Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/856/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899988
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1103899988.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd v N. v senátu zloženom z predsedníčky senátu M.. G. M. a členiek senátu M.. I. Z. a O.. N. N.,

v právnej veci navrhovateľa: S. H., R. XX, N., zastúpený: M.. A. V., advokát, T. 2, N., proti odporcovi:
W. podnik N., a.s., P. 1, N., L.: XX XXX XXX, o určenie a odškodnenie choroby z povolania, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu N. I, č.k. XXCt X/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

G. súd v N. rozsudok Okresného súdu N. I, č.k. XXCt X/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX p o t v r
d z u j e .

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

D. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa v celom rozsahu s tým, že o trovách

konania rozhodne samostatným uznesením.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou zo dňa 2. 1. XXXX doplnenou dňa XX. 3. XXXX sa
domáhal, aby súd určil, že u neho ide o chorobu z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov
končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia. Z. žiadal, aby zaviazal odporcu
ako jeho posledného zamestnávateľa na zaplatenie sumy X.XXX,- Sk (XXX,XX I.) z titulu bolestného,
XX.XXX,- Sk (XXX,XX I.) z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX I.)

z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ako aj zaviazať ho na náhradu
trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že od 8. 5. XXXX bol zamestnaný u odporcu ako vodič skupiny
„A“. Ku dňu XX. 2. XXXX s ním bol rozviazaný pracovný pomer z dôvodu jeho uznania za invalidného.
Od 1. 7. XXXX sústavne pracoval ako vodič z povolania, najviac ako vodič autobusu O.. Od konca
XX-tych rokov sa začali u neho postupne prejavovať bolesti končatín, najmä ľavej ruky, ľavej nohy a
chrbtice. Z. častejšie mu tŕpli končatiny a objavovali sa aj bolesti chrbta, neskôr pribudlo zakopávanie
nohy, pričom tieto zdravotné problémy boli podľa jeho názoru v priamej súvislosti s vykonávaným

povolaním. W. XX. 1. XXXX počas výkonu zamestnania došlo u neho k srdcovej slabosti, na základe
čoho bol hospitalizovaný do XX. 1. XXXX. Od tejto príhody bol práceneschopný. Na základe názoru,
že tŕpnutie končatín bolo v súvislosti s údajnou prekonanou ischémiou mozgu a napriek tomu, že sa
tento názor vykonanými vyšetreniami nepotvrdil a mozgovú porážku neutrpel, vydala G. pracovného
lekárstvaW.D.dňaXX.XX.XXXXrozhodnutie,žejehochorobaniejechorobouzpovolania.V.povyužití
opravných prostriedkov nedošlo k danému určeniu. Keďže v príčinnej súvislosti s výkonom povolania
došlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu a stratil schopnosť vykonávať svoje povolanie, došlo u

neho ku škode na zdraví spočívajúcej v bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia a stratou na
zárobku počas práceneschopnosti, ako aj po jej skončení. Odporca tento nárok navrhovateľa neuznal
a poukázal na rozhodnutie W. D., G. pracovného lekárstva, že ochorenie nie je chorobou z povolania,
čo bolo potvrdené aj v odvolacom konaní. D. aj svoju pasívnu legitimáciu k určovaciemu petitu, žeu navrhovateľa ide o chorobu z povolania. Navrhovateľa by mohol odškodniť až po určení, že utrpel
chorobu z povolania. Keďže ide o vysoko odbornú oblasť, súd pribral do konania znalcov O.. T. M. a na
základepožiadavkynavrhovateľaajW..O..B.,Y..,napodaniekontrolnéhoznaleckéhoposudku.Zoboch

vykonaných znaleckých posudkov vyplynulo, že choroba navrhovateľa nie je chorobou z povolania. K
uvedenému záveru dospeli obidvaja znalci na základe viacdňovej hospitalizácie navrhovateľa a v rámci
nej vykonaných vyšetrení. V. vyšetrenia znalcov boli nevyhnutné pre správne zodpovedanie zadaných
otázok, pričom obaja mali k dispozícii aj lekársku dokumentáciu navrhovateľa. Zo znaleckých posudkov
vyplýva, že navrhovateľove ochorenia v čase jeho invalidizácie nebolo možné označiť za chorobu z

povolania v zmysle vtedy platného zoznamu týchto chorôb. A. č. XX, na ktorú sa následne odvolával
navrhovateľ-inépoškodeniezdraviazpráce,boladodanéhozoznamuzavedenáažod1.1.XXXX,teda
viac ako dva roky po poslednom posudzovaní Y. komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania. Podľa
vyjadrenia znalca M. podmienkou na jeho priznanie by bolo dvíhanie ťažkých bremien, čo však nebolo
v navrhovateľovom prípade aktuálne, keďže pôsobil takmer celý pracovný život ako vodič autobusu.
Súd poukázal aj na vyjadrenie znalkyne B., že poškodenie chrbtice by mohlo byť podradené ako iné

poškodenie zdravia pri práci, avšak v zmysle odborných usmernení by si to vyžadovalo len jednoetážové
poškodenie chrbtice. U navrhovateľa bolo v rámci vyšetrení konštatované poškodenie celej chrbtice a
taktiežbytovyžadovaloschválenienaceloštátnomkonzultačnomdni,naktorejbolnavrhovateľovprípad
rozobraný so záverom, že nejde o chorobu z povolania. Súd poukázal aj na viacnásobné vyjadrenie
príslušných orgánov, ktoré všetky dospeli k rovnakému záveru. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa

