyboval o tom, keďže ho bez problémov vybral a odovzdal.
Spolupráca obžalovaného s policajtmi bola bezproblémová, rozumel, nemal námietky, bol pri nich aj pri
obhliadke a sledoval situáciu. Keď si s kolegom prehrávali záznam, videl, že chodkyňa poškodená išla
prvú časť od stredového ostrovčeka po priechode a potom sa chôdzou začala odchyľovať od hranice
priechodu, túto vzdialenosť odhadol cca na 1 m.

Zápisnice o výsluchu svedkov V. S. a M. S. z prípravného konania boli so súhlasom obžalovaného na
hlavnom pojednávaní prečítané. Svedok V. S. vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 asi o 12.30 hod., išiel
po ul. Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši na nákladnom aute Tatra 815 smerom do Liptovského Jána,
prichádzal k priechodu pre chodcov pri pivovare Liptovär, keď zbadal, že na vozovke je telo a okolo neho
niečo porozhadzované. Snažil sa tomuto vyhnúť, začal brzdiť, pričom v odbočovacom pruhu, kde stáli

ľudia zastal, vystúpil z auta a opýtal sa, kto zrazil toho človeka, na čo mu povedali, že nevedia. Zrážku
nevidel. Z výpovede svedka M. S., vyplynulo, že o nehode sa dozvedel až na nasledujúci deň z novín.
V čase nehody sa pohyboval v kolóne áut. Nespomínal si na chodkyne v tom úseku. Jeho auto stálo
ako tretie v poradí.Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca J.. B. E., z odboru doprava cestná, nehody v
cestnej doprave a jeho znaleckým posudkom č. 38/2017, z ktorého záverov a výpovede na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že ako technickú príčinu nehodového deja stanovil v tomto prípade paralelné

zložky, a to nesprávnu techniku vodiča nákladného motorového vozidla MAN W. C. A. po momente
dania prednosti jazde chodkyniam a následnom zrýchľovaní jazdnej súpravy, následne neskorú reakciu
vodiča na kolíznu situáciu a zároveň nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodkyne
M. W. (skutočnosť, nielen vo vzťahu, že chodkyňa neprispôsobila pohyb po vozovke z technického
hľadiska bez nebezpečenstva vo vzťahu k pohybovému stavu jazdnej súpravy a návesu, ale aj vo

vzťahu k osobitným ustanoveniam o chodcoch pri používaní priechodu pre chodcov a vo vzťahu k
povinnosti chodca pri prechádzaní vozovky, aktívne vnímať okolie po stránke vizuálnej aj akustickej, v
prípadesprávnejtechnikychodkynepopriechodeprechodcovbyknehodovémudejunedošlo).Jediným
relevantným zabránením nehode z jej strany bolo prispôsobiť chôdzu, resp. pohyb a správanie tým
aspektom a normatívam uvedeným v ustanoveniach § 52 a § 53 zákona o cestnej premávke a vstupovať
na vozovku len v tom prípade, ak je to možné urobiť vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel

bez nebezpečenstva a použiť priechod pre chodcov spôsobom, akým je to definované v osobitých
ustanoveniach o chodcoch, teda prechádzať po priechode priamo, pokiaľ možno po pravej strane.
Dôležitým aspektom je aktívne vnímanie okolia po vizuálnej a akustickej stránke, pretože obmedzenie
zmyslového vnímania v akomkoľvek rozsahu spôsobuje zvýšenie pravdepodobnosti vzniku kolíznej
situácie. Ďalej znalec poukázal na to, že v prípade správnej techniky chôdze chodkyne na priechode pre

chodcovbyjumalvodičbezproblémovzahliadnuťcezbočnézaskleniekabíny,čiužbysapohybovalapo
priechodevpravoalebovľavo.Vprípadesprávnejtechnikyjejchôdze,byvodičmoholoptickykontrolovať
pohyb chodkyne a jazdu prispôsobiť daným okolnostiam. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote
možno tvrdiť, že v takom prípade by chodkyňa jasne definovala polohu a pohyb jazdnej súpravy, za
podmienky, že by jej vodič nevenoval pozornosť a chôdzu cez priechod by okamžite prerušila. Chodkyňa

bola tesne pred nehodovým dejom vodičovi viditeľná vo výhľadovom poli cez čelné sklo pri fáze
rozbiehania jazdnej súpravy iba cca 1 sekundu. Primeranú reakciu vodiča teda podmieňuje podmienka
priameho pohľadu vodiča s primeraným sklonom zraku, kedy mohol v tomto časovom rozsahu zazrieť
chodkyňu buď priamo alebo aspoň periférne. Ak nastala skutočnosť, že čo i len na moment vodič odvrátil
zrak (napr. priamy, cielený, ďaleký výhľad na ďalšiu križovatku, dopravné značenie alebo ovládacie prvky

ťahača v interiéri vozidla) nenastal moment registrácie pohybujúcej sa chodkyne a tá sa stratila v oblasti
zakrytého výhľadu determinovanej výškou výhľadovej časti čelného skla ťahača nad povrchom vozovky.
Keďže reakcia vodiča bola vzhľadom na výhľadové pole a aktuálnu polohu chodkyne vyhodnotená
ako oneskorená, resp. žiadna, bolo nutné analyzovať, či pri technicky primeranej reakcii vodiča a
následnom brzdení na hranici využiteľného brzdového spomalenia v jeho pôvodnej rýchlosti by došlo

k dopravnej nehode aj v takom prípade. Keby vodič na kolíznu situáciu reagoval včas a previedol by
manéver brzdenia správnym spôsobom, k nehode by nedošlo a vozidlo by zastalo takmer okamžite
pred pôvodným miestom stretu vozidla s chodkyňou v dostatočnej a bezpečnej vzdialenosti. Je zrejmé,
že pri príjazde jazdnej súpravy mohol vodič jasne opticky definovať polohu chodkyne M. W. stojacej
na medziostrovčeku komunikácie, pri priechode pre chodcov vľavo a neznámej chodkyne stojacej na

chodníku pri priechode pre chodcov vpravo, čo dokazuje aj skutočnosť, že vodič spomaľoval jazdnú
súpravusozámeromdaťchodkyniamprednosť.Podľanázoruznalca,pretoúmyselstojacejchodkyneM.
W. na medziostrovčeku bolo v tejto chvíli zo strany vodiča nákladného motorového vozidla nevyhnutnou
povinnosťou vyhodnotiť ako zámer vstúpiť do priestoru priechodu pre chodcov, čo bolo umocnené
samotným rozhodnutím vodiča dať prednosť čakajúcim chodkyniam. Následnú sekvenciu zrýchľovania

