Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/574/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111228943
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111228943.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej vo veci žalobkyne E. Š., P., P.Á. X, zastúpeného JUDr.
Jurajom Špirkom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Floriánska 19, proti žalovanému D.. O..
D. T., P., E. XX, o zaplatenie 4 568,53 €s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 37C/169/2012-62
z 23.5.2013 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 100,50 € s úrokmi z
omeškania vo výške 9,25 % od 15.11.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V ostatnej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia v r a c i

a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4 469,03
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 15.11.2011 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal
náhradu trov konania 948,48 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet jej zástupcu, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení, o. i., uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou z 24.10.2011 od žalovaného domáhala, že
žalovaný sa k žalobe nevyjadril, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa so

žalobou, so zmluvou o poskytovaní právno-poradenských služieb z 12.2.2009 a z 11.6.2009, so spisom
Okresného súdu (ďalej len OS) Košice I 26Cb/110/2009 a ďalšími listinnými dôkazmi, predloženými
účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne, čo zistil zo zmluvy o poskytovaní právno-
poradenských služieb z 12.2.2009 a z 11.6.2009, z nedatovaného príjmového pokladničného dokladu
a z príjmových pokladničných dokladov z 5.3.,17.3.,24.3.,1.6. (2x), z 24.6. a 28.7.2009. Vychádzajúc
z § 451,§ 456,§ 458 ods.1,§ 420 ods.1,3,§ 442 ods.1,§ 488,§ 489,§ 563,§ 517 ods.1,2 O. z. a §
3 nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení

platnom do 31.1.2013 (ich znenie citoval) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba je v podstatnej časti dôvodná a žalobkyňa predložila na preukázanie svojich tvrdení relevantné
dôkazy. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z výpovede žalobkyne mal za preukázané, že na
základe uvedených zmlúv o poskytovaní právno-poradenských služieb zaplatila žalovanému 4 000
€, pričom žalovaný uvedenú činnosť (právno-poradenskú) vykonával bez oprávnenia podnikať (teda
ako nedovolenú činnosť), resp. bez oprávnenia poskytovať právne služby ako advokát [teda v rozpore
so zák.č.586/03 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov]. Konštatoval, že pod pojem neoprávnené
podnikanie zák. subsumuje 2 prípady (bližšie rozviedol kedy o ne ide) a reprodukoval časť odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 33Odo79/2006 z 25.3.2008. Uzavrel, že v prejednávanej
veci došlo k tomu, že žalobkyňa preukázateľne a nesporne poskytla žalovanému zálohu 4 000 € bezprávom uznaného dôvodu (k neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon /ako
je tomu pri zodpovednosti za škodu/, ale ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného
dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému (porovnaj Škárová in:

Švestka,J.,Spáčil,J.,Škárová,M.,Hulmák,M.akol.ObčanskýzákonníkI.§1-459.Komentár.2.vydání.
Praha : C. H. BECK, 2009, s.1325 alebo uznesenie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) Českej republiky
28Cdo 2368/2010 z 11.11.2010), že na strane žalovaného ide o majetkový prospech 4 000 € získaný
z nepoctivých zdrojov, ktorý je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, že dôsledkom
takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom,

ktorému bolo plnené, že z hľadiska hmotno-právneho je žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného
obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobkyňa žiada) a preto je v prejednávanej veci
pasívne legitimovaný, že žalobkyňa ďalej preukázateľne a nesporne poskytla žalovanému zálohu na
poplatky a kolky 200 €, hoci v tejto časti nedošlo k uzavretiu zmluvy, že z jej výpovede, ako aj zo spisu
OS Košice I 26Cb/110/2009 vyplýva, keďže návrh na zrušenie účasti v obchodnej spoločnosti podával
za žalobkyňu žalovaný, že tento zaplatil zo zálohy na poplatky a kolky 200 € kolkové známky v hodnote

