Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215810
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:8116215810.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava,
IČO: 30 845 572, proti žalovanému: W.. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, J., o zaplatenie 340,34
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 3.8.2016, došlou Okresnému súdu v Prešove dňa 4.8.2016, postúpenou na tunajší
súd ako miestne príslušný dňa 3.5.2017, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,34 eur, spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od
15.7.2016 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 2.1.2013 si žalovaný v zmysle zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky požiadal o poskytovanie náhrady za
používanie súkromného motorového vozidla v roku 2013, a to na návštevu svojej matky, K. T., do
dohodnutého miesta na území SR a späť, jedenkrát za kalendárny týždeň. Dohodnutým miestom bola E.

XX, B.. Na základe žiadosti žalobca dňa 2.1.2013 uzavrel so žalovaným dohodu o použití súkromného
vozidla. Za mesiace jún a júl 2013 si žalovaný vyúčtoval náhradu vo výške 160,16 eur a 180,18 eur,
ktorú mu žalobca v dňoch 7.8.2013 a 10.9.2013 vyplatil. Dňa 27.4.2015 príslušníci vojenskej polície
vykonali previerku pobytu žalovaného na adrese W. XXX. Na adrese sa nachádzal žalovaný, ktorý
uviedol, že od roku 2010 je majiteľom bytu na uvedenej adrese. Zároveň uviedol, že na uvedenej adrese
majú trvalý pobyt jeho manželka a dcéra z dôvodu, aby dcéra mohla navštevovať základnú školu v
obci Igram. Uviedol tiež, že v rokoch 2010 - 2013 striedavo navštevoval svojich rodičov do Lipian a

striedavoprispievalnachodobochdomácností.Dňa24.6.2016žalobcavyzvalžalovanéhonazaplatenie
neoprávnene vyplatených náhrad v lehote do 15 dní od doručenia predžalobnej výzvy. Žalovaný, i
napriek výzve, dlžnú čiastku neuhradil.

3. Podľa žalobcu žalovaný v období od 15.5.2012 do 31.7.2013 poberal náhradu na návštevu rodiny
neoprávnene. Náhrada mu bola poskytnutá na návštevu jeho matky, pričom dohodnutým miestom
bola E. XX, B.. V rozhodnom čase žalovaný nespĺňal zákonom ustanovené podmienky pre poberanie

finančných náhrad z dôvodu, že na adrese E. XX Lipany síce mal v tomto období trvalý pobyt, ale
nebola splnená podmienka spoločnej domácnosti, uvedená v § 162 ods. 5 písm. a) zákona č. 346/2005
Z. z., keďže v tom čase žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a dcérou na adrese W.. XXX.Predmetné sumy náhrad boli poukazované neoprávnene a v rozpore so zákonom, čím sa žalovaný
bezdôvodne obohatil.

4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - žiadosť o poskytovanie náhrady,
stanovisko veliteľa (vedúceho služobného úradu), dohodu o použití súkromného vozidla, vyúčtovanie
náhrad, výpisy o evidovanom trvalom pobyte, výpis z listu vlastníctva, výpis o úhradách zo Štátnej
pokladnice, úradný záznam z previerky pobytu príslušníkov OS SR a predžalobnú výzvu s doručenkou.
Iné dôkazy nepredložil. Pre prípad, ak by žalovaný spochybňoval tvrdenia žalobcu, týkajúce sa

skutočnosti, kde a s kým mal žalovaný v rozhodnom čase spoločnú domácnosť, žalobca navrhol vykonať
dokazovanie aj výsluchom svedkov - manželky a matky žalovaného a príslušníkmi vojenskej polície.

5. Žalovaný navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať na
náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil
v zmysle § 222 ods. 2 Zákonníka práce. Poukázal na skutočnosť, že plnenia mu žalobca poskytol na

základe dohody o použití súkromného vozidla, pričom obsah tejto dohody z väčšej časti vychádzal z
prílohy č. 5 služobného predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov
č. 34/2010. Dohodu v celom rozsahu spracoval žalobca, žalovaný nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej
obsah. V rámci predbežnej finančnej kontroly žalobca konštatoval, že dohoda je spracovaná v súlade
so všeobecne záväznými predpismi. Ak žalobca poskytoval náhrady na základe stále platnej dohody,

nemohlo z jeho strany dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal aj na § 222 ods. 6 Zákonníka práce,
podľa ktorého zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať vrátenie neprávom vyplatených súm
len vtedy, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené
alebo omylom vyplatené. Právnou skutočnosťou, ktorá determinuje to, či zamestnávateľ má právny
nárok na vrátenie vyplatených súm, je dobromyseľnosť zamestnanca v okamihu prijatia tohto plnenia. Či

zamestnanec bol alebo nebol dobromyseľný, musí preukázať zamestnávateľ. Na uvedené skutočnosti
upozornil žalobcu už v odpovedi na predžalobnú výzvu.