mal realizovať vodič až od momentu, kedy mohol spoľahlivo usúdiť, že chodkyne sa nedostanú do
koridoru následného pohybu jazdnej súpravy, resp. chodkyňa svoj zámer priechodu neuskutoční a
zostane stáť na mieste, čo by ale v danej chvíli zrejme vyžadovalo zmenu polohy vodiča na sedadle
ťahača, aby mohol polohu, resp. pohybový stav chodkyne definovať. Dané zabránenie inou technikou
jazdy vyžaduje dôsledne právne posúdenie tejto situácie. Technika jazdy vodiča tesne pred samotným

nehodovým dejom sa javí s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste dopravnej
nehody v dopravnom členení, charaktere a stavu komunikácie ako primeraná a neohrozujúca ostatných
účastníkov cestnej premávky. Zmena hodnotenia však nastáva vo fáze zrýchľovania jazdnej súpravy po
daní prednosti chodkyniam na priechode, keď v tejto fáze možno techniku jazdy vodiča vyhodnotiť ako
nesprávnu. Chodkyňa M. W. sa tesne pred nehodovým dejom pohybovala po konvexnej trajektórii mimo

priechodu pre chodcov a vytvorila tak podmienky obmedzenia optického výhľadu pre vodiča, navyše
predlžovala sekvenciu prechodu zľava doprava a vytvorila časovo-priestorovú podmienku kolíznej
situácie, keď vošla do koridoru pohybujúcej sa jazdnej súpravy. Chodkyňa mala prispôsobiť chôdzu,
resp. pohyb a správanie v danom priestore. Je zrejmé, že chodkyňa na blížiacu sa jazdnú súpravuvôbec nereagovala. Obmedzenie zmyslového vnímania v akomkoľvek rozsahu spôsobuje zvýšenie
pravdepodobnosti vzniku kolíznej situácie. Jej dopravné správanie je v tomto momente technicky
nevysvetliteľné a technika chôdze cez komunikáciu úplne nesprávna. Rýchlosť jazdnej súpravy pri

primárnom kontakte s chodkyňou znalec stanovil na cca 10 km/hod. a rýchlosť chodkyne pri pohybe
ustálil na cca 5 km/hod., s minimálnou toleranciou +/- 5%. Moment vytvorenia kolíznej situácie je
moment vstupu chodca na komunikáciu, pokiaľ môže byť bez iných obmedzení definovaný zo strany
vodiča. Predvídavosť a zvýšenú pozornosť ustanovuje legislatíva v špecifických úsekoch (priechod pre
chodcov, zastávky autobusu, atď.). V tomto prípade, však moment primeranej reakcie vodiča na kolíznu

situáciu za daných výhľadových podmienok možno vyhodnotiť, ako moment vystúpenia chodkyne z
oblasti zakrytého výhľadu cez plochy množiny zasklenia kabíny vozidla, ktorý nastal cca 2 sekundy pred
primárnym kontaktom čelnej časti vozidla MAN s chodkyňou. Technická závada komunikácie, ktorá by
mohla mať príčinnú súvislosť so vznikom a priebehom nehodového deja nebola preukázaná a nehodový
dej vznikol zo subjektívnych dôvodov účastníkov dopravnej nehody. Znalec stanovil miesto primárneho
kontaktuzrážkychodkynesnákladnýmmotorovýmvozidlomcca2,6mzapriechodomprechodcovacca

1,7modpozdĺžnejčiarynaokrajivozovky.Poukázalnato,ževýhľadováplochačelnéhosklanákladného
motorového vozidla bola obmedzená polohou umiestnenia mýtnej jednotky, polohou umiestnenia iných
elektronických zariadení, zákrytom plochy čelného skla, krytom prístrojovej dosky, samotnou polohou
volantu a nálepiek varovania zalamovania jazdnej súpravy v pravom spodnom priestore čelného skla.
Výhľadové podmienky vodiča rozdelil do dvoch parciálnych zložiek, a to na výhľadové podmienky

pri uvážení aktuálnej polohy chodkyne pri priamom pohľade vodiča, kedy chodkyňa začínala proces
prechodu cez priechod pre chodcov v takom oneskorení, že vodič jej pohyb nebol schopný opticky,
ani periférne registrovať a reálne ju mohol zahliadnuť až 2 sekundy pred momentom primárneho
kontaktu aj vzhľadom na plochy prekrytého výhľadu cez čelné sklo a potom na výhľadové podmienky
pri prípadnom cielenom sledovaní chodkyne vodičom, pri uvážení aktuálnej polohy chodkyne, kedy v

takom prípade by vodič musel predvídať charakter pohybu a trajektóriu pohybu chodkyne a zároveň by
nevenoval pozornosť dopravnej situácii pred jazdnou súpravou pri rozbiehaní vozidla. Takéto sledovanie
je aj z hľadiska obvyklého správania sa vodičov technicky nepravdepodobné. Daná analýza dobre
charakterizovala možnosti výhľadu a rozhľadu vodiča, prostredníctvom bočného zasklenia, zároveň
obmedzeného polohou veľkoplošného spätného zrkadla a ľavého A-stĺpika, takže pohyb chodkyne

bol pri pohybe jazdnej súpravy v oblasti zakrytého výhľadu spôsobenou polohou spätného zrkadla a
ľavým A-stĺpikom vozidla, teda vodič nebol schopný opticky ani periférne registrovať jej pohyb, ani pri
náhodnom nahliadnutí cez bočné zasklenie vozidla a reálne ju mohol zahliadnuť taktiež až 2 sekundy
pred momentom primárneho kontaktu chodkyne s nákladným motorovým vozidlom. Znalec taktiež
poukázal na to, že k možnosti odvrátenia nehodového deja znie otázka, či mal vodič v prednehodovej

fáze pri rozbiehaní v momente prechádzania chodkyne zľava doprava možnosť vidieť chodkyňu M. W. v
dostatočnom časovom predstihu cez blízkovýhľadové zrkadlo triedy VI., pričom bol zistený nedostatok
nastavenia na tomto zrkadle, pretože nebola dodržaná podmienka viditeľnosti plochy pred vozidlom
ohraničenej jednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou, ktorá je rovnobežná s pozdĺžnou vertikálnou strednou
rovinou a prechádza najvzdialenejším bodom boku vozidla na strane vodiča, teda presne v tej časti,