rozhodol tak, že žalobu navrhovateľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX. S rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože tento podľa jeho názoru
neúplnezistilskutkovýstav,nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností

a preto dospel aj k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. D., že
súd rozhodovanie vo veci doslova zveril znalcom. A. znalecký posudok nemôže nahrádzať úvahu súdu,
ale má byť vedľa ostatných dôkazov a spolu s nimi vo vzájomnej súvislosti. Súd nielenže akceptoval
závery znaleckých posudkov, ktoré boli spochybnené tvrdeniami odborných autorít predložených súdu v
listinnej podobe, ale znalecké závery prebral absolútne nekriticky. D. tomu aj odôvodnenie napadnutého

rozsudku, v ktorom sa odvoláva na preukázane nepravdivé tvrdenia znalcov. S. odkazuje na tvrdenie
znalca O.. M., ktorý uviedol v odpovedi na XX. otázku, že podmienkou pre priznanie choroby z povolania
podľa položky XX (iné poškodenia zdravia z práce) je dvíhanie ťažkých bremien, čo u navrhovateľa
nebolo splnené, nakoľko pracoval ako vodič autobusu. V skutočnosti dvíhanie ťažkých bremien nie
je v žiadnom prípade podmienkou pre priznanie choroby z povolania podľa uvedenej položky. A. to

článok z odborného periodika T. pracovní lékařství č. X/XXXX autorov O.. T. a O.. N.. V rovnakom
duchu sa vyjadrila dokonca aj znalkyňa O.. B., ktorá dvíhanie ťažkých bremien ako podmienku pre
priznanie choroby z povolania a ani v inej súvislosti neuviedla. Súd prevzal aj závery znalkyne, že
uznanie poškodenia zdravia u navrhovateľa ako choroby z povolania si vyžaduje jednak jednoetážové
poškodenie chrbtice a taktiež schválenie na Y. konzultačnom dni. A. posúdenie, či išlo o chorobu z

povolania nie je odbornou zdravotníckou otázkou, ale výkladom právnych predpisov. V zozname chorôb
z povolania, ktorý je prílohou zák. č. XXX/XXXX Z.z. sú pre každú z položiek chorôb z povolania
definované podmienky vzniku tej ktorej choroby z povolania. Táto definícia je súčasťou prílohy k zákonu
vydaného národnou radou SR a teda súčasťou právneho predpisu a právnej normy. R. B. nemá precíznu
predstavu o platných právnych predpisoch, o čom svedčí nielen jej nesprávny výklad prezentovaný na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ale aj tá skutočnosť, že zoznam chorôb označila ako prílohu k
vyhláške č. XXX/XXXX. A. sa nejedná o vyhlášku, ale o zákon, a navyše o predpis iný ako zák. č. XXX/
XXXX Z.z.. O. znalkyňa B. uvádza ako číslo položky choroby z povolania iné poškodenie zdravia pri práci
č. XX, hoci zoznam chorôb z povolania má iba XX položiek. A. súd poukazuje v odôvodnení rozsudku na
viacnásobné vyjadrenie príslušných orgánov, ktoré dospeli k rovnakému záveru, navrhovateľ namietol,

že toto tvrdenie je všeobecné, nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, o aké príslušné orgány a ak akým
záverom dospeli. Navrhovateľ sa len môže domnievať, že súd myslí vyjadrenia posudkových lekárov,
resp. komisie, pričom niekto kto spis podrobne neštudoval, nedokáže myšlienky súdu identifikovať.
Navrhovateľ poukázal na ust. § 190 ods. X R. práce (ďalej len ZP) účinného ku dňu zistenia choroby
navrhovateľa XX. 1. XXXX, podľa ktorého ako choroba z povolania sa odškodňuje choroba, ktorá vznikla

pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania a to od jej zaradenia do zoznamu a za dobu najviac
trochrokovpredjejzaradenímdozoznamu.Podľapoložkyč.XXzoznamuchorôbzpovolania,ktorýtvorí
prílohu č. X k zák. č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnom poistení, je chorobou z povolania aj iné poškodenie
zdravia pri práci. A. pre vznik tejto choroby je, že vznikla pri vykonávaní práce, ktorá je preukázateľne av porovnateľnej miere s inými chorobami z povolania uvedenými v tomto zozname v príčinnej súvislosti
so zisteným poškodením zdravia, a táto súvislosť je uznaná Y. komisiou pre posudzovanie chorôb z
povolania. V zmysle citovaného ust. ZP sa choroba odškodní a považuje sa za chorobu z povolania aj

keď vznikla pred zaradením do zoznamu chorôb z povolania. H. lehota určená v uvedenom ustanovení
sa týka iba odškodňovania tejto choroby, nie jej uznania ako choroby z povolania. Aj navrhovateľov
prípad by spĺňal požiadavky tejto novej právnej úpravy. O. podmienkou pre uznanie poškodenia zdravia
navrhovateľa ako choroby z povolania je jeho vznik za podmienok uvedených v zozname chorôb z
povolania pre tento typ choroby z povolania. Navrhovateľ poukázal na predložené články autorov O..

