Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. september 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616200054
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616200054.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,samosudkyňaJUDr.DarinaPuklušová,vprávnejvecižalobcov:1./H.H.

X.. XX.XX.XXXX, L. V. X. H. XXXX/XX, R. X. Y., 2. H. G. X.. XX.XX.XXXX, L. V. X. H. XXXX/XX, R. X. Y.,
právne zastúpené JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Košice, Urbánkova 1562/6 proti žalovanému
Tatra credit, a.s., IČO: 44 975 775, so sídlom Námestie Slobody 10/1718, Piešťany, právne zastúpený
L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade bezdôvodné obohatenie vo výške
9.260,- eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 9.260,- eur od 3. 7. 2015 do zaplatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti, teda v časti o vydanie sumy 2.340,- eur s prísl., súd konanie zastavuje.

III. Žalobkyne v 1. a 2. rade majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 5. 1. 2016 domáhali od žalovaného vydania sumy
9.260,- eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.

2. V odôvodnení návrhu uviedli, že žalobkyne v 1. a 2. rade, ako dlžníčky, uzavreli dňa 27. 3.

2013 Úverovú zmluvu č. XX/XXXX so žalovaným, ako veriteľom, na základe ktorej im bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 13.000,- eur. Tento mali uhradiť do 6 mesiacov, pričom konečná splatnosť
úveru bola určená na deň 27. 9. 2013 pri celkových nákladoch 2.600,- eur. Poplatok za poskytnutie úveru
bol vo výške 260,- eur, RPMN bola určená na 50,25 %, priemerná RPMN 20,47 %. V súlade s čl. XIX.
sa žalobkyne dohodli na splátkovom kalendári, v zmysle ktorého sa zaviazali celkovú čiastku vo výške
15.340,- eur uhradiť v 7 mesačných splátkach, a to 6x 390,- eur a 1x 13.000,- eur, a to do 27. 9. 2013.
Žalobkyne reálne vyplatili sumu 12.740,- eur.

3. Dodatkom č. 1 došlo k zmene čl. I. Zmluvy v časti doby splatnosti, ktorá sa zmenila na 12 mesiacov,
RPMN, ktorá sa navýšila na 53,65 %, priemerná RPMN, ktorá sa znížila na 12,25 %, v časti výšky úveru
s navýšením na sumu 17.680,- eur, konečná splatnosť úveru k dátumu 27. 3. 2014 a v časti celkových
nákladov na sumu 4.940,- eur.

4. V súlade s čl. XIX. s názvom Splátkový kalendár k dodatku č. 1 sa žalobkyne zaviazali celkovú čiastku

vo výške 17.680,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach do 27. 9. 2013, pričom 12 splátok malo byť vo
výške 390,- eur a jedna splátka vo výške 13.000,- eur.5. Žalobkyne ďalej uviedli, že dňa 2. 12. 2013 žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ich
k úhrade sumy 17.180,- eur v lehote do 9. 12. 2013.

6. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa domáhajú bezdôvodného obohatenia od žalovaného z dôvodu, že
predmetnú Úverovú zmluvu, resp. úver považujú za neplatný, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore
s § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z., k čomu uviedli nasledovné:

6.1. Podľa výpočtu, by pri údajoch uvedených v predmetnej Zmluve výška poskytnutého úveru v sume

13.000,- eur a výška úveru s navýšením 15.340,- eur, predstavovala RPMN 76,95 % a nie v zmluve
uvedených 50,25 %. Žalovaný totižto nezahrnul do výpočtu RPMN poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 260,- eur. Žalovanému tak vzniká nárok len na úhradu istiny 12.740,- eur (13.000,- - 260,- eur).
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je predmetný úver úžerný, odporuje
dobrým mravom, nakoľko je v ňom nesprávne vypočítaná RPMN v neprospech spotrebiteľa, a preto je
predmetný úver aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

6.2. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch žalobkyne považujú úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v splátkovom kalendári
absentuje špecifikácia splátky na sumu istiny, úrokov a poplatkov.

