Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202305
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116202305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu T. N., , bytom F. XXX/XX, T.,
občan SR, právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom, so sídlom Za Šestnástkou 17, 052
01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným 1. X.. K. H., bytom Z. XX, T., občan SR, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859
109, 2. Slovenská republika v správe - Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková č. 36, 817 15
Bratislava IČO: 17 335 345, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 20C/37/2016-81 zo dňa 10.02.2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Žalovaní v 1.a 2.rade m a j úvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % .

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiam. Žalobca tvrdí, že zmluva svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom z dôvodu, že žalovaný v 2. rade porušil ustanovenia o
poskytovaní náhradných pozemkoch, keď bezodplatne previedol na žalovaného v 1. rade označené
nehnuteľností.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojej procesnej obrane tvrdil, že reštitúcia bola vedená podľa zákona č.
503/2003 Z.z., kedy sa nepoužije § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 2. rade namietala naliehavý
právny záujem na podanej žalobe a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade.

Obsahnapadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“) rozsudkom zo dňa 10.02. 2017 rozhodol tak, že „I. Žalobu
zamieta. II. Priznáva žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. III. Priznáva žalovanej v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané zo Zmluvy č. XXXXX/XXXX-PRZ -R
60363/15.00 uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným v 1. rade 24.06.2015 že
ide o zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorým do vlastníctva žalovaného
v 1. rade boli prevedené nehnuteľnosti v k.ú. D. N. obec T., zapísané na LV XXX, parcela KN E XXX/X, ostatná plocha, o výmere 2862m2, v podiele 2/10 na LV XXX, parcela KN E 236, orná pôda, o
výmere 2023 m2, v podiele 2/10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zistil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom parcely reg. E 212/2 ostatné plochy o výmere 2862 m2 v pomere 2/50.

5. Prijal právny záver, že predmetnú zmluvu uzatvoril so žalovaným v 1. rade Slovenský pozemkový
fond, (ďalej len „SPF“), ktorého na poskytnutie reštitučnej náhrady splnomocňuje zákon v ustanovení
§ 6 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z.. Žalovaný však v podanej žalobe označil žalovaného v 2. rade ako
Slovenskú republiku, ktorú zastupuje SPF. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci

konania všetci, ktorí ju uzavreli. Ak tomu tak nie súd musí súd žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej
legitimácie (viď napr. 5 Cdo 211/2013 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo
122/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp. zn. 1 Cdo 11/2003). Keďže žalobca v
konaní žaluje iba jedného účastníka zmluvy a to žalovaného v 1. rade, pričom SPF nie stranou v tomto
konaní,súdzamietolžalobu. Tiežkonštatoval,žežalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremenoohľadne
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým,

že zistenie skutočného podielového spoluvlastníka je dôležité, žalobca potrebuje zistiť či žalovaný v 1.
rade má naozaj práva podielového spoluvlastníka, keďže ich tento uplatňuje pri hospodárení s vecou
a taktiež už i uplatnil svoje predkupné právo. Vyslovením neplatnosti zmluvy sa žalobcove postavenie
ako spoluvlastníka nezmení, keďže Slovenská republika by sa stala spoluvlastníkom nehnuteľnosti a
táto by si mohla uplatniť predkupné právo rovnako ako žalovaný v 1. rade. Okrem toho žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy ohľadne parcely registra
KN „E“ č. 236 - orná pôda o výmere 2023 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. D. N. v podiele 2/10, keďže
podanou žalobou sa domáhal určenia neplatnosti prevodu nehnuteľnosti aj v tejto časti.