kde bolo možné z teoretického hľadiska zahliadnuť chodkyňu M. W.. Z hľadiska toho, že použitie tohto
zrkadla zo strany vodiča je prioritné, tesne pred uvedením jazdnej súpravy do pohybu, keď po rozbehnutí
musí pozornosť upriamiť priamo pred pohybujúce sa vozidlo (priamy pohľad cez čelné sklo) a tiež z
hľadiska toho, že chodkyňa išla pri prechádzaní komunikácie zľava doprava po konvexnej trajektórii a
tým bola možnosť jej zahliadnutia v tomto zrkadle skomplikovaná, prioritou je zameranie sa na priame

možnosti výhľadu a rozhľadu cez zasklenie kabíny.
Znalec v znaleckom posudku rozobral taktiež otázku akustickej audibility (sluchovej vnímateľnosti)
kolíznej udalosti obžalovaným, pričom uviedol, že po vyhodnotení zvukového záznamu konvertovaného
a vygenerovaného grafického priebehu hladín akustického tlaku a frekvenčnej analýzy je z hladín
hluku zrejmá fáza spomaľovania jazdnej súpravy pred priechodom, zrýchľovania jazdnej súpravy pred

priechodom, hluková udalosť rázu nákladového motorového vozidla do chodkyne, hluková udalosť
prejdenia chodkyne kolesom ťahača, fáza pohybu jazdnej súpravy bez zrýchľovania a následné
zrýchľovanie jazdnej súpravy smerom ku priechodu pri nákupnom centre. Poukázal na to, že maximálna
hladinahlukuhlukovejudalostirázuvozidladochodkynejetakmero20dBvyššia,akopriemernáhladina
zvukového záznamu, čo znamená chvíľkové generovanie podstatne vyššej hladiny hluku, ako je pri

štandardnom prejazde jazdnej súpravy obvyklé. Hluková udalosť rázu mala navyše impulzný charakter
a preto bola sluchovým orgánom človeka jasne definovateľná, presne ohraničená a jasne vnímateľná.
Dostatočnú vnímateľnosť tiež potvrdzuje frekvenčná analýza záznamu v čase rázu vozidla do chodkyne,
keď majoritnými sú frekvencie od 100 Hz do 3,15 kHz, čo sú frekvencie ľudskému sluchovému orgánunajviac zreteľné a počuteľné, preto znalec ustálil, že vodič, ak netrpí poklesom prahu počuteľnosti, mal
možnosť túto hlukovú udalosť vyhodnotiť ako neštandardnú, resp. neobvyklú.
Zo záverov znaleckého posudku č. 89/2017 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie súdne lekárstvo, po vykonaní vonkajšej ohliadky tela, vnútornej ohliadky a vykonaní súdnej
pitvyneb.poškodenejznalcikonštatovali,žeuneb.poškodenejM.W.sajednaloosmrťnásilnúpresvoju
všeobecnú podstatu. Bezprostrednou príčinou smrti nebohej bolo zlyhanie riadiacich funkcií centrálneho
nervového systému pri rozsiahlom drvivom poraní hlavy s vytlačením mozgu navonok, mimo dutinu
lebečnú,prisúčasnýchťažkýchdrvivýchporaneniachhrudníka,brucha,orgánovvnichuložených,akoaj

rozsiahlych devastačných poraneniach horných a dolných končatín, pričom tieto zranenia charakteru so
životom nezlučiteľného polytraumatizmu, vznikli jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností v priamej
príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.22 hod., ako u
chodkyne, ktorá bola na priechode pre chodcov v meste Liptovský Mikuláš zrazená, vlečená a prejdená
nákladným motorovým vozidlom značky MAN s návesom, pričom lokalizácia a morfologický charakter
jednotlivých zranení je v dobrom súlade s opísaným trojfázovým priebehom predmetnej dopravnej

nehody. Na základe farebnej dokumentácie z miesta dopravnej nehody, vychádzajúc z morfológie
poranení zistených na tele nebohej, pri analýze nehodového deja a posudzovaní biomechaniky vzniku
jednotlivých zranení, definovali znalci dopravnú nehodu ako trojfázovú, kedy v počiatočnej prvej fáze
nehodového deja chodkyňa prechádzajúca v smere zľava doprava obrátená bočnou plochou tela
s dokrčenou zaťaženou ľavou dolnou končatinou, kedy došlo k nárazu pravej prednej časti kabíny

nákladného motorového vozidla do jej tela, pričom išlo o čelno-bočný typ kolízie nákladného motorového
vozidla s chodcom. V druhej fáze nehodového deja po strate vertikálnej polohovej stability chodkyne
došlo k prudkému nadvihnutiu a následne posunu tela chodkyne po pravej bočnej ploche exteriéru
kabíny nákladného motorového vozidla. Znalci, ako veľmi pravdepodobné uzavreli, že následne
došlo súčasťami odevu o zachytenie o ochranný rám (blatník) rotujúceho pravého predného kolesa

návesu. Následne vlečeniu tela poškodenej po vozovke, kedy jej z rúk vypadla nákupná taška, čo
korešponduje s nálezom krvných stôp na vzdialenejšej vnútornej ploche ochranného rámu blatníka
pravého predného kolesa návesu. Tieto fázy nehodového deja boli veľmi krátke a nasledovali vo veľmi
krátkom neprerušenom časovom slede za sebou. V záverečnej tretej fáze nehodového deja došlo
pôsobením fyzikálnych síl k odtrhnutiu tela poškodenej od ochranného rámu blatníka pravého predného

kolesa návesu nákladného motorového vozidla a k jej odhodeniu na vozovku do priestoru pohybu kolies
pravej časti návesu, ktorými bola aj vzápätí prejdená a práve v tejto fáze u menovanej vznikli najťažšie
drvivé poranenia hlavy, hrudníka a brucha nezlučiteľné so životom, preto k smrti poškodenej došlo až v
záverečnej tretej fáze nehodového deja. Z hľadiska morfologickej charakteristiky jednotlivých poranení
znalci tieto rozdelili do štyroch základných skupín na povrchové poranenia, vykĺbenia a zlomeniny,

devastačné a drvivé poranenia. V čase smrti nebola chodkyňa poškodená M. W. pod vplyvom alkoholu,
liečiv alebo akýchkoľvek iných forenzne významných látok. V priebehu súdnej pitvy bol odobratý z
tela zomrelej biologický materiál, ktorý bol v ďalšom konaní laboratórne skúmaný a vyšetrovaný. Iné
chorobné stavy a zmeny, ktorými by bolo možné spoľahlivo smrť nebohej M. W. vysvetliť iným spôsobom
neboli pri súdnej pitve zistené. Z objektívneho a komplexného forenzne-medicínskeho posúdenia

