Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/574/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219233
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2215219233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Accentus s.r.o., so

sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava 2, IČO: 447 31 744, právne zastúpeného JUDr. Katarínou
Dvorskou, advokátkou so sídlom Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: T. P., D.. XX.M.Ú.
XXXX, N. XXX XX S. N. Č.. XXX, o zaplatenie 327,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 276,53 eur s úrokom s omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 236,12 eur od 05.11.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 68,92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.novembra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,

ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 327,42 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,
že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným 13.augusta 2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR,
na podklade ktorej postupca poskytol žalovanému úver na kreditnej karte. Žalobca v zmysle žiadosti
o poskytnutí kreditnej karty zo dňa 13.augusta 2010 č. XXXXXXXXXR vystavil žalovanému kreditnú
platobnú kartu a povolil žalovanému prečerpanie na úverovom účte k kreditnej platobnej karte vo výške
250,- eur s úrokom 18,90 % p.a. Oznámením o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti
reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 13.augusta 2010 bola dohodnutá debetná úroková sadzba vo výške

30 % p.a. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úverový limit uhradiť vždy najneskôr k 15.dňu v mesiaci.
Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky. Dňa 8.februára 2012 žalobca písomne
vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Žalovaný napriek uvedenému pohľadávku zo zmluvy o
úvere na kreditnej karte nesplnil. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou pohľadávky žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru na kreditnej karte ku dňu 20.novembra 2012. Žalovaný napriek
uvedenému pohľadávku zo zmluvy o úvere na kreditnej karte neuhradil v celom rozsahu. Pohľadávka
žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere predstavuje ku dňu 4.novembra 2014 na istine 253,12 eur,

na úroku 33,13 eur, na úroku z omeškania 41,17 eur; teda spolu 327,42 eur. Istina peňažného záväzku
žalovaného vo výške 253,12 eur sa úročí úrokom z omeškania určeným zmluvou o úvere na kreditnej
karte. Vzhľadom na prezentované skutočností sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania vo
výške 8,75 % p.a. zo sumy 253,12 eur od 5.novembra 2014 do zaplatenia. S prihliadnutím na uvedené
sa žalobca domáha zaplatenia úroku vo výške 19,50 % p.a. zo sumy 253,12 eur od 5.novembra 2014
do zaplatenia.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk

dňa 26.01.2016 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, v
konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa
stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom

vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním
žalobného návrhu, podmienkami pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, oznámením o
zosplatnení úveru z 21.novembra 2012 (č.l. 23), poslednou výzvou z 24.septembra 2012 (č.l. 24),
oznámením o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte z 13.augusta 2010 (č.l. 26), denným prehľadom
úverovej disciplíny (č.l 45 - 54), mesačným prehľadom úverovej disciplíny (č.l 55), Uznesením Krajského

súdu v Trnave č.k. 11Co/402/2016-71 z 31.01.2018, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Z oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte z 13.augusta 2010 je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti z 13.augusta 2010, ktorým žiadal
o poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karte s čerpaním od 13.augusta 2010 a dňom splatnosti vždy
20.v mesiaci, mu Banka poskytne úver k ČSOB Kreditnej karte do výšky úverového limitu 250 eur.
Ide o druh spotrebiteľského úveru čerpaného prostredníctvom kreditnej karty. Úver môže žalovaný

čerpať počnúc dňom 13.augusta 2010. Dňom splatnosti je vždy 20.v mesiaci. Dňom konečnej splatnosti
úveru je v zmysle ustanovení Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty posledný deň
výpovednej lehoty, kedy bude žalovaný povinný vyrovnať všetky záväzky, ktoré mu voči Banke vznikli
v súvislosti s používaním ČSOB kreditnej karty a s čerpaním úveru, Úverový účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXX bol otvorený dňa 13.augusta 2010. Ku dňu otvorenia úverového účtu predstavuje výška úrokovej

