Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208583
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114208583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: C.

V., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XXX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou
so sídlom M. R. Štefánika 5, 010 01 Žilina, proti žalovaným v rade X/: B. V., G.. XX.XX.XXXX, E. K. L. A. -
K. Č.. X, XXX XX L. A., právne zastúpený: HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., zastúpená
konateľom JUDr. Oľgou Hadbábnou, so sídlom P. O. Hviezdoslava 690/6, Žilina, v rade 2/. M. O., G..
XX.XX.XXXX, E. K. P. XXXX/XX, XXX XX O. K., právne zastúpený: JUDr. Róbert Mendel, advokát so
sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o určenie, že Kúpna zmluva uzavretá medzi Ž. Z. P. X/ B. V., G.. XX.XX.XXXX, K. L. A. - K.

Č.. X Q. O. Q. Ž. Z. P. X/ M. O.C., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXXX/XX, O. K. Q. C. J. V. X.X.XXXX Z. Č.,
C. B. O. O. O. X/X-T. G. Z. C. Ú. O., Q. E. O. C.-N. O..Č.. XXX - U.Á. O. Z. Z. X.XXX M. J. Okresným
Ú. Ž., C. U., N. G. L. Č.. XX, O. C. K. Z. Z. O. O. K. Správou katastra Žilina pod sp.zn. V 3982/13 zo
dňa 27.6.2013, je neplatná, sa zamieta.

II. Súd u r č u j e, že podielovým spoluvlastníkom 1/2-ice nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom
Žilina, katastrálny odbor, evidovanej na L. Č.. XX, C. územie Podhorie ako pozemok C.-N. O..Č.. XXX -

U. O. Z. Z. X.XXX M. je pod por č. 2 Ž. Z. P. X/ B. V., G.. XX.XX.XXXX, K. L. A. - K. Č.. X.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 11.3.2014 domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 2/
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, ktorej
predmetom bol okrem iných nehnuteľností aj predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 24 ako pozemok
KN-E parc.č. 659 - orná pôda o výmere 4.629 m2 pre katastrálne územie Podhorie. Zároveň žiadal, aby
súd určil, že podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2 je žalovaný v rade 1/.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
v podiele 1/2-ica. Žalovaný v rade 2/ sa stal vlastníkom podielu 1/2 predmetnej nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2013, ktorú uzatvoril žalovaný v rade 1/ ako predávajúci so žalovaným v rade
2/ ako kupujúcim. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú príbuzní. Žalobca svoju žalobu oprel o skutočnosť, že
žalovaný v rade 1/ ho nevyrozumel o zmýšľanom uzatvorení kúpnej zmluvy a nevyzval ho na vyjadrenie,
či má záujem ako spoluvlastník nehnuteľnosti o podiel 1/2 -ica patriaci žalovanému v rade 1/. Pre

prípad, že by žalovaný v rade 1/ ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie, mal by záujem s
ním uzatvoriť zmluvu. Z uvedeného je podľa žalobu zrejmé, že žalobca v zmysle § 140 Občianskeho
zákonníka bolo porušené jeho predkúpne právo ako podielového spoluvlastníka, a tak je predmetná
kúpnazmluvavzmysle§40aObčianskehozákonníkavspojenís§41Občianskehozákonníkaneplatná.3. K doručenému žalobnému návrhu sa písomne vyjadril na výzvu súdu žalovaný v rade 1/ v podaní
doručenom súdu dňa 6.5.2014 (č.l. 11), ktorý uviedol, že neponúkol predmetnú nehnuteľnosť na predaj

žalobcovi, čím opomenul jeho zákonné predkupné právo. Okrem toho uviedol, že sám sa domáha
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní vedenom na OS Žilina pod sp.zn. 4C/84/2014. Zároveň vo
veci podal trestné oznámenie. Žalovaný súhlasil s tým, aby súd žalobe vyhovel a netrval na verejnom
prejednaní veci. Dňa 16.1.2018 žalovaný v rade 1/ doručil vo veci ďalšie vyjadrenie (č.l. 29), v ktorom
zotrval na predošlých tvrdeniach a tiež poukázal na rozhodnutie vo veci sp.zn. 4C/84/2014 zo dňa

15.3.2017, v ktorom OS ZA zamietol žalobu žalovaného v rade 1/ v procesnom postavení žalobcu, a
tak je predmetná kúpna zmluva stále platná.