prípadu možnosti úspešného udržania pri živote chodkyne poškodenej boli aj pri eventualite okamžitého
poskytnutia odbornej lekárskej pomoci prakticky nulové. Súčasťou znaleckého posudku je aj pripojená
fotodokumentácia.
Zo zápisnice o obhliadke nákladného motorového vozidla a návesu prípojného vozidla vyplýva, že táto
bola uskutočnená dňa 24. 8. 2017 od 15.39 hod. do 17.05 hod. za prítomnosti znalca a vodiča. Jej

predmetom bolo nákladné motorové vozidlo (ťahač) zn. MAN TGX 18,440 ev. č. SWD 35380 a prípojné
vozidlo zn. Krone SDP 27 Profi Liner ev. č. SWD 55P8. Pri tejto obhliadke boli zabezpečené biologické
stopy na stredovej spodnej časti palivovej nádrže - stopa č. 1, taktiež na plášti vnútorného kolesa za
palivovou nádržou vpravo z vonkajšej strany - stopa č. 2, 5 a na zadnom lapači nečistôt nachádzajúcich
sa na kolesách zadnej nápravy bola zaistená stopa č. 3 - zbytky tkaniva ružovkastej farby, ktoré sa

nachádzajú ako fŕkance po celej časti a hlavne vľavo - biologická stopa. Z vnútornej časti na lapačoch
a na spodnej časti rámu korby sa taktiež nachádzali zbytky tkaniva.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča, č. ČES: PPZ-KEU-SL-
EXP-2017/2305 vyplýva, že na základe odberu a zaistenia biologických stôp z nákladného motorového

vozidla MAN ev. č. SWD55P8, ktoré viedol obžalovaný, porovnaním s porovnávacím materiálom od
poškodenejneb.M.W.bolazistenázhodakrvnýchstôpaizolovanáDNAzostôpč.1,2,3a5zhodnýchs
DNA profilom porovnávacej vzorky tekutej krvi odobratej od poškodenej neb. M. W.. So stopami č. 6, 7, 8,
ktoré boli odobraté z vozidla Tatra 815, nebolo možné vykonať porovnanie a DNA analýzu krvných stôp.Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný W. C. A. dobrovoľne vydal dňa 24. 8. 2017 o 16.00
hod. na základe výzvy vec dôležitú pre trestné konanie, a to microSD kartu zn. Sandisk z kamery zn.
Prestigio DVR, výr. č. 30232112883, čiernej farby, umiestnenej v kabíne nákladného motorového vozidla

tov. zn. MAN TGX 18, poľského evidenčného čísla SWD 35380 a zároveň bol poučený, že v trestnom
konaní môže byť videozáznam použitý proti nemu.
Na hlavom pojednávaní bol za prítomnosti znalca vykonaný jednak obrazový záznam, ktorý je prílohou
znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a zachytáva jednotlivé videosekvencie spracované
znalcom za účelom bližšieho ozrejmenia priebehu nehodového deja a tiež obrazovo-zvukový záznam

na DVD nosiči zabezpečený z kamery nákladného motorového vozidla obžalovaného zo dňa dopravnej
nehody, na ktorom je zachytený pohyb nákladného motorového vozidla obžalovaného v priebehu dňa
24. 8. 2017 vrátane samotnej dopravnej nehody a tiež obrazovo-zvukový záznam na DVD nosiči
zabezpečený z priemyselnej kamery na benzínovej pumpe Gulf, Oktan, a na ktorom je zachytené
zastavenie vozidla obžalovaného po dopravnej nehode, jeho správanie a obhliadanie jazdnej súpravy.
Podľa zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, dopravná nehoda bola oznámená

svedkom W. T. dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.24 hod., došlo k nej na ul. Garbiarskej v Liptovskom
Mikuláši, na štátnej ceste I/18 v km 550 oproti „Poľovníckej reštaurácii“ na jazdnom pruhu trojpruhovej
miestnej komunikácie v mieste priechodu pre chodcov, za nesťažených poveternostných podmienok a
dobrého stavu vozovky. Pri obhliadke boli zaistené biologické stopy č. 5, 6, 7 a 8.

Zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 24. 8. 2017 o 12.22 hod. v
uvedených miestach, tak, že vodič nákladného motorového vozidla zn. MAN poľského ev. č. SWD 35380
a návesu zn. Krone ev. č. SWD 55P8, sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho nedal
prednosť chodkyni, ktorá prechádzala cez vyznačený priechod pre chodcov z jeho ľavej strany, pričom
prešla z cestného ostrovčeka cez dva jazdné pruhy a následne v treťom bola strednou prednou časťou

vozidla zrazená, v dôsledku čoho spadla na vozovku a vozidlo jej prejdením spôsobilo mnohopočetné
poranenia, ktorým na mieste podľahla. Vodič z miesta odišiel preč bez splnenia si povinností účastníka
dopravnej nehody.

ZpotvrdeniaspoločnostiF.T.U.BOG-DANvyplýva,žeobžalovanýsapovykládketovarumalpodľaplánu

vrátiť prázdny do Poľska a tam sa opäť naložiť a nasledujúceho dňa mal taktiež vykonať naplánovanú
cestu. Spoločnosť Ikea Industry Slovakia, s. r. o, potvrdila, že vykládka vozidla SWD 35380 s vodičom
W. C. A. prebiehala dňa 24. 8. 2017 v čase od 13.40 hod. do 14.15 hod. Vozidlo bolo zaregistrované na
bráne o 12.40 hod., čo je čas príjazdu vozidla pred bránu závodu, tomu zodpovedá aj pripojený záznam
v zošite evidencie vozidiel pod č. 44.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému
z nedbanlivosti spôsobí smrť, pričom kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto prečinu naplní ten, kto
ho spácha závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/
Trestného zákona sa rozumie porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,

postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Objektom tohto trestného činu je ľudské
zdravie a predmetom útoku je živý človek. Z hľadiska subjektívnej stránky postačuje zavinenie z
nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona). Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa
vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Smrťou podľa § 142 ods. 2 Trestného
zákona je biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).

Prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, sa dopustí vodič, ktorý po dopravnej
nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú
pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Účasťou na nehode sa rozumie
akákoľvek účasť, teda aj účasť na dopravnej nehode, ktorú zavinil chodec. Túto účasť má teda aj
vodič, ktorý nehodu nezavinil, stačí, že k nej objektívne prispel. Môže ísť o dopravnú nehodu aj v iných

druhoch dopravy, nielen v cestnej doprave. Tento trestný čin je dokonaný už tým, že vodič dopravného
prostriedku neposkytne po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, potrebnú pomoc osobe, ktorá pri
nehode utrpela ujmu na zdraví, pokiaľ tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Nie
je pritom rozhodujúce, aké dôsledky malo nesplnenie tejto povinnosti pre postihnutého. Páchateľom
tohto trestného činu môže byť len vodič dopravného prostriedku, ktorý mal na nehode účasť (konkrétny

subjekt). Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15).
Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutky
popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustil sa ich obžalovaný W. C. A., ktorý svojím konanímnaplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona (s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona) a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178
Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z ich

spáchania.
Hoci obžalovaný v priebehu celého konania popieral svoju vinu a poukazoval na to, že si nebol
vedomý ani zrážky jeho nákladného motorového vozidla s chodkyňou ani spôsobenej dopravnej nehody,
vykonaným dokazovaním bol však preukázaný opak. Pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavných
pojednávaniach, najmä znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy, súd ustálil skutkový priebeh

a dej dopravnej nehody tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, pričom pri jeho ustálení a uznaní
viny obžalovaného vychádzal z výpovedí svedkov Y. A., W. T., W. V., V.. Q. K., fotodokumentácie
z miesta cestnej dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej nehody a nákladného
motorového vozidla, záznamu dopravnej nehody, kamerového záznamu z nákladného motorového
vozidla obžalovaného, ale najmä znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy. Je zrejmé, že znalec v
rámci svojich záverov ako technickú príčinu nehodového deja stanovil paralelné zložky, a to nesprávnu

techniku jazdy vodiča nákladného motorového vozidla, teda obžalovaného po momente dania prednosti
chodkyniam a následnom zrýchľovaní jazdnej súpravy, následne neskorú reakciu vodiča na kolíznu
situáciu a zároveň nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodkyne M. W..
Zo záverov znaleckého posudku však vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že obžalovaný
pri príjazde jazdnej súpravy mohol jasne opticky definovať polohu chodkyne M. W. stojacej na

medziostrovčeku komunikácie, pri priechode pre chodcov vľavo a neznámej chodkyne stojacej
na chodníku pri priechode pre chodcov vpravo, čo dokazuje aj skutočnosť, že vodič spomaľoval
jazdnú súpravu so zámerom dať chodkyniam prednosť. V tej chvíli bolo preto zo strany vodiča
nákladného motorového vozidla nevyhnutnou povinnosťou vyhodnotiť úmysel stojacej chodkyne M.
W. na medziostrovčeku ako zámer vstúpiť do priestoru priechodu pre chodcov, čo bolo umocnené

samotným rozhodnutím vodiča dať prednosť čakajúcim chodkyniam. Následnú sekvenciu zrýchľovania
mal realizovať vodič až od momentu, kedy mohol spoľahlivo usúdiť, že chodkyne sa nedostanú do
koridoru následného pohybu jazdnej súpravy, resp. chodkyňa svoj zámer priechodu neuskutoční a
zostane stáť na mieste, čo by síce v danej chvíli zrejme vyžadovalo zmenu polohy vodiča na sedadle
ťahača, aby mohol polohu, resp. pohybový stav chodkyne definovať. Dôležitým dôkazom je kamerový

záznam z kamery nachádzajúcej sa v kabíne obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že v čase približovania
sa s nákladným motorovým vozidlom k predmetnému priechodu pre chodcov, kde došlo k dopravnej
nehode mal dostatočný výhľad a mal možnosť vidieť osoby nachádzajúce sa pred priechodom pre
chodcov, a to jednej osoby sprava (chodkyňa s blond vlasmi) a jednej osoby zľava v strede na ostrovčeku
komunikácie (chodkyňa M. W.), z ktorých polohy mal možnosť dostatočne a jednoznačne usúdiť, že

chodkyne majú úmysel prejsť na druhú stranu komunikácie, každá vo svojom smere. Obžalovaný jazdil v
pravom jazdnom pruhu a v čase možnosti vidieť obe chodkyne sa v ľavom jazdnom pruhu nenachádzalo
žiadne motorové vozidlo, obžalovaný dal prednosť len chodkyni prechádzajúcej sprava a nesledoval
už, či aj chodkyňa, ktorá sa nachádzala vľavo prechádza alebo nie, cez priechod pre chodcov alebo aj
mimo, teda nesledoval riadne situáciu v cestnej premávke a aj napriek tomu sa s nákladným motorovým

vozidlom pohol, na čo bezprostredne zrazil pred vozidlom sa nachádzajúcu chodkyňu M. W.. V tomto
smere je dôležitým dôkazom aj výpoveď svedka V.. Q. K., ktorý uviedol, že nákladné motorové vozidlo
stálo v pravom jazdnom pruhu, teda vedľa jeho vozidla a on zastal pred priechodom pre chodcov v
ľavom jazdnom pruhu, pričom predtým videl obidve chodkyne. Jedna chodkyňa prešla skôr sprava
doľava a on čakal, kým prejde aj chodkyňa zľava doprava. V čase, keď sa nákladné motorové vozidlo

pohlo (skôr ako jeho vozidlo) už nemal výhľad na chodkyňu a najprv sa domnieval, že táto stihla prejsť,
avšak touto domnienkou si nebol istý a až neskôr sa dozvedel, že chodkyňa bola nákladným motorovým
vozidlom zrazená. Zo záverov znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a výpoveďou znalca
mal súd preukázané, že primárnu technickú príčinu nehodovej udalosti je potrebné vidieť v nesprávnej
technike jazdy obžalovaného a neskorej reakcii vodiča na situáciu v cestnej premávke. Znalec sám

uviedol, že pokiaľ obžalovaný nechal prejsť chodkyňu sprava, začal sa pohýnať a v rámci správnej
techniky jazdy sa mal pozerať cez čelné sklo a riadne sledovať situáciu v cestnej premávke. Pretože sa
riadne nepresvedčil, že zľava prechádza iná chodkyňa v dôsledku tohto konania obžalovaného došlo
k zrážke poškodenej.
Vyjadrenia znalca, ktoré majú význam vo vzťahu k určeniu miery zavinenia obžalovaného a poškodenej

na skutkovom deji dopravnej nehody nie je možné vnímať oklieštene a účelovo, ale je potrebné ich
hodnotiť v rámci všetkých zistených skutkových okolností a vo vzájomných súvislostiach. Je potrebné si
uvedomiť, že prvoradou povinnosťou obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, pokiaľ pri príjazde
jazdnej súpravy k priechodu mohol jasne opticky definovať polohu chodkyne M. W. stojacu namedziostrovčeku komunikácie pri priechode pre chodcov vľavo, čo dokazuje skutočnosť, že spomaľoval
jazdu so zámerom dať chodkyniam prednosť, potom mal nevyhnutne vyhodnotiť, že jej úmyslom bolo
tiež prejsť cez cestu, nielen úmyslom chodkyne idúcej sprava, ktorú sledoval a dával jej prednosť.

