Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209038
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813209038.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako opatrovníkom, dieťa
rodičov matky: U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom
Centrum právnej pomoci, so sídlom Bratislava, pracovisko Tvrdošín, ul. Školská č. 165/2 a otca: V. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXXX, o určenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/80/2013-169 zo dňa 26. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 4P/80/2013-169 zo dňa 26. 08. 2014 otca maloletej K. O.,
nar. XX. XX. XXXX zaviazal platiť na jej výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Tým

zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/26/03 zo dňa 30. 09. 2003 (výrok II.). Zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).
Konštatoval, že matka dieťaťa návrhom podaným súdu dňa 04. 12. 2013 žiadala, aby súd určil
povinnosť otcovi dieťaťa platiť na výživu maloletej sumu 150 eur mesačne. Predchádzajúcim uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoP/43/2014-134 zo dňa 30. 06. 2014 bol rozsudok okresného súdu
(č. k. 4P/80/2013-114 zo dňa 04. 03. 2014) vo výrokoch, ktorým otca maloletej zaviazal platiť na jej

výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn.
8CoP/26/2003 zo dňa 30. 09. 2003 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Vo výrokoch, ktorým súd maloletú zveril do
osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka maloletej,
ostal nedotknutý. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s uznesením krajského

súdu a s oznámením otca maloletej. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh matky
dieťaťa je dôvodný. Z vyjadrenia MUDr. G. P. vyplynulo, že zdravotný stav matky dieťaťa je dlhodobo
stabilizovaný a je spôsobilá vykonávať starostlivosť o maloletú. S poukazom na to, že obaja odporcovia
(zrejme stará matka dieťaťa a otec dieťaťa - poznámka odvolacieho súdu) s návrhom súhlasili, súd
rozhodol tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. S poukazom na to, že otec sa o maloletú
už 12 rokov nezaujíma, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka.

Následne okresný súd citujúc ust. § 62, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“) konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/134/01-33 zo dňa 25. 09.
2001 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej
bola maloletá na čas po rozvode zverená do výchovy a starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na
výživu maloletej mesačne sumou 700,- Sk, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 03. 11. 2001. Rozsudkom Okresného súdu

Námestovo č. k. P/68/01-51 zo dňa 18. 04. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2002, súd
zveril maloletú do pestúnskej starostlivosti V. O. a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovoč. k. 5C/134/01-33 zo dňa 25. 09. 2001 vo výroku o zverení maloletej do výchovy a starostlivosti
matky. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 2P/47/02-30 zo dňa 26. 11. 2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť 04. 02. 2003, bola matka maloletej zaviazaná platiť na výživu maloletej mesačne sumou

300,- Sk na účet Okresného úradu v Námestove počnúc od 01. 01. 2002. Rozsudkom Okresného súdu
Námestovo č. k. 2P/47/02-65 zo dňa 29. 04. 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
8CoP/26/03-90 zo dňa 30. 09. 2003, právoplatným dňa 26. 11. 2003 bol otec zaviazaný platiť na výživu
maloletej sumou 1.000,- Sk mesačne na účet Okresného úradu Námestovo, počnúc od 04. 01. 2002.
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/10/2006-27 zo dňa 09. 05. 2006, právoplatným dňa

07. 06. 2006 bolo rozhodnuté tak, že matka maloletej je povinná platiť na výživu maloletej mesačne
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa počnúc od 01. 02. 2006 na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo.
Ďalej mal súd preukázané, že maloletá je zdravotne ťažko postihnutá s tým, že na zmiernenie prejavov
svojho ochorenia potrebuje aj lekárske zákroky, ktoré však na Slovensku nie sú preplácané a na ktoré
si matka dieťaťa musí požičiavať peniaze a následne tieto potom aj splácať. Ako vyplynulo z prednesu

matky dieťaťa, jej dcéra absolvuje aj kúpeľné pobyty, ktorých časť musí matka dieťaťa uhrádzať. Súd
bol toho názoru, že ak náklady otca dieťaťa na zdravé 6-ročné dieťa predstavujú mesačne sumu 200
eur, je skutočne nemysliteľné, aby súd rozhodol o jeho povinnosti platiť výživné na maloletú v ním
navrhovanej 70 - 80 eur výške. Okrem toho v danom prípade je potrebné brať do úvahy aj to, že
maloletá vyžaduje celodennú starostlivosť, a preto matka dieťaťa nemá šancu zvýšiť jednak svoju

