Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314216371
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314216371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

BorisaMinksaaJUDr.OliveraKolenčíka,vsporežalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlomŽilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. D., nar. X.X.XXXX, s registrovaným pobytom obec
R., o zaplatenie 2 432,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 21. októbra 2016, č. k. 7C/209/2015 -102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby m e n í tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 420,06 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od
10.02.2015 do zaplatenia a sumu 1,74 eura, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

V časti výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobca má voči žalovanej
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94 %.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 21. októbra 2016,
č. k. 7C/209/2015 -102 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2185 eur, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2 185 eur, počnúc dňom 16.7.2014 až do zaplatenia, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.2. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak , že žalobca má voči žalovanej

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny 2432,08 eura, nezaplatené úroky 180,24 eura, nezaplatené sankčné
poplatky3,91eura,úrok 17,90%p.a.znezaplatenejistinyod16.7.2014dozaplatenia,úrokzomeškania
vo výške 5 % p.a. z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 16.7.2014 do zaplatenia, poplatky
za upomienky vo výške 65,94 eura a náhradu trov konania.

2.2. V žalobe uviedol, že dňa 30.7.2013 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2500 eur na
žalovaným určený účet č.XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácaťv pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný
splatiť do 17.7.2023. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a
preto bol listom zo dňa 17.6.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do

9.7.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dnešného dňa uhradená.
Úroky vo výške 180,24 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný
splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia v zmysle Zmluvy predstavuje dohodnutý
úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2.3. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 25.11.2014 pod č.k. 7Ro/552/2014-23, ktorý
bol uznesením zo dňa 17.2.2015 pod č.k. 7Ro/552/2014-40 zrušený v zmysle § 266 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že sa ho nepodarilo žalovanému doručiť.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene
právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných
právach a povinnostiach.

4. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca neúčasť
na pojednávaní písomne ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovanému
postupom podľa § 116 CSP v spojení s § 106 ods. 3 CSP bolo oznámené podanie žaloby s prílohami,
výzva na vyjadrenie ako aj poučenie o procesných právach. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové
okolnosti nepoprel.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca dňa 30.7.2013
uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového úveru žalovanému vo výške 2500 eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 17,9 %
p.a. Výška anuitnej splátky bola určená sumou 45,00 Eur, termín splatnosti 1. splátky dňom 15.8.2013,

počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky bol stanovený mesačne,
v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 17.7.2023. Výška RPMN bola uvedená 19,75 %,
priemerná RPMN ku dňu podpisu Úverovej zmluvy 19,47 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť
(súčet výšky Úveru a celkových nákladov Klienta spojených s Úverom) je uvedená vo výške 5400,00
eur. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky.

6.1. Z výpisu účtu žalovaného vyplýva, že mu boli žalobcom poskytnuté úverové prostriedky vo výške
2500 eur dňa 30.7.2013.

6.2. Z Výpisu z hlavnej knihy Prima banky k 10.7.2014 predloženej žalobcom vyplýva, že nezaplatená

istina (zostatok úveru), predstavuje 2432,08 eur, nezaplatené úroky 172,98 eur, nezaplatené sankčné
poplatky 1,74 eur t.j. celkom 2606,8 eur.

7. Žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 17.6.2014, kde súčasne
oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 2644,35 eur s

príslušenstvom najneskôr do 9.7.2014, pričom túto výzvu spoplatnil sumou 30 Eur.

8. Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splácania úveru žalovaným. Z podania žalobcu vyplýva, že
do dátumu predčasného zosplatnenia úveru dňa 10.7.2014 uhradil žalovaný na splátkach sumu 315,00
eur. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadnu úhradu. V prehľade sú splátky rozdelené na splátky

úrokov a splátku istiny. Na úrok bola započítaná suma 247,08 eura, na istinu suma 67,92 eura (spolu
315,00 eur), na základe čoho žalobca vykazoval ku dňu zosplatnenia (10.7.2014) nesplatenú istinu vo
výške 2432,08 eura (2500-67,92 eur).

9. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2

a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej
zmluvy, podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) .10. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže ide o

fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania
alebozamestnania.Prizákonnomposudzovaní danejvecisúdpretovychádzalzpríslušnýchustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že
záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 30.7.2013
je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Poukázal i na to,

že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.) , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Súd teda najskôr zisťoval, či zmluva o úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

11.1. Z predloženého rovnopisu zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným mal súd za preukázané, že
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože neobsahuje špecifikáciu,
v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku, koľko
z nej predstavujú prípadné poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavujú prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa

dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj
nároky, na ktoré nemá právo. Pre absenciu tejto povinnej náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. k) je potrebné
považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bezúročný. Žalobca teda nie je oprávnený
zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve,
poplatok za omeškanie a povinnosťou žalovaného ako spotrebiteľa, dlžníka je zaplatiť úver iba vo výške

poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. V tomto smere nepostačuje odkaz
na Všeobecné podmienky. Z požiadavky písomnej formy zmluvy vyplýva, že všetky povinné obsahové
náležitosti zmluvy o úvere musia byť obsiahnuté priamo v zmluve, ktorá je ako riadny dvojstranný právny
úkon podpísaná jej účastníkmi.

11.2. Pokiaľ ide o úrok 17,90 % ročne (i keď sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov) z nesplatenej
istiny od 16.7.2014 do zaplatenia, súd poukázal i na uznesenie NS SR sp. zn. Obo 143/1998 a na
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/201 z 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa

dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi
k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potom nastupuje po zosplatnení
režimu platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

12.1. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2500 eur. Z prehľadu splácania je zrejmé, že žalovaný
na úvere splatil čiastku 315,00 eur, preto súd z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného k úhrade
2185,00eur,keďpoukázal nasvojepredchádzajúceprávnezdôvodnenie,ateda nato,ženapredmetný
úver je potrebné pozerať sa ako na bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu v prevyšujúcej časti súd
návrh zamietol aj čo sa týka úrokov, sankčných úrokov, poplatkov, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil.

12.2. Pretože žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal úroky z omeškania zo sumy
2185,00 eur vo výške 5 % ročne počnúc dňom 16.7.2014 (prihliadnuc na to, že od tohto dňa si ich
uplatnil sám žalobca - zosplatnenie pohľadávky dňa 10.7.2014) a v tejto časti svoje rozhodnutie právne
posúdil podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v

znení platnom od 1.2.2013 a v čase vzniku záväzkového vzťahu).

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (žalobca mal neúspech v
nepatrnej časti) v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu zamietnutej časti (okrem
časti, v ktorej zamietol úrok 17,90% ročne z nezaplatenej istiny od 16.7.2014 do zaplatenia) a navrhol,aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku zmenil
v napadnutom rozsahu a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2432,08 EUR, úrok
180,24 EUR, úroky z omeškania 3,91 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej

istiny 2432,08 EUR a nezaplatených úrokov 180,24 EUR od 10.2.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania, trovy odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

15.1. Nesúhlasil s argumentmi súdu prvej inštancie, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010, nakoľko neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a že v zmysle § 11

ods. 1 písm. b/ tohto zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a považuje rozsudok v
napadnutej časti za nesprávny, keďže rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

15.2. Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné obchodné
podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a
VOP. Výška, počet a termíny splátok a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: Výška
anuitnej splátka 45 EUR, Termín splatnosti 1. anuitnej splátky 15.8.2013, Počet anuitných splátok 120,
Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca.

15.3. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené
termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie a úrokov vypočítaných na základe

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

16.1. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a
že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje
už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom

formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuitná splátka zostáva počas celej doby
rovnaká a skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku a jej výška sa nemení. Plynule sa mení výška
a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky
bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou
splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje.

16.2. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé
obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k
jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom
úvere s lehotou splatnosti 9 rokov by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 120

mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky.

16.3. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá
už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška
sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy

jednotlivých poplatkov vyplýva , že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.
Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na
základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami.

16.4. V prospech argumentácie banky svedčí a je pripravovaný návrh novely zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý od veriteľa nevyžaduje zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného
textu zmluvy a z dotknutého písm. l/ taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis
toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. V súčasnosti túto funkciu

plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju
spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť.17.1. V tejto veci poukázal odvolateľ aj na návrh generálnej advokátky Z. prednesený dňa 9.6.2016 vo
veci C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd
Dunajská Streda, Home Credit Slovakia, a.s. c/a K. A., zverejnený na stránke súdneho dvora, podľa

ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere.

17.2. Vo veci C-42/15 Súdny dvor dňa 9.11.2016 rozhodol rozsudkom, v zmysle ktorého Zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala

splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Zákon môže stanoviť,
že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.

18. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2432,08 eura,

úrok 180,24 eura, úrok z omeškania 3,91 eura a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej
istiny 2432,08 eura a nezaplatených úrokov 180,24 eura od 10.2.25015 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania a trovy odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

19. Žalovaná sa k odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrila.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je treba podľa § 388
CSP v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby zmeniť tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 420,06 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 10.02.2015 do zaplatenia a
sumu 1,74 eura a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo

výroku vecne správny potvrdiť.
21.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.2. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23.1. Zo žaloby žalobcu podanej na súd prvej inštancie dňa 27.07.2014 vyplýva, že sa voči žalovanému
(žalovanej) domáhal vydania rozsudku, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu

nezaplatenej istiny sumu 2432,08 eura, nezaplatené úroky 180,24 eura, nezaplatené sankčné poplatky
3,91 eura, úrok 17,90 % p.a. z nezaplatenej istiny od 16.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5 % p.a. z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 16.7.2014 do zaplatenia, teda žalobca
sa domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 2682,17 eura s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania.

23.2. Súd prvej inštancie však vykonaným dokazovaním zistil z Výpisu z hlavnej knihy žalobcu k
10.7.2014, že nezaplatená istina (zostatok úveru) predstavuje 2432,08 eura, nezaplatené úroky 172,98
eura a nezaplatené sankčné poplatky 1,74 eura, t.j. celkom 2606,80 eura. Pretože zmluva o úvere,
ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným spotrebiteľom podľa názoru prvoinštančného súdu neobsahovalapodstatnénáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere,keďženeobsahovalašpecifikáciu,vakomrozsahu
tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku a koľko z nej predstavujú
prípadné poplatky, a preto pre absenciu tejto povinnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považoval tento spotrebiteľský úver za úver za bezúročný a
bez poplatkov, a keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2500 eur, na ktorý žalovaný zaplatil
315 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť rozdiel sumy poskytnutého úveru a sumy čiastočne
zaplateného úveru vo výške 2185 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24.1. Odvolací súd však záver súdu prvej inštancie, že predmetný úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov nepovažuje za správny a na podporu svojej argumentácie poukazuje
na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/
a K. A., v ktorom tento súd uviedol, že zmluva o úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.

24.2. V predmetnej Úverovej zmluve č. XXXXX zo dňa 30.7.2013 je výška, počet a termíny splátok

uvedené v samotnom texte zmluvy a ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov,
ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. V zmluve žalobca nemusel uviesť presný rozpis toho,
aký podiel z jednotlivých splátok pôjde na uhradenie istiny a úrokov, preto odvolací súd čiastočne
vyhovel podanému odvolaniu žalobcu a v zamietajúcej časti výrok napadnutého rozsudku zmenil tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 420,06 eura s 5 % úrokom ročne od 10.02.2015 do

zaplatenia a sumu 1,74 eura a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny.

24.3. Pri rozhodovaní o zmene prvoinštančného rozsudku a uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 420,06 eura vychádzal odvolací súd z tej skutočnosti, že súd prvej inštancie uložil

povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2185 eur a v tejto časti je napadnutý rozsudok právoplatný,
pričom súd prvej inštancie vychádzal z Výpisu z hlavnej knihy Prima banky k 10.7.2014, ktorú predložil
žalobca a v nej je uvedená nezaplatená istina (zostatok úveru) 2432,08 eura, nezaplatené úroky 172,98
eura a nezaplatené sankčné poplatky 1,74 eura, takže celková nezaplatená suma zo strany žalovanej
predstavovalsumu2606,80eura.Poodpočítaní užprávoplatnepriznanejsumynapadnutýmrozsudkom

vo výške 2185 eur predstavuje zvyšok nezaplatenej istiny 247,08 eura, úrok z úveru je 172,98 eura, t.
j. spolu 420,06 eura a sankčný poplatok je v sume 1,74 eura. Odvolací súd priznal žalobcovi aj 5 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 420,06 eura od 10.2.2015, t.j. od doby, od ktorej žalobca v odvolaní
požadoval tento úrok z omeškania, hoci mal nárok na úroky z omeškania od 16.7.2014 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25.1. Vzhľadom k čiastočnej zmene napadnutého rozsudku odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP
zmenil aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania a vzhľadom k pomeru úspechu žalobcu vo veci
rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94
%, keďže žalobca v žalobe požadoval zaplatenie celkovej sumy 2682,17 eura, v konečnom dôsledku

bol úspešný v sume 2606,80 eura, čo predstavuje 97 % a 3 % s jeho neúspechom, čo zároveň sú tieto
3 % úspechom žalovanej, takže celkový úspech žalobcu predstavuje 94 %.

25.2. Pretože žalobca bol v odvolaní úspešný, priznal mu odvolací súd voči žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu z predmetu odvolacieho konania.

25.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).