sadzby 18,90% p.a., debetnej úrokovej sadzby 30% p.a. Výška sadzby úroku z omeškania je určená
v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty, ktoré sú súčasťou tejto
zmluvy. Výška úroku z omeškania ku dňu podpisu je 9% p.a. a Banka je oprávnená ho meniť. Úroková
sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa
článku VIII bodu 10 Podmienok. Ročná percentuálna miera nákladov na Úver predstavuje 20,93% a

celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia
Zmluvy predstavuje čiastku 276,88 eur, vychádza sa z predpokladu, že Úver sa považuje za vyčerpaný
okamžite a v plnej výške. Aktuálna, priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty zverejnená
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

je 0,00 % p.a.
5.Nadruhejstranetohtodokumentujeuvedené,že„Týmtojemedzižalovanýmaprávnympredchodcom
žalobcu uzatvorená Zmluva o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. XXXXXXXXXR. Nedeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy sú Obchodné podmienky. Všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár
(Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) poskytnutý Dlžníkovi v súvislosti s uzavretím

tejto Zmluvy. Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto Zmluvy potvrdzuje, že predmetné dokumenty vrátane
Zmluvy prevzal. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Dlžník je povinný Úver splatiť kedykoľvek na
požiadanie Banky. Záväzky z tejto Zmluvy zanikajú ich splnením. Banka je oprávnená jednostranne
meniť podmienky Zmluvy, ak o takejto zmene bude Dlžníka ako aj o jeho možnosti vypovedať túto
Zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informovať s tým, že Dlžník má v takomto prípade právo

bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať Zmluvu. V prípade výpovede Zmluvy zostávajú v
platnosti ustanovenia týkajúce sa úrokovej sadzby a poplatkov, súvisiacich s týmto úverovým vzťahom.
ZapísomnéinformovanieDlžníkasapovažujeajinformáciavovýpisezúčtu.“.Vzáveretohtodokumentu
v spodnej časti je uvedený miesto a dátum 13.8.2010, ďalej sa tam nachádzajú podpisy za banku a tiež
podpis žalovaného s uvedením „prevzal:“.

6. Z poslednej výzvy z 24.septembra 2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného
k úhrade dlhu vo výške 88,43 eur vrátane príslušenstva.
7. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 21.novembra 2012 (č.l. 23) je zrejmé, že nakoľko žalovaný dlh
nevyrovnal, právny predchodca žalobcu vyhlásila úver dňom 20.novembra 2012 za splatnú. Ďalej bol
žalovaný vyzvaný na zaplatenie celej zvyšnej čiastky 236,12 eur do 2.decembra 2012.

8. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, ako aj v intenciách odvolacieho súdu posúdil sporovú
vec súd takto:

10. Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.11. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

12. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
13. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetom jeho podnikania

(činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva
je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako
aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení
uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj
všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 1 ods. 8 z.č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa).
16. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 - 3 a 5 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
27. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč.
zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s
poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný

vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
28. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je
dôvodnývrozsahuuplatnenejistiny,úrokov,častiúrokovzomeškaniaapoplatkuzapoistenieschopnosti

splácať úver.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu čo do zaplatenia predmetnej
istiny vo výške 236,12 eur je dôvodná, pretože na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru uzatvorenej dňa 13.08.2010 poskytol dlžníkovi možnosť čerpať úver kreditnou kartou do výšky
úverového limitu 250 eur, s úrokom 18,90%, pri debetnej úrokovej sadzbe 30%, ktorý úver sa dlžník

zaviazal splácať vždy 20.deň v mesiaci , ktorú povinnosť si dlžník riadne neplnil a mesačné anuitné
splátky riadne a včas žalobcovi riadne neuhrádzal. Nakoľko došlo k zosplatneniu úveru a jeho vyčísleniu
k 20.11.2012 v sume 236,12 eur (oznámenie o zosplatnení č.l. 23), súd v tejto časti žaloby vyhovel.
30. Predmetnú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú. S poukazom na ustanovenie § 52 OZ,
podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danej veci si uplatňuje žalobca aj po tomto vyčíslení
nárok na zmluvný úrok vo výške 19,5% ročne z istiny vo výške 253,12 eur. V danom prípade lehota
splatnosti úveru a jeho vyčísleniu nastala dňom 20.11.2012 a týmto dňom nastala splatnosť aj zmluvných
úrokov. Preto vo zvyšnej časti žaloba čo do uplatňovaného zmluvného úroku vo výške 19,5% zo sumy