životnú úroveň, ako aj úroveň maloletej prípadným zamestnaním sa, ale na pokrývanie nákladov si musí
peniaze požičiavať, prípadne žiadať o pomoc rôzne nadácie. O vyživovacej povinnosti otca maloletej
bolo naposledy rozhodované pred 11 rokmi, počas ktorých nároky na stravu, ošatenie, hygienu a
hlavne zdravotnú starostlivosť pri ťažko zdravotne postihnutom dieťati vzrástli a práve tu videl súd
zmenu pomerov. Taktiež v dôsledku uplynutia času od posledného rozhodovania súdu o výživnom

nastala zmena aj v otázke mobility maloletej, nakoľko v súčasnej dobe bola matka nútená zabezpečiť
bezbariérovosť a rekonštrukciu domácnosti kvôli kočíku, polohovateľnej posteli, dvíhacej plošine, v
dôsledku čoho má matka aj zvýšené náklady na elektrinu vo výške 59,50 eur. Príjem matky maloletej
pozostáva z čiastočného invalidného dôchodku vo výške 179 eur a nenárokovateľného a dobrovoľného
príspevku z nadácie Dobrý anjel. Tento príjem však nedokáže pokryť plošne všetky výdavky, ktoré

má matka v súvislosti so starostlivosťou o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Okrem hradenia bežných
základných životných potrieb musí matka vynakladať nemalé výdavky aj na skvalitnenie života maloletej,
napríklad kúpeľné pobyty, ktoré si musí hradiť v plnej výške sama, keďže zdravotná poisťovňa prepláca
kúpeľný pobyt iba raz ročne. Súd bol toho názoru, že tým, že si otec dieťaťa založil novú rodinu, sa jeho
povinnosti voči maloletej neskončili. Naopak tým, že má vedomosť o postihnutí maloletej a aj napriek

tomu 12 rokov neprejavuje o ňu záujem, by sa mal zvýšenou mierou podieľať na tom, aby táto v rámci
svojich možností mala zabezpečený aspoň bežný štandard.
Na základe týchto skutočností preto súd rozhodol tak, že zaviazal otca dieťaťa platením výživného vo
výške 150 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa z dôvodu, že súd v tejto veci dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu v tejto
veci spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ Občianskeho súdneho
poriadku /ďalej len „O. s. p.“/).

V prvom rade otec dieťaťa poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k.
8CoP/43/2014 zo dňa 30. 06. 2014, ktorým bol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušený
a vec mu vrátená na ďalšie konanie (okresný súd mal vychádzať len zo súčasných potrieb dieťaťa
a pomerov rodičov, chýbali zistenia okresného súdu ohľadom hľadísk rozhodujúcich pre určenie
výživného, ako i ďalšie skutočnosti majúce vplyv na nové rozhodnutie). Podľa otca dieťaťa náležité

zisťovanie stavu okresným súdom pozostávalo z jedného jediného pojednávania a iba jeho vyjadrenia,
pri ktorom doložil ďalšie dôkazy preukazujúce rozhodné skutočnosti - jeho majetkové pomery, ktoré mu
neumožňujú žiadanú výšku výživného 150 eur mesačne platiť. Matka dieťaťa nepredložila nijaký dôkaz,
ktorý by preukazoval oprávnené potreby dieťaťa v tejto výške, ako to žiadal odvolací súd. Súd prvého
stupňa teda napriek svojej povinnosti rešpektovať a riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 221

ods. 2, § 226 O. s. p.) nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a nezistil potrebné skutočnosti,
ktoré zistiť mal, a to ani na strane dieťaťa ani na strane matky či jeho ako otca. Súd naďalej vychádzal
z neúplne zisteného skutkového stavu, pretože mu okrem iného nebol predložený nijaký dôkaz, ktorý
by preukazoval skutočnosti tvrdené matkou, ako napr. dôkazy, že lekárske zákroky nie sú na Slovenskupreplácané ani dôkazy o pôžičkách matky dieťaťa na tieto lekárske zákroky. Zároveň súd vychádzal
iba z tvrdení matky ohľadom kúpeľných pobytov maloletej, pričom opäť súdu nebol o tom predložený
nijaký dôkaz.

Podľa otca dieťaťa nebol súdom prvého stupňa odstránený ani nedostatok spočívajúci v náležitom
odôvodnení rozsudku a napadnutý rozsudok opäť nie je presvedčivo zdôvodnený.
Otec dieťaťa vytýkal súdu, že vychádzal pri svojom rozhodnutí z tvrdeného príjmu matky predstavujúci
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179 eur, pričom vôbec nezohľadnil príspevok z Dobrého anjela
vo výške 100 eur ani príjem brata matky dieťaťa a jej matky, ktorí tiež žijú v spoločnej domácnosti s

