Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201307
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216201307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. G., E.. XX.XX.XXXX, I. J. XXXX/
X, I., o zaplatenie 1.961,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 20. októbra 2016, č. k. 9C/13/2016 - 43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 20. októbra 2016, č. k. 9C/13/2016 - 43 súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.961,79 eur s úrokom vo výške
91,41 eur, úrokom z omeškania vo výške 1,56 eur, úrokom vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny
vo výške 1.961,79 eur od 10.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8%

ročne z nezaplatenej istiny 1.961,79 eur a nezaplatených úrokov vo výške 91,41 eur od
10.07.2013 do zaplatenia. Zároveň povolil žalovanému uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo
výške 100 eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Skutkové
zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 282, § 285

Civilného sporového poriadku, § 261 ods. 3 písm. d/, § 369 ods. 1, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503, §
504, § 506 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodná.Uviedol,ženakoľkobolivovecisplnenépodmienkypodľa§282Civilnéhosporovéhoporiadku,
tak rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku - konštatoval, že žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2016
uznal žalovanú pohľadávku uplatnenú žalobcom čo do základu aj čo do výšky 1.961,79 eur spolu s
úrokom vo výške 91,41 eur, úrokom z omeškania vo výške 1,56 eur, úrokom vo výške 12,90% ročne

z nezaplatenej istiny vo výške 1.961,79 eur od 10.07.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
8% ročne z nezaplatenej istiny 1.961,79 eur a nezaplatených úrokov vo výške 91,41 eur
od 10.7.2013 do zaplatenia. Zároveň na základe žiadosti žalovaného určil, že žalovaný môže vykonať
peňažné plnenie v splátkach v súlade s § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku. Poukázal na to,
že žalovaný požiadal súd, aby mu povolil peňažné plnenie splácať v splátkach po 100,- eur mesačne
dôvodiac,žejezamestnanývnočnomklubeakočašník,nemátoľkoprostriedkov,abyvedelviacsplácať,

jeho priemerný plat je 500 eur, býva u rodičov a aj s uvedenou sumou splátky mu bude pomáhať jeho
sesternica, ktorá mu bude platiť 50 eur na splátky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.2. Proti tomuto rozsudku podal do časti týkajúcej sa povolenia uhradiť dlh v splátkach v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd

vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného splniť uloženú povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), pričom v tejto súvislosti poukázal na ust.
§ 232 ods. 3 C.s.p. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu mal za to, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Uviedol, že

súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil
výlučne na uvedenie, že je zamestnaný ako čašník, jeho priemerný plat je 500 eur, býva u rodičov,
bez jeho ďalšieho preukazovania. Ďalej mal taktiež za to, že nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne
posúdil skutkový stav, jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Poznamenal, že posúdenie
finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v
procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu

majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Mal za to, že pre
posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci
iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové
pomery.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v tom, že povolil žalovanému splatiť žalovanú istinu spolu s príslušenstvom v
splátkach po 100 eur. Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. súdu umožňuje
poskytnúť žalovanému výhodu splatiť dlžnú sumu v splátkach hoci z dikcie uvedeného ustanovenia

výslovne vyplýva (len) možnosť určiť v odôvodnených prípadoch na plnenie i lehotu dlhšiu ako je tri
dni od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie
je potrebné vykladať extenzívne tak, že zahŕňa aj možnosť rozloženia splatnosti na viaceré splátky.
Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., preto nemôže obstáť.

6. Žalobca tiež nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav týkajúci sa
možnosti žalovaného uhradiť dlžnú sumu. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je totiž v sporovom
konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1, písm. e/ C.s.p. len za predpokladu, že príčinou
neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
spôsobilé preukázať spornú právne významnú skutočnosť. Strana, ktorá v odvolaní uplatní tento

odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť
právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že
ich nepovažoval za právne významné, a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.

7. Súd prvej inštancie vychádzal pri poskytnutí výhody splátok žalovanému z jeho prednesu na
pojednávaní týkajúceho sa jeho majetkových pomerov a za stavu, keď o pravdivosti ním
uvádzaných tvrdení nemal konajúci súd vážnejšie pochybnosti a žalobca na tieto okolnosti nenavrhoval
vykonať dokazovanie, neopodstatnene v odvolaní namieta, že konajúci súd pochybil, keď sa vôbec
nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného a nevykonal (z vlastnej iniciatívy) na

ich preukázanie ďalšie dokazovanie.

8. Nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť aké skutkové závery viedli súd prvej inštancie k
výroku rozsudku, ktorým žalovanému povolil splácanie žalovanej pohľadávky v splátkach, nenáležite
žalobca namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Žalobcom tvrdený nedostatočne

zistený skutkový stav nie je relevantným dôvodom zakladajúcim nespreskúmateľnosť rozsudku.

9. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď
súd prvej inštancie na základe úplne (dostatočne) zisteného skutkového stavu danú vec správne právneposúdil a svoje závery aj riadne odôvodnil, žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C.s.p.).