T. a O.. N. z T. N. G. v rokoch XXXX až XXXX, podľa ktorého bola v Z. republike U. uznaná u vodičov
ako choroba z povolania najmenej X krát. Je preto zrejmé, že Y. komisia pre posudzovania chorôb
z povolania uznala súvislosť medzi vykonávanou prácou vodiča nákladného automobilu a U., teda
poškodením zdravia zisteným aj u navrhovateľa. R. B. sa mýli, keď tvrdí, že táto súvislosť by mala byť
Y. komisiou uznaná pre každý jednotlivý prípad zvlášť. R. chorôb z povolania vyžaduje iba to, aby Y.
komisia uznala súvislosť medzi určitým druhom práce a zdravotnými následkami, čo sa pre druh práce

vodič nákladných vozidiel, už stalo. A. zdravia u navrhovateľa tak spĺňa formálne podmienky pre jeho
uznanie ako choroby z povolania. T. predpokladom pre uznanie choroby z povolania musí byť, že u
navrhovateľa sa skutočne jedná o uvedené poškodenie a že bolo spôsobené pri výkone práce odporcu.
Na tento účel boli vypracované aj dva znalecké posudky. Podľa názoru navrhovateľa znalec O.. M. vo
svojom znaleckom posudku neodpovedal na všeobecne formulované otázky súdu. P. len v tom zmysle,

že u navrhovateľa sa nejedná o chorobu z povolania podľa položky XX zoznamu chorôb z povolania.
A. právne predpisy poznajú viac chorôb z povolania, no týmito sa pri svojej znaleckej činnosti O.. M.
absolútne nezaoberal. A. ide o znalecký posudok O.. B., ani tento nie je pre rozhodnutie vo veci žiadnym
prínosom. M. primárnym zdrojom bolo vyšetrenie navrhovateľa v júni XXXX, čo je takmer X rokov po
jeho uznaní za invalidného. N. iba doplňujúcim poznatkom, ktorý preukazuje len to, či sa navrhovateľovi

nepodarilo z chorôb diagnostikovaných mu v minulosti medzičasom vyliečiť, teda či poškodenie zdravia
je trvalé. Z. znalkyňa uviedla, že nie je možné robiť závery z vyšetrení po skoro XX rokoch od ukončenia
expozície. O.. B. diagnostikovala u navrhovateľa vertebrogénny algický syndróm (ďalej len S.), a to
polytopný, teda prejavujúci sa na viacerých miestach. R. to definovala tak, že ide o skupinu symptómov,
pričom vertebrogénny znamená obratlový a algický znamená bolestivý. Navrhovateľ upozornil na inú

súčasť definície S. v porovnaní so znalkyňou, ktorá uviedla, že pri S. sú poškodené stavce, z ktorých
sa chrbtica skladá. Či už sa snažila nevhodne zjednodušiť túto problematiku, ale zámerne zdôraznila
len jednu z príčin hodiacu sa k jej záverom, podľa navrhovateľa sa to nezakladá na záveroch modernej
lekárskej vedy. V zmysle článku O.. S. sa pod termínom S. skrýva veľká paleta najrôznejších stavov
a s najrôznejšou etiológiou a symptomatológiou, teda tento pojem zahŕňa veľké množstvo rozličných

diagnóz s rôznymi prejavmi a predovšetkým s rôznymi príčinami. O. na pamäti tento záver je polytopný
S. všeobecnou diagnózou, ktorá ale sama o sebe nič nehovorí o príčinách poškodenia zdravia, iba
definuje jeho bolestivosť a oblasť. D. diagnóza lumboischialgický syndróm (ďalej len U.) má presne
definované prejavy ako aj príčiny. Táto diagnóza presne hovorí o pacientovom zdravotnom stave, nie
je možné ju zameniť za inú diagnózu a patrí do skupiny S.. M. prejavmi sú bolesti v oblasti driekovej

chrbtice a obmedzenie hybnosti dolnej končatiny bolesťou. Za jeho príčinu možno označiť morfologické
zmeny na stavcoch v driekovej chrbtice dráždiace korene nervu. V prípade diagnózy S. sa tak môže pod
touto skratkou skrývať aj U.. Je pritom pozoruhodné, že pokiaľ ide o zdravotné záznamy navrhovateľa
z minulosti, založila znalkyňa celý svoj posudok práve na skutočnosti, že sa v nich uvádza diagnóza
polytopnýS.,tedaneurčitáazdravotnépoškodenienedefinujúcadiagnóza.A.podľavyjadreniaO..B.,S.