4. Žalovaný v rade 2/ sa na výzvu súdu, ktorá bola doručená do vlastných rúk dňa 28.4.2014 nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 23.4.2018, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti

žalobcu, jeho právneho zástupcu a právnych zástupcov žalovaných v rade 1/ a 2/. Neprítomnosť
žalovaných v rade 1/ a 2/ na pojednávaní ospravedlnili ich právni zástupcovia. Žalobca prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom uviedol, že čo sa týka
podania žaloby o určenie neplatnosti, táto bola podaná 11.03. 2014 za účinnosti starého O.s.p. Z
ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý je v platnosti od 30.06. 2016 vyplýva, že sa bude

posudzovať táto žaloba podľa Civilného sporového poriadku, a teda bude to jedna zo žalôb, podľa
ustanovenia § 137 C.s.p. písmeno c) o určení práva s tým, že pokiaľ je teda naliehavý právny záujem
na podanie takejto žaloby. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodnil tým, že táto žaloba je
špeciálnym druhom žaloby na odstránenie sporných protiprávnych stavov, teda taký druh žaloby, ktorá
dokáže reparovať protiprávny stav a dokáže navodiť pôvodný stav, čo sa týka vlastníkov. Som toho

názoru, že je možné podať takúto žalobu a že naliehavý právny záujem je v tom, že v podstate teraz
je postavenie žalobcu vlastne neisté a priaznivý rozsudok môže privodiť taký stav, že rozsudok bude
vlastne listinou, ktorú kataster nehnuteľnosti môže zapísať ako záznam pôvodného vlastníctva a pokiaľ
požadujú aj určenie vlastníctva tak môžu zapísať rovno tohto pôvodného vlastníka, ktorým je Jaroslav
Danko. Právny zástupca žalobcu navrhol ako dôkaz v konaní vypočuť žalobcu.

6. Žalovaný v rade 1/ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k žalobe vyjadril tak, že so žalobou
v plnom rozsahu súhlasil. Konštatoval, že nechcel previesť pozemok, resp. spoluvlastnícky podiel k
pozemku, ktorý je predmetom súdneho konania. Bol v tom, že kúpnu zmluvu podpisoval bez toho, aby
tam bol tento pozemok. Vyplýva to zo skutočností, že tento pozemok nikdy nechcel predať, a preto ani

nikdy neurobil žiadny úkon, ktorý by smeroval k tomu, aby oslovil spoluvlastníka, teda žalobcu, že či
si chce teda jeho spoluvlastnícky podiel kúpiť alebo nie. Ide o pozemok, ktorý bol dedičstvom po jeho
otcovi,jetopozemok,ktorýsanachádzarelatívnevblízkejvzdialenostiodobce,kdesadápredpokladať,
že v relatívne krátkom čase dôjde k zmene hranice intravilánu obce a z tohto dôvodu mal záujem na
tom, aby to boli jeho priami príbuzní, ktorí by sa stali vlastníkmi jeho spoluvlastníckeho podielu. Zároveň

opätovne poukázal na to, že sa v konaní na tomto súde sa dožadoval určenia absolútnej neplatnosti
celej kúpnej zmluvy, avšak súd vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.

7. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ sa k žalobe vyjadril tak, že pokiaľ žalobca a žalovaný v rade
1/ tvrdia, že nebol daný súhlas žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v časti, ktorá sa týka sporného

pozemku,ktorýbolvpodielovomspoluvlastníctvežalobcuažalovanéhovrade1/,taksamozrejme nemá
výhrady k podanej žalobe, nakoľko takáto kúpna zmluva je v tejto časti relatívne neplatná. Čo sa týka
predchádzajúceho vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného v rade 1/, pokiaľ tvrdí, že neexistovala
dohoda medzi žalovanými v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ o tom, že predmetom, resp. obsahom kúpnej
zmluvy bude aj parcela č. 659 o výmere 4629 m2 - orná pôda na LV č. 24 k.ú. Podhorie tak, túto

skutočnosť poprel, nakoľko samotná kúpna zmluva bola výsledkom dohody žalovaného 1/ a 2/ a pokiaľ
sa v zmluve nachádza, tak sa tak asi zmluvné strany asi dohodli. Pokiaľ však ide o samotnú žalobu, ak
nebol daný súhlas zo strany žalobcu, čo nevie potvrdiť ani vyvrátiť, ale v žiadnom prípade to nevieme
preukázať, tak podanú žalobu nerozporuje a nemá voči nej žiadne výhrady.