99,50 €, ktorými uhradil poplatok zo žaloby, že vo zvyšnej časti, ohľadne prijatej zálohy na poplatky a
kolky 100,50 € ide na jeho strane o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia, že dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je
získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené, že z hľadiska hmotno-právneho je
v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobkyňa žiada) a

preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný, že sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, keďže získal
majetkový prospech 4 000 € získaný z nepoctivých zdrojov, ako aj majetkový prospech 100,50 € získaný
plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie jej musí vydať, teda zaviazal žalovaného vydať
jej predmet bezdôvodného obohatenia 4 100,50 € a v prevyšujúcej časti ohľadne vydania bezdôvodného
obohatenia zo zálohy na kolkové známky v hodnote 99,50 €, ktorými uhradil poplatok zo žaloby vo veci

26Cb/110/2009, žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu škody 368,53 € (náhrada
škody spočíva v zaplatení trov súdneho konania na základe právoplatného rozsudku 26Cb/110/2009
z 1.12.2009, t.j. trov právneho zast.), mal zo spisu 26Cb/110/2009 za preukázané, že žalovaný v
konaní pred súdom v uvedenej veci o zrušenie účasti v obchodnej spoločnosti zastupoval žalobkyňu
(vo veci 26Cb/110/2009 v procesnom postavení ako žalobkyňa v 2.rade), pričom žalobu o zrušenie

účasti v obchodnej spoločnosti z 1.6.2009 vypracoval neodborne, nereagoval ani na tvrdenia a námietky
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaných, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby
súdom bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou a uloženie povinnosti pre žalobkyňu zaplatiť
žalovaným v konaní 26Cb/110/2009 trovy konania 368,53 €. Reprodukujúc časť komentára (ASPI) k
§ 420 O. z., judikátu R 55/1971, ako aj odôvodnenia rozsudku 3Cdo 32/2007 z 29.3.2007, uznesenia

2Cdo 144/2008 z 29.10.2009 a uznesenia 1Cdo 30/2010 z 29.4.2011 NS Slovenskej republiky (hoci
tieto pramene výslovne nespomína) uzavrel, že tým, že žalovaný ako zástupca žalobkyne postupoval
v uvedenom konaní neodborne, porušil svoju zmluvnú povinnosť vykonávať svoju činnosť s odbornou
starostlivosťou (čl. III bod 1. zmluvy o poskytovaní právno-poradenských služieb z 12.2.2009 a čl. III bod
1. zmluvy o poskytovaní právno-poradenských služieb z 11.6.2009), čoho dôsledkom bolo zamietnutie

žaloby súdom bez meritórneho prejednania veci, čím jej vznikla škoda vo výške nákladov, ktoré musela
vynaložiť na zaplatenie trov konania protistrany v celkovej výške 368,53 € (ako to vyplýva z rozsudku
26Cb/110/2009 z 1.12.2009), teda zaviazal žalovaného nahradiť jej škodu 368,53 €. V nadväznosti na
uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, mal za to, že
úroky z omeškania možno žalobkyni priznať iba od toho času, kedy sa dostal do omeškania s plnením

peňažného dlhu, že žalobkyňa požadovala úroky z omeškania zo sumy požadovaného bezdôvodného
obohatenia, ako aj z náhrady škody od podania žaloby na súd do zaplatenia, že podľa judikatúry NS
SR, keďže v O. z. pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody nie
je vymedzený čas plnenia, treba podľa § 563 O. z. vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť
dlžnú sumu 1. deň po tom, čo ho žalobkyňa ako veriteľ požiadala o splnenie, že za kvalifikované

požiadanie treba v tomto prípade považovať žalobu, ktorú prevzal 11.11.2011, pričom dňom splatnosti
nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody bude deň po doručení žaloby
žalovanému, t.j. 14.11.2011 (pondelok), keďže deň 12.11.2011 pripadol na sobotu a 1. dňom omeškania
preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 15.11.2011. Vzhľadom na to, že výška základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

bola k 15.11.2011 1,25 %, priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4
469,03 € od 15.11.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia
zo zálohy na kolkové známky v hodnote 99,50 € s prísl. a požadovaného prísl. pohľadávky - úrokov z
omeškania nad 9,25 % ročne od 25.10.2011 do 14.11.2011, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základeuvedených skutočností a cit. ust. žalobe v podstatnej časti vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa §
137 a § 142 ods.1,3 O. s. p. (ich znenie citoval), nakoľko žalobkyňa mala vo veci neúspech v pomerne
nepatrnej časti a priznal jej náhradu zaplateného súdneho poplatku 274 € a náhradu trov právneho zast.

