Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Csp/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216219046
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216219046.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:IntrumSlovakia,
s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti
žalovanému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, C. L. M. (bez adresy), o 1.062,80 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 1.062,80 € s 8,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 20.02.2014 zamieta.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa
žalobou došlou dňa 16.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.062,80 € s príslušenstvom
a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 2.577,60 €, ktorú mal splácať 48 mesačnými

splátkami vo výške 53,70 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca potom počas konania postúpil
uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 24.10.2017. Žalovaný poprel, že by
si v danom čase bral pôžičku a že by podpis na zmluve patril jemu. Uviedol, že v roku 2011 mu vykradli

dom a odcudzili mu aj doklady.

3.Súdnaprejednanievecinariadilna16.03.2018a15.05.2018pojednávanie,naktoromvneprítomnosti
riadne a včas predvolaného žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: žiadosť a zmluva o poskytnutí
pôžičky z XX.XX.XXXX (č. l. 3), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 4), predžalobná upomienka (č.
l. 5), doručenka (č. l. 6), prehľad splátok a úhrad (č. l. 7), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 31),
podací hárok (č. l. 31 rub), štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 62), kópia

občianskeho preukazu (č. l. 63 a 64), výpis z účtu (č. l. 65 a 66), amortizačná tabuľka (č. l. 67 až 70) a na
základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami,
ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Pôvodný žalobca podpísal dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č.

XXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), ktorá obsahovala nasledujúce parametre: výška pôžičky 1.600€, ročný úrok 28,99 % a 48 mesačných splátok vo výške 53,70 € (žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky
z 25.08.2011; č. l. 3).

6. Nebolo preukázané, že by podpis na listine označenej ako zmluva o pôžičke z XX.XX.XXXX patril
žalovanému. Žalovaný totiž pravosť podpisu namietol pri svojom prvom procesnom úkone tvrdiac, že
mu v rozhodujúcom čase bol vykradnutý dom a odcudzené doklady. Z toho vyplýva, že žalovaného
doklady (občiansky preukaz) mohla zneužiť tretia osoba. Keďže v prípade dotknutej zmluvy o pôžičke
ide o súkromnú listinu, ktorá na rozdiel od verejných listín nemá predpísanú dôkaznú silu (porov.

§ 111 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 2 CSP) v súlade s judikatúrou (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009) platí, že ak dôjde k spochybneniu pravosti
súkromnej listiny, dôkazné bremeno na preukázanie pravosti zaťažuje tú stranu, ktorá z tejto listiny
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V danom prípade to je teda žalobca, pretože tvrdí,
že na základe tejto listiny poskytol jeho právny predchodca žalovanému spornú pôžičku. Žalobca v
reakcii na žalovaného tvrdenia navrhol dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Keďže ide

o dôkaz, ktorý je spôsobilý odstrániť vzniknuté pochybnosti, súd nariadil jeho vykonanie. Pretože
žalobca nie je oslobodený od súdnych poplatkov, musel súd podľa § 253 ods. 2 CSP uložiť žalobcovi
povinnosť zložiť preddavok na predpokladané náklady takéhoto dokazovania, čo sa aj stalo uznesením
zo 16.03.2018, č. k. 16Csp/224/2016-84. Zároveň bol žalobca v súlade s § 253 ods. 3 CSP upozornený,
že ak preddavok v určenej lehote 10 dní nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Uznesenie bolo

žalobcovi doručené 21.03.2018, žalobca však preddavok nezaplatil. Vzhľadom na to súd nevykonal
dôkaz navrhnutý žalobcom, ktorý mal preukázať, že podpis na zmluve o pôžičke patrí žalovanému.
To však ešte neznamená, že by žalobca nemal možnosť ním tvrdenú skutočnosť (podpísanie zmluvy
žalovaným) dokázať inými spôsobmi, ktoré predpokladá Druhý diel CSP. Žalobca však žiadny iný dôkaz
nenavrhol, hoci tak mohol urobiť jednak písomne, ako aj na pojednávaní 15.05.2018, na ktoré ho súd

následne riadne a včas predvolal. Žalobca len zotrval na žalobe v plnom rozsahu a žiadal rozhodnúť
v jeho neprítomnosti. Na základe vykonaných dôkazov (výpisy z účtu predchádzali dátumu podpísania
zmluvy o pôžičke) zostalo naďalej sporné, či žalovaný zmluvu o pôžičke naozaj podpísal. V dôsledku
absencie ďalších dôkazných návrhov vychádzal súd z toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a
uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by zmluvou o pôžičke poskytol pôžičku práve žalovanému.

7. Oznámením z 21.03.2017 pôvodný žalobca oznámil, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu
(č. l. 31). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovaného v ten istý deň (č.
l. 31 rub).

B. Právne posúdenie

8. Na úvod treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca (bod 7 vyššie). Tým žalobcovi
ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho

zákonníka;ďalejlen„OZ“),čosaprejaviloajvuznesenítun.súduz03.07.2017,č.k.16Csp/224/2016-35,
ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.

9. Vzhľadom na skutkové závery uvedené v bode 6 vyššie bolo potrebné pri posúdení veci vychádzať z
toho, že žalobca nepreukázal, že by zmluvou o pôžičke poskytol pôžičku práve žalovanému.

10. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Judikatúra (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6Cdo/214/2011, alebo sp. zn. 3Cdo/192/2004) vysvetľuje, že otázka, či bude žalobca v

spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany v

hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku),
má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže,súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (a to bez ohľadu
na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za
žalovaného neoznačil).

11. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd inak vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo
strán sporu nenamieta (hoci v danom prípade ju žalovaný namietol).

12.Keďžežalobcovisanepodarilopreukázať,žeprávežalovanýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,
teda povinnosti vrátiť uplatňovanú pôžičku aj s príslušenstvom, treba uzavrieť, že žalovaný nie je
v danom spore pasívne vecne legitimovaný. Pretože nedostatok vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi
ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce
nárok na ich náhradu mal, avšak z dôvodu, že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd
mu tento nárok nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018;
výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).