Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203685
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817203685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
H. C., nar. XX.X.XXXX a D. C., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka - D. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. XXX; otec - H. C., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, právne zastúpený advokátom

Mgr. Miroslavom Golianom, so sídlom Y., Y. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe
odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/30/2017 - 43 zo dňa 23. novembra
2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o výživnom na maloletú H., nar. XX.X.XXXX, tak, že
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H., nar. XX.X.XXXX, v období od 1.7.2017 do
31.8.2017 sumou 130 eur mesačne a od 1.9.2017 sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o výživnom na maloletého D., nar. XX.X.XXXX.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o zameškanom výživnom tak, že zameškané zvýšené
výživné za obdobie od 1.7.2017 do 30.11.2017 na maloletú H., nar. XX.X.XXXX, v sume 210 eur p o v
o ľ u j e otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume 17,50 eur mesačne a zameškané

zvýšené výživné za obdobie od 1.7.2017 do 30.11.2017 na maloletého D., nar. XX.X.XXXX, v sume 150
eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume 12,50 eur mesačne
s tým, že prvé splátky sú splatné právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/332/2011-57 zo dňa 11. októbra
2011 v časti o výživnom.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok tamojšieho súdu č. k. 3P/332/2011-57 zo dňa
11.októbra2011včastiovýživnomtak,žeuložilotcovipovinnosťmesačneprispievaťnavýživumaloletej
H. v období od 1.7.2017 do 1.9.2017 sumou 130 eur a od 1.9.2017 do budúcna sumou 150 eur a na
maloletého D. od 1.7.2017 do budúcna sumou 130 eur. Vychádzal z porovnania pomerov v rozhodnom

(aktuálnom) období a v čase predošlého rozhodovania o výživnom. Konštatoval, že od poslednej úpravy
výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí „v priamej súvislosti“ s ich
pribúdajúcim vekom a nástupom na vyšší stupeň vzdelávania. Osobitne vyhodnotil nástup maloletejH., ktorá je od 1.9.2017 už študentkou 1. ročníka strednej školy, čo sa prejavilo nielen vo zvýšených
nákladoch na štúdium, ale aj na osobné potreby.
2. Okresný súd poukázal na to, že otec odmietol uviesť výšku svojich mesačných príjmov a odkázoval

na daňové priznanie za rok 2016. V jeho zmysle by príjem otca zodpovedal sume cca 332 eur mesačne,
čo bolo podľa názoru okresného súdu „v príkrom rozpore“ s jeho mesačnými výdavkami. Preto dospel
k presvedčeniu, že skutočný príjem otca je ten, o ktorom sa vyjadroval pred kolíznym opatrovníkom; t.j.
že pracuje 11 hodín denne, v desaťdňových turnusoch, 20 až 21 dní v mesiaci, za 8 eur na hodinu, čo
zodpovedá mesačnej mzde vo výške cca 1.700 - 1.800 eur. Okresný súd dodal, že len z takéhoto príjmu,

by si mohol otec dovoliť platiť každý mesiac nájomné 200 eur za byt, ktorý takmer vôbec nevyužíva.
3. Nadväzne rozhodol o zvýšení výživného v období, počas ktorého maloleté deti navštevovali druhý
stupeň základnej školy, na sumu 130 eur na každé z detí a na maloletú H. od 1.9.2017, kedy nastúpila
na strednú školu, na sumu 150 eur. Takto zvýšené výživné zohľadňuje narastajúce výdavky spojené s
odôvodnenými potrebami maloletých detí a zároveň zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ktorý
má preukázateľné príjmy, aby mohol zvýšené výživné „bezproblémovo platiť“. Okresný súd doplnil, že

samotný otec si musí byť vedomý opodstatnenosti návrhu, keďže na výživu ďalšieho svojho dieťaťa
(maloletého N., ktorý má len 14 mesiacov) prispieva sumou 150 eur mesačne.
4. Vzhľadom na určenie výživného na maloleté deti od 1.7.2017 otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom
výživnom za obdobie od uvedeného dátumu do 30.11.2017 na maloletú H. vo výške 210 eur a na
maloletého D. vo výške 150 eur, ktoré nedoplatky okresný súd uložil otcovi zaplatiť v lehote do 10 dní

od právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

5.Protitomutorozsudkuvčastiosplatnostizameškanéhovýživnéhopodalvzákonomstanovenejlehote
odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude povolené uhradiť dlh zročného výživného

v splátkach vo výške 20 eur mesačne. Poukazoval na to, že pracuje ako živnostník v stavebníctve a aby
moholuživiťtiežsvojunovúrodinu(„nielenuhrádzaťvýživné“),musízaprácoudochádzaťajniekoľkosto
kilometrov. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené krátko pred začiatkom zimy, v ktorom
období (november až február) nastáva útlm stavebných prác a on (otec) je bez príjmu. Rozhodnutie
okresného súdu tak v napadnutej časti nezohľadňuje jeho možnosti uhradiť zročné výživné „v žalovanej

výške a v určenom čase“.
6. Otec doplnil, že nebolo preukázané, či disponuje úsporami alebo hodnotnejším nepotrebným
majetkom, ktoré by mu umožnili zročné výživné jednorazovo uhradiť. Napokon ani samotný príjem otca
„nebol riadne preukázaný“, resp. len vo výške 300 eur mesačne.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca odporučil, aby v prípade zmeny napadnutého výroku
bolo otcovi povolené splácať zameškané výživné vo výške minimálne 20 eur mesačne na každé z detí.
Matka nesúhlasila so splátkami zameškaného výživného, lebo už v minulosti bolo zameškané výživné
takýmto spôsobom uhrádzané a otec nesplatil všetky splátky.

8. V následnej reakcii otec zotrval na odvolaní, vrátane jeho dôvodov. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie
matky, že si v minulosti svoju povinnosť uhradiť zročné výživné riadne nesplnil. Matka v tomto smere
neprodukovala žiadne dôkazy. Otec tvrdil, že splácanie zročného výživného podľa návrhu kolízneho
opatrovníka (20 eur na každé z detí), spolu s platbami bežného výživného by bolo ohrozujúce nielen pre
existenciu jeho samotného, ale aj pre plnenie si vyživovacej povinnosti k jeho najmladšiemu dieťaťu.

9. Kolízny opatrovník ani matka sa už k dotknutému podaniu otca nevyjadrili.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP), z ktorého titulu prieskumu podliehalo rozhodnutie okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch
a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a s §

2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku o výživnom
na maloletého D. a (čiastočne) zmenil podľa § 388 CSP vo výroku o výživnom na maloletú H. a vo
výroku o zameškanom zvýšenom výživnom tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

11. Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd zodpovedajúco stavu veci konštatoval najvýraznejšiu

zmenupomerov,ktoránastalaoprotipredchádzajúcemurozhodovaniuovýživnom,nastranemaloletých
detí. Narastajúci vek maloletých, obdobie dospievania, nástup na vyšší stupeň vzdelávania (u maloletej
H. neskôr na strednú školu), či väčší rozsah aktivít zásadným spôsob ovplyvňujú (zvyšujú) náklady nazabezpečenieodôvodnenýchpotriebmaloletých.Uvedenúskutočnosťnespochybňovalaniotec;naopak
(aj v rámci odvolania) ju v plnej miere rešpektoval.
12. Okresný súd zároveň primerane posúdil možnosti a schopnosti otca. Hoci pri vyhodnotení príjmu

otca je nutné zohľadniť všeobecne známu skutočnosť, že v zimných mesiacoch je práce v stavebníctve
menej (osobitne v segmente, v ktorom je činný otec - súčinnosť pri výkopových prácach), a preto pri
spriemerovaní príjmu nie je možné vychádzať výlučne z obdobia, kedy sú práce vykonávané, je jeho
príjem dostatočný na pokrytie platieb zvýšeného (bežného) výživného. Okresný súd náležite poukázal
na to, že otcom tvrdené výdavky nekorešpondujú s príjmom, ktorý by mal byť odvodzovaný iba z výšky

základu dane. V tejto spojitosti krajský súd dopĺňa, že otec ani len netvrdil, že by si vo výdavkoch,
ktoré znižujú základ dane, neuplatňoval žiadnu z výdavkových položiek, ktoré sú významné z hľadiska
vyživovacej povinnosti. Nadväzne je namieste konštatovať, že vykonané zvýšenie výživného o sumu 30
eur mesačne v čase navštevovania druhého stupňa základnej školy a neskôr vo vzťahu k maloletej H.
zvýšenie o ďalších 20 eur z dôvodu jej nástupu od 1.9.2017 do 1. ročníka strednej školy je plne dôvodné.