253,12 eur i po tomto dátume nie je nedôvodná. Navyše žalobca ani neodôvodnil, a ani nepreukázal,
prečo po zosplatnení, kedy zosplatnená úverová suma bola vo výške 236,12 eur, sa istina úveru navýšila
na 253,12 eur. Preto v tejto časti ani nemohol byť úspešný.
31. Podľa ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere
platiťúrokyvdojednanejvýškeoddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovaždodobyurčenejzmluvou

ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú
splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
32. Je pravdou, že úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť platiť úroky z úveru
má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení
úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo zosplatnenej sumy úveru, teda

istiny, vyčíslených zmluvných úrokov a poplatkov. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania
by predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre žalovaného ako spotrebiteľa.
33. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 OZ a §
3 Nariadenia vlády, keď si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 236,12
eur počnúc nasledujúcim dňom po zosplatnení, teda od 21.11.2012. Za obdobie od 21.11.2012 do

04.11.2014 teda úrok z omeškania bol vyčíslený vo výške 40,41 eur.
34. Keďže žalovaný do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu, zaviazal súd žalovaného na
zaplatenie dlžnej istiny z poskytnutého úveru vo výške 236,12 eur, a v sume 40,41 eur na úrokoch z
omeškania vyčíslených od 21.11.2012 do 04.11.2014 spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 236,12 eur od 05.11.2014 do zaplatenia.

35. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
36. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu vo zvyšnej časti nie je dôvodná a nie je listinnými dôkazmi
preukázaná. Je nepochybné, že žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú spotrebiteľskú zmluvu, pričom
svoju povinnosť riadne a včas platiť splátky úveru neplnil. Doručením oznámenia o splatnosti úveru mupreto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru. Úver sa tak stal dňa 20.11.2012
predčasne splatným (č.l. 23). Týmto fakticky došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu
so žalovaným. Z tohto dôvodu si potom žalobca už nemôže voči žalovanému uplatňovať ďalšie nároky

z úverovej zmluvy - úrok vo výške 19,5% ročne z dlžnej sumy, pretože zmluvný vzťah medzi stranami
skončil vyčíslením zostatku úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Nie je možné priznať úroky z úveru
v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Súd v tomto poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98, ktorý skonštatoval, že keďže povinnosť platiť úroky z omeškania

je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky nepatria.
37. Vyššie uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/190/2014, kde sa
uvádza, že niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona
platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným
limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci č. k.

6Co/182/2011, zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania je obchádzanie
zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope
úrokov z omeškania.
38. Žalovaný svoj záväzok platiť úver riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho bol žalobca nútený od
zmluvy odstúpiť, čím sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Zosplatnenie ako

jednostrannýprávnyúkonveriteľazásadnemenípôvodnedohodnutýúverový/zmluvnývzťah.Priznaním
žalobcom uplatneného úroku vo výške 19,5 % ročne, by došlo k hrubej nadvláde veriteľa a k vzniku
právneho stavu, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ
by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo. Keď už spotrebiteľ nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by

mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.
39. Preto súd žalobu vo zvyšku, čo do istiny, zmluvného úroku a úroku z omeškania nad rámec priznanej
sumy, zamietol ako nedôvodnú.
40. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.
41. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3
CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 68,92%, a to podľa
pomeruúspechuvspore(84,46%:15,54%).Vsúlades§262ods.1CSPsúdrozhodovallenonárokuna
náhradutrovkonania,oichvýškepodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.