Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/643/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214218151.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F., X. XXXX/
XX, o zaplatenie 2.556,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 16C/13/2014-45 zo dňa 9.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o zaplatenie 2.556,60 Eur s 9,5%
ročným úrokom z omeškania od 5.10.2011 zamietol; výrokom II. žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 54 ods. 2, § 103, § 111 Občianskeho zákonníka, s
poukazom na § 323, § 407 ods. 2, 3 a § 409 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, že

spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania okrem
iného bolo poskytovanie úverov a pôžičiek. Táto spoločnosť dňa 22.11.2010 a žalovaná dňa 25.10.2010
podpísali listinu označenú ako „Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“ č. 5006641, v ktorej
dohodli podmienky poskytnutia pôžičky. K zmluve sú pripojené všeobecné obchodné podmienky,
pričom sa odvoláva aj na Podmienky, ktoré majú tvoriť prílohu zmluvy a jej neoddeliteľnú súčasť. Súd
skonštatoval, že existencia, ani obsah Podmienok, na ktoré odkazujú všeobecné podmienky nebol

dokázaný, žalobca ich nepredložil, ani nenavrhol žiaden dôkaz na dokázanie ich obsahu a súd toto
neunesenie dôkazného bremena posúdil tak, že ich existencia, ani obsah dokázané neboli.

4. Právne súd vec posúdil tak, že predmetná zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho
zákonníka aj z toho dôvodu, že v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv treba vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd preto daný

vzťah posudzoval ako vzťah občianskoprávny zo zmluvy o pôžičke. I keď z ods. 15.8 všeobecných
obchodných podmienok by bolo možné uvažovať o dohode o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka
v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, súd mal za to, že takáto voľba pre spotrebiteľa by mala
za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže by
sa podrobil právnej úprave, ktorá je stavaná na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho
väčšie skúsenosti zmluvných strán. Naviac takáto voľba obsiahnutá iba vo všeobecných obchodných

podmienkach nemôže byť ani individuálne dojednaná a preto predstavuje neprijateľnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.5. Súd skonštatoval, že predmetná zmluva o pôžičke sa potom spravuje Občianskym zákonníkom a
nie Obchodným zákonníkom. Premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná,

pričom podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba aj jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa ale pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danej veci pôvodný veriteľ dňa 24.9.2011
zosplatnil celý dlh, avšak ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka umožňuje vykonať toto právo až po
trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. K zosplatneniu tak mohlo dôjsť až v dôsledku

omeškaniasosplátkouzamesiacapríl2011.Vzmysleužcitovaného§103Občianskehozákonníkavšak
plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy
na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné
splatenie. Takže dňom 20.4.2011 začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého dlhu žalovaného
a trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr 20.4.2014, pričom zmena v osobe veriteľa na plynutie
premlčacej doby nemala vplyv, rovnako ako čiastočné úhrady žalovanej, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka nemajú za následok uznanie záväzku. Nárok na úroky z omeškania je akcesorický a podlieha
rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Keďže žaloba na súd bola podaná 18.9.2014, je tak podaná
po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok, ako aj zodpovedajúcich úrokov. Keďže žalovaný je
spotrebiteľom, súd musel v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na
premlčanie práva aj bez inak potrebnej námietky žalovaného (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho

zákonníka). Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému náhradu trov
nepriznal, keďže nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodnúť.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobca, z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Vyslovil
nesúhlas s právnym posúdením veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania, keď súd posúdil
splatnosť poskytnutého úveru nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval
začiatokplynutiapremlčacejdobyodskutočností,sktorýminiejemožnéspájaťukončeniezmluvy.Podľa

názoru odvolateľa súd odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach. Zdôraznil,
že dňa 24.10.2011 došlo k vypovedaniu zmluvy, pričom bola poskytnutá 5-dňová lehota na plnenie,
ktorá uplynula dňa 4.10.2011 a odo dňa nasledujúceho 5.10.2011 bolo potrebné posudzovať začiatok
plynutia premlčacej doby. V ďalšom odvolateľ poukázal na znenie § 103 Občianskeho zákonníka, ku
ktorému uviedol, že ak veriteľ právo podľa ustanovenia nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie

celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba
pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky sa budú opäť premlčovať samostatne od ich zročnosti až do
okamihu, kým dlžník nesplní niektorú zo splátok. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť
premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove č.k. 16Co/7/2015, z ktorého zdôraznil, že začiatok plynutia premlčacej lehoty je vymedzený

objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti, ide o okamih, keď vznikne možnosť na základe práva
podať žalobu, ktorá zásadne nastáva splatnosťou dlhu. Žalobca si tak nemohol uplatniť svoj nárok
skôr, nakoľko by bol posúdený ako predčasne uplatnený, čo vyvodil aj z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4Cdo 146/2008. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že nárok žalobcu nie je možné považovať za
premlčaný, keďže premlčacia doba začala plynúť 5.10.2011 a ku dňu podania žalobného návrhu

18.9.2014 neuplynula. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu
na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu alternatívne ho zruší a vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho
zastúpenia.

8. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýtopostup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods.

1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,
akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a
202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205
ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 písm. d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 ods. 1 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je
premlčaný, v dôsledku čoho nemohol byť súdom priznaný a žaloba musela byť zamietnutá. Nebolo
pritom sporným, že v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa s účinnosťou od 1.5.2014, súd vo všetkých konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, musí prihliadať z úradnej povinnosti ex offo na prípadné
premlčanie nároku. Nebolo ani sporným, či na posúdenie premlčania daného nároku sa majú uplatniť
ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, keď súd
prvej inštancie správne uzavrel a odvolateľ to napokon aj akceptoval, že daný spotrebiteľský vzťah sa

musí v celom rozsahu spravovať Občianskym zákonníkom a na premlčanie teda musia byť aplikované
ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Podľa súdom prvej inštancie aplikovaného § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak (čo pre daný prípad nie je), premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,

keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplýva, že prvá nezaplatená splátka zo strany
žalovanej bola ku dňu 20.4.2011, následne prvýkrát zaplatila 30,- Eur až 25.1.2012. V podaní zo dňa
24.9.2011 adresovanom žalovanej pôvodný veriteľ podľa pripojenej doručenky dňa 29.9.2011 doručil

žalovanej podanie označené „vypovedanie zmluvy“ s tým, že predmetnú zmluvu o poskytnutí pôžičky
vypovedá ku dňu 24.9.2011, dlh žalovanej 2.689,85 Eur žiada uhradiť na označený účet v lehote 5 dní
od doručenia vypovedania. Žalovaná teda mala plniť do 4.10.2011.

14. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565)
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15.Vzmysle§565Občianskehozákonníkaakideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

16. V zmysle § 53 ods. 8 do 30.6.2011 resp. ods. 9 od 1.7.2011, teda v čase omeškania žalovaného a
vypovedania spotrebiteľskej zmluvy právnym predchodcom žalobcu, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že tzv. strata lehôt nenastáva priamo zo zákona, ale
podmienkou je jej uplatnenie - žiadosť veriteľa dlžníkovi - o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky a to výlučne za splnenia zákonnej podmienky, že to tak bolo dohodnuté, alebo v

rozhodnutí určené. V takom prípade sa stane splatným celý zostávajúci dlh a premlčacia doba na
jeho zaplatenie začína plynúť odo dňa splatnosti dotknutej nesplnenej splátky. Ak toto právo ale
veriteľ do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky nevyužije, prestane dňom jej splatnosti plynúť
premlčacialehotanazaplatenieceléhozostávajúcehodlhuajednotlivésplátkysabudúopäťpremlčiavať
samostatne v trojročnej premlčacej dobe od ich zročnosti. V danom konaní ale nebolo preukázané, z

pripojených všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, strany ani súd to ani netvrdili, že by sa
zmluvné strany v zmysle cit. § 565 Občianskeho zákonníka dohodli.

18. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto
alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplýva, že v danom prípade právny predchodca
žalobcu - veriteľ doručil žalovanej dňa 29.9.2011 listinu, ktorú pomenoval „vypovedanie zmluvy“, ktorou
vypovedal predmetnú spotrebiteľskú zmluvu /bez toho, aby odkázal na konkrétne zákonné ustanovenia,
prípadne konkrétne dojednania zmluvných strán/ s tým, že žalovanú vyzval, aby v lehote 5 dní

od doručenia vypovedania uhradila celkový dlh na označený účet veriteľa. Pre potrebu posúdenia
premlčania predmetného nároku bolo prioritne potrebné vyriešiť otázku akým právnym úkonom je
predmetný list veriteľa zo dňa 24.9.2011, keď Občiansky zákonník, ktorým sa daný vzťah spravuje,
pojem „vypovedanie zmluvy“ nepozná, pričom tento úkon by prichádzalo do úvahy posúdiť v zmysle cit.
§ 48 Občianskeho zákonníka ako odstúpenie od zmluvy, prípadne aj v zmysle cit. § 565 Občianskeho

zákonníka ako žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre omeškania dlžníka naraz. Súd prvej
inštancie ale predmetný úkon podľa citovaných ustanovení právne neposúdil, v dôsledku čoho ani
neuzavrel,žetentoúkonveriteľaspĺňazákonomstanovenépredpokladyvcitovanýchustanoveniachači
je teda právne účinný. Či už by sa jednalo o odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka
alebo o uplatnenie straty výhody splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v oboch prípadoch

súd musí skúmať splnenie zákonnej podmienky, či takýto postup bol buď účastníkmi dohodnutý alebo je
v zákone ustanovený. Odvolací súd je pritom toho názoru, že cit. ust. § 53 ods. 8 resp. 9 Občianskeho
zákonníka hovorí iba o špeciálnych podmienkach pre uplatnenie § 565 Občianskeho zákonníka pri
spotrebiteľských zmluvách a to že takéto právo môže dodávateľ uplatniť najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so splátkou a súčasne musí upozorniť spotrebiteľa minimálne v lehote 15 dní

na uplatnenie tohto práva, nie je však z neho možné vyvodiť priamo právo spotrebiteľa uplatniť stratu
výhody splátok, keďže podmienky jeho uplatnenia sú upravené naviac osobitne v cit. § 565 Občianskeho
zákonníka na ktorý odkazuje. Preto pokiaľ súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku vychádzal z účinného zosplatnenia celého dlhu, a nadväzne počiatok premlčania celého dlhu
odvodil od 1. nezaplatenej splátky, tento jeho záver je predčasný, keď predtým vec komplexne neposúdil

podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Iba riadne a účinné uplatnenie „straty
lehôt“ veriteľom má za následok vznik splatnosti celého nezaplateného dlhu, ktorý je inak splatný až v
dohodnutých splátkach. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé (vychádzajúc z toho,
že možnosť odstúpenia od zmluvy ani straty výhody splátok nie je v zákone ustanovená, ani určená,
teda musela byť účastníkmi dohodnutá), ktoré ustanovenie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy i v spojení

so všeobecnými obchodnými podmienkami, takúto dohodu účastníkov obsahuje.

20. Ak by po dôslednom právnom posúdení a súvisiacich skutkových zisteniach bolo potrebné prijať
záver, že dodávateľ nemal oprávnenie od zmluvy odstúpiť, ani uplatniť stratu výhody splátok, nebolo
by možné omeškanie posúdiť tak, ako to urobil súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku,

jeho závery sú preto predčasné. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na vec neaplikoval všetky náležité
hmotnoprávne ustanovenia, zároveň nevykonal nielen navrhované dôkazy, ale v zmysle § 295 CSP v
danom spotrebiteľskom spore už aj iné, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom vzhľadom
na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné doplniť, by nebolo účelné toto vykonať odvolacím súdom,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude prioritne sa vysporiadať s právnym charakterom právneho
úkonu dodávateľa zo dňa 24.9.2011 nazvaného vypovedanie zmluvy, následne vyhodnotiť splnenie
zákonných podmienok pre takýto právny úkon zo strany dodávateľa a jeho právnu účinnosť. Až potom

podľa záverov v tomto smere posúdiť otázku premlčania žalobou uplatneného nároku. V prípade, že
súd na základe posúdenia veci podľa vyššie uvedeného dospeje k záveru, že nárok, resp. jeho časť
nie je premlčaný, bude musieť vec ex offo posúdiť i v zmysle všetkých náležitých noriem na ochranu
spotrebiteľa a poskytnúť tak zákonnú ochranu žalovanej - spotrebiteľke ako slabšej strane sporu.

22. V zmysle § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov (i tohto odvolacieho konania) súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci.

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).