674,48 €, celkom náhradu trov konania 948,48 €. Uviedol, že podľa § 10 ods.1 a § 14 ods.1 písm. a),c)
vyhl.č.655/04 Z. z. v platnom znení patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby vrátane prvej
porady s klientom odmena 161,01 €, za úkon písomného podania na súd (žaloby) z 20.7.2011 odmena
161,01 €, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom 7.3.2013 odmena 161,01 € a za úkon účasť na
pojednávaní 23.5.2013 odmena 161,01 €, spolu 644,04 € a podľa § 16 ods.3 patrí advokátovi režijný

paušál za 2 úkony po 7,41 € a 2 úkony po 7,81 €, t.j. , 30,44 €, odmena celkom 674,48 €.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa sa domáha náhrady
poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla v spojitosti so službami, ktoré jej poskytoval
na základe zmluvy, že súd ho zaviazal na náhradu bez toho, aby mu poskytol možnosť na verejnom
pojednávaní sa k veci vyjadriť a predložiť dôkazy, ktoré by jej žalobu preukázali ako neopodstatnenú,
že jej poskytoval služby, ktoré mali poradenský charakter z oblasti ekonomiky, komunikoval s jej

spoločníkmi a poskytoval aj iné, nie právne služby, že pred ňou nikdy nevystupoval ako advokát, na
plnej moci je uvedený ako splnomocnený zástupca, že súd ho v právnej veci pripustil v konaní na prvom
aj na druhom stupni, súd napriek tomu neskúmal, aký bol rozsah jednoznačne poradenských služieb
iného, než právneho charakteru a aká mu za tieto služby patrila odmena. Bol teda toho názoru, že
súd odňal mu možnosť konania pred súdom osobne alebo cestou zástupcu a to aj napriek tomu, že

na vytýčené pojednávania bol včas ospravedlnený, že súd nedostatočne objasnil vec a, že na základe
nedostatočne objasnenej veci dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Na základe uvedených skutočností
navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný v odvolaní namieta, že súd mu odňal možnosť
konať pred súdom, nedostatočne objasnil vec a na základe nedostatočne objasnenej veci dospel

k nesprávnemu rozhodnutiu, že tieto svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval a nepredložil k svojej
argumentácii žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o tvrdenie, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
tak takéto tvrdenie považuje za čisto účelové, že prevzal žalobu 11.11.2011, pričom nevyužil svoje
práva dané mu zák. a k veci sa nevyjadril, takisto sa nezúčastnil na žiadnom z vytýčených pojednávaní
ani osobne, ani cestou svojho zástupcu. K tvrdeniu žalovaného, že služby, ktoré jej poskytol mali

poradenský charakter a nešlo o právne služby, uviedla, že už zo samotného názvu, ale aj z obsahu
oboch uzavretých zmlúv z 12.2. a 11.6.2009 vyplýva, že išlo o poskytovanie právnych služieb. Citujúc
znenie § 1 ods.2 zák.č.586/03 Z. z. o advokácii poukázala na to, že zák. sú stanovené podmienky,
ktoré musí spĺňať advokát na to, aby mohol byť zapísaný do zoznamu advokátov vedených Slovenskou
advokátskou komorou, že žalovaný nikdy takúto licenciu nemal a nikdy nebol členom SAK zapísaným

do zoznamu advokátov SAK, nemal teda ani oprávnenie vykonávať túto činnosť za odmenu a napriek
týmto skutočnostiam poskytoval uvedené právne služby sústavne, pravidelne a vo väčšom rozsahu a,
že dokazuje to aj tá skutočnosť, že len oznamovateľku zastupoval vo viacerých konaniach na súde a k
jej stretnutiu došlo v jeho kancelárii, ktorú mal dokonca označenú ako advokátsku kanceláriu. Napokon
uviedla, že so všetkými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní nesúhlasí a v plnom rozsahu sa

stotožňuje s výrokom, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dôvody uvedené v odôvodnení
rozsudku považuje za vecne a právne správne, že - podľa jej názoru - súd správne zistil skutkový
stav, na zistený skutkový stav správne aplikoval prísl. hmotnoprávne normy a vydané rozhodnutie je v
súlade s ust. procesného práva. Vzhľadom k tomu, že v konaní nedošlo k žiadnym vadám a súd vo veci
úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a

