Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217664
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217217664.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843,
konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanej: L. E., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXXX/XX, XXX XX C.
J., o zaplatenie 445,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 245,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 34,29 eur od 29.12.2015 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
120 eur od 12.01.2016 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 88,24

eur od 26.01.2016 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,22 eur od
26.02.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 10,32 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa24.11.2017sažalobcadomáhalrozhodnutiasúdu,ktorýmby
bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 445,56 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca so žalovanou uzatvoril dňa 13.11.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu služby, na

základe vystavených faktúr. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry v počte 5 ks nezaplatila,
pričom ostala dlžná sumou 445,56 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Súd zverejnil dňa 24.04.2018 na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná

sa k návrhu písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.06.2017 aj s prílohami o postúpených pohľadávkach,

zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 13.11.2015 aj s dodatkom, Všeobecnými podmienkami
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti, cenníkom, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
28.12.2015 v sume 34,30 eur (č.l. 54), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 11.01.2016 v sume 120
eur (č.l. 55), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.01.2016 v sume 88,24 eur (č.l. 56), faktúrouč. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.02.2016 v sume 3,23 eur (č.l. 57), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 25.07.2016 na sumu 199,81 eur (č.l. 58), výzvou k úhrade, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

4. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
5. Dňa 13.11.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačnej služby.

6. Faktúrami č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 28.12.2015 v sume 34,30 eur (č.l. 54), č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou 11.01.2016 v sume 120 eur (č.l. 55), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.01.2016 v
sume 88,24 eur (č.l. 56), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.02.2016 v sume 3,23 eur (č.l. 57), č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.07.2016 na sumu 199,81 eur (č.l. 58), bola žalovanej vyúčtovaná
suma za poskytnuté služby a poplatky v súhrne vo výške 445,56 eur.
7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
8. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce

požiadavky osobitných predpisov.
9. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej
výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,

ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Dňa 21.06.2017 došlo medzi postupcom - právnym predchodcom žalobcu a postupníkom - žalobcom
k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky.
12.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
14.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti
nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných
služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej dohodnutý druh služieb a
žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť

vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanej poskytoval. Žalovaná však
svoju povinnosť nesplnila, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradila riadne a včas, v dôsledku
čoho dlžná suma žalovaného predstavovala sumu 245,75 eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaná
je povinná uhradiť žalobcovi túto sumu. Keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhua žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto časti
vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc od
nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr.

16. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Uvedenými faktúrami však bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta, a to vo faktúre č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.07.2016 na sumu 199,81 eur (č.l. 58).
18. Čo do zaplatenia tejto sankcie v podobe zmluvnej pokuty (199,81 eur), táto nebola žalobcom

uplatnená dôvodne. Totiž uvedené vyúčtovaná pokuta znevýhodňuje spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru
závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne
zmluvne dojednaná.
19. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne
špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená

výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.
20. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).
Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred
pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu

a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu
niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú
aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní obsiahnutých
v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené
(inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy

sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o pripojení inkorporačnú
klauzulu obsahuje v bode 8.3 zmluvy spôsobom, kde je len drobným písmom vopred pripravený
text dodávateľa so znením: „... Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom. ...
Podpisom potvrdzujem, že som sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.“. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však

pre ich záväznosť pre zmluvné strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť
dojednaní obsiahnutých v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa
s ich obsahom pred alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité,
či túto možnosť aj skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok
platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou
doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených
v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich

ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).
22. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní
sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím
podpisom potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, nie je však preukázané, že aj mal pred podpisom zmluvy

skutočne možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z
iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné
považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o pripojení.
23. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda

obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o
zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,
a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.
24. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje

neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa
nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednanézmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal
opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú

pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne
uplatnených zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.
25. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku

z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Žalobca ako úspešnejšia strana v spore, má nárok na náhradu trov konania

vo výške 10,32%, a to podľa pomeru úspechu v spore (55,16% : 44,84%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).