Pokiaľ teda chodkyňa - poškodená definovala svoju polohu na okraji vozovky s úmyslom vstúpiť na
priechod pre chodcov a za týmto účelom jej iné motorové vozidlá stojace súbežne s obžalovaným dávali
prednosť, bol to práve obžalovaný, ktorý mal sledovať pohyb nielen chodkyne idúcej sprava, ale aj
chodkyne idúcej zľava a mal sa presvedčiť o tom, či obe chodkyne bezpečne cez priechod aj prešli.
Pritom z jeho výpovede, ako aj výpovede svedkov W. S. a T. S. vyplynulo, že svoju pozornosť venoval

len chodkyni prechádzajúcej sprava. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka V.. Q. K., ktorý
vypovedal, že blondína prešla celým priechodom pre chodcov a po tom, čo prešla, sa kamión začal
pomaly pohýnať. Až v dôsledku takejto nepozornosti obžalovaného, keď sa chodkyňa M. W. nachádzala
už za polovicou priechodu a až potom sa nesprávnou technikou chôdze dostala do zakrytého výhľadu
obžalovaného a zároveň sa nachádzala pred pravou prednou časťou jeho motorového vozidla, začal
sa pohýnať s jazdnou súpravou a mohol ju zahliadnuť len 2 sekundy pred momentom primárneho

kontaktu, vznikla následne kolízna situácia, ku ktorej v tejto časti nehodového deja nesprávnym použitím
priechodu pre chodcov prispela aj samotná poškodená, vznikol aj obžalovaným zavinený následok.
Napriek preukázanému zavineniu zo strany poškodenej však súd toto zavinenie vyhodnotil len ako
paralelnú príčinu kolíznej situácie, nie primárnu príčinu dopravnej nehody, ktorá sa nachádzala na strane
obžalovaného.

Obžalovaný porušil svojím konaním ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého bol obžalovaný ako vodič povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči
cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré
používajú bielu palicu, a starým osobám a dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza

cezpriechodprechodcov,pritomhonesmieohroziť,avšaksituáciuvcestnejpremávkeplnenesledovala
chodkyni M. W., ktorá už medzitým vstúpila na vozovku zľava nedal prednosť, čím ju ohrozil. Obžalovaný
ako zodpovedný subjekt počas vedenia motorového vozidla nejazdil spôsobom, ktorý ustanovuje zákon
o cestnej premávke, preto ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi, lebo v danom okamihu
spôsobil bezprostredné ohrozenie druhého účastníka cestnej premávky.

Je potrebné si taktiež uvedomiť, že obžalovaný viedol rozmerovo veľké a ťažké nákladné motorové
vozidlo o celkovej hmotnosti 15-20 ton. Práve pri takýchto typoch vozidiel musí platiť zvýšená opatrnosť
vodičapriichvedení,pretožetakétovozidlásvojimirozmermiiváhoupredstavujúpodstatneväčšieriziko
a ohrozenie okolia ako osobné motorové vozidlá a spravidla v dôsledku ich zásahu dochádza k vzniku

nenapraviteľného následku (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/207/2006) tak, ako tomu
bolo aj v tomto prípade. V rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy vyšších stupňov ustálili porušenie
dôležitej povinnosti pri premávke na cestách ako najmä také porušenie povinností vodiča motorového
vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a váhu motorových vozidiel môže mať za následok vážnu
dopravnú nehodu (s následkami na ľudskom živote a zdraví) a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti takýto

následok skutočne často máva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 2 Tz 85/71 zo dňa 14. 9.
1971, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/27/2009 zo dňa 28. 4. 2009).

Vo vzťahu k námietke poškodeného, že kamerový záznam mal byť zmanipulovaný súd uvádza, že
takáto okolnosť sa vykonaným dokazovaním nepreukázala, jednak je nepravdepodobné, aby orgány

činné v trestnom konaní, ktorým obžalovaný záznam na karte vydal, uvedomujúc si, že ide o významný
dôkazný prostriedok, ho akýmkoľvek spôsobom upravovali a manipulovali v prospech obžalovaného
a neprospech poškodenej, a tiež sa k tejto otázke na hlavnom pojednávaní vyjadril znalec, ktorý síce
možnosť manipulácie posúdiť nevedel, avšak poukázal na to, že na videozázname je prítomná audio
aj vizuálna stopa, ktoré sú synchronizované a nevie si predstaviť, že by ho niekto takýmto spôsobom

dokázal upraviť. Súd nemá najmenšie pochybnosti o úplnosti a správnosti záverov znaleckého
dokazovania, pretože znalec sa vysporiadal so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi okolnosťami
dôležitými pre priebeh nehodového deja a podal podrobný znalecký posudok. V jeho záveroch nevznikli
žiadne pochybnosti zásadného charakteru, najmä o príčinách vzniku dôvodov dopravnej nehody, ktoré
by mohli viesť k akémukoľvek spochybneniu viny obžalovaného za žalovaný skutok. Závery znaleckého

posudku sú jasné, úplné, presvedčivé, súd nemá dôvod im neveriť a o ich odbornej fundovanosti a
objektívnosti súd nepochybuje. Z týchto dôvodov nie je absolútne dôvodné pochybovať o tom, že by
znalecký posudok nebol vypracovaný výlučne na základe najlepších odborných znalostí a skúseností
znalca.Následky dopravnej nehody v podobe smrti poškodenej neb. M. W., zranenia, ktoré v dôsledku
dopravnej nehody utrpela a mieru poškodenia jej zdravia mal súd preukázanú úmrtným listom,
štatistickým oznámením o úmrtí a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne

lekárstvo,zktorýchjenepochybné,ževpríčinnejsúvislostiskonanímobžalovanéhoporušenímdôležitej
povinnosti bol spôsobený fatálny následok na živote poškodenej. Obžalovaný uvedený následok na
zdraví poškodenej zavinil vo vedomej nedbanlivosti, lebo vedel, že porušením pravidiel v cestnej
premávke môže inému účastníkovi cestnej premávky spôsobiť ujmu na zdraví alebo živote, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konaním ku takémuto následku nedôjde.