8. Na preukázanie tvrdení strán sporu súd nariadil výsluch účastníkov konania, konkrétne žalobcu, tak
ako žiadala právna zástupkyňa žalobcu. Z obsahu výpovede žalobcu mal súd zistené, že o predaji
spoluvlastníckeho podielu žalovaným v rade 1/, t.j. jeho bratom, sa dozvedel náhodou pri debate na
družstve.Kokolnostiampredajauvedenejnehnuteľnostiuviedol,žeonvedelotom,žežalovanývrade1/chcel predať nehnuteľnosť v Lietavskej Závadke. Žalobca tvrdil, že žalovaný v rade 2/ žalovaného v rade
1/podviedol,keďdokúpnejzmluvyspísalajinénehnuteľnosti.Naotázkuprávnehozástupcužalovaného
v rade 2/ však uviedol, že nebol pri podpise kúpnej zmluvy a pri dohode o jej predmete. Tvrdenie žalobcu

otom,žežalovanýtakútozmluvupodpísalpodvplyvomalkoholu,sktorýmmádlhodobýproblém,taksúd
nemá za preukázané. Z výsluchu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca má záujem o kúpu polovice
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 24 pre katastrálne územie Podhorie, v prípade, že žalovaný ju bude
opätovne predávať. Nemá však záujem na tom, aby bol v spoluvlastníckom vzťahu s cudzou osobou.
Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že predmetnú nehnuteľnosť zdedil spolu so žalovaným v rade 1/ po ich

otcovi. Žalobca uviedol, že predmetné pozemky sú zatiaľ ešte v extraviláne obce, no iba 200-300 m
od posledného domu postaveného v obci a je predpoklad, že uvedená lokalita bude časom zastavaná.
Sám má vnúčatá, pre ktoré by v prípade záujmu poskytol pozemok na stavbu.

9. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia oboznámil strany sporu s tým, že v konaní žalobca
žiada určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ako aj určenie vlastníckeho práva, pričom na určení neplatnosti

kúpnej zmluvy nie je daný v zmysle § 137 písm. d) naliehavý právny záujem, keď otázku relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy vyrieši súd ako prejudiciálnu v rámci žaloby o určenie vlastníckeho práva v
zmysle § 137 písm. c) CSP.

10.Podľaust.§40azákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlenOZ“)akideodôvodneplatnosti

právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje

tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

11.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

13. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom

rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

14. Podľa ust. § 140 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

15. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“) práva k nehnuteľnostiam uvedené v
§ 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom
licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené

notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy
majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku
vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných
listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

16. Podľa ust. § 34 ods. 2 KZ ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, [10ea) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 568/2007 Z. z.] okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym

úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. [10eb)
§ 228 Civilného sporového poriadku]17. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Pri posúdení žaloby súd vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal v konaní dvoch výrokov rozsudku,
a to jedným žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 1.6.2013 medzi žalovanými v rade 1/

a 2/ je neplatná v časti predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 24 pre katastrálne územie Podhorie a
druhým výrokom sa domáhal určenia, že podielovým spoluvlastníkom je žalovaný v rade 1/. Naliehavý
právnyzáujemdeklarovalžalobcatým,žepostaveniežalobcujevsúčasnostineistéapriaznivýrozsudok
môže privodiť taký stav, že rozsudok bude vlastne listinou, ktorú kataster nehnuteľnosti môže zapísať
ako záznam pôvodného vlastníctva a pokiaľ žiada určiť aj vlastníctvo, tak môže zapísať rovno tohto
pôvodného vlastníka, ktorým je Jaroslav Danko. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu

uviedla, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu v súvislosti s určením neplatnosti kúpnej, je toho
názoru, že v súlade s rozsudkami NS SR 2Cdo/28//2009 a 7Cdo/46/2013 žalobca preukázal naliehavý
právny záujem a z výsluchu žalobcu vyplynulo, že naozaj bol pri jednaní žalovaného v rade 1/ úplne
opomenutý a vylúčený z toho, na čo mal zákonné právo, teda právo odkúpiť si v prvom rade prioritne on
podiel z rodinného majetku. Pretože žalobca a žalovaný v rade 1/ sú vlastne bratia, ktorí pozemok zdedili

ako otcovizeň. Žalobca vo svojej výpovedi deklaroval aj to, že sa z týchto pozemkov, ktoré sa nachádzajú
v blízkosti intravilánu obce Podhorie môžu stať v budúcnosti lukratívne pozemky na zástavbu a môžu
zrásť na význame aj na cene. Z tohto dôvodu a aj z dôvodu, že žalovaný v rade 1/ v podstate túto zmluvu
uzatvoril pod vplyvom alkoholu, čo vyplynulo aj z dokazovania v tom v spore 4C/84/2014, považoval
žalobca žalobu za dôvodnú a žiadal, aby sú vyhlásil zmluvu za neplatnú. Predmetnú zmluvu za neplatnú

a žiadame aby určil vlastníctvo Jaroslava Danku k polovicu predmetného pozemku.