vec správne právne posúdil, navrhla rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O. s. p. potvrdiť a
zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, ktorých špecifikáciu priložila.
Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni 100,50 € s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % od 15.11.2011 do zaplatenia potvrdil podľa
§ 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne

posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, avšak čo sa týka ostatnej časti rozsudku zistil,
že v konaní došlo k vade uvedenej v § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo
účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a tiež, že súd nesprávnevec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
preto podľa § 221 ods.1 písm. h),ods.2 O. s. p. rozsudok v ostatnej časti a vo výroku o trovách konania
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Aj keď žalovaný v odvolaní výslovne neoznačil odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa
dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. c) a f) O. s. p.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Podľa § 120 ods.1 tretia veta O. s. p. súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súdna prax vykladá toto ust. tak, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh
účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované
dôkazy, pričom také vykonanie dôkazov je podmienené ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou

prerozhodnutievoveciaideodôkazy,ktorévyplynúzpriebehukonania.Súdmáibamožnosťvykonaťaj
účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy, ale nie povinnosť a preto iba od neho závisí, aby
v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, avšak ak by bol v konaní takýto dôkaz potrebný a
nevyhnutný a súd by o ňom vedel, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania by musel výnimočne takýto

dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, lebo je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie
navrhliaabysastaraliosvojepráva.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žezákladnýprincípnezávislosti
súdu je potrebné dôsledne aplikovať aj na jeho postup podľa § 120 ods.1 tretia veta O. s. p. a v každom
štádiu konania zvážiť, ktoré dôkazy - vzhľadom na uplatňovaný petit - treba výnimočne a nevyhnutne
vykonať pre rozhodnutie vo veci. Takýto výklad uvedeného ust. nie je ani v rozpore s uznávanou a

v praxi súdov aplikovanou a nespochybňovanou skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhované účastníkmi konania, keď ich vykonanie (nevykonanie) závisí od jeho hodnotenia s
poukazom na § 132 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd v prejednávanej veci urobil predčasný záver, keď bez vykonania potrebného dokazovania, príp.
aj účastníkmi nenavrhovaného, nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie 4 000 € za právno-
poradenskú činnosť posúdil ako nedovolenú činnosť, lebo vykonanie dokazovania je nevyhnutné pre
správne rozhodnutie vo veci.
Dosiaľ vykonané dokazovanie neopodstatňuje záver súdu, že žalovaný vykonával právno-poradenskú

činnosť, ako nepovolenú, bez oprávnenia podnikať, keď vychádzal iba z ust. zák.č.586/03 Z. z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č.455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov a opomenul pri svojom rozhodovaní prihliadnuť aj na § 2 ods.1,2 Obch.
zák. a § 51 O. z. a posúdiť zistený skutkový stav i podľa nich.
Podľa § 2 ods.1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podľa ods.2 cit. ust. podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe
iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a d) fyzická osoba, ktorá vykonáva
poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa ustálenej súdnej praxe podnikaním podľa Obch. zák. je len taká činnosť, ktorú vykonáva
podnikateľ a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zák., teda tie, ktoré sú taxatívne
vymenované v § 2 ods.1 Obch. zák. a to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a, že v živnostenskom zák. je živnostensképodnikania (živnosti) vymedzené rovnako, resp. tými istými znakmi ako je podnikanie vymedzené v
Obch. zák.
Aby súd mohol urobiť záver, že žalovaný vykonával právno-poradenské služby vo vzťahu k žalobkyni,

ako podnikateľskú činnosť bez oprávnenia podnikať, teda ako nedovolenú činnosť a uložiť mu povinnosť
zaplatiť žalobkyni 4 000 €, titulom bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné vziať do úvahy všetky
predpoklady, ktoré musí takáto činnosť, ktorá má znaky podnikania podľa § 2 Obch. zák. spĺňať.
V prvom rade bolo potrebné zistiť, či takúto činnosť (právno-poradenskú) vykonával sústavne.
Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú

podnikateľskú činnosť, lebo kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, príp. činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje, dôležité je, aby jeho úmyslom bolo vykonávať
ju opakovane, preto požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú činnosť, ktorá sa
vykonáva náhodne, výnimočne, príp. príležitostne.
Žalobkyňa nepopiera, že so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytovaní právno-poradenských služieb
11.6.2009 a 12.2.2009.