Vo vzťahu k prečinu neposkytnutia pomoci súd neuveril obrane obžalovaného, ktorá spočívala v
argumentácii, že nemal vedomosť o zrážke s chodkyňou, preto jej nemohol ani poskytnúť pomoc a
chýbal u neho úmysel spáchať tento trestný čin. Z kamerového záznamu z kamióna obžalovaného je
zrejmé,ževčasezrážkychodkyneobžalovanýmuselvkabínevozidlapočuťzreteľnýzvukpripomínajúci
silný náraz. Za situácie, keď práve v tom čase obžalovaný prechádzal miestom priechodu pre chodcov,
musel nadobudnúť minimálne vážne podozrenie, že zrazil osobu. Z vykonaného obrazovo-zvukového

záznamu je zrejmý výrazný zvuk, ktorý vznikol pri kontakte motorového vozidla s telom poškodenej. Tejto
fáze nehodového deja sa z akustického hľadiska venoval aj znalec vo svojom posudku, ktorý disponuje
dostatočnými odbornými znalosťami a vybavením (ako prevádzkovateľ akreditovaného laboratória na
hodnoteniehlukuaodbornespôsobiláosoba)nato,abymoholvyhodnotiť,žehlukováudalosťbolajasne
definovateľná, presne ohraničená a dostatočne vnímateľná. Uvedenú skutočnosť súd vyhodnocoval v

nadväznosti na obsah vykonaných obrazovo-zvukových záznamov z priemyselných kamier, z ktorých je
zrejmé,žeobžalovanýsipozeralprednúabočnúčasťkamióna,vktorýchčastiachajneskôrbolizaistené
stopy svedčiace pre zrážku chodkyne a obhliadal celú súpravu svojho nákladného motorového vozidla
(náves aj ťahač), čo vylučuje jeho verziu o padnutí kovovej tyče zavesenej na vozidle. Skutočnosti, že
obžalovaný nadobudol takéto minimálne silné podozrenie zrážky nasvedčuje fakt, že krátko po zrážke

chodkyne zastavil na najbližšej odstavnej ploche.
Obžalovaný teda v čase zrážky v kabíne vozidla nielen musel počuť zvuk nasvedčujúci pre silný náraz,
(o čom podporne svedčí aj vyjadrenie znalca v rámci znaleckého posudku k zvukovej prijateľnosti tejto
skutočnosti), ale zjavne registroval aj kontakt chodkyne s prednou a ďalšími časťami vozidla, pričom
chodkyňa sa po zrážke podľa výpovedí svedkov vykotúľala spod návesu. Obžalovaný je dlhoročným

vodičom kamióna a musel si byť dobre vedomý, že v prípade zrážky chodca s veľkým a ťažkým
vozidlom, ako je kamión s naloženým návesom uvedené môže viesť k vážnej ujme na zdraví chodca,
až k jeho smrti, a teda vzhľadom na silný náraz, ktorý bol zreteľne počuteľný v kabíne vozidla, ku
ktoréhopočuteľnostisavyjadrilajznalecanáslednýkontakttelachodkynesviacerýmičasťamikamióna.
Obžalovaný nielenže nezastavil na mieste dopravnej nehody, ale ani následne po odstavení vozidla

na blízkej odstavnej ploche sa nevrátil na miesto dopravnej nehody a neurobil žiadne oznámenie
policajnému orgánu, ďalej pokračoval v jazde, pričom až neskôr bol vypátraný a zadržaný policajným
orgánom. Pokiaľ obžalovaný svoju obhajobu postavil na tom, že išlo o kovový zvuk a v dôsledku
toho, teda nadobudol presvedčenie, že z vozidla spadla tyč zo skrinky, je potrebné poukázať na to,
že po oboznámení sa s kamerovým záznamom, tento zvuk neznie ako kovový, ale ako tupý náraz

a dokonca je zreteľné aj zakolísanie vozidla, čo je málo pravdepodobné, že pri spadnutí 1 m dlhej
kovovej tyče na posun materiálu na korbe vozidla, by došlo k jeho zakolísaniu. Ak obžalovaný uvádza,
že šiel ďalej obzerať, či neodpadla nejaká iná časť (šróby a pod.) je potom otázne, či vozidlo, z ktorého
sa môžu kedykoľvek uvoľniť nejaké časti, je vôbec spôsobilé na bezpečnú premávku po cestných
komunikáciách. Hoci vyjadrenia svedkov - policajtov, ktorí prišli do kontaktu s obžalovaným v rôznych

fázach dňa po dopravnej nehode, sa ohľadne popisu správania obžalovaného rôznili, keď jedni ho
popisovali ako nervózneho alebo iní jeho správanie hodnotili ako normálne, nie je možné jeho vedomosť
o tom, že bol účastný na dopravnej nehode vyvodzovať len z vonkajších prejavov jeho správania. Už
z výpovede samotného obžalovaného je zrejmé, že si uvedomoval nezvyčajnú zvukovú udalosť, ktorú
pochopiteľne na svoju obranu vysvetľoval inak. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že zvuková

udalosť nemala takýto charakter, bola dostatočným spôsobom pre obžalovaného vnímateľná, naviac
bola doplnená o pocitový prvok spočívajúci v zakolísaní kabíny motorového vozidla (na čo poukázal
aj znalec). Hoci obžalovaný tvrdil, že zastavenie s motorovým vozidlom by bolo bezprostredným
ohrozením cestnej premávky, je toto tvrdenie v rozpore s konaním iných účastníkov dopravnej nehody
(svedkovia A. a T.), ktorí po spozorovaní tela na vozovke sa zachovali správne, zastavili vozidlá v

odbočovacom pruhu a ihneď privolali pomoc. Z vykonaného dokazovania preto vyplýva jediný záver a
to, že obžalovaný z miesta dopravnej nehody, na ktorej mal účasť, napriek vedomosti o nej, ušiel bez
toho, aby sa presvedčil, v akom stave sa poškodená osoba nachádzala. Z týchto dôvodov súd dospel k
záveru o zavinení obžalovaného minimálne v nepriamom úmysle, keď vedel, že svojím konaním môžespôsobiť porušenie svojej povinnosti (takým porušením je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c, zákona o
cestnej premávke porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom nesplnením si povinností
účastníka dopravnej nehody v nadväznosti na povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa § 66 ods. 2