často plní funkciu zástupnej všeobecnej diagnózy pre U.. Vychádzajúc z článku O.. T. a O.. N., kritériami
pre uznanie poškodenia bedrovej chrbtice ako choroby z povolania sú:

a) pozitívna anamnéza bolesti typu lumbalgie, ischialgie alebo syndrómu kaudy, trvajúca viac ako XX
týždňov, časovo nadväzujúca na rizikovú prácu. U navrhovateľa bol dňa XX. 1. XXXX diagnostikovaný

i lumboischialgický syndróm, ktoré prvé príznaky boli zaznamenané najneskôr v auguste a septembri
XXXX, teda priamo počas rizikovej práce. U. sa u navrhovateľa vyskytuje dodnes, doba trvania teda
výrazne prekračuje XX týždňov,
b) veku neprimeraný pozitívny nález pri zobrazovacích vyšetreniach v poradí F., CT, MR, potvrdzujúci
diskopatiu, predovšetkým v dolnom segmente lumbálnej oblasti so zodpovedajúcim klinickým

ortopedicko-neurologickým nálezom. Aj toto kritérium je u navrhovateľa naplnené, čo potvrdzujú nálezy
z F. vyšetrení z XX. 1. XXXX, ako aj CT vyšetrení z XX. XX. XXXX, pri ktorých bola diagnostikovaná
veku neprimeraná protrúzia diskov L4 a Uc) potvrdenie signifikantneho profesionálneho rizika (hygienický prieskum). A. tejto otázky mali
zabezpečiť znalci, avšak ani jeden sa touto otázkou zodpovedne a primerane nezaoberal. O. dôkazy,
ktoré v tomto smere navrhol navrhovateľ neboli súdom pripustené, O.. M. posudzovanie profesionálneho

rizika odmietol a O.. B. v posudku taktiež nevenovala zdôvodneniu svojho záveru ani vetu. V ústnej
výpovedi len uviedla, že túto oblasť ústne konzultovala s pani O., ktorá údajne zisťovala potrebné
poznatky u technika žilinskej Z.. Z. uviedla, že pokiaľ bolo preskúmavané ochorenie navrhovateľa
pred celoslovenskou komisiou, musela byť k dispozícii nejaká hygienická štúdia, hoci ona o nej nemá
vedomosť. V tomto smere po 1) svedkyňa opomenula, že celoslovenská komisia neposudzovala u

navrhovateľa U., a po 2) vypracovaním znaleckého posudku bola poverená ona a nie celoslovenská
komisia,
d) poškodenie celej chrbtice alebo súčasné poškodenie veľkých kĺbov nepodporuje profesionálny pôvod
ochorenia. V tomto smere navrhovateľ poukázal na to, že až do roku XXXX nebolo u neho žiadne
poškodenie krčnej chrbtice. V. vyplýva z definície tohto kritéria, poškodenie celej chrbtice nevylučuje
možnosť priznania choroby z povolania, iba ho nepodporuje a je potrebné bližšie a podrobnejšie

skúmanie. H. závery odporujú jednoznačným tvrdeniam znalkyne, predovšetkým však v prípade
navrhovateľa nemožno hovoriť o poškodení celej chrbtice. R. opomenula, že bolesti chrbtice samé o
sebe nie sú rozhodným kritériom, tým je poškodenie chrbtice. A. chrbtice však bolo u navrhovateľa až
do júna XXXX zistené iba v oblasti L4 a U Ak potom v roku XXXX znalkyňa zistila, resp. vyšetrujúci lekári
O. fakultnej nemocnici ďalšie poškodenie, je toto zistenie vzhľadom na odstup času a totálnu zmenu

životného štýlu navrhovateľa úplne irelevantné.

Navrhovateľ ďalej namietol, že hoci diagnostikovanie bolesti v driekovej chrbtici je pre posúdenie
choroby z povolania podstatné, znalkyňa B. do anamnézy navrhovateľa neuviedla, že tieto bolesti
sa u navrhovateľa vyskytovali v auguste a v septembri XXXX a naopak výslovne tvrdila, že sa na

bolesti v tejto časti chrbtice sťažoval iba v dávnej minulosti, teda v rokoch XXXX a XXXX. Navrhovateľ
taktiež poukázal na otázku, ktorá bola položená znalkyni B. v tom zmysle, že ako jedna z príčin
invalidizovania bola uvedená ischémia, pričom ako je možné, že vo vyšetrení O.. B. z XX. 2. XXXX
nebola táto ischémia konštatovaná. Na to znalkyňa uviedla, že pri CT vyšetrení bola zistená kôrová
atrofia mozgu a z toho vychádzala aj ona. Navrhovateľ priložil potvrdenie O.. B., že kôrová atrofia nie

je prejavom, príčinou a ani v inej súvislosti spojená s ischémiou, a aj táto odpoveď znalkyni naznačuje,
že je buď nespôsobilá na odborné posúdenie otázky, alebo jednoducho účelovo zavádzala účastníkov
aj súd. Z. navrhovateľ upravil petit, pokiaľ ide o zaradenie choroby z povolania tak, že sa domáha,
aby súd určil, že u navrhovateľa vznikla choroba z povolania podľa položky č. XX zoznamu chorôb z
povolania. O. sa domáhal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu z titulu bolestného X.XXX,- Sk, z titulu

sťaženia spoločenského uplatnenia XX.XXX,- Sk, z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopností za obdobie od 1. 1. XXXX do 2. 1. XXXX sumu XXX.XXX,- Sk a za obdobie od 3.
1. XXXX do 3. XX. XXXX sumu XXX.XXX,- Sk. O. bude odporca zaviazaný aj na náhradu trov súdneho
konania.Popripustenítejtozmenupetitusanavrhovateľdomáhal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu priložil odborné články O.. T. a O.. N., článok O.. S.,