6. Žalovaný ako dôkazy predložil odpoveď na predžalobnú výzvu a služobný predpis o poskytovaní
proviantných náležitostí a prepravných náležitosti. Iné dôkazy nenavrhol.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, nakoľko žalobca s rozhodnutím bez pojednávania
nesúhlasil. Spor bol prejednaný a rozhodnutý v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť zo
zdravotných dôvodov ospravedlnil.

8. Skutkový stav tvrdený žalobcom (bod 2) nebol sporný, vyplynul tiež z predložených listinných dôkazov.
Z toho dôvodu súd nepripustil dokazovanie výsluchom svedkov. Predmetom sporu bolo iba právne
posúdenie.

9. Uplatnený nárok súd posudzoval podľa v tom čase platného zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov ozbrojených síl a podľa Zákonníka práce.

10. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. profesionálnemu vojakovi patrí náhrada cestovných
výdavkov alebo náhrada za použitie súkromného cestného motorového vozidla (náhrada na návštevu
rodiny), ak sa na jeho použití písomne dohodol s vedúcim služobného úradu alebo veliteľom, a to

v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka verejnej osobnej dopravy na dráhe alebo verejnej
pravidelnej autobusovej dopravy za cesty na návštevu jeho rodiny do vopred dohodnutého miesta na
území Slovenskej republiky a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň.

11. Podľa § 162 ods. 5 písm. a) cit. zákona, náhrada na návštevu rodiny nepatrí profesionálnemu

vojakovi, ktorého miesto trvalého pobytu je obec, v ktorej je sídlo pracoviska, v ktorom profesionálny
vojak vykonáva štátnu službu, alebo jej blízke okolie. Podľa ods. 7 sa za rodinu na účely poskytovania
náhrady na návštevu rodiny považujú osoby, s ktorými žije profesionálny vojak v domácnosti, a to
manželka (manžel), vlastné deti, vlastní rodičia alebo aj iné osoby. Pri pojme domácnosť zákon odkazuje
na § 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú

a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

12. Podľa § 191 ods. 1 cit. zákona sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej
služby primerane použijú v ňom uvedené ustanovenia Zákonníka práce, vrátane § 222.13. Podľa § 222 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na
úkor zamestnávateľa, alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,
ktorýodpadol,akoajmajetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov.Podľaods.6vrátenieneprávom
vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel
z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do

troch rokov od ich výplaty.

14. Z citovaných ustanovení zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vyplývajú podmienky, za
ktorých má vojak nárok na cestovné náhrady. Žalovaný mal nárok na náhrady iba v prípade, ak by
navštevoval svoju matku v B. a súčasne s ňou žil v spoločnej domácnosti. Podľa žalobcu však žalovaný
nežil s matkou v spoločnej domácnosti, nakoľko, s prihliadnutím na zákonnú definíciu domácnosti, viedol

spoločnúdomácnosťsosvojoumanželkouvbytevW..Vyjadreniežalovanéhopriprevierke,žeprispieval
na chod oboch domácnosti, svedčí podľa súdu o tom, že žalovaný skutočne nemal so svojou matkou v
B. spoločnú domácnosť, hoci u nej mal evidovaný trvalý pobyt. Preto mu náhrada cestovných výdavkov
nepatrila.

15. Na vznik povinnosti vrátiť vyplatené cestovné náhrady však musí byť splnený aj ďalší predpoklad,
ktorý je uvedený v cit. § 222 ods. 6 Zákonníka práce.

16. Ustanovenie ods. 6 posilňuje postavenie zamestnanca tým, že vydanie bezdôvodného obohatenia
podmieňuje naplnením ďalších predpokladov. Zamestnanec je povinný vydať zamestnávateľovi

bezdôvodné obohatenie spočívajúce v peňažnom plnení zamestnávateľa len vtedy, ak zamestnanec
vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.
Ak bezdôvodné obohatenie získal zamestnávateľ, je povinný ho vydať vždy. Na jeho strane teda nie je
rozhodujúca subjektívna stránka tohto zodpovednostného vzťahu (komentáre k Zákonníku práce).

17. Vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí, alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa
neprezumuje; zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že zamestnanec vedel
alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 10/2008).

18. Pri posudzovaní subjektívnej stránky, t. j. či žalovaný buď vedel, resp. musel predpokladať, že mu
náhrada nepatrí, bral súd do úvahy predložené listinné dôkazy. Vychádzal aj z toho, že podľa cit. § 222
ods. 6 pre vznik povinnosti vrátiť náhrady nestačí, že žalovaný mohol, resp. mal vedieť, že mu náhrada
nepatrí.

19. Z dôkazov vyplynulo, že žalovaný kúpil byt v W. už v roku 2010, jeho manželka a dcéra mali ohlásený
trvalý pobyt v W. od februára 2011. Žalovaný mal trvalý pobyt stále na adrese v B..

20. V žiadosti o poskytovanie náhrady žalovaný uviedol iba to, že náhradu žiada za cesty na návštevu
rodiny - matky, do dohodnutého miesta, E. XX, B.. Žiadne ďalšie údaje žalovaný v žiadosti neuviedol,

žalobca ich ani nežiadal. V žiadosti nebol uvedený ani trvalý pobyt žalovaného, dokonca ani to, či
je žalovaný ženatý. Dá sa len predpokladať, že žalobca tieto údaje o svojom vojakovi vedel. Vedúci
služobného úradu žalobcu na takejto žiadosti uviedol, že žiadateľ spĺňa podmienky ust. § 162 ods. 3 a
4 a prechodných ust. § 215c ods. 2 a 3, a súhlasil s poskytovaním náhrad na návštevu matky.

21. Pri podaní žiadosti, jej schválení, pri uzavretí dohody, ani pri vyplatení náhrad za mesiace jún a júl
2013, žalobca nežiadal od žalovaného poskytnúť ďalšie údaje, ani prehlásenia. Z toho je zrejmé, že
žalobca sa obmedzil iba na formálne zistenie, koho a kde bude žalovaný navštevovať.

22. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný mu neoznámil zmenu spoločnej domácnosti napriek tomu,

že vo vlastnoručne podpísanej žiadosti výslovne uviedol, že si je vedomý občianskoprávnych a
trestnoprávnych dôsledkov v prípade, že v žiadosti uvedie nesprávne údaje alebo včas neuvedie
zmeny, ktoré by mali vplyv na poskytovanie náhrad na návštevu rodiny. Lenže žalobca od žalovanéhonepožadoval prehlásenie, kde a s kým v skutočnosti býva. Z toho dôvodu nebolo vôbec možné od
žalovaného požadovať, aby zmeny nahlasoval.

23. Žalovaný podával žiadosť na formulári žalobcu, túto žiadosť žalobca schválil a následne so
žalovaným uzavrel vzorovú dohodu podľa prílohy služobného predpisu. Vyúčtované náhrady niekoľkí
pracovníci žalobcu znovu kontrolovali v zmysle zákona o finančnej kontrole, žalovanému náhrady boli
vyplatené. Za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný nebol dobromyseľný, a
už vôbec nie k záveru, že by žalobca túto skutočnosť preukázal. Pokiaľ si ani jeden z nadriadených

(veliteľov) žalovaného, ani osoby poverené predbežnou finančnou kontrolou, po dobu dlhšiu ako dva
roky nevšimli, že na základe poskytnutých údajov sa nedá posúdiť oprávnenosť cestovných náhrad,
nedalo sa z dôkazov dospieť k záveru, že práve žalovaný to vedel, alebo musel predpokladať.

24. Žalobca v konaní neuviedol dôvod, nevysvetlil, prečo zisťoval skutočný pobyt žalovaného a vedenie
spoločnej domácnosti až v roku 2015, a prečo prostredníctvom vojenskej polície Podľa súdu žalobca

tieto údaje mohol a mal zisťovať už skôr, napr. na základe čestného prehlásenia.

25. Na základe uvedených záverov súd považoval za opodstatnenú obranu žalovaného, že žalobca ani
nevymedzil, a za daných okolností ani nemohol vymedziť, na základe akej skutočnosti a kedy došlo k
bezdôvodnému obohateniu, t. j. či žalobca žiadal vrátiť plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu alebo

plneniezneplatnéhoúkonualebo plneniezprávnehodôvodu,ktorýneskôrodpadol,prípadnemajetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný vedel alebo z okolností musel predpokladať, že vyplatené
náhrady mu nepatria, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému,
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.