ňou a spoločne sa podieľajú na nákladoch na bývanie, stravu a podobne. Matka dieťaťa je navyše
poberateľkou opatrovateľského príspevku na maloletú vo výške 315 eur. Okrem toho všetky zvýšené
výdavky, ktoré maloletá potrebovala, boli pokryté z príspevkov a darov z rôznych nadácií a tiež z
ÚPSVaR.
Ďalej otec dieťaťa uviedol, že v súčasnosti býva s manželkou a so svojimi dvoma deťmi v spoločnej
domácnosti u jej rodičov. Týmto pravidelne mesačne prispieva na chod domácnosti peňažnou čiastkou

vo výške 100 eur (elektrina, voda, kúrenie). Náklady na stravu, ošatenie, drogériu a ostatné životné
náklady pre 4-člennú rodinu predstavujú sumu 400 eur. Navyše ešte splácajú pôžičku v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 172,21 eur a uhrádzajú náklady na rozostavaný, neobývateľný rodinný
dom vo výške cca 80 eur mesačne. Tiež musia platiť životné poistky vo výške 39,83 eur a 20,25 eur.
Samozrejme pravidelne prispieva aj na výživu maloletej od mája tohto roku sumou 70 eur a aj napriek

tomu, že o výške výživného nie je právoplatne rozhodnuté. Z toho dôvodu mu nie je zrejmé, z akého
dôvodu ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej vo výške 150 eur mesačne, keď po
zhodnotení svojich majetkových pomerov nemá z čoho uvedenú sumu zaplatiť. Podľa otca dieťaťa sa
súd nemôže riadiť iba odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby, ale tiež schopnosťami, možnosťami
a majetkovými pomermi povinnej osoby, čiže jeho ako otca.

Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal ho platením výživného vo
výške 70 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Opatrovník dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že po doručení uznesenia krajského súdu prostredníctvom svojho zástupcu dňa 22. 08. 2014
doručila súdu podanie „Vyjadrenie k príjmom a výdavkom matky a maloletej“. V tomto presne a jasne
špecifikovala svoje príjmy ako aj výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú, pričom predmetné

podanie podložila aj dôkazmi. Svoj príjem potom špecifikovala v uvedenom vyjadrení a aj podložila
rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 02. 06. 2014, ako aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 05. 12.
2013, pričom od nadácie Dobrý anjel poberá aj nenárokovateľný charitatívny príspevok. Žiadnym
iným príjmom, resp. pomocou od rodiny matka nedisponuje ani nepoberá, preto námietka otca, že
by „príjem brata matky a jej matky, ktorí tiež žijú v spoločnej domácnosti s ňou“ mal byť zahrnutý do

jej príjmu, pokladala za neprijateľný a bezprecedentný. Matka dieťaťa považovala za nadštandardné
niektoré výdavky otca dieťaťa, napr. životné poistky, cigarety, pohonné hmoty, pôžičku či náklady na
rozostavaný rodinný dom. Keby otec dieťaťa napríklad zrušil životné poistky (60,08 eur), ktoré v žiadnom
prípade nemajú charakter nevyhnutných výdavkov (a výrazne zvýhodňujú jeho maloleté deti z druhého
manželstva) a keby sa vzdal fajčenia (42 eur mesačne), mal by uvedenú sumu k dispozícii. Čiže by len

pri presune súčasných finančných prostriedkov dokázal hradiť celú sumu požadovaného výživného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s.

p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté
odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa matka dieťaťa podaným návrhom došlým súdu dňa 04. 12. 2003 domáhala

zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k.
P/68/01-51 zo dňa 18. 04. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2002, súd zveril maloletú do
pestúnskej starostlivosti V. O., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom G.. XXX a tým zmenil rozsudok
Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/134/01-33 zo dňa 25. 09. 2001 vo výroku o zverení maloletej dovýchovy matky. Otca dieťaťa žiadala zaviazať prispievať výživným v sume 150 eur mesačne vždy do
každého 20. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Okresný súd
Námestovo rozsudkom č.k. 4P/80/2013-114 zo dňa 04. 03. 2014 maloletú zveril do osobnej starostlivosti

matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka. Otca maloletej zaviazal platiť na jej
výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Tým sa zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn.
8CoP/26/2003 zo dňa 30. 09. 2003. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. V dôsledku odvolania podaného otcom dieťaťa Krajský súd v Žiline uznesením č. k.

8CoP/43/2014-134 zo dňa 30. 06. 2014 rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými otca maloletej
K. O., nar. XX. XX. XXXX zaviazal platiť na jej výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, zmenil
rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/26/2003 zo dňa 30. 09. 2003 a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výrokoch,
ktorým súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a ktorým zastupovať maloletú a spravovať jej

majetok bude matka, zostal nedotknutý. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie hlavne z toho dôvodu, že bolo nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné.
Tiež okresný súd usmernil v tom, že pri novom rozhodovaní treba vychádzať len zo súčasných potrieb
dieťaťa a pomerov rodičov a aplikovať ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to aj po
zistení, či nedošlo k zmene na strane dieťaťa a rodičov majúcej vplyv na nové rozhodnutie.

Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom tak, že otca zaviazal platiť na výživu maloletej mesačne
sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Tým zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/26/03
zo dňa 30. 09. 2003 (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania (výrok III.).

Otec dieťaťa v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a
nezistilpotrebnéskutočnosti,ktorépodľapredchádzajúcehorozhodnutiaodvolaciehosúduzistiťmalato
ani na strane dieťa, na strane matky, či jeho ako otca. Tiež nebol odstránený ani nedostatok spočívajúci

v náležitom odôvodnení rozsudku.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne

určujeust.§157ods.2O.s.p.,dochádzanielenktomu,žerozsudokjenepreskúmateľnýprenedostatok
dôvodov alebo pre jeho nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je
naplnené reálnym obsahom. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť
v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať
stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu určil súdne pojednávanie na deň 26. 08. 2014,
na ktoré matka dieťaťa a otec dieťaťa predložili potvrdenia o aktuálnom príjme a prehľad mesačných
výdavkov spolu s dokladmi preukazujúcimi ich zaplatenie. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd
oboznámil oznámenie otca dieťaťa z č.l. 144 - 165 spisu. Súčasťou spisu je však aj oznámenie matky

dieťaťa spolu s listinami z č.l. 160 - 165 spisu. Po vyjadrení účastníkov konania, že nemajú návrhy na
doplnenie dokazovania udelil týmto právo záverečnej reči. Okresný súd od svojho predchádzajúceho
rozhodnutia (04. 03. 2014) nevypočul tak hlavne otca dieťaťa k jeho osobným, rodinným, zárobkovým
a majetkovým pomerom. Neurobil dopyt na jeho zamestnávateľa ohľadom zárobku. Súčasťou spisuje len správa o zárobku otca dieťaťa do mesiaca november 2013 (č.l. 74 spisu) a výplatná páska za
mesiac júl 2014, ktorú tento predložil okresnému súdu k oznámeniu o svojich výdavkoch. Z odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu potom nie je zrejmé aké sú pomery otca dieťaťa, to znamená rodinný stav,

výška jeho zárobku, uvedenie osôb ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, výdavky, majetkové pomery
(napr. osobné motorové vozidlo, rodinný dom), príjmy manželky. Rozhodnutie preto neobsahuje ani
zhodnotenie zistených skutočností na strane otca dieťaťa na základe ktorých je podľa okresného súdu v
schopnostiachotcadieťaťaplatiťurčenévýživné.Okresnýsúdvpodstatelenjednouvetouuviedolnázor,
že ak náklady otca dieťaťa na zdravé 6-ročné dieťa predstavujú mesačne sumu 200 eur, je skutočne

nemysliteľné, aby súd rozhodol o jeho povinnosti platiť výživné na maloletú v ním navrhovanej 70 - 80
eur výške.

Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu okresného súdu a odôvodnenia rozhodnutia preto
konštatuje, že obstojí odvolacia námietka otca dieťaťa o neúplnosti zistenia skutkového stavu ako i o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý neobsahuje všetky zákonné náležitosti. Súd prvého

stupňa opätovne nevenoval odôvodneniu rozsudku náležitú pozornosť.

Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok okresného súdu, ktorým bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky sa stal právoplatný dňom 23. 04. 2014. Bolo preto s vecou nesúvisiace
opätovné odôvodňovanie zverenie dieťaťa matke. Za nesprávne považoval aj to, keď okresný súd v

odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že o vyživovacej povinnosti maloletej bolo naposledy rozhodované
pred 11 rokmi a výrokom II. rozhodol, „Tým sa mení rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/26/03
zo dňa 30. 09. 2003“.. Urobil tak napriek tomu, že krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí
poukázalnato,žeaplikáciaust.§78Zákonaorodineneprichádzadoúvahy.Pokiaľokresnýsúdzaviazal
otca dieťaťa prispievať výživným v sume 150 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku,

nepostupoval správne lebo vyživovacia povinnosť mala byť stanovená dňom právoplatnosti rozsudku o
zverení maloletej matke t.j. dňom 23. 04. 2014. Podľa tvrdenia otca dieťaťa platí na maloletú výživné
v sume 70 eur mesačne od mája 2014. Za stavu určenia výživného v sume 150 eur mesačne bolo
povinnosťou okresného súdu zaviazať otca platiť aj nedoplatok na výživnom.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav hlavne ohľadom pomerov otca
dieťaťa a nevykonal dokazovanie tak, ako mu to vyplýva z ust. § 120 ods. 2 O. s. p., pričom rozhodnutie
neobsahuje ani zákonné náležitosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

V novom konaní okresný súd doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere. Oboznámi otca dieťaťa
aj s vyjadrením matky dieťaťa a priloženými listinami zo dňa 21. 08. 2014 (č.l. 160 - 165 spisu). Zistené
skutočnosti vyhodnotí a vydané nové rozhodnutie, ktoré odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.