vyjadrenieO..B.zXX.XX.XXXXkotázkekôrovejatrofiemozguvovzťahukischémiimozguavyjadrenie
O..B.kotázkevzťahuS.aU..O.predložilzáznamzozdravotnejkartynavrhovateľa,preukazujúcibolesti
v driekovej časti chrbta v auguste a septembri XXXX.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa XX. 4. XXXX. Z. sa v celom

rozsahu s dôvodmi napadnutého rozsudku, ktorý považuje za správny. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že choroba navrhovateľa nie je chorobou z povolania, nakoľko navrhovateľove ochorenie v
čase jeho invalidizácie nebolo možné označiť ako chorobu z povolania podľa vtedy platného zoznamu
chorôb z povolania, čo vyplynulo aj z rozhodnutia G. pracovného lekárstva D. W. v N.. H. rozhodnutie
bolo potvrdené aj odvolacím orgánom a rovnaký záver prijali aj pribratí znalci do súdneho konania.

Odporca namietol svoju pasívnu legitimáciu do časti žaloby o určenie choroby z povolania, pretože
nie je subjektom, ktorý rozhoduje o skutočnosti, či navrhovateľ trpí chorobou z povolania a ani takéto
rozhodnutie nemôže ovplyvniť u príslušných inštitúcií. Odporca by bol pasívne legitimovaný v spore iba
v časti o odškodnenie choroby z povolania, ak by navrhovateľovi bola priznaná choroba z povolania a
odporca by dobrovoľne navrhovateľa neodškodnil.

Na základe výzvy odvolacieho súdu znalkyňa W.. O.. I. H. B. Y.., predložila súdu doplňujúce vyjadrenie
k svojmu znaleckému posudku na základe odvolacích námietok navrhovateľa, podaním zo dňa XX.
4. XXXX. V tomto podaní zotrvala na záveroch kontrolného znaleckého posudku s tým, že trvá aj nasvojich výpovediach pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 9. XX. XXXX. P. navrhovateľa na
článok v českom odbornom časopise, ktorý napísala O.. T. a O.. N., nemá opodstatnenie, pretože O.. N.
vedie celoslovenské konzultačné dni a bol prítomný na celoslovenskej komisií pre choroby z povolania

a opätovne v kolektíve lekárov prehodnotil choroby navrhovateľa so záverom, že nie sú splnené kritéria
profesionality. H. istý názor mal aj vtedajší hlavný odborník na O. zdravotníctva SR pre choroby z
povolania W.. O.. F. G. Y... Taktiež odmietla kritiku navrhovateľa vo vzťahu k jej právnej orientácii, pretože
predstava je dostatočná na to, aby posúdila, či ide alebo nejde o chorobu z povolania. A. v posudku
uviedla „iné poškodenie zdravia“, pod položkou XX nepochybila, pretože v tejto súvislosti vychádzala

zo zák. č. XXX/XXXX Z.z., kde sú uvádzané sadzby v bodovom ohodnotení za choroby z povolania,
teda sadzby za bolestné a sadzby za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde pod položkou XX je
uvedené iné poškodenie na zdraví z práce. Taktiež namietla tvrdenie, že by sa mala mýliť, ak tvrdí,
že v prípade lumboischialgického syndrómu (U.) má byť posudzovanie individuálne na celoslovenskej
komisií pre každý prípad. Podľa znenia a usmernení hlavného hygienika v spolupráci s klinickým
pracovným lekárstvom sa môže jednať o profesionálne poškodenie chrbtice len pri jednoetážovom

poškodení chrbtice a už vonkoncom nie pri ukončení expozície pred viac ako XX-timi rokmi. A. celej
chrbtice vylučuje chorobu z povolania. V prípade navrhovateľa ide o degeneratívne ochorenie krčnej,
hrudnej a driekovokostrčovej chrbtice, na vzniku ktorého sa podieľali viaceré rizikové a neprofesionálne
faktory. D. aj ďalšie tvrdenie, že pokiaľ sa objavilo v súčasnosti poškodenie chrbtice aj v inej ako v
driekovej oblasti, nemožno tvrdiť, že v dôsledku pracovného zaťaženia došlo k poškodeniu viacerých

častí chrbtice. P. v inej časti chrbtice, teda krčnej a hrudnej, sa objavilo už v roku XXXX. Ak by sa
mala priznať ako choroba z povolania U., tento musí vystupovať solidárne a musia byť vylúčené ostatné
etiologické faktory. V odpovediach v posudku nevychádzala len z vyšetrenia navrhovateľa, ako to tvrdí
jeho zástupca, ale z viacerých podkladov - súdny spis, zdravotná dokumentácia, výsledky klinického
vyšetrenia navrhovateľa, konzultácie s inými odborníkmi a z literárnych prameňov. A. zdrojom pre

znalecké závery bolo kompletné posúdenie prípadu. Čo sa týka definície vertebrogénného algického
syndrómu (S.), ani dnes by ho nedefinovala inak ako pri dopočúvaní na okresnom súde v N.. D. o
bolesti pochádzajúce z chrbta, ale z chrbtice. Táto fyziológia vertebrogénnych porúch je zložitá a súd
nie je miestom, kde sa dopodrobna tieto situácie majú riešiť. S. pritom aj z konziliárnych vyšetrení
z ortopedického a neurolgického vyšetrenia. A. ide tvrdenie zástupcu navrhovateľa, že polytopný S.