Podľa § 51 O. z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Cit. ust. je v podstate zhodné s § 39 O. z. (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.) a iba zdôrazňuje, že
subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne

upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu O. z. Účelom tohto ust. je zvýraznenie
zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia), čo znamená, že tieto
subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzatváranie typických zmlúv, ale môžu uzatvoriť aj takú zmluvu,
ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov, predpokladom platnosti takejto
zmluvy je však dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická,

zmluva sa spravuje ust. O. z., ale aj iných právnych predpisov, patriacich do odvetvia občianskeho práva,
ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analogia legis), prednosť má však
dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností.
Vprejednávanej veci, so zreteľom na nárok žalobkyne na zaplatenie 4 000 € vo vzťahu k žalovanému,
z titulu zmluvy o poskytnutí právno-poradenských služieb z 11.6.2009 a 12.2.2009, bolo potrebné

predmetný právny vzťah medzi nimi posúdiť aj podľa § 51 O. z., lebo nie je vylúčené, že uzavreli
nepomenovanú zmluvu a zistiť, či u žalovaného šlo o činnosť vykonávanú sústavne, t.j., či jeho úmyslom
bolo vykonávať ju opakovane za účelom dosiahnutia zisku, resp., či šlo o činnosť, ktorú vykonal
výnimočne,príp.príležitostneavprípade,akbyvykazovalaznakynepomenovanejzmluvy,čiodporovala
obsahu alebo účelu O. z.

Na zistenie tejto skutočnosti bude nevyhnutné doplniť dokazovanie predovšetkým výsluchom
žalovaného.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody 368,53 €, spočívajúcej v zaplatení trov súdneho konania na základe
právoplatného rozsudku OS Košice I 26Cb/110/2009 z 1.12.2009, t.j. trov právneho zast., odôvodnenie
rozsudku vo vzťahu k uvedenému nároku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s.

p. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -

podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo

iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp.
vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.
vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Rozhodnutie nie
je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp.,

keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd SR už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
(konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie

rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, príp. obsahuje iba
nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie
konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.
Odôvodnenie rozsudku, čo do zaplatenia náhrady škody 368,53 €, obsahujúce iba konštatovanie, že
žalovaný ako zástupca žalobkyne postupoval v konaní 26Cb/110/2009 neodborne a, že porušil svoju

zmluvnú povinnosť vykonať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou, ktorú činnosť v tomto prípade
už posúdil ako dovolenú (ostatnú činnosť podľa zmlúv o poskytnutí právno-poradenských služieb z
12.2. a 11.6.2009 posúdil ako nedovolenú), dôsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby bez meritórneho
prejednania veci, čím vznikla žalobkyni škoda vo výške nákladov, ktoré musela vynaložiť na zaplatenie
trov konania protistrany 368,53 €, nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia rozsudku a nezodpovedá

požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe.
V odôvodnení rozhodnutia nie je vysvetlené, z akého dôvodu je táto činnosť vykonaná žalovaným pre
žalobkyňu, posúdená ako zmluvná povinnosť, keď nebol oprávnený je právne poradenstvo poskytovať
a ak bol oprávnený, v čom spočíva neodbornosť a porušenie jeho zmluvných povinností vykonávať
svoju činnosť odborne. V rozhodnutí tiež chýba podradenie zisteného skutkového stavu pod základné

predpoklady vzniku zodpovednosti za vznik škody a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie podľa § 420 ods. 1 a 3 O. z.
Vďalšomkonaníbudepretopovinnosťousúdu-vsúladesvyslovenýmprávnymnázorom(§226O.s.p.)
podoplnenídokazovaniavýsluchomžalovaného,príp.ďalšímidôkazminavrhnutýmialebopredloženými
účastníkmi konania, vo veci opätovne rozhodnúť, vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami uvedenými

v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 157
ods.2 O. s. p., teda aby bolo preskúmateľné.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.