Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205521
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114205521.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. V., nar.
XX.XX.XXXX,X.XXXX/XX,XXXXXB.B.,štátnyobčanSR,navymoženiepohľadávkyvovýške724,15,-

Eur s príslušenstvom, vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 2921/14, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1Er/799/2014-37 zo dňa 25. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1Er/799/2014-37 zo dňa 25. septembra 2017, z r u
š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Na odôvodnenie uviedol, že
dňa 02.02.2014 bolo začaté exekučné konanie, a to spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, sp. zn. SR 04655/13 zo dňa 02.08.2013. Dňa 22.03.2016 bolo súdnym exekútorom súdu prvej
inštancie doručené podanie oprávneného označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
21.06.2016 (správne má byť „21.01.2016“). Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016 a s prihliadnutím na rozhodovaciu prax
ústavného súdu prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote
do 22.01.2016 priamo súdu a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý
doplnenie postúpil súdu. Právnym dôsledkom doručenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie na

sídlo exekútora je nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v lehote stanovenej zákonom a uvedené
je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý namietal, súd ho nesprávne poučil o nemožnosti podať proti uzneseniu odvolanie,
nakoľko súd konštatoval nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že k doplneniu

reálne došlo a následne súd v uznesení poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Oprávnený však zastáva názor, že nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku ani podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože tieto dôvody
zastavenia exekúcie sa vzťahujú iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a ak medzi
oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený však zastáva
názor, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy

nemá spotrebiteľský charakter, pretože povinný v zmluve uviedol svoje obchodné meno, identifikačné
číslo a miesto podnikania. Oprávnený má za to, že povinnosť stanovenú ustanovením § 39 ods. 4Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, a preto
zastáva názor, že súd dospel k nesprávnemu záveru. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/14/2017-69 zo dňa 23.02.2017, konkrétne na bod 24 odôvodnenia.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť

odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 02.02.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na

vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 07.03.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04655/13 zo dňa 02.08.2013. Tento bol vydaný na základe zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 28.06.2011. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluvné strany v ten istý deň ako bola uzatvorená
zmluva o úvere uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Zmluvné strany zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah
- zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa 28.06.2011. Dňa 17.03.2014 poveril súd prvej
inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 22.03.2016 súdny exekútor osobne podal súdu
prvej inštancie postúpenie oznámenia oprávneného k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie

v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku splnil povinnosť predpokladanú zákonom, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v

stanovenej lehote, t.j. do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony. Túto skutočnosť preukazuje pečiatka súdneho exekútora zo dňa 21.01.2016
na podaní oprávneného na č.l. 15 z opaku. Keďže Exekučný poriadok výslovne neupravuje, či je
potrebné doplnený návrh na vykonanie exekúcie doručiť v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015

Z.z. súdu alebo súdnemu exekútorovi, odvolací súd má za to, že táto lehota je zachovaná, aj keď bolo
doplnenie návrhu doručené súdnemu exekútorovi.

9. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

10. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení poukázal na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016, ktorý v danom prípade rozhodoval
o sťažnosti, ktorú odmietol a ktorý v predmetnom uznesení vyslovil názor, že doplnenie návrhu navykonanie exekúcie malo byť doručené v stanovenej lehote priamo exekučnému súdu. S takýmto
názorom nie je možné sa stotožniť a zároveň ním súd nie je ani viazaný. Ustanovenie § 193 CSP totiž
okrem iných taxatívne vymedzuje, ktorými rozhodnutiami ústavného súdu sú všeobecné súdy viazané,

pričom rozhodnutie o sťažnosti, ktorá pritom bola odmietnutá, medzi takéto rozhodnutia nepatrí.

11. Na základe vyššie uvedeného je možné dospieť k názoru, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní
k dispozícii všetky relevantné listiny, z ktorých mohol zistiť, či nárok zo zmenky, ktorého vymáhanie je
predmetom exekúcie mohol vzniknúť v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či bolo rozhodcovským

súdom prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Okresný súd preto nesprávne rozhodol
o zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný poriadok
nepripúšťa odvolanie.

12. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna norma (IV. ÚS 77/02).

15. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej
republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže
by takýmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie boli odňaté účastníkovi jeho práva
na prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS
85/06 zo dňa 22.11.2006).

16. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, následne nesprávne aplikoval
ustanovenie § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho musel odvolací súd napadnuté
uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného

poriadku a preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).