7. Ďalším dôvodom na vydanie bezdôvodného obohatenia je tá skutočnosť, že predmetná Úverová
zmluva je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že žalovaný v čase jej uzatvárania, teda dňa 27. 3. 2013,
so žalobkyňami, nebol vedený v Registri veriteľom vedenom Národnou bankou Slovenska (ďalej už len
„NBS"), nemal ani žiadne iné povolenie udelené NBS na poskytovanie úverov a pôžičiek a nepodliehal
dohľadu nad finančným trhom NBS. K tomu dodali, že po 1. 4. 2015 žalovaný nedisponuje povolením

udeleným NBS, na základe ktorého by mohol poskytovať spotrebiteľské úvery kontinuálne.

8. K otázke poplatku za poskytnutie úveru žalobkyne v odôvodnení uviedli, že poplatok, ktorý je uvedený
v Dodatku č. 1 čl. I Zmluvy pod písm. s/, je tento poplatok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
potrebné považovať za neprijateľný, nakoľko žalovaný neposkytol reálne plnenie, za ktoré by mal tento

poplatok od žalobcu vymáhať. K tomuto tvrdeniu poukázal na rozhodnutie Vrchného krajského súdu
v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010. Vyšší krajský súd
potvrdilrozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tie sú poskytované
vovlastnomzáujmedodávateľa.Takževyhotoveniezmluvyspredpísanýmináležitosťamijepovinnosťou

podnikateľa, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona, a teda nejedná sa o službu, ktorá je spotrebiteľovi
poskytnutá nad rámec jeho zákonných povinností, a teda jedná sa o neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vymožením poplatku za poskytnutie úveru došlo k porušeniu § 4
ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

9. Žalobkyne spolu so žalobou predložili písomné dôkazy, a to kópiu Úverovej zmluvy č. XX/XXXX
zo dňa 27. 3. 2013, Dodatok č. 1 k predmetnej Zmluve o úvere zo dňa 20. 9. 2013, Sadzobník
poplatkov k úverovej zmluve, vyčíslené pohľadávky zo dňa 15. 6. 2015 adresované H. H., ktoré
ku dňu 30. 6. 2015 predstavujú sumu - dlh vo výške 22.000,- eur, s oznámením, že po uhradení
vyčíslenejpohľadávkyžalovanývystavívzmysleZmluvyklientovikvitanciu(potvrdenieosplateníúveru),

vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru č. 54/2013 adresované H. G. dňa 2. 12. 2013, ktorým bola
žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie úveru v celom jeho zostatku s príslušenstvom vo výške 17.180,- eur do
9. 12. 2013, ďalej kópiu kvitancie, ktorou veriteľ potvrdil zánik záložného práva zriadeného na základe
Zmluvy o záložnom práve č. 54/2013 zo dňa 27. 3. 2013, ktorá bola schválená pod č. Y. XXX/XXXX
dňa 15. 5. 2013 v prospech spoločnosti Tatra Credit, a. s., ako veriteľa k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. území R. X. Y., k bytu č. XX a spoluvlastníckemu podielu k pozemku,
ktorá nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve H. H.. Záložné právo zaniklo vyplatením pohľadávky
dňa 1. 7. 2015 H. H. C. H. G., kvitancia bola vystavená dňa 3. 7. 2015, oznámenie o ukončení úveru
zo dňa 3. 7. 2015 adresované H. H..