je nič nehovoriacou diagnózou a je všeobecnou diagnózou, je to naopak, pretože ide o samostatnú
nozologickú jednotku, ktorá je zaradená do vertebrogénne ochorenia a aj v odbornej literatúra takto
figuruje. R. je jasné, čo znamená U., tento nebol samostatne diagnostikovaný ani ortopédom a ani
neurológom, pričom poukázala na priložené doklady z týchto odborných vyšetrení. D. vyšetrenie
deklaruje, že dynamika celého aparátu je obmedzená v celom rozsahu, dynamika driekovokostrčovej

v oblasti chrbtice je v predklone nehodnotiteľná, pretože navrhovateľ odmietol predklon. Z. s tým, že v
rámci diagnózy S. môže byť aj U., ale v navrhovateľom prípade ide aj o poškodenie krčnej, hrudnej nielen
driekovej chrbtice. A. za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že jeho bolesť vystreľuje a šíri sa z driekovej
časti chrbta až na krk. Navrhovateľ sa sťažoval a udal v časti terajšie ochorenie na prvom mieste, že má
bolesti krčnej chrbtice s vystreľovaním do hlavy a do horných končatín. Na druhom mieste uviedol, že má

bolesti v driekovokostrčovej oblasti chrbtice z vystreľovaním do dolných končatín hlavne do ľavej dolnej
končatiny. D. tvrdenie navrhovateľa, že ignorovala diagnózu U.. S. z dokumentácie, ktorú navrhovateľ
predložil a pravdivo uviedla všetky predložené údaje, počnúc rokom XXXX až do roku XXXX. Z týchto
záznamov je jasné, že navrhovateľ už pri vstupnej prehliadne v roku XXXX trpel bolesťami v driekovej
chrbtici a napriek tomu bol prijatý záver, že je schopný ako vodič motorového vozidla. V roku XXXX

medzi inými diagnózami je aj záznam o polytopnom S.. R. zo dňa XX. 1. XXXX o diagnostikovanom
lumboischialgickom syndróme v dokumentácii absentuje. Je prítomný záznam z roku XXXX o S. oblasti
hrudnejadriekovokostrčovejčastichrbticenapodkladedegeneratívnychzmienchrbtice.R.vyšetrovacie
metódy potvrdili patologické nálezy nielen v oblasti lumbálnej časti chrbtice, ale aj v ostatných úsekoch
chrbtice, teda v cervikálnej a thorakálnej. Navrhovateľ bol prejednaný na Y. komisii v N. na konzultačnom

dni v roku XXXX. G. predložený prípad je hodnotený aj z hľadiska hygienického prieskumu. Y. z
povolania bola zamietnutá, pričom sťažnosti boli riešené X krát s negatívnym výsledkom. Taktiež nie
je pravdou, že do roku XXXX nebolo u navrhovateľa žiadne poškodenie krčnej chrbtice. Už v roku
XXXX je záznam o polytopnom S., teda o bolestiach v celej chrbtici. V roku XXXX sú záznamy o
bolestiach v krčnej chrbtici. H., že do roku XXXX nebolo u navrhovateľa žiadne poškodenie krčnej

chrbtice, je nepravdivé. U navrhovateľa podľa znalkyne jednoznačne ide o poškodenie celej chrbtice. Na
otázky atrofie mozgu znalkyňa uviedla, že atrofia znamená ubúdanie, chradnutie orgánu, či svalového
alebo iného tkaniva. V prípade navrhovateľa bola zistená kôrová atrofia mozgu, čo znamená ubúdanie
mozgovej kôry. Ak mozgová hmota ubúda ide o nedostatočné vyživovanie, čo znamená, že ide aj oischémiu, teda nedostatočné okysličovanie - vyživovanie mozgovej kôry. H. nemusel O.. B. napísať do
záveru. V. mozgovej kôry je prejavom organického poškodenia mozgu, preto plánovali u navrhovateľa
aj psychologické a psychiatrické vyšetrenie, čo však nebolo realizované.

Na pojednávaní pred odvolaním súdom zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu zotrval na podanom
odvolaní. D. s oboznámenými písomnými závermi znalkyne B.. A. so záverom, že pri diagnóze S.
musí ísť o poškodenie celej chrbtice. H. tvrdenie ako nepravdivé preukázali predložené písomné
doklady, pričom navrhovateľ zabezpečil aj ďalšiu definíciu ochorenia S.. Podľa tejto definície ide o

bolestivé ochorenie chrbtice, ktoré sprevádzajú poruchy jej kĺbov, väzov, platničiek, okolitých svalov a
podobne. K tomuto predložil internetový výpis z S. lekárskeho slovníku. D. ani s vyjadrením znalkyne,
že u navrhovateľa bolo zistené poškodenie krčnej chrbtice pred júnom XXXX. H. nebolo zistené,
lebo to nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa napriek tomu, že za týmto účelom boli
robené aj konkrétne vyšetrenia. U navrhovateľa boli len zistené bolesti chrbta, resp. krku, ale nie
poškodenie krčnej chrbtice. A. opätovne na článok O.. N., že pre ochorenie S. je podstatné poškodenie

chrbtice, ale nie jej bolesti. Podľa článku O.. S., bolesti sa často vyskytujú v iných oblastiach, kde
vystreľujú. S. na poškodenie chrbtice boli u navrhovateľa negatívne. A. ide o podklady, z ktorých
vychádzala znalkyňa B., navrhovateľ poukázal na to, že sama znalkyňa vo výpovedi uviedla, že primárne
bolo vyšetrenie navrhovateľa, avšak nevenovala dostatočnú pozornosť jeho zdravotnej dokumentácii,
keď napr. ignorovala zistené bolesti navrhovateľa v driekovej časti chrbtice. D. tvrdenie znalkyne,

