Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/467/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208048
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214208048.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ G.
B., nar. XX.X.XXXX, 2/ K. B., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Y. XXX/XX, Č., o zaplatenie 3.617,61
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
3.617,61 € spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,5 % zo sumy 2.586,45 € od 21.8.2013 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným

zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalobca m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa25.4.2014žalobcadoručilsúdužalobu,ktorousadomáhaluloženiapovinnostižalovanýmzaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu 6.094,12 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu
žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaní s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili dňa 18.12.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej im boli

poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 6.469,96 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 5.062,96
€, úrok sumu vo výške 1.031,16 €, úrok z omeškania sumu vo výške 313,05 € a ostatné príslušenstvo
sumu vo výške 62,79 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie sumy dlžnej istiny a zmluvného
úroku spolu s úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 21.8.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov
konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 6C/467/2014-107 zo dňa 3.5.2016, ktorým žalobe
v časti o zaplatenie sumy 2.476,51 € spolu s úrokom vo výške 8.5 % ročne zo sumy 2.476,51 € od
21.8.2013 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti súd podanú žalobu zamietol. O trovách rozhodol
tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti
podal odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením
č.k. 7Co/640/2016-138 zo dňa 29.12.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej
časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací

súd uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď prvoinštančnému súdu uložil
opätovne sa vecou zaoberať i s pohľadu platnosti postúpenia pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v spore.3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec
opätovne prejednal v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po
vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom listín predložených v

priebehu konania, a to zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o
postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, kópiou doručenky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kópiou doručenky,
špecifikáciou pohľadávky, prehľadom finančných transakcií, rozsudkom č.k. 6C/467/2014-107 zo dňa
3.5.2016, odvolaním žalobcu, uznesením č.k. 7Co/640/2016-138 zo dňa 29.12.2017 ustálil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 6.094,12 € s príslušenstvom titulom dlžnej sumy z úverovej zmluvy
č. 0212564043. V súčasnom štádiu sporu zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 3.617,61 s príslušenstvom, keď ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd prvej inštancie

právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 6C/467/2014-107 zo dňa 3.5.2016.

5. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. dňa 27.6.2013, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči

žalovaným titulom zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2007 celkove vo výške 6.469,96 €. Ako
vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala
sumuvovýške6.469,96€,keďkudňupostúpeniapohľadávkyboližalovanívomeškanísplnenímsvojho
záväzku 887 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené právnym predchodcom žalobcu
písomným podaním zo dňa 9.7.2013.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníci uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu dňa 18.12.2007
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver
vo výške 170.000,- Sk (5.642,97 €), ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť právnemu predchodcovi žalobcu
pravidelnými mesačnými splátkami po 2.493,- Sk (82,75 €). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá

na deň 20.1.2008 a splatnosť poslednej splátky na deň 20.11.2017. Úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 11,75 % ročne, RPMN vo výške 13,85 %. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na úhrade
jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 3.400,- Sk a na poplatku za správu úveru vo výške
60,- Sk mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

6. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, žalovaní dňa 18.12.2007 čerpali úver vo výške
166.600,- Sk (po odpočítaní spracovateľského poplatku). Tento splácali v období od 20.1.2008 do
9.3.2011, keď v tomto období uhradili právnemu predchodcovi žalobcu celkove sumu 3.166,45 €.

7. Ako vyplynulo z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo

dňa 20.5.2013, týmto podaním adresovaným žalovaným v rade 1/ a 2/ (každému osobitne) právny
predchodca žalobcu oznámil, že v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, pre
neplnenie zmluvných podmienok žalovanou, vyhlásil ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru.
K tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 6.359,38 € a žalovaných v rade 1/ a 2/
vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od prevzatia oznámenia. Ako vyplynulo z doručeniek tohto

podania, žalovaní v rade 1/ a 2/ túto zásielku na známej adrese jej pobytu neprevzali, zásielka sa vrátila
odosielateľovi po uplynutí úložnej doby.

8. K zaplateniu dlžnej sumy nedošlo ani po postúpení pohľadávky žalobcovi.

9. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v priebehu konania skutkové tvrdenia žalobcu nepopierali, k žalobe a jej
prílohám sa nevyjadrili.

10. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania na pojednávaní dňa 24.4.2018 zotrval na podanej
žalobe. Mal za to, že žalobca v spore preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu predložením listinného

dôkazu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom, v ktorom podaní boli
žalovaní v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníci zároveň vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaní
v rade 1/ a 2/ na túto výzvu nereagovali, pričom následne pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku
žalobcovi.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako

každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti

alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery

c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom
zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými dňa

18.12.2007, keď predmetom sporu zostal nárok na zaplatenie sumy 3.617,61 € s príslušenstvom.

13. Súd vykonaným dokazovaním riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Nitre vysloveným
v jeho uznesení č.k. 7Co/640/2016-138 zo dňa 29.12.2017 dospel k záveru o dôvodnosti podanej
žaloby Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorý vznikol zo

zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne
spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej
uzavieranínekonalivrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,

že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka

a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

14. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu súd dospel k záveru, že pasívnu vecnú legitimáciu

žalovaných v rade 1/ a 2/ žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je
predmetom sporu. V konaní tiež bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, keď tento preukázal
splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to že v čase postúpenia pohľadávky táto bola zo strany jeho
právneho predchodcu v celom rozsahu zosplatnená a že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli pred postúpením

pohľadávky vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, pričom na výzvu nereagovali a naďalej boli v omeškaní
s úhradou dlžnej sumy.

15. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2007 uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými v rade 1/ a 2/ súd považoval za platný právny úkon, ktorý spĺňal

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z..

16. Vychádzajúc zo zásady, na ktorej je postavený Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.),
podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné,
súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na

zaplatenie dlžnej sumy i s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Príslušenstvo
pohľadávky - úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

17. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalobca bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania
v konaní plne úspešná. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny
úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 CSP).

18. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku zo strany žalobcu odvolanie nie je prípustné, nakoľko
žalobca sa po vyhlásení rozsudku práva na podanie odvolania výslovne
vzdal (368 CSP).

Proti tomuto rozsudku môžu žalovaní v rade 1/ a 2/ podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).

Ak žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.