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe ju navrhoval v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú
s argumentáciou, že Úverová zmluva v znení prijatého Dodatku je platným právnym úkonom, bola
uzavretávsúladesozákonomaniejedanýžiadnydôvodnaspochybňovaniejejjednotlivýchustanovení.11. K údajnej nesprávnej výške RPMN uviedol, že táto bola uvedená správne a bola vypočítaná podľa
vzorcauvedenéhovprílohe2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Kúdajnejabsenciišpecifikáciesplátky
nasumuistiny,úrokovapoplatkov,uviedol,žetvrdeniažalobkýňsanezakladajúnapravde,keďžečlánok

XIX. obsahuje prehľadný a jednoduchý splátkový kalendár v grafickej podobe, kde sa presne uvádza
počet splátok, dátum ich splatnosti a rozdelenie na splátky úrokov a istiny, pričom z tohto splátkového
kalendára vyplýva, že účastníci sa dohodli, že žalobkyne, ako dlžníčky, uhradia 6 splátok po 390,-
eur, ktoré predstavujú splátky dohodnutého úroku a 7. splátka je splátkou istiny. Úverová zmluva teda
preukázateľne spĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Čo sa týka ďalších argumentov žalobkýň týkajúcich sa poplatku za poskytnutie úveru, k tomu
žalovaný uviedol, že tento bol štandardný, ktorý sa používa pri podobných bankových produktoch aj v
súčasnej dobe, pričom v čase poskytnutia úveru žalobkyniam sa u bánk pohybovala jeho výška od 2 do
4 % z poskytnutého úveru, čo zodpovedá výške poplatku v posudzovanej úverovej zmluve.

13. K tvrdeniam žalobkýň, že Úverová zmluva má byť absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu,
že veriteľ nemal v čase poskytovania úveru licenciu na poskytovanie spotrebiteľských úverov, žalovaný
uviedol, že takéto tvrdenie nemá oporu v zákone a je absurdné, nakoľko právny režim poskytovania
spotrebiteľských úverov veriteľmi s udeleným poverením NBS bol do nášho právneho režimu zavedený
novelou zákona č. 129/2010 Z. z. až v roku 2015 a predmetný úver bol žalobkyniam poskytnutý dňa 27.

3. 2013. V tom čase žiadny zápis do zoznamu veriteľov NBS nebol potrebný a NBS ani nevykonávala
kontrolu nad nebankovými subjektmi.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a požaduje náhradu vzniknutých trov konania.

15. Prevedeným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených stranami sporu vyššie
popísaných a na základe účastníckych výpovedí - výsluchu žalovanej v 2. rade H. G. na pojednávaní
dňa 10. 3. 2016 a na základe ďalších dôkazných listín predložených žalobcom, a to zoznamu platieb za
jednotlivé mesiace od 27. 3. 2013 do 1. 7. 2015, súd zistil tento skutkový stav:

16. Žalovaný, ako veriteľ, poskytol žalobkyniam v 1. a 2. rade na základe Úverovej zmluvy č. XX/XXXX
spotrebiteľský úver vo výške 13.000,- eur s čerpaním úveru od 27. 3. 2013, prevodom, a to vkladom na
účet s dobou platnosti 6 mesiacov, RPMN 50,25 %, priemerná RPMN 20,47 %, ročná úroková sadzba 36
%, mesačná úroková sadzba 3 %, výška úveru s navýšením 15.340,- eur, celkové náklady klienta 2.600,-

eur, bezúčelový úver poplatok 260,- eur, poistenie úveru - zriadením záložného práva k nehnuteľnosti,
pričom účastníci Zmluvy uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu.

17. Žalobkyňa v 2. rade v účastníckej výpovedi uviedla, že žalobkyňa v 1. rade je jej matka a nakoľko
táto mala dlhy spojené s nezaplatením úhrad nájomného a služieb spojených s užívaním bytu voči

Správcovskej firme a voči spoločnostiam Pohotovosť, a SVS Finance, tak bola ochotná jej pomôcť, a
preto si zobrali od banky, teda od žalovaného, úver pôvodne vo výške 13.000,- eur. Celá suma bola
použitá na pokrytie predchádzajúcich dlhov z dôvodu, že matke hrozila exekúcia. Úver bol uzavretý v
domácom prostredí. Pri jeho uzatváraní sprostredkovateľka im úverovú zmluvu prečítala a informovala
ich o výške nákladov a o následkoch a sankciách v prípade, ak nebudú uhrádzať splátky pravidelne a

