Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222595
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515222595.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: J. Z.,

bytom: K., K. č. XX, zast.: Zvara advokáti, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Bratislava Nám. SNP
č. 1, proti žalovanému: S & G spol. s r.o., so sídlom: Bratislava, Pribinova č. 22, IČO: 35 777 133, zast.:
B.. Z. O., bytom: K., P. č. 3, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne v plnom rozsahu z a m i e t a .

Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 16.11.2015 žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru, ktoré bolo dané žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.10.2015,

je neplatné. Svoj návrh odôvodňovala tým, že dôvod skončenia pracovného pomeru je vykonštruovaný
a bola evidentná snaha zo strany žalovaného sa jej zbaviť. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 07.11.2016
žiadala o rozšírenie petitu návrhu v tom smere, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným sa skončí
dňom 28.02.2016 a mzdové nároky uplatňoval za mesiac október 2015 až február 2016, vrátane
príslušenstva.

2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť s odôvodnením, že od 21.09.2015 nechodí do práce po tom,

ako predtým čerpala dovolenku, čo žalovaný vyhodnotil ako absencie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa
26.05.2014, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2014, platovým dekrétom zo dňa 26.05.2014,
rozhodnutím o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.10.2015, dovolenkovými lístkami zo
dňa 09.09.2015 a 11.09.2015, výzvou žalovaného zo dňa 24.09.2015, listom žalobcu zo dňa 29.10.2015,
výsluchom svedkov E. I., Z. C., oboznámením sa so stanoviskami Sociálnej poisťovne a zdravotnej

poisťovne Dôvera, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 12.08.2015, záznamom dochádzky za
mesiac september 2015 a zistil:

4. Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.05.2014 v
pracovnej pozícii pokladníčka - predavačka. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2014 sa menil
rozsahu týždenného pracovného času, ktorý bol od 01.08.2014 30 hodín. Rozhodnutím žalovaného
zo dňa 20.10.2015 bol okamžite skončený pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce, a to z dôvodu, že dňa 21.09.2015 mala žalobkyňa nastúpiť na riadnu pracovnú zmenu
na svojom pracovisku. Napriek výzve od 21.09.2015 sa nedostavila na pracovisko, neprítomnosť v práci
nevydokladovala napr. PN alebo OČR, čo považoval zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Od 21.09.2015 zamestnávateľ neprítomnosť v práci evidoval ako absenciu. Žalovaný listomzo dňa 24.09.2015 vyzval žalobkyňu, aby ihneď po obdržaní tejto výzvy, najneskôr do 29.09.2015 sa
dostavila na pracovisko, vydokladovala dôvod svojej neprítomnosti. Žalobkyňa listom zo dňa 29.10.2015
oznámila zamestnávateľovi, že nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru, takisto nesúhlasila s

absenciou tvrdiac, že od 10.09.2015 jej nebolo umožnené vykonávať prácu na pracovisku. Žalobkyňa
tvrdila, že v čase od 09.10.2015 do 21.09.2015 nečerpala dovolenku, ani neplatené voľno, ale jej
nebolo umožnené prácu vykonávať. Žalovaný do spisu predložil dovolenkové lístky na deň 10.09.2015
v rozsahu 1 dňa a dovolenkový lístok od 14.09.2015 do 18.09.2015 v rozsahu 4 dní tvrdiac, že žalovaná
dovolenku čerpala, dovolenkový lístok sama podpísala , čo žalobkyňa popierala.

5. Medzi stranami zostala sporná tá skutočnosť, či žalobkyňa čerpala dovolenku, alebo nečerpala, či
podpísaladovolenkovýlístok,alebonie,čijejboloumožnenépracovať,alebonebolo.Súdzatýmúčelom
vykonal dokazovanie na odstránenie týchto rozporov.

