Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204290
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116204290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o
zaplatenie 1.966,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 10C 76/2016-60 zo dňa 13. januára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o splatnosti
a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2080,89 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1966,25 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach
po 100 EUR splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s
tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52, § 54 odsek 1 a 2, § 121 odsek 3, § 517 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzniku
zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver. Ďalej zistil, že podľa Úverových zmluvných podmienok sa predmetný právny
vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.
Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových zmluvných

podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto bolo potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Žalobcovi priznal z nezaplatenej úverovej istiny dojednaný úrok z omeškania
5 % ročne od 23.10.2015 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do zaplatenia. V časti úroku zomeškania z neuhradených zmluvných úrokov 110,99 Eur vyčíslených ku dňu zosplatnenia súd žalobu
zamietol. Podľa § 517 odsek 2 v spojení s § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka žalobca nemá
právo požadovať od žalovanej príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných

úrokov), nakoľko pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 odsek 3 Občianskeho
zákonníka sa rozumie istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku) a úprava obsiahnutá v § 517
odsek 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym
záväzkom pomenováva príslušenstvo, ktoré možno žiadať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s
plnením hlavného peňažného záväzku) nie pri omeškaní s plnením príslušenstva pohľadávky. Žalobca

nepreukázal súdu, že zmluvné úroky sa stávajú súčasťou istiny. Bolo preukázané, že strany si dojednali
zmluvný úrok 17,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní
pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru
podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd povolil žalovanej
na splácanie priznanej istiny s príslušenstvom v splátkach vo výške 100 Eur mesačne. Prihliadol pritom
na jej čistý príjem, na skutočnosť, že s manželom a synom bývajú v podnájme, za ktorý platia 400

Eur mesačne pričom syn s manželom v súčasnosti nepracujú. Zobral zreteľ aj na procesné správanie
žalovanej, ktorá sa na pojednávanie riadne dostavila, skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnila, čím
prispela k urýchlenému ukončeniu veci.

4. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o splatnosti podal včas odvolanie

žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel. Poukázal na
ustanovenie § 503 odsek 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že povinnosť platenia úrokov
sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Úroky z omeškania treba
vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny aj zmluvných
úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane aj neplní riadne a včas. Uviedol, že súd sa nezaoberal

majetkovými pomermi žalovanej a teda rozhodnutie v časti splatnosti je nepreskúmateľné.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 01.06.2015 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 Eur. V Zmluve o úvere bol dojednaný typ a výška

úrokovej sadzby, a to fixná do splatnosti 17,9 % ročne. Účastníci zmluvy sa taktiež dohodli na úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne. Listom zo dňa 22.10.2015 žalobca vyzval žalovanú na predčasné
splatenie úveru, a to najneskôr do 01.11.2015.

10. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.11. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich

nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere
je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy a že je

namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

13. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobca pristúpil k predčasnému
splateniu úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
01.11.2015.

14. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ustanovenie § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §

853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy
neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je

potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak
by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy

vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa -
žalovanú vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

16. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmluvným dojednaním nie je
možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné
ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o
spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má
prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

17. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po

zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na
dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného
pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri

úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka.
Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§
657, či § 658).

18.Akúverniejesplatenýposplatnosti,zákonpriznávazazadržiavaniefinančnýchprostriedkovsankcie

či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná
pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada
škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace
cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.19. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do

splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. (Pozri
C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya)

20. Čo sa týka otázky úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky, túto
opakovane riešil Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006, sp. zn.
31Cdo/2036/09 a sp. zn. 35Odo/101/02. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení
úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor
so zákonom“. Ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník však neumožňujú veriteľovi požadovať

od dlžníkov príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Tým však nie je dotknuté právo účastníka dohodnúť sa, že dohodnuté úroky sa stanú
súčasťou istiny. Odvolací súd pritom uvádza k možnosti dohody, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou
istiny,ževprípadespotrebiteľskýchvzťahovjenutnévyhodnotiťplatnosťresp.neplatnosťtakejtodohody
v prospech spotrebiteľa, a preto ani takáto prípadná dohoda by nemohla byť vyhodnotená inak, ako

neplatný právny úkon. Preto by žalobcovi ani v tomto prípade nemohli byť priznané úroky z omeškania
z dohodnutých úrokov.

21. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského
súdu, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný.

Navyše žalobca poukázal na konanie pod sp. zn. Cob, do registra ktorého sa zapisujú spory vedené
medzi podnikateľmi, resp. obchodnými spoločnosťami, pritom spor v predmetnom konaní je sporom
spotrebiteľským, na ktorý nie je možné aplikovať závery z obchodných sporov. Pritom bolo potrebné
prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom tak, ako to je uvedené
vyššie.

22. K v odvolaní namietanému posúdeniu možnosti žalovanej priznané sumy zaplatiť v splátkach po
100 eur mesačne odvolací súd poukazuje na pomery žalovanej, ktoré súd prvej inštancie uviedol, keď
vyhodnocoval výsluch žalovanej. Ako to vyplýva z výsluchu žalovanej, majetkové a príjmové pomeru jej
a jej rodiny jej neumožňujú zaplatiť žalobcovi priznané sumy inak, ako v splátkach po 100 Eur mesačne

tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Žalovanej reálny mesačný príjem činí približne 480 Eur.
Nebolopretomožnézaviazaťžalovanúnazaplateniepriznanýchsúmvlehotedo3dní,nakoľkouvedená
suma, by pri zohľadnení jej pomerov bola pre ňu a jej rodinu likvidačná. Odvolací súd poukazuje tiež na
to, že aj v úverovej zmluve zmluvné strany dohodli splátku vo výške 50,66 Eur mesačne.

23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré časti žaloby nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).