19. Súd uvedené skutočnosti posúdil tak, že žaloba o určenie (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy v
časti, v ktorej previedol žalovaný v rade 1/ na žalovaného v rade 2/ nehnuteľnosti - pozemky parcela KN-
E č. 659 - orná pôda o výmere 4.629 m2 je žalobou zmysle § 137 písm. d) CSP, t.j. žalobca sa domáhal

určenia právnej skutočnosti, nie ako uvádza určenia, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm.
c) CSP. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami
v zmysle § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon (v danom prípade zmluva, ako viacstranný
právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj
zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu

o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti.

20. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP (podľa ktorého
bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobcu v časti o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy) súd vychádza z osobitnej časti dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie

obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne
modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia
žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné

predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.

21. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP (podľa
ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobkyne) súd vychádza z osobitnej
časti dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet

druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia
je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej
skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad

Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.

22. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovaciežaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že
to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť
dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6).
Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis,
resp.právnanormavosvojejdikcii,priznávaoprávnenejosobedomáhaťsanasúdeurčeniatejtoprávnej

skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého
vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby

určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže
nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu.“. Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať cit. ust. §
40a OZ, na ktoré sa odvoláva v žalobe právna zástupkyňa žalobkyne. Relatívnej neplatnosti sa podľa

cit. ust. § 40a OZ treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba
adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí
relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej

neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia cit. ust. § 40a OZ nie je
možné vyvodzovať. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vplýva
možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru
môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže
uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia cit. ust. § 40a OZ („pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti právneho úkonu nedovolá“, pričom pojem dovolať sa toto ustanovenie používa vo vzťahu k
účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu). Rovnako nemožno procesnú
prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa cit. ust.
§ 40a OZ vyvodiť z cit. ust. § 34 ods. 2 KZ, keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup
okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu,

ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v
katastri nehnuteľnosti. [pozn. je treba poukázať na to, že súčasné znenie ust. § 34 ods. 2 KZ nadobudlo
účinnosť dňa 01.05.2010, pričom novelou KZ vykonanou zákonom č. 103/2010 Z. z. bol do znenia tohto
ustanovenia doplnený odkaz pod 10eb) § 44a a 159a Občianskeho súdneho poriadku; ust. § 159a
O.s.p. účinného do 30.06.2016: „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti,

o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností
bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.“, pričom ust. § 228 ods. 2 CSP, ktoré nahradilo ust. §
159a O.s.p. znie: „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení

neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola
zapísaná poznámka o súdnom konaní.“; teda aj z porovnania znenia ust. § 159a O.s.p. a ust. § 228
ods. 2 CSP je zrejmé, že vôľou zákonodarcu už s len určitými výnimkami nebolo zásadne umožniť
žaloby o neplatnosť právnych úkonov hoci sa týkajúcich práv k nehnuteľnostiam. Vychádzajúc z vyššie

uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy v napadnutej časti medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, a preto
súd žalobu v tejto časti zamietol.

23. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v prípade, ak by súd žalobe vyhovel v časti o určenie neplatnosti

časti kúpnej zmluvy, t.j. určil by, že kúpna zmluva je v napadnutej časti neplatná, by žalobca nedosiahol
takú zmenu svojho právneho postavenia, ktorú chcel týmto rozhodnutím dosiahnuť. Vyhovením tejto
žalobe by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo a naďalej by zostalo neisté. Judikatúra
zastáva názor, podľa ktorého ak má právna otázka (v tomto prípade platnosť právneho úkonu), oktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej
právnej otázke - k existencii práva alebo právneho vzťahu (v danom prípade vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti), nie je daný naliehavý právny záujem na určenie tejto predbežnej otázky (neplatnosti

právnehoúkonu),akjemožnépriamožalovaťnaurčenieexistenciealeboneexistenciesamotnéhopráva
alebo právneho vzťahu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo
rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci

žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. Tento právny záver zaujal NS
SR napr. v rozhodnutí sp. zn.1Cdo/56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva.