6. Svedkyňa E. I. je zamestnaná u žalovaného v pracovnej pozícii vedúcej na Antolskej č. 11 - bufet

v areály nemocnice a žalobkyňa jej bola podriadená ako predavačka. Svedkyňa uviedla, že dňa
10.09.2015 čerpala žalobkyňa dovolenku, dovolenkový lístok vypísala ona a žalovaná ho podpísala.
Žalobkyni bolo navrhnuté, že by mala prejsť na inú prevádzku a mala by si to rozmyslieť a oznámiť
zamestnávateľovi, či s tým súhlasí, alebo nie. Dňa 10.09.2015 bol štvrtok, v piatok 11.09.2015 mala
žalobkyňa voľno, sobota a nedeľa je voľno, žalobkyňa čerpala dovolenku od 14.09.2015 do 18.09.2015,

sobota a nedeľa bola voľná a v pondelok 21.09.2015 mala nastúpiť na pracovnú zmenu. Svedkyňa
uviedla, že ona jej v piatok telefonicky volala, aby nastúpila do práce v pondelok, telefón jej nezdvihla,
do práce dňa 21.09.2015 nenastúpila a do práce nechodí doteraz. Uviedla, že ona jej nikdy nepovedala,
aby do práce neprišla a v čase, keď čerpala dovolenku, sa žalobkyňa svedkyne pýtala, že čo bude
ďalej, ona že nevie, a rozhodne sa koncom týždňa. Žalobkyňa komunikovala len cez sms, svedkyňa

jej neodpovedala, keď túto komunikáciu neuznáva. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 09.09.2015 prišiel
osobne na pracovisko konateľ a p.., rokovali so žalobkyňou a navrhli jej možnosť pracovať na inom
pracovisku mimo Antolskej a bolo jej navrhnuté, aby si to rozmyslela a po vyčerpaní dovolenky oznámila
zamestnávateľovi, že ako sa rozhodla. Svedkyňa uviedla, že ona nevie, ako sa rozhodla, no na
pracovisko neprišla. Pokiaľ ide o rozpis pracovných zmien, tak tento sa robí na 1 mesiac, sú určené

krátke a dlhé týždne. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy boli podpísané dovolenkové lístky, uviedla, že
11.09.2015 bola žalobkyňa za ňou v práci. Nevedela sa vyjadriť, či bola za ňou v práci dňa 17.09.2015.

7. Svedkyňa Z. C., ktorá pracuje u žalovaného v pracovnej pozícii riaditeľky uviedla, že odaň sa dňa
09.09.2015 zúčastnila na pracovisku na Antolskej v Bratislave stretnutia za jej účasti, konateľa firmy

a p. I., kde bola prítomná aj žalovaná. Vzhľadom k tomu, že vypadla sila na stredisku v Ružinove,
svedkyňa navrhovala žalobkyni, či by neprešla pracovať do Ružinova. Žalobkyňa sa mala vyjadriť tak,
že po čerpaní dovolenky sa k tomu vyjadrí. Následne po ukončení čerpania dovolenky sa svedkyňa
informovala u p. I. ako sa žalovaná rozhodla, táto jej oznámila, že nevie, keď do práce nenastúpila.
Svedkyňa ďalej uviedla, že prax s vypisovaním dovolenkových lístkov je taká, že tie by mal vypisovať

zamestnanec, je však aj taká, že ich vypisuje aj zamestnávateľ, vedúci prevádzky, a to minimálne
posledný deň pred nástupom na dovolenku. Svedkyňa potvrdila, že ona navrhla žalobkyni, aby čerpala
dovolenku a po vyčerpaní dovolenky mala povedať, že ako sa rozhodla. Tento návrh bol v súvislosti s
tým, že mala dosť nevyčerpanej dovolenky a na inej prevádzke by ju čerpať nemohla.

8. Konateľ firmy M. W. uviedol, že žalobkyni bolo ponúknuté čerpanie dovolenky, keď na novej prevádzke
nebude čas na jej čerpanie, čo žalobkyňa akceptovala. Po ukončení dovolenky do práce nenastúpila.
Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky, tak dovolenkový lístok výpisu buď zamestnanec, alebo vedúca
predajne. Nevedel sa vyjadriť, čo bolo predmetom stretnutia dňa 09.09.2015.

9. Z pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa bola odhlásená zo Sociálnej
poisťovne, ako aj zo zdravotnej poisťovne Dôvera dňa 27.10.2015.

10. Súd na návrh žalovaného opakovane vypočul svedkyňu I., ktorá sa opätovne vyjadrila, že na stretnutí
dňa 09.09.2015 žalobkyňa súhlasila s čerpaním dovolenky, dovolenkový lístok vypísala ona a podpísala

ho žalobkyňa. Následne žalobkyňa čerpala dovolenku, v práci sa objavila, avšak prácu nevykonávala.
Po skončení čerpania dovolenky do práce nenastúpila, nikto jej nezakázal do práce chodiť.11. Z listu dochádzky za mesiac september 2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa čerpala dovolenku
10.09.2015 a od 14.09.2015 do 18.09.2015, 19. - 20.09, mala voľno - víkend. Do práce mala nastúpiť
21.09.2015

12. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, porušil závažne pracovnú disciplínu.

13. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť

pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí
lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .

14. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

15. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

16. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol. Súd vyhádzal z toho, že žalobkyňa
porušila pracovnú disciplínu, keď nechodila do práce od 21.09.2015, pričom z dokazovania nevyplynulo,
že by jej niekto zakazoval do práce chodiť, resp. že by jej neumožňoval prácu vykonávať. Súd v

tomto smere vychádza jednoznačne z výpovede svedkyne I., ako aj svedkyne C. ktoré potvrdili, že
žalobkyňa čerpala dovolenku do 14.09.2015 do 18.09.2015 po skončení čerpania mala oznámiť, či
súhlasí s preložením na iné pracovisko a do práce prestala chodiť. Podľa názoru súdu nie je podstatné,
či telefonovala alebo netelefonovala, či zaslala sms, alebo nie, podstatné je to, že pokiaľ je pracovník v
pracovnompomere,másiprácuvykonávaťvzmyslepracovnejzmluvy.Akžalobkyňaodprácenechodila

a zamestnávateľ to vyhodnotil ako absenciu, tak ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo je
dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

18. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa čerpala dovolenku, súd námietku žalovanej,
že dovolenkový lístok nepodpísala, vyhodnotil tak, že ak by to bola aj pravda, ak sa zamestnávateľ

a zamestnanec dohodnú na čerpaní dovolenky, tak potom sa dovolenka čerpá bez pohľadu na
dovolenkový lístok, pretože tento má len evidenčný charakter, nie charakter hmotnoprávny. Pokiaľ ide o
návrh právneho zástupcu žalobkyne, aby súd pripustil rozšírenie petitu návrhu v tom smere, že pracovný
pomer sa skončí dňom 28.02.2016, z dôvodu, že od 01.03.2016 sa zamestnala u iného zamestnávateľa,
taksúdtakýtonávrhzamietol,pretožesúdriešilotázkuplatnosti,resp.neplatnostiskončeniapracovného

pomeru na základe žaloby zamestnanca, pričom § 79 ods. 1 Zákonníka práce rieši otázku, keď
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, vtedy je v možnosti súdu rozhodnúť o skončení
pracovného pomeru, opačne to možné nie je. Vychádzajúc z toho záveru súd preto nevyhovel ani
tomuto nároku a zamietol celú žalobu, keď mzdový nárok, ktorý bol tiež uplatňovaný, je daný tiež len za
predpokladu, že by žalobkyňa mala v konaní úspech.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 C.s.p., určil, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania, keď žalobkyňa v konaní úspešná nebola, žalovaný trovy konania neuplatňoval.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V

odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).