že nemusela uviesť do posudku všetky odborné závery. R. vychádzala aj z bolesti a obmedzenia
navrhovateľa v čase jeho vyšetrenia znalkyňou, čo však nebolo podstatné pre závery v posudzovanej
veci. V súvislosti s predloženými odbornými článkami znalkyňa polemizovala s odbornou schopnosťou
autorov a poukazovala na to, že nemajú skúsenosti z oblasti pracovného lekárstva. H. odborníci pritom
uvádzali všeobecné závery, z ktorých musí vychádzať aj pracovné lekárstvo. R. navrhovateľa poukázal

aj na to, že ischémia mozgu nie je kôrová atrofia a pokiaľ u navrhovateľa bola zistená kôrová atrofia
mozgu, išlo o prirodzený prejav starnutia, ktorý bol jeho veku primeraný. L. mozgu bola u navrhovateľa
zisťovaná až v roku XXXX, ale nebola potvrdená. Napriek tomu pri jej posudzovaní celoslovenskou
komisiou znalci vychádzali z toho, že navrhovateľ prekonal ischémiu mozgu.

Navrhovateľ k veci samej uviedol, že ochorením trpí už od roku XXXX a má stále rovnaké prejavy.
W. nebol objektívne posudzovaný. N. mu podsunuté choroby, ktoré neprekonal, čo si vysvetľuje tým,
že lekári mali snahu urobiť závery v prospech spoločnosti odporcu. Súd prvého stupňa pritom uzavrel
dokazovanie bez toho, aby mal možnosť sa k veci vyjadriť.

R. odporcu opätovne vo veci namietol svoju pasívnu legitimáciu k požadovanému určovaciemu petitu.
D., že vo veci ide o vysoko odbornú záležitosť, ochorenie navrhovateľa bolo viacnásobne vyšetrované
viacerými orgánmi, pričom boli vypracované aj dva znalecké posudky, všetko s negatívnym výsledkom.
R., aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

D. navrhovateľa na zmenu petitu žaloby, ktorý navrhol v podanom odvolaní zo dňa XX. XX. XXXX,
odvolací súd uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. 3. XXXX nepripustil.

G. súd v N. ako súd odvolací (§ X0 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 2X2 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu.

R. sporu je určovací petit, ktorého sa navrhovateľ domáhal podanou žalobou, že v súvislosti s výkonom
pridelenej práce v pracovnom pomere u odporcu utrpel chorobu z povolania. A. otázkou, s ktorou sa súd
musí vyporiadať pri rozhodovaní o určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p. je, či navrhovateľ osvedčil
naliehavý právny záujem na požadovanom určovacom petite. X. kritériom je skutočnosť, že určovacia

žaloba má preventívny charakter, a preto spravidla nie je daný naliehavý právny záujem vtedy, keď
navrhovateľ môže svoj nárok uplatniť žalobou na plnenie. X. žaloby sa možno domáhať aj v prípadoch,
kedy určovacia žaloba vytvorí určitý právny rámec medzi dotknutými účastníkmi konania, ktorý by bol
zárukou zabránenia vzniku ďalších sporov medzi nimi do budúcnosti. Aj v takomto prípade však musí byť
zachovaný prevenčný charakter určovacej žaloby. Navrhovateľ sa v spore súčasne s určovacím petitom

domáhal aj priznania nárokov podľa § X93 ods. 1 ZP, za ktoré odporca zodpovedá ako zamestnávateľ
v prípadoch, ak u jeho zamestnanca bola zistená choroba z povolania. Už samotná táto skutočnosť
odôvodňuje záver, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určovacom
petite v zmysle citovaného ustanovenia P. súdneho poriadku. H. výrok súdu by nemal prevenčnýcharakter, pretože navrhovateľ sa domáha ďalším žalovaným petitom nárokov z titulu zodpovednosti
odporcu za škodu vzniknutú zamestnancovi v dôsledku choroby z povolania. A. posudzovaní dôvodnosti
požadovaného peňažného plnenia z titulu zodpovednosti zamestnávateľov za škodu spôsobenú

zamestnancovi chorobou z povolania si súdy musia vyriešiť otázku, či u zamestnanca ide alebo nejde o
chorobuzpovolania,akoprejudiciálnuotázku.P.súdtakdospelkzáveru,ženiejedanýnaliehavýprávny
záujem na požadovanom určovacom petite navrhovateľa, čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie
tejto časti podanej žaloby.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a
spochybňuje závery oboch pribratých súdnych znalcov v konaní, ako aj závery G. pracovného lekárstva
a riaditeľa T. ak. L. W., a O. zdravotníctva SR. Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že
G. pracovného lekárstva v rozhodnutí zo dňa XX. XX. XXXX po odbornom vyšetrení navrhovateľa
uviedla, že choroba navrhovateľa podľa zoznamu chorôb z povolania, príloha k vyhl. č. XXX/XXXX,
nie je chorobou z povolania. Na odvolanie navrhovateľa riaditeľ T. ak. L. W. v stanovisku zo dňa