6. Poukázal na ustanovenia § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do

30.6.2016 (ďalej len ako „O.s.p.“), § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, a preto
súd priznal každému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude

po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Obsah odvolania a obsah vyjadrení k odvolaniu

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s posúdením, že napadnutú zmluvu

uzatvoril SPF. Zo zmluvy jasne vyplýva, že účastníkom zmluvy bola Slovenská republika ako vlastník
nehnuteľností,pričomtietonehnuteľnostiSPFlenspravoval.Účastníkomzmluvyoprevodevlastníckeho
práva môže byť len vlastník a v žiadnom prípade správca (zástupca). Žalobca má taktiež naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti napadnutého právneho úkonu, pretože, pokiaľ by sa stala
vlastníkom opätovne Slovenská republika v správe SPF, tak táto by nemohla uplatňovať práva z

predkupného práva, SPF môže konať len v rámci zákona podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a z ustanovenia
§ 34 zákona č. 330/1991 Zb. žiadne takéto oprávnenia nevyplývajú. Zákon pripúšťa len za prísnych
pozemkov nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy, v tomto prípade však tieto podmienky splnené neboli
a taktiež o takúto pôdu nejde. Žalobca by tak mal reálne možnosť vykúpiť podiel vo väčšej miere.
Pohľad na existenciu naliehavého právneho záujmu by mať byť chápaný širšie, nakoľko niet inej osoby

ako podielového spoluvlastníka, ktorý by mohol mať na takomto určení záujem. Účastníci napadnutého
právneho úkonu uzatvorili zmluvu odporujúcu dobrým mravom, a teda niet inej osoby, ktorá by sa mohla
na súd s takýmto návrhom obrátiť. Je záujmom verejnosti a nie len žalobcu, aby sa preskúmal spôsob
hospodárenia s vlastníctvom Slovenskej republiky.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktorénezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/ 2016 Z. Z Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Predmetom prieskumu je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh na začatie

konania vo veci určenia neplatnosti zmluvy uzavretej
medzi žalovaným v 1. rade a Slovenským pozemkovým fondom. Odvolateľ namieta nesprávnosť
záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2 rade, keďže ho označil žalobca nesprávne a
súd prijal záver, že neoznačil všetkých účastníkov právneho úkonu, ktorého neplatnosť sa napadá.

12. „Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide
(je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“. ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).

13. Žalovaný v 1. rade je označený žalobcom ako Slovenská republika - v správe SPF. Slovenský
pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nie je zriadená na
podnikanie a ktorá svoju činnosť vykonáva podľa zákona č. 330/1991 Zb. a osobitných predpisov vo
verejnom záujme a z tejto činnosti vznikajú práva a záväzky (§ 34 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 330/1991

Zb. Na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi (zákon č. 229/1991 Zb., 503/2003 Z.z. atď.) a zákonom č. 330/1991 Zb. prevádza
bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať
pôvodnépozemky,uzatvárazmluvyovýmenepozemkovsvlastníkmi,napozemkochktorýchjezriadená
záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb;

povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté (§ 34 ods. 4 písm. a/ zákona
č. 330/1991 Zb.).

14. Kompetencia Slovenského pozemkového fondu na bezodplatný prevod náhradných pozemkov
oprávneným osobám, prípadne poskytnutie finančnej náhrady za pozemky v prípade, ak nie je možné

podľa Reštitučného zákona oprávneným osobám vydať pôvodné pozemky, je zakotvená v zákona č.
330/1991 Zb. v ust. § 34 ods. 2 a § 34 ods. 4 písm. a) zákona. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 2Sžo/417/2009 z 02.02.2010, v ktorom rozhodnutí sa vyjadruje k otázke
kompetencie Slovenského pozemkového fondu rozhodovať o bezodplatných prevodoch vlastníctva

oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. a o náhradách za pozemky v peniazoch podľa § 11
ods. 8 citovaného zákona, v ktorom konštatuje:
„V súvislosti s pasívnou legitimáciou Slovenského pozemkového fondu NS SR poukazuje na uznesenie
NS SR sp. zn. 8Sžo/296/2008 z 10.8.2009. Podľa citovaného rozhodnutia Slovenský pozemkový fond
je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nie je zriadená na podnikanie a ktorá

svoju činnosť vykonáva podľa zákona č. 330/1991 Zb. a osobitných predpisov vo verejnom záujme
a z tejto činnosti vznikajú práva a záväzky (§ 34 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., Na účely
spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými
predpismi (zákon č. 229/1991 Zb., 503/2003 Z. z. atď.) a zákonom č. 330/1991 Zb. prevádza bezplatne
do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné

pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená
záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb;
povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté (§ 34 ods. 4 písm. a/ zákona
č. 330/1991 Zb.).15. Je zrejmé, že účastníkom zmluvy neplatnosť ktorej sa žalobou napadá je SPF a nie Slovenska
republika. Je možné však uviesť, že vlastníkom pozemkov v čase uzatvárania zmluvy bola Slovenská

republika a vychádzajúc z tvrdení žalobcu táto okolnosť viedla žalobcu k označeniu žalovaného v 1.
rade tak ako ho označil.

16. Ak preto ide o súdne konania o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak je zrejmé, že sa

predmet takéhoto konania sa týka všetkých účastníkov zmluvy. Rozhodnutie súdu sa
vzťahuje na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania o takomto
návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, v opačnom
prípade musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2002).

17. Žalobca mal vedomosť kto je účastníkom zmluvy ktorej neplatnosti sa domáha.

18. Ak by aj súd odvolací pripustil, že napriek jasnému a zrozumiteľnému označeniu strany zmluvy
teda SPF mal žalobca pochybnosti vzhľadom k tomu, vlastníkom prevádzaných pozemkov bola SR a
teda aby nedošlo k prílišnému formalizmu, posúdil odvolací súd zásadnú otázku majúcu význam pre

posúdenie správnosti daného napadnutého rozhodnutia a to je otázka naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bol i záver súdu prvej inštancie o neexistencii
naliehavého právneho záujmu.

19. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon,

ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie
je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide
vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla

znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. K otázke naliehavého právneho záujmu
odvolateľ poukazuje na to, že pokiaľ by sa stala vlastníkom opätovne Slovenská republika v správe SPF,
tak táto by nemohla uplatňovať práva z predkupného práva, pretože SPF môže konať len v rámci zákona
podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a z ustanovenia § 34 zákona č. 330/1991 Zb. žiadne takéto oprávnenia

nevyplývajú.

20. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na
žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého
je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom

určovacej a aj negatórnej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu
určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej
vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť žaloby teda predpokladá existenciu stavu
neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

21. Poukazuje odvolateľ na to, že ak by sa právny úkon stal neplatným a vlastníkom by sa stala SR v
správe SPF, tak by mal žalobca reálne možnosť vykúpiť podiel vo väčšej výmere.

22. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej
skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa

požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi : odporcom je popieraná existencia

(neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah
medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejtoneistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. (Porovnaj uznesenie NS sp. zn. 2 Cdo 252/2009
zo dňa 28. septembra 2009).

23. Podľa § 6 ods. 5 citovaného zákona Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za
ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou
poľnohospodárskehopôdnehofondualebospoločnejnehnuteľnosti,aleboichposkytnesprávcalesného
majetku vo vlastníctve štátu(ďalej len „správca“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho
fondu. Ak ide o bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva oprávnenej osoby,

ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku
ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský
pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.

24. Zo zistenia obsiahnutého v rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca dostatočným

spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Aj odvolací
súd zastáva názor, že nebol zistený naliehavý právny záujem na požadovanom určení vychádzajúc z
tvrdení žalobcu. Vyslovením neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o bezodplatnom prevode sa nemení
jeho postavenie podielového spoluvlastníka a bez takéhoto určenia nie je neisté.

25. Dôvody pre aké chce zabrániť žalobca novému nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu namiesto
SR aby bol podielovým spoluvlastníkom nie je možné označiť za dôvody preukazujúce jeho naliehavý
právny záujem. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy podielový spoluvlastník, teda žalobca
nemohol ovplyvniť zasahovanie druhého spoluvlastníka do jednej zo základných zložiek vlastníctva
(spoluvlastníctva) a to s vecou (podielom) nakladať. Postup však bol v súlade so zákonom č. 503/ 2003

Z, z. Náhradný pozemok bol vydávaný zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 C.s.p.).

27. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, plne úspešní boli žalovaní, ktorým vznikol zásadne
nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods.
1 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona

číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).