včas. Ona celkom nerozumela vysvetleniu sprostredkovateľky o následkoch a podmienkach predĺženia
splatnosti úverovej zmluvy, ale aj napriek tomu zmluvu podpísala. Mala vedomosť, že poslednú splátku
majú uhradiť 27. 3. 2014 jednorazovou sumou 13.000,- eur. Takúto sumu k dispozícii s matkou
samozrejmenemali,alekalkulovalistým,žesivezmúďalšíúverabudúmaťtaktokdispozíciíprostriedky
na zaplatenie najvyššej poslednej splátky. S určitosťou nevedela povedať, akým spôsobom zaplatili

poplatok za sprostredkovanie zmluvy vo výške 260,- eur, ale zrejme bol stiahnutý z poskytnutého úveru.
Úver splácali po 390,- eur mesačne do augusta 2013 a keď mali pristúpiť k splátke vo výške 13.000,-
eur, dohodli sa so sprostredkovateľkou na predĺžení splatnosti úveru, ktorý sa navýšil na sumu 17.680,-
eur s konečnou splatnosťou k 27. 3. 2014. Avšak ani napriek tomuto predĺženiu konečnej splatnosti
neboli schopné úver splatiť. Tento bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva. Aby nedošlo

k realizácii tejto zmluvy, teda k odpredaju bytu dražbou, odpredali ho mimo dražby a z nadobudnutých
finančných prostriedkov uhradili banke poslednú splátku vo výške 22.000,- eur. Následne došlo k zániku
záložného práva, o čom boli oboznámení žalovaným kvitanciou zo dňa 3. 7. 2015.18. Výpoveď žalobkyne v 2. rade bola v súlade s dôkaznými listinami a vyjadrením žalovaného, na
základe ktorých súd zistil, že žalobkyne v 1. a 2. rade pristúpili k dohode o predĺžení splatnosti úveru,
o čom svedčí Dodatok č. 1 k úverovej zmluve, ktorým došlo k zmene pôvodných podmienok. V zmysle

dodatku zo dňa 27. 3. 2013 došlo k navýšeniu RPMN na 53,65 % s navýšením výšky úveru na sumu
17.680,- eur s konečnou splatnosťou 27. 3. 2014, celkovými nákladmi vo výške 4.940,- eur. Poplatok za
poskytnutie úveru bol naďalej vo výške 260,- eur.

19. Dňa 2. 12. 2013 žalovaný pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v celkovej výške 17.680,-

eur vrátane príslušenstva z dôvodu, že žalobkyne na základe viacerých písomných výziev zo dňa 1. 7.
2013, 29. 7. 2013 a 30. 10. 2013 (ktorými boli upozornené, že podstatným spôsobom porušujú Zmluvu o
úvere, nakoľko riadne nesplácajú poskytnutý úver) k zaplateniu úveru nepristúpili. Zároveň boli poučené,
že ak nesplatenú časť úveru s príslušenstvom nezaplatia, spoločnosť si uplatní svoje právo vyplývajúce
zo Zmluvy o úvere okrem iného aj formou výkonu záložného práva. Žalobkyne následne pristúpili k
odpredaju bytu mimo dražby a uhradili úver jednorazovou splátkou vo výške 22.000,- eur, čím došlo k

zániku záložného práva, o čom vystavil žalovaný kvitanciu dňa 3. 7. 2015.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.31. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

34. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že úverová zmluva a dodatok k nej uzavretá medzi
sporovými stranami, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zmluvu uzatvorili žalobkyne ako
nepodnikateľskýúver,jednásaoformulárovú(typovú)zmluvupripravenúvopredžalobcom,ktorejobsah
nemali žalobkyne možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Žalobkyniam bol poskytnutý úver vo výške
13.000,- eur, pričom už pri podpise úverovej zmluvy dňa 27. 3. 2013 boli povinné uhradiť prvú splátku
vo výške 390,- eur, čo je v rozpore s § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. , kedy si veriteľ ešte pred

poskytnutímúveruzapočítavaprvúsplátkuajnapriektomu,žeúvermábyťrealizovanýformouodloženej
platby.

35. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je poplatok za poskytnutie úveru vo výške 260,- eur,
nakoľko žalovaný neposkytol žiadne reálne plnenie za tento poplatok, navyše uvedená suma bola

automaticky zrazená pri vyplatení úveru, takže žalovaný žalobcom v 1. a 2. rade reálne vyplatil sumu,
resp. úver vo výške 12.740,- eur. V zmysle ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predmetný
poplatok za poskytnutie úveru neprijateľný a v tejto časti je úverová zmluva neplatná z dôvodu existencie
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd sa pri tomto hodnotení stotožňuje s názorom právnej zástupkyne
žalobcov, ktorá v súvislosti s uvedeným poplatkom za poskytnutie úveru poukázala na rozhodnutie

Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. 5. 2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom okrem
iného sa uvádza: „Uvedenú činnosť - poskytovanie úveru spotrebiteľovi vykonáva banka vo vlastnom
ekonomickom záujme, pričom spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a
informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. Dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je zmluvná
podmienka neprijateľná, ktorá zaťažuje spotrebiteľa, pretože je mu účtovaný poplatok bez toho, aby

mu banka poskytovala skutočné protiplnenie. Z uvedeného dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca
povinnosť platiť poplatok za spracovanie spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľovi
neúčinná."
Nakoľko žalovaná v predmetnej úverovej zmluve a dodatku k nej odpočítala z poskytnutého úveru sumu
260,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru a preukázateľne žalobkyniam takto poskytla úver vo výške

12.740,- eur, takýmto konaním žalovanej došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 3 Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase poskytnutia úveru.36.Súdďalejzistil,žepodľasplátkovéhokalendára,ktorýboldojednanývčl.XIXúverovejzmluvyzodňa
27.3.2013sazaviazaližalobkynehradiťcelkovúčiastkuvovýške15.340,-eur v7mesačnýchsplátkach
(ako už bolo vyššie uvedené - prvá splátka bola určená na deň 27. 3. 2013 - deň podpisu zmluvy),

pričom posledná splátka mala byť uhradená dňa 27. 9. 2013 vo výške 13.000,- eur. Takéto dojednanie
v predmetnej úverovej zmluve súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Totižto v čl. I úverovej
zmluvy je uvedené, že úver je splatný v 6 mesačných splátkach, čo v spotrebiteľovi evokuje predstavu
6 splátok, pričom výška týchto splátok v samotnom čl. I úverovej zmluvy uvedená nie je a podľa čl. XIX
predmetnej zmluvy po uhradení šiestich splátok nasleduje posledná splátka vo výške 13.000,- eur, ktorá

je pre bežného spotrebiteľa likvidačnou. Takto dojednaný splátkový kalendár, ako aj splátkový kalendár
v Dodatku č. 1 k predmetnej úverovej zmluve (12 splátok po 390,- eur, 13. splátka vo výške 13.000,-
eur) je absolútne nelogický, spôsobujúci pre žalobkyne faktickú nemožnosť platenia tohto úveru, a to
najmä vo vzťahu k poslednej splátke, ktorá bola v takej výške, v akej bol žalobkyniam poskytnutý úver
pri uzatváraní úverovej zmluvy (navyše skrátený o poplatok 260,- eur).

37. Súd má zato, že tak, ako je koncipovaný splátkový kalendár úveru v zmysle úverovej zmluvy zo dňa
27. 3. 2013 a Dodatku č. 1 k predmetnej Úverovej zmluve, t. j. 12 splátok po 390,- eur a 13. splátka
vo výške 13.000,- eur, je zrejmé, že veriteľ musel pri uzatváraní úverovej zmluvy vedieť, že žalobkyne
nebudú schopné takýmto spôsobom predmetný úver splatiť, a teda jednoznačne bude daný dôvod,
aby mohol pristúpiť k realizácii záložného práva, na základe ktorého získa do vlastníctva nehnuteľnosť

zapísanú na LV č. XXXX C. XXXX v kat. území R. X. Y., ktorej bola výlučnou vlastníčkou H. H., teda
žalobkyňa v 1. rade. Súd z predmetných výpisov z LV zistil, že išlo o byt, v ktorom bývala žalobkyňa,
ktorá z dôvodu absolútnej nemožnosti zaplatenia poslednej splátky musela predmetnú nehnuteľnosť
odpredať, aby takto zaplatila predošlé dlžné mesačné splátky po 390,- eur a aj konečnú splátku vo
výške 13.000,- eur.

38. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka je predmetná úverová zmluva neplatná v celom rozsahu, pretože jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktoré súd považuje za neplatné, nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej

zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové
znaky, treba chápať ako neoddeliteľný celok, v danom prípade nebolo možné oddeliť časť úverovej
zmluvy, ktorá v sebe obsahovala dohodu o splatnosti úveru od ostatného obsahu samotnej zmluvy (čl.
XIX - splátkový kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a čl. XX Dodatku k úverovej
zmluve).

39. Podľa názoru súdu pri uzatváraní zmluvy, akou je práve posudzovaná zmluva, a dodatok k nej,
existuje vážne nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a následného postihu nehnuteľného majetku
spotrebiteľa bez súdnej kontroly, a to najmä možnosťou uplatnenia rôznych poplatkov, možnosťou
veriteľavyhlásiťúverzasplatný,možnosťouveriteľauplatniťsirôznezmluvnépokuty,úrokyzomeškania

a podobne. Existencia tohto nebezpečenstva bola zo strany žalovaného aj naplnená, k realizácii výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nedošlo len z toho dôvodu, že žalobkyňa odpredala založenú
nehnuteľnosť mimo dražby, čo je vlastne pre žalobkyňu z hľadiska postihu to isté. K tomu, že žalobkyňa
bolanútenáodpredaťsvojbyt,došlozdôvodunezákonnedohodnutéhosplátkovéhokalendára.Vzávere
teda súd opakovane konštatuje, že predmetná úverová zmluva spolu s Dodatkom č. 1 je absolútne

neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Hlavne dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého
úveru v čl. XIX a následne XX v Dodatku k zmluve je v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
resp. ho obchádza. Cieľom úpravy zákona č. 129/2010 Z. z. bolo vrátenie poskytnutých peňazí v
pravidelných, rovnomerne rozložených splátkach tak, aby časť splátky sa započítala na istinu, časť na
úrokyačasťnapoplatky.Akžalovanývpredtlačiformulárovejúverovejzmluvyurčil6splátokpo390,-eur

a 7. splátku vo výške 13.000,- eur, konal v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzal. Spotrebiteľky, teda
žalobkyne, si požičiavali peňažné prostriedky preto, lebo neboli schopné jednorazovo zaplatiť pôvodné
dlhy z vlastných prostriedkov, nemali teda k dispozícií naraz vyššiu sumu peňazí. Je teda logické,
že následne po získaní úveru môžu za svojej finančnej situácie (či už zo svojich príjmov a podobne)
vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh môžu splácať postupne, len z časti svojho príjmu,

ktorá im zostane po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je už zaťažený
dlhmi, nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru v takej výške, ako bol dojednaný a zároveň platení
svojich životných nákladov ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 13.000,- eur. Takúto situáciuvyužívajú nebankové subjekty a neprimerane sankcionujú neschopnosť spotrebiteľa vrátiť požičané
peniaze. Takáto situácia vznikla aj v konkrétnom prípade žalobkýň.

40. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

41. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. S poukazom na vyššie uvedené, po zistení, že predmetná úverová zmluva je absolútne neplatný
právny úkon, súd nároku žalobkýň v celom rozsahu vyhovel s poukazom na ustanovenie § 451
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká
bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný musí vydať.