13. Napriek uvedenému konštatovaniu musel krajský súd vykonať čiastočnú (veľmi minimálnu) zmenu
výroku o výživnom vo vzťahu k maloletej H.. Pri vymedzení časových úsekov (aj pri priebežných
zmenách výživného) nemôže byť jeden a ten istý deň zároveň súčasťou dvoch období. Okresný súd deň
1.9.2017 zahrnul tak do obdobia, kedy otcovi uložil povinnosť platiť 130 eur mesačne (jeho posledný
deň), ako aj do obdobia, kedy otcovi uložil povinnosť platiť 150 eur mesačne (jeho prvý deň). Keďže

od 1.9.2017 už je maloletá H. študentkou 1. ročníka strednej školy, ktorá okolnosť podmienila (ďalšie)
zvýšenie výživného, predchádzajúce obdobie - s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 130 eur mesačne
- bolo nutné ukončiť dňa 31.8.2017. Vo svojej podstate tak ide len o spresnenie výroku okresného súdu,
ktoré však z formálno-procesného hľadiska muselo byť vykonané zmeňujúcim výrokom.

14. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu o nutnosti bezprostredného vyrovnania
(v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku) nedoplatku na zvýšenom výživnom. V konaní neboli
preukázané a v podstate ani konkrétne skutkovo tvrdené také okolnosti, ktoré by si vyžadovali
takúto okamžitú splatnosť. Aktuálne (zvýšené bežné) výživné 130 eur a 150 eur mesačne dostatočne
uspokojuje priebežné potreby maloletých a postupné splácanie nedoplatku zvýšeného výživného

neohrozí ich sociálny, či iný status.
15. Odvolací súd - ako už je uvedené i v bode 12. odôvodnenia tohto rozsudku - zohľadnil aj „sezónny
charakter“ živnostenskej činnosti otca. Rovnako prihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
maloletému N., pričom niet relevantnejšieho dôvodu na jej (hoci len prechodné a čiastočné) ohrozenie,
či obmedzenie z dôvodu okamžitého vyrovnania nedoplatku iných (v súdenej veci prejednávaných)

vyživovacích povinností. Na druhej strane otec minimálne od rozhodnutia okresného súdu vedel o
povinnostidoplatiťzameškanévýživné,atedamalmožnosťpostupnesivytváraťurčitúfinančnúrezervu.
Zároveň aktuálne už niekoľko týždňov je možné vykonávať i stavebné činnosti vo vonkajšom prostredí;
t.j. otec už dosahuje svoj obvyklý príjem. Nadväzne je primerané, aby otec nedoplatok na zvýšenom
výživnom vyrovnal v období (najneskôr) jedného roku, čomu zodpovedajú splátky vo výške 17,50 eur

(na maloletú H.), resp. 12,50 eur (na maloletého D.) mesačne, ktoré je otec povinný platiť spoločne s
bežným výživným.

16. Splatnosť prvých splátok (vo vzťahu ku každému z maloletých detí) sa odvíja od právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu. To znamená, že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v

mesiaci, je otec povinný zaplatiť prvé splátky zameškaného zvýšeného výživného už v daný kalendárny
mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia od 16. dňa v mesiaci vyššie, prvé
splátky budú splatné až v nasledujúcom mesiaci. V prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa
stane splatným (v danom okamihu aktuálny) zostatok dlhu na zvýšenom výživnom. Predmetná hrozba
straty výhody splátok reaguje aj na obavu matky o dodržanie splátok zo strany otca.

17. Samostatným výrokom krajský súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa v časti o výživnom mení
(„predchádzajúci“) rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/332/2011-57 zo dňa 11. októbra 2011.

18. Vzhľadom na zmenu (hoci len čiastočnú) rozsudku okresného súdu, krajský súd v zmysle § 396 ods.

2 CSP rozhodoval o trovách celého (tak prvoinštančného ako i odvolacieho) konania. S poukazom na §
52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.