písm. b, c, d, citovaného zákona, a to konkrétne poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej
osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, urobiť potrebné opatrenia na
záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, zotrvať na mieste dopravnej nehody
až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní
pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody) pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Zároveň

bolo preukázané, že obžalovaný mohol pomoc poskytnúť alebo sa aspoň vrátiť na miesto nehody bez
nebezpečenstva pre seba alebo iného.
Súd dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní považoval za preukázanú príčinnú súvislosť medzi
porušením povinností obžalovaným upravených zákonom o cestnej premávke a následkom na živote
poškodenej. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov, súd uznal
obžalovaného vinným zo spáchania oboch skutkov právne kvalifikovaných ako prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (§ 138 písm. h/) Trestného zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa
§ 178 Trestného zákona.
Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch prečinov, súd sa zaoberal aj otázkou použitia
princípu „ultima ratio“, avšak vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného a nenapraviteľný následok
na živote poškodenej jeho použitie podľa názoru súdu absolútne neprichádzalo do úvahy. Naplnenie

materiálnehokorektívupodľa§10ods.2Trestnéhozákonapriobochžalovanýchprečinochzpohľadu,či
je ich závažnosť nepatrná, mal súd za preukázané so zreteľom na spôsob vykonania činov, ich následky,
okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia páchateľa.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného pracovným posudkom od jeho zamestnávateľa zistil
pozitívne hodnotenie jeho osoby, je považovaný za spoľahlivého a zodpovedného zamestnanca. Z

lustrácie v registri priestupkov Ministerstva vnútra SR nevyplýva žiaden záznam. Z evidenčnej karty
vodiča vyplýva, že pred spáchaním skutku bol v roku 2016 postihnutý za dva priestupky súvisiace
s prekročením rýchlosti a porušením všeobecných povinností účastníka cestnej premávky uložením
blokových pokút. Vodičský preukaz mu bol zadržaný v súvislosti s touto dopravnou nehodou dňa
24. 8. 2017, kedy bol aj obmedzený na osobnej slobode. V odpise registra trestov nemá žiaden

záznam. Proti obžalovanému sa na území Slovenskej republiky nevedie a neviedlo žiadne iné trestné
konanie. Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že adaptácia obžalovaného na podmienky
výkonu väzby prebehla bezproblémovo. Povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku si plní. K ostatným
obvineným sa správa slušne, správanie k príslušníkom zboru je na požadovanej úrovni. Voľný čas
trávi počúvaním ústavného rozhlasu čítaním kníh z ústavnej knižnice a zúčastňuje sa na ponúkaných

záujmových činnostiach. Pracovne zaradený nebol, ani disciplinárne odmenený, ani potrestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to, že pred spáchaním skutkov viedol
riadny život, a jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h/ Trestného zákona, že svojím konaním spáchal
viactrestnýchčinov.Zaprečinusmrteniapodľa§149ods.2Trestnéhozákonamožnouložiťtrestodňatia

slobody na dva roky až päť rokov, za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona možno
uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. V súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal trest
úhrnný podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný,
ktorý je prečin usmrtenia a pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba (dva
až päť rokov) nemení.

Obžalovaný svojím konaním zavinil smrť osoby a z hľadiska následku jeho protiprávneho konania ide
o mimoriadne závažný, neodvrátiteľný a nenapraviteľný následok, ktorého účinky nemôže zmierniť
ani nedbanlivostné konanie páchateľa. Obžalovaný svojou nepozornosťou definitívne ukončil životpoškodenej a vážne zasiahol do života jej rodinných príslušníkov. Práve v tejto súvislosti má mimoriadny
význam spravodlivého trestu z hľadiska jeho prijatia poškodenými ako prejavu dostatočného a
primeraného zadosťučinenia a satisfakcie za spôsobenú škodu a bolesť. Trest odňatia slobody výmere

2 roky a 6 mesiacov dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho
individuálnej i generálnej prevencie a možno dôvodne očakávať, že takýto trest bude akceptovaný
spoločnosťou ako trest primerane vystihujúci aj morálne odsúdenie páchateľa. Je potrebné poukázať aj
na to, že obžalovaný sa po výkone nepodmienečného trestu vráti domov k svojej rodine, čo u poškodenej
už nikdy nebude možné. Trest súd ukladal bližšie pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pretože

nepovažuje obžalovaného za kriminálne závadnú osobu a ani za zlého človeka, keďže doposiaľ viedol
riadny a usporiadaný život slušného človeka.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
pretože na takéto rozhodnutie boli splnené všetky podmienky, teda, že obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol

uložený za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pretože
trestnej činnosti sa dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom následkom konania
obžalovaného bolo usmrtenie jednej osoby. S poukazom na spôsobený následok a závažné porušenie

pravidiel cestnej premávky s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý sa doposiaľ závažným
spôsobom nedostal do rozporu s pravidlami cestnej premávky (v evidenčnej karte vodiča má dva
záznamy o priestupkoch na území Slovenskej republiky) súd vyhodnotil ako primeraný trest zákazu
činnosti vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby, t. j. na 4 roky.

V súvislosti s konaním obžalovaného právne kvalifikovaného ako prečin usmrtenia nepochybne vznikol
pozostalým poškodeným nárok na náhradu škody v podobe peňažnej náhrady spočívajúcej v nákladoch
vynaložených na pohreb a pomník nebohej M. W.. Pri otázke náhrady škody, ktorá bola poškodeným
V. W. v tomto trestnom konaní uplatnená, súd na hlavnom pojednávaní postupoval podľa § 256 ods. 3
Trestného poriadku tak, že ho ako poškodeného nepripustil do konania s nárokom na náhradu škody.

Týmto však neboli dotknuté jeho procesné práva ako poškodenej strany a hoci dokazovaním bolo
preukázané, že konaním obžalovaného mu škoda spôsobená bola, stalo sa tak pri výkone pracovnej
činnosti a plnení pracovných úloh obžalovaným pre svojho zamestnávateľa spoločnosť F. T. U. BOG-
DAN, pre ktorého predmetnú jazdu na nákladnom motorovom vozidle v čase skutku vykonával, preto
je škodu potrebné uplatňovať a vymáhať podľa pracovnoprávnych predpisov. Z týchto dôvodov súd o

náhrade škody už nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.