Podľa žalovaným vystavenej kvitancie a zoznamu platieb realizovaných žalobkyňami súd preukázateľne
zistil,žežalovanémubolatitulompredmetnejúverovejzmluvyuhradenásuma22.000,-eur.Žalobkyniam
v 1. a 2. rade bol reálne poskytnutý úver vo výške 12.740,- eur, bezdôvodné obohatenie tak predstavuje
rozdiel týchto súm, čo činí 9.260,- eur. Súd priznal žalobkyniam takto vyčíslenú sumu titulom vydania
bezdôvodného obohatenia s požadovaným ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05 %.

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

44. Súd priznal žalobkyniam aj nimi požadovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % od 3. 7.
2015 (od dátumu prevzatia kvitancie od veriteľa) v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V čase omeškania, t. j. k 3. 7. 2015 bola úroková sadzba 0,05 %, k čomu je

potrebné pripočítať 8 percentuálnych bodov, takže súd priznal žalobkyniam úrok z omeškania vo výške
8,05 %.

45. Pri posudzovaní ďalšieho argumentu žalobkýň, že predmetný úver by mal byť bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN, súd má zato, že tento argument nie

je dôvodný. Ako vyplýva z písomného vyjadrenia - správy Národnej banky Slovenska, odboru ochrany
finančných spotrebiteľov NBS, zo dňa 3. 5. 2016 (čl. 74 spisu) je výška RPMN 50,25 % určená v súlade
s § 19 a prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ku ktorému záveru dospel na základe kontrolného
prepočtu RPMN. K uvedenému záveru uviedol, že veriteľ pri výpočte hodnoty RPMN nezohľadňuje
metodiku počítania časových intervalov upravenú v Usmerneniach na uplatňovanie smernice 2008/48/

ES vo vzťahu k nákladom a ročnej percentuálnej miere nákladov. Uvedené usmernenia však nie sú
právne záväzné.

46. Tvrdenie žalobkýň, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie špecifikácie
splátky na sumu istiny, úrokov a poplatkov, nebolo v tomto konaní preukázané. Súd sa tu stotožňuje s

výkladom a námietkou žalovaného, v zmysle ktorého splátkový kalendár je v úverovej zmluve a dodatku
k nemu prehľadný a jednoduchý, kde sa presne uvádza počet splátok, dátum ich splatnosti a rozdelenie
na splátky úrokov a istiny. V tejto časti úverová zmluva spĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch a zároveň poukazuje aj na závery Súdneho dvora EÚ vyslovené v rozsudku
zo dňa 9. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a F. L. sp. zn. C-42/15. Tento konštatoval, že

čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Zuvedeného
teda vyplýva, že splátka úveru nemusí obsahovať členenie na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov.

47. V ďalšom súd, ako dôvod absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, nepovažuje ani ďalšie tvrdenie
žalobkýň, podľa ktorého by predmetný právny úkon mal byť neplatný z dôvodu, že žalovaný nemal
licenciu na poskytovanie spotrebiteľských úverov v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Takéto tvrdenie
nemá oporu v zákone, nakoľko právny režim poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi s udelenýmpovolením (licenciou NBS) bol zavedený novelou zákona č. 129/2010 Z. z. až v roku 2015, pričom
predmetný úver bol poskytnutý dňa 27. 3. 2013.

48. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

49. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 4C/2/2016-46 zo dňa 2.3. 2016 súd na návrh žalobkýň pripustil
rozšírenie ich žalobného návrhu na sumu 11.600,- eur s prísl. Nakoľko na pojednávaní dňa 4. 9. 2017

právna zástupkyňa žalobkýň v časti o zaplatenie sumy 2.340,- eur s prísl. zobrala čiastočne návrh späť,
súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v tejto časti konanie zastavil.

50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Žalobkyne mali v konaní plný úspech, preto súd im priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, teda v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

54. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
55. Žalobkyne sú pre toto konane oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z. z. a súd ich žalobe vyhovel. Z tohto dôvodu vzniká žalovanému poplatková povinnosť

- uhradiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov vo výške 558,- eur, ku ktorej povinnosti bude žalovaný vyzvaný samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.