Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6Csp/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205215
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1716205215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej

veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava,
zastúpený Bobák, Bollová a spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02
Bratislava proti žalovanej: P. R., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, O., štátny občan SR, o zaplatenie 670,63
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 649,40 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.01.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 93,66 %, o ktorom nároku bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 670,63 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za
hovorné a vzniknutú škodu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel Zmluvu č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej
umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Žalobou sa žalobca domáhal nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredanýmobilnýtelefónSamsungGalaxyAcevovýške21,23eur.Uvedenáškodapredstavujerozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou,

t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón a
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov sa
zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutá v dodatku,

pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda. Pri výpočte spôsobenej
škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutých služieb vo výške 649,40 eur. Žalobca preto pokusom o pokonávku zo dňa 20.01.2015oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón, vyzval ju
na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca si sumu za poistenie faktúr v podanom návrhu neuplatňuje.
Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si

uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11,
bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku, t.j. od 30.01.2015. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému pozostáva z neuhradených
služiebvovýške649,40euraznárokunazaplateniesumyvovýške21,23eur,ktorúsižalobca uplatňuje
vo výške škody, ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla.

3. Žalovaná sa k žalobe a prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 19.07.2017 nevyjadrila.

4. Súd v konaní postupoval podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie nie
je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd oznámil miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 12.02.2018,
čím je splnená lehota v zmysle § 219 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd
rozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,oznámimiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením.

5. Po vyvolaní veci sa súd oboznámil so žalobou žalobcu podanou na súd dňa 18.8.2016 a listinami
založenými súdu ku konaniu, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 6.6.2012, Dodatkom
k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.1.2013, Pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015,
faktúrami, Všeobecnými obchodnými podmienkami a dospel k názoru, že žaloba žalobcu je podaná

čiastočne dôvodne.

6. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že bola uzavretá dňa 06.06.2012 medzi
spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., a účastníkom P. R.. Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb súd zistil, že bol uzavretý dňa 10.01.2013 medzi spoločnosťou Orange Slovensko, a. s. a

žalovanou. Žalovaný riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb. Žalobca preto pokusom o
pokonávku zo dňa 20.01.2015 oznámil žalovanej dlžnú sumu a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej
lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

7. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák. č.

610/2003 Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje užívateľovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. (§ 43 ods. 2 zák. č.

610/2003Z.z.)Účastníkjepodľa§42ods.4písm.a)ab)zák.č.610/2003Z.z.povinnýpoužívaťverejnú
službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.
môže podnik odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do

45 dní po dni splatnosti.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu platne uzavreli zmluvné
vzťahy na základe zmlúv o pripojení podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
s dodatkami, a to písomnou formou, ktorých súčasťami boli Všeobecné zmluvné podmienky. Žalobca si

splnil svoje povinnosti podľa zmluvy o pripojení a poskytol žalovanej dojednaný druh telekomunikačnej
služby. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť
cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti nesplnila, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť. Z vyššie
uvedených právnych a skutkových dôvodov súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 649,40 eur
vrátane úrokov z omeškania za služby jej poskytnuté žalobcom.

9. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10. Žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 21,23 eur súd zamietol, a to z nasledujúcich
dôvodov: žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu,
že: a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre
jeho neprijateľnosť, b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná
podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na

zaplatenietýchtozmluvnýchpokút,c)jedanáviazanosťostatnýchsúdovvyhlásenímzmluvnejpokutyza
neprijateľnú,pristúpilkzmenesvojejprocesnejaktivitytak,žeužnepožadujezaplateniezmluvnejpokuty,
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu a telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou. V predmetnom konaní je tento rozdiel
21,23 eur, ktorý žalobca považuje za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia

a ich akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal
mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie za ceny zvýhodnené oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Žalovaný si bol v zmysle v Dodatku vedomý, že mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie

sú mu predávané za cenu uvedenú v Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po
dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla
škoda. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24

mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté

kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.
V danej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého
predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v
zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti. Čo sa týka samotného vzniku škody, podľa § 442 ods.1

OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (F. XX/XXXX, s. 151). Skutočnou škodou sa
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( F. XX/
XXXX, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí (F. XX/XXXX, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel
medzi trhovou cenou mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou. Podľa

názoru súdu však za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva
mobilné telefóny / telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu / telekomunikačného zariadenia je výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K

protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože za mobilný telefón a telekomunikačné
zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným závermi je spojené zároveň aj nesplnenie
3. predpokladu pre vznik škody - príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd
vyhodnotil pomer úspechu žalobcu v predmetnej veci na 93,66 %. (úspech žalobcu 96,83 %, úspech
žalovanej 3,17 %).

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)