XX. 9. XXXX uviedol, že v kolektíve lekárov G. pracovného lekárstva a kardiológa zhodnotil stav
navrhovateľavsúvislostisjehopracovnýmzaradenímakoprofesionálnehošoféraodrokuXXXX,pričom
nezistili príčinnú súvislosť medzi jeho ochorením a výkonom povolania. P. navrhovateľa zamietol. O.
zdravotníctva SR v stanovisku zo dňa XX. 6. XXXX uviedlo, že sťažnosť navrhovateľa odstúpilo Y.
komisiipreposudzovaniechorôbzpovolania,ktorejzáverymajúodporúčajúcicharakter.G.rozhodnutím

je rozhodnutie kliniky pracovného lekárstva, kde bol navrhovateľ vyšetrený a kde bol posúdený jeho
zdravotný stav, a na základe podaného odvolania aj rozhodnutie riaditeľa zdravotníckeho zariadenia.

A. odvolacím súdom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ischémia mozgu bola u neho zisťovaná
až v roku XXXX, avšak nebola potvrdená. Napriek tomu pri posudzovaní celoslovenskou komisiou lekári

vychádzali z toho, že navrhovateľ prekonal ischémiu mozgu. Aj navrhovateľ namietal, že mu boli lekármi
podsunuté choroby, ktoré neprekonal. Z pripojených lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľa
však odvolací súd zistil, že už v roku XXXX lekárka O.. M. N. opakovane konštatovala u navrhovateľa,
že sú u neho stopy po náhlej cievnej mozgovej príhode (D.) a kôrovej atrofii mozgu. V rozhodnutí G.
pracovného lekárstva zo dňa XX. XX. XXXX sa konštatuje, že u navrhovateľa sú stopy po ložiskovej

ischémii mozgu (XXXX). R. B. v písomnom stanovisku z XX. 4. XXXX doplnila, že kôrová atrofia mozgu
u navrhovateľa znamená ubúdanie mozgovej kôry, jeho nedostatočne vyživovanie - okysličovanie, teda
ide aj o ischémiu mozgu. R. v podanom posudku rozpísala závery predloženej zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa od roku XXXX až do roku XXXX, a diagnózy, ktoré u neho boli v tomto období zistené.
S. ako správne závery znalca M., že navrhovateľ má neprofesionálne ochorenie srdcovo-cievneho

systému na podklade arteriosklerózy ciev, ischemickej choroby srdca so vznikom porúch rytmu srdca,
neskôr s nedokrvením mozgu a náhlej mozgovej cievnej príhody. Taktiež trpí degeneratívnym ochorením
chrbtice. O. znalkyňa konštatovala, že navrhovateľ do roku XXXX, kedy bol invalidizovaný, viackrát
absolvoval preventívne prehliadky ako vodič, vždy so záverom schopný. R. o bolesti v krížoch je len
z roku XXXX a XXXX, a následne sú záznamy až z rokov, kedy už navrhovateľ ako vodič nepracoval.

V odvolaní navrhovateľ polemizuje s odbornými závermi znalcov a aj celoslovenskej pracovnej porady
organizovanej hlavným hygienikom SR v spolupráci s odborom preventívneho pracovného lekárstva v
N. N. v roku XXXX, že o profesionálne poškodenie chrbtice môže ísť len pri jednoetážovom poškodení
chrbtice, pričom poškodenie celej chrbtice vylučuje chorobu z povolania. Navrhovateľ namieta takýto
jednoznačný záver s tým, že v pripojených odborných článkoch sa len konštatuje, že poškodenie celej

chrbtice nepodporuje profesionálny pôvod, čo však neznamená, že ho vylučuje.

P. súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné. S. dôkazy dávajú dostatočný podklad súdu pre záver, že aj keď navrhovateľ trpí viacerými
závažnýmiochoreniamisrdcaachrbtice,nebolaanipomnohýchvyšetreniachaodbornýchkonziliárnych

vyhodnoteniach jeho ochorení, vrátane dvoch súdnoznaleckých posudkov, zistená príčinná súvislosť
medzi vznikom jeho ochorení a výkonom zamestnania. Y. zdravotnícke pracoviská a ani znalci nemajú
žiadny dôvod na nepravdivé posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ich závery sú totožné a
jednoznačné. P. súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku a
jeho vrátenie na doplnenie dokazovania ďalším, v poradí už tretím znaleckým posudkom. P. námietky

navrhovateľa sú v teoretickej odbornej rovine, ktorými spochybňuje správnosť určených diagnóz u
navrhovateľa, hoci na takéto závery jeho právny zástupca nemá príslušné odborné vzdelanie a ani
skúsenosti. S týmito námietkami sa vyporiadala znalkyňa B. v podanom posudku a doplňujúcom
písomnom vyjadrení, ktoré aj odvolací súd považuje za dostatočné a hodnoverné.P. súd preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 2X9 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.