24. S ohľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že sa žalobca v konaní domáhal zároveň aj určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 24 pre katastrálne územie Podhorie, pričom
súd túto časť žaloby vyhodnotil ako určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, sa súd zaoberal meritom veci. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na

určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej
strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.
Žalobca sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v

rade 1/ ako spoluvlastníka, čo odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v katastrálnom území Podhorie zapísanej na LV č. 24 v podiele 1/2-ica. Spoluvlastníkom druhej
polovice nehnuteľnosti je žalovaný v rade 2/, pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy bol podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti žalovaný v rade 1/. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má k tejto
nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník zákonné predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho

zákonníka. Naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníckeho práva je preto daný v zmysle
argumentáciev bode20.odôvodneniaasohľadomnacitovanérozhodnutieNSSRsp.zn.1Cdo/56/2003.

25. Z vyjadrení strán sporu a rovnako aj z vykonaného dokazovania na pojednávaní mal súd
za preukázané, že žalovaný v rade 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.2013 previedol (okrem iných

nehnuteľností) predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v rade 2/ bez ponuky predkupného práva
žalobcovi. V zmysle prvej vety § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Súd mal v konaní preukázané,
že žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ nie sú príbuzní, a je zrejmé, že žalovaný v rade 1/
nepreviedol predmetnú nehnuteľnosť na blízku osobu v zmysle § 116 a 117 OZ, a tak mal spoluvlastník

tejto nehnuteľnosti, t.j. žalobca, predkupné právo. Samotný žalovaný v rade 1/ potvrdil vo svojom
písomnom vyjadrení a vo vyjadrení jeho právnej zástupkyne na pojednávaní, že žalobcov neponúkol
jeho spoluvlastnícky podiel na predaj, pričom túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný v rade 2/,
nakoľko nebol oboznámený s tým, či bolo predkupné právo uplatnené. Súd pri určení vlastníckeho práva
ako predbežnú otázku musí posúdiť platnosť, či neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo podľa

tvrdenia žalobcu porušené jeho zákonné predkupné právo a následne rozhodnúť o určení vlastníckeho
práva. V danom prípade súd vyhodnotil, že právny úkon sa týka veci, ktorú možno oddeliť. Predmetom
napadnutej kúpnej zmluvy je viacero nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v rade 1/, ktoré previedol
na žalovaného v rade 2/. Zákon nevylučuje, aby boli do jednej listiny pojaté viaceré právne úkony. Ak
je jeden z nich postihnutý neplatnosťou, musí sa súd zaoberať tým, či ho možno oddeliť od ostatného

obsahu právneho úkonu (§ 41 OZ), pričom treba dbať na to, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov
s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého sledovala osoba konajúca právny úkon. Z uvedeného je
zrejmé, že v prípade napadnutej kúpnej zmluvy je možné konštatovať jej neplatnosť v časti, kde je
predmetom prevodu vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 24 pre katastrálne územie
Podhorie. Súd mal z uvedeného za preukázané, že došlo k porušeniu zákonného predkupného práva

žalobcu, a tak sa žalobca správne dovolal relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy v zmysle § 40a
v spojení § 41 Občianskeho zákonníka, ktorou bola (okrem iných) sporná nehnuteľnosť prevedená na
žalovaného v rade 2/. Súd po vykonanom dokazovaní si ako predbežnú otázku ustálil, že kúpna zmluva
uzatvorená dňa 1.6.2013 medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ je v časti, kde je predmetomprevodu podiel 1/2-ica nehnuteľnosti v katastrálnom území Podhorie, a to pozemku KN-E parc.č. 659
- orná pôda vo výmere 4.629 m2 zapísanej Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, evidovanej na
LV č. 24, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený bývalou Správou katastra Žilina pod sp.zn.

V 3982/13 zo dňa 27.6.2013, je neplatná, a tak v zmysle § 40a, § 140 OZ rozhodol, že podielovým
spoluvlastníkom 1/2-ice nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, evidovanej
na LV č. 24, katastrálne územie Podhorie ako pozemok KN-E parc.č. 659 - orná pôda vo výmere 4.629
m2 je pod por č. 2 žalovaný v rade 1/.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu

trov konania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v časti žalobu zamietol a v časti žalobe vyhovel, a
tak v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.