Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312208484
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8312208484.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne I.Á. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom U. XX, zast. Mgr. Janou Šepeľovou, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanej G. M., I. G. G., Ž.
T. XX, H., o zaplatenie 60.000 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2200 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 39.795 eur zastavuje.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 04.07.2017 domáhala proti žalovanej zaplatenia 60.000 eur s
prísl. z titulu náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonného rozhodnutia o väzbe a nesprávneho
úradného postupu podľa § 17 a § 18 Zákona č. 514/2003 Z. z. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2016 (č.l. 237 a násl.) žiadala žalobkyňa priznať už aj náhradu

škody, ktorá spočíva v zaplatení trov obhajoby vo výške 6779,29 eur, ktoré žalobkyňa vynaložila v
trestnom konaní a zároveň žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.205 eur. Vo zvyšku žiadala
konanie vo veci zastaviť.

3. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017 zástupkyňa žalobkyne opäť čiastočne zobrala žalobu späť,
žiadala konanie vo veci zastaviť nad sumu 20.205 eur a túto sumu 20.205 eur priznať z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o väzbe, a teda nesprávnym úradným

postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., vo zvyšku žalobu zobrala späť.

4. Žalovaná v rozsahu späťvzatia žaloby súhlasila so zastavením konania. Poukázala na to, že
žalobkyňa v konaní nepreukázala ničím svoje tvrdenia o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi
vykonanou väzbou a tvrdenými následkami, preto vo zvyšku žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Z trestného spisu Okresného súdu R. sp.

zn. XT/XXX/XXXX bolo zistené, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ R., ČVS: B.-XXX/OVK-R. XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných
látok a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), d) Tr. zákona. Zo spisu Okresného súdu R. XTp/XX/XXXX bolo zistené, že v súvislosti stýmto trestným stíhaním bola žalobkyňa uznesením Okresného súdu R. č. k. XTp/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v C. č. k. XTpO/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vzatá dňa XX.XX.XXXX do väzby, z ktorej bola prepustená uznesením Okresnej prokuratúry v R. sp.

zn. XPv/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Dôvody väzby boli v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku, že obvinení (medzi ktorými bola aj žalobkyňa) budú pokračovať v trestnej činnosti. U
žalobkyne súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z toho, že v čase vzatia do väzby sa proti nej viedlo
trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, ktorá
vec nebola právoplatne skončená.

6. Zo spisu Okresného spisu R. sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu R. č.
k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa spod obžaloby v celom rozsahu oslobodená.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

7. Z rozsudku Okresného súdu R. sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo zistené, že proti žalobkyni sa v čase

vzatia do väzby skutočne viedlo aj trestné stíhanie pre podozrenie zo spolupáchateľstva trestného činu
podvodu podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, pričom žalobkyňa bola neskôr v
tomto konaní spod obžaloby oslobodená a to rozsudkom Okresného súdu R. XT/XXX/XX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v C. sp. zn. XTo/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

8. Žalobkyňa listom zo dňa 14.06.2001 požiadala o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody.
Ministerstvu spravodlivosti bol list doručený dňa 28.06.2011, pričom žalovaná listom zo dňa 03.02.2012
túto okolnosť potvrdila, avšak v 6-mesačnej lehote nárok žalovanej neuznala a nemajetkovú ujmu
neuhradila. Tieto tvrdenia, aj keď neboli žalobkyňou doložené spolu so žalobou, žalovaná potvrdila vo
svojom písomnom vyjadrení k žalobe na č.l. 40 a násl. spisu.

9. Žalobkyňa až na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 bližšie odôvodňovala svoj žalobný návrh tým,
pričom poukázala na to, že došlo k zmene v jej právnom zastúpení.

10. Prostredníctvom právneho zástupcu trvala na tom, že došlo vydaním uznesenia Okresného súdu

XTp/XX/XXXX zo dňa 15.02.2007 o vzatí do väzby k zásahu do jej osobnostných práv. Trvala na tom, že
bolipoškodenévšetkyjejpráva,najmäprávonaosobnúslobodu,právonarodinnýživot.Totonezákonné
rozhodnutieovzatídoväzbybolopríčinouodňatiadvochmaloletýchdetímatke,ktorémuselibyťzverené
do náhradnej starostlivosti starej matky, keďže sa žalobkyňa o ne nemohla osobne starať. Žalobkyňa
uviedla, že už len tým, že bola nezákonne vzatá do väzby, boli porušené všetky jej práva, preto by

nemala dokazovať, ktoré konkrétne právo bolo poškodené. Nemohla byť na slobode, nemohla sa stýkať
s maloletými deťmi, nemohla pracovať, nemohla realizovať ani jedno zo svojich práv, ktoré jej zaručuje
Ústava SR a Dohovor o ľudských právach. V roku XXXX sa po návrate z väzby pokúsila o samovraždu
skokom z okna, pretože sa psychicky nemohla vyrovnať s traumou a celou situáciou za obdobie od rokov
XXXX až do roku XXXX, keď boli proti nej vydávané nezákonné a nespravodlivé rozhodnutia. Najviac

ju však postihlo práve rozhodnutie o väzbe, keď vlastne vôbec nebola na slobode. Na dôkaz pravdivosti
svojho tvrdenia žalobkyňa predložila lekársku správu na č.l. 112 spisu.

11. Z lekárskej správy bolo zistené, že žalobkyňa bola dňa XX.XX.XXXX, t.j. 5 dní po prepustení z väzby
prijatá na X. oddelení o XX.XX hod. z dôvodu, že vyskočila z okna bytu na X. poschodí na W. O. č.

XX v R.. Mala povrchové celoplošné odreniny na oboch kolenách a v ľavom ramene, ako aj početné
zlomeniny zubov horného a dolného zuboradia. Žalobkyňa poukázala na to, že trestné konania, ktoré
Okresný súd vydal proti jej osobe, a konanie o vzatí do väzby vrátane väzobného stíhania trvali 10
rokov. I keď skončili oslobodzujúcimi rozsudkami, zmenili ju a poškodili najmä psychicky, zdravotne,
keďže nepracovala, nemala zaplatené zdravotné poistenie, tak si nemohla riešiť ani svoje zdravotné

problémy. Nemala finančné prostriedky, avšak súdne konania boli spojené s právnym zastúpením, a
teda nezákonný postup súdov jej spôsobil aj majetkové škody.

12. Väzobné stíhanie jej znížilo vážnosť v okolí, u všetkých známych i bývalých kolegov, ktorí jej to dávali
pocítiť odmietavým správaním. Trestné konanie bolo značne medializované, preto rozsah poškodenia

bol o to väčší. Žalobkyňa v konaní priznala, že už v minulosti bola v roku 2000 trestne stíhaná v konaní
pred Okresným súdom vo D. T. U. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, avšak trestné konanie bolo zahladené.
Ďalej sa s tým vyrovnala a trestnú činnosť ďalej nepáchala. Žila v manželstve, narodili sa jej dve deti a
onaviedlariadnyživot.Ikeďneskôrdošlokrozvodumanželstva,bolotonajmäzdôvoduzléhosprávaniasa manžela, ktorý sa nestaral o rodinu a väčšinu času trvania manželstva strávil vo výkone trestu odňatia
slobody. Žalobkyňa označila dôkazy, ktoré žiadala na preukázanie svojho tvrdenia vykonať, a to výsluch
svojej matky Ľ. M. opakovane, výsluch svedkyne Y. B., N. W. a M. H.. Neskôr trvala už len na výsluchu

svedkov svojej matky a M. H. vzhľadom k tomu, že ďalšie dve svedkyne pracujú v zahraničí a ani na
predvolanie súdu sa nemohli k výsluchu opakovane dostaviť. Z výsluchu matky žalobkyne na č.l. 143 a
182 bolo zistené, že žalobkyňa prežívala rozhodnutie o väzbe a následne väzbu, aj čas po prepustení
veľmi ťažko, rovnako tak aj celá rodina, keďže matka žalobkyne bola v tom čase starostkou v obci a deti
boli vo veku X a X rokov. Matka detí musela byť od svojich detí odlúčená a stará matka, t.j. svedkyňa

Ľ. M. musela prevziať celkovú starostlivosť o deti. Žalobkyňa nemala v čase väzobného stíhania žiaden
príjem, preto musela hradiť všetky potreby detí zo svojho príjmu. Pred vstupom do väzby žila žalobkyňa
s matkou v spoločnej domácnosti a starala sa o deti, ktoré na ňu boli zvyknuté. Po jej vzatí do väzby sa
starala o deti stará matka a to aj s pomocou rodinných prídavkov a príspevku vo výške 200 eur mesačne,
ktoré poberala od štátu. Po návrate z väzby sa podľa svedkyne dcéra nervovo zrútila, pretože krátko na
to vyskočila z okna, utekala z domu, nedokázala sa starať o deti a mala narušenú psychiku, ktorú má

narušenú doposiaľ. Aj keď žalobkyňa bola prepustená z väzby a mala psychické problémy, svedkyňa
uviedla, že nechcela, aby sa dcéra hlásila u psychiatra, pretože chcela kandidovať na ďalšie volebné
obdobie za starostku obce a bála sa, že by jej tieto problémy prekazili možnosť získať funkciu starostky
obce. Dnes to už ľutuje, pretože žalobkyňa je stále labilná, agresívna, má nepredvídateľne správanie a
aj toto bol dôvod, prečo nedošlo následne k zmene rozhodnutia o výchovnom prostredí, pretože deti sú

už vo veku XX a XX rokov a zvykli si žiť v prostredí so starou matkou a v tejto domácnosti žije aj samotná
žalobkyňa, ktorá však vzhľadom na svoj psychický stav nie je schopná postarať sa o deti výlučne sama.
Svedkyňa uviedla, že aj deti, ktorú sú už vo veku XX a XX rokov sa boja, aby si nesiahla na život.
Poukázala tiež na to, že v roku XXXX žili všetci na dedine. Maloletý syn nastúpil do školy a táto situácia,
že jeho matka bola vzatá do väzby na neho veľmi zle vplývala. Zažili, že im niekto volal, telefonicky sa

vysmieval, alebo vyhrážal do telefónu. Deti to veľmi ťažko znášali. Prípad bol aj medializovaný a podľa
svedkyne celá táto situácia vplývala aj na to, že si žalobkyňa nenašla vhodnú prácu, až v poslednej
dobe, aj to vďaka priateľovi, ktorého matka vedie firmu, a tak ju zamestnali na dohodu.

13. Z výsluchu svedka M. H. súd zistil, že žalobkyňu pozná cez 20 rokov. O tom, že bola žalobkyňa vzatá

do väzby sa dozvedel sprostredkovane a uviedol, že sa so žalobkyňou stretol až po prepustení z väzby,
preto sa môže vyjadriť len k tomuto obdobiu, keď môže potvrdiť, že táto okolnosť ju úplne zmenila, mala
iné správanie, bola utiahnutá. Sťažovala sa svedkovi, že má veľké problémy s matkou v rodine, nemôže
si nájsť prácu a nemá finančné prostriedky. Požičal jej nejakú sumu peňazí, ktoré mu neskôr posplácala.
Nepamätal si, o akú čiastku išlo. Žiadala ho, aby jej pomohol pri získaní nejakej práce. Neskôr si niečo

našla a v súčasnej dobe pracuje vo firme matky svojho priateľa C. C.. On sám sa vo vzťahu k žalobkyni
nezmenil. Potvrdil však, že v tom čase, keď sa tak stalo, bola to veľká fáma a hovorilo sa o tom dosť v
meste. Svedok si už nepamätal konkrétne 10 rokov dozadu, či sa ho niekto na niečo pýtal. Potvrdil, že
isto vzhľadom na ich blízky vzťah sa ho niekto niečo pýtal, ale na detaily si už nepamätá.

14. Žalobkyňa predložila súdu aj listinné dôkazy na č.l. 148 a násl. svedčiace o tom, že je matkou
detí mal. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, čím potvrdila, že deti v čase vzatia do
väzby syn mal X M.okov a dcéra mala niečo cez X roky. Predložila súdu aj návrh o zverenie detí do
náhradnej starostlivosti jej matky. Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že bola
evidovaná ako nezamestnaná a potvrdenie ÚPSVaR vo D. T. U. o tom, že poberala v rokoch XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX rodičovský príspevok. Potvrdenie ÚPSVaR vo D. T. U. na č.l. 158
potvrdil,žebolaevidovanávevidenciiuchádzačovozamestnanieodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXaod
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX, ktorá evidencia naďalej trvá. Spolu s týmito listinnými
dôkazmi predložila žalobkyňa aj lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia MUDr. S. D. zo dňa
XX.XX.XXXX a správu psychologickej ambulancie PhDr. I. G. zo dňa XX.XX.XXXX. Obe správy v závere

uvádzajú, že celkový stav u žalobkyne možno označiť ako postraumatickú poruchu s protrahovaným
priebehom, zvýšeným sklonom k maladatívnemu reagovaniu pri flustrácii s prevahou depresívnych,
a najmä úzkostných reakcií. Rozvinuté pocity menejcennosti, tendencie k introspektívnemu správaniu
a sociálnej izolácii. Pri vyšetrení uvádzala nezvládnutie po prepustení z väzby, keď sa pokúsila o
samovraždu a bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení a to, že nespravodlivé súdne rozhodnutia

znášala psychicky veľmi zle a doposiaľ sa s tým nevyrovnala.

15. Žalovaná vo svojich opakovaných vyjadreniach i prednesoch na pojednávaní uviedla, že žalobu
považuje za neopodstatnenú, preto ju žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovanej žalobkyňaneuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že lekárske
správyozlompsychickomstavesúzroku2015,teda8rokovpoprepustenízväzbyasúúčelové.Zistené
dôkazy o tom, že žalobkyňa poberala rodičovský príspevok, resp. bola v evidencii nezamestnaných, nie

sú dôkazné o vzniku nemajetkovej ujmy. Pre priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
išlo o intenzívny zásah do osobnej integrity žalobkyne práve v súvislosti s konaním o vzatí do väzby.
Žalovaná poukázala aj na minulosť žalobkyne a to takú, že žalobkyňa bola v roku 2000, teda pred vzatím
do väzby 2-krát súdne trestaná a poukazovala aj na to, že ak bol prípad žalobkyne medializovaný, mala
si žalobkyňa uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči tomu ktorému médiu.

16. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i jedinej z nich nie je daná zodpovednosť žalovanej, preto i s
ohľadom na túto skutočnosť žiadala žalobu zamietnuť.

17. Súd sa oboznámil v konaní s pripojenými spismi Okresného súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX, XC/

XXX/XXXX a zistil, že na tunajšom súde sa viedli konania medzi tými istými účastníkmi, kde v konaní
pod sp. zn. XC/XXX/XXXX uplatňovala žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 30.000 eur a to v súvislosti s nezákonnými postupom v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XT/
XXX/XXXX, kde bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená. Súd o tomto nároku rozhodol rozsudkom
č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov

konania nepriznal. Rozsudok sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom zamietnutia bolo to, že
žalobkyňa nepreukázala nemajetkovú ujmu v tomto konaní a to v súvislosti s vedením trestného konania
vo veci XT/XXX/XXXX.

18. Zo spisu Okresného súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že si žalobkyňa voči žalovanej

uplatňovala nárok na zaplatenie 6779,27 eur z titulu náhrady škody v súvislosti s trestným stíhaním
vedeným pod sp. zn. XT/XXX/XXXX pred Okresným súdom R., kde v celom konaní bola následne
žalobkyňa aj oslobodená. Táto škoda zodpovedala nákladom na trovy právneho zastúpenia. Súd v tejto
veci konanie vo veci zastavil po tom, čo žalobkyňa žalobou podanou dňa 11.09.2012 žiadala priznať
túto náhradu škody a pred začatím prvého pojednávania zobrala žalobu späť po vznesení námietky

premlčania zo strany žalovanej. Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-83 zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie
vo veci zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

19. Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje:

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 8 ods. 5 písm. a) citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia
alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia 3 podmienok a to:
1/ nezákonné rozhodnutie orgánu štátu,

2/ existencia škody, alebo nemajetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch,
3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

20. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003

Z. z., účinného od 01.07.2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zbierky
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, účinného do 30.06.2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či
nezákonným zásahom štátu proti občanovi, fyzickej osobe bola odčinená, a dospela k záveru, že

ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom
opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté

súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zbierky sú napriek zmene právnej úpravy
stále použiteľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCDo/XX/XXXX). Žalobkyňa sa domáhala
voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 eur a to za vykonanú väzbu v trvaní od
02.02.2007 do 23.05.2007. Nemajetkovú ujmu si žalobkyňa uplatnila s odôvodnením, že ju požaduje za
vykonanúväzbu,aleajvsúvislostiscelýmtrestnýmkonaním,ktoréskončilooslobodzujúcimrozsudkom.

Žalobkyňa poukazovala v odôvodnení na to, že trestné stíhanie samo o sebe je vážnym zásahom do
života človeka v celom jeho spektre a má negatívny dopad na život človeka. Vzatie žalobkyne do väzby
v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa proti nej viedlo a ktoré bolo následne skončené oslobodzujúcim
rozsudkom je aj podľa úvahy súdu konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne.
Na základe toho súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne o náhradu

nemajetkovej ujmy je čiastočne dôvodný.

21. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva žalobkyne tým, že v dôsledku nezákonného
rozhodnutia - vzatia do väzby jej bola spôsobená nemajetková ujma. Zmyslom náhrady nemajetkovejujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným
vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni vznikla a aspoň týmto spôsobom prispieť
k zmierneniu vzniknutého stavu. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v dôsledku vzatia žalobkyne

do väzby je nepochybné, že výkon väzby, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa domáha náhrady nemajetkovej
ujmy predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca vyvoláva aj ďalšie negatívne dopady
na jeho osobný život, zasahuje do súkromného života, do jeho cti, do dobrej povesti a rozhodnutie o
nezákonnom vzatí do väzby jej spôsobilo okrem porušenia práva na osobnú slobodu, garantovaného
článkom 17 ods. 1 Ústavy SR obmedziť, či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného

a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti tak, ako to zaručuje článok 19 ods. 1, 2
Ústavy SR. Výkonom väzby u žalobkyne došlo k obmedzeniu jej súkromného a rodinného života, k
odčleneniu žalobkyne od jej najbližších a to maloletých detí, ktoré v čase vzatia do väzby mali len X a X
rokov, a táto skutočnosť neodvratne zasiahla do jej osobného a spoločenského života. Dôkazom, ktorý
predložila žalobkyňa v konaniach, ktorý nebol sporný bolo to, že sa maloleté deti zverili do náhradnej
starostlivosti jej matky a toto rozhodnutie doposiaľ nikdy nebolo zmenené. Žalobkyňa poukazovala na

to, že väzba jej v súvislosti s trestným stíhaním spôsobila psychickú traumu a preukázala toto tvrdenie
aj lekárskou správou o tom, že pár dní po prepustení z väzby sa pokúsila o samovraždu. Rozhodnutím
o väzbe a trvaním samotnej väzby bola žalobkyňa obmedzená vo svojom pohybe, v kontakte so
známymi, blízkymi osobami. Svedecké výpovede či už matky žalobkyne, alebo aj známeho svedka H.
potvrdili tú skutočnosť, že žalobkyňa sa zmenila po celom tomto procese trestného stíhania a napriek

tomu, že po pokuse o samovraždu nevyhľadávala lekársku pomoc, bola dlhodobo bez príjmu, bola
nezamestnaná a svedkyňa matka Ľ. M. potvrdila, že si to ani ona sama neželala, keďže bola aktívna v
politickom živote v obci, kde vykonávala opakovane starostku obce a nechcela, aby ju to v jej postavení
poškodilo. Existenciu traumy potvrdili aj lekárske správy z roku XXXX, ktoré síce žalovaná považuje za
účelové, avšak v spojení so správou z roku XXXX po prepustení z väzby má súvislosť takýto nález aj s

neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života vydaním nezákonného rozhodnutia, ktorým
rozhodnutie o väzbe v zmysle výkladu a judikatúry určite je. Dôvody väzby boli uvedené v uznesením
Okresného súdu R. v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, teda že obvinení, medzi
ktorými bola aj žalobkyňa, budú pokračovať v trestnej činnosti. U žalobkyne súd prijal takýto názor a
záver najmä preto, že v čase vzatia do väzby sa proti nej viedlo trestné stíhanie pre trestný čin podvodu

podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, ktorá vec nebola v tom čase právoplatne
skončená.

22. Z rozsudku Okresného súdu R. sp. zn. XT/XXX/XX bolo zistené, že proti žalobkyni sa v čase vzatia
do väzby skutočne viedlo trestné stíhanie pre podozrenie zo spolupáchateľstva trestného činu podvodu,

pričom žalobkyňa bola neskôr i v tomto konaní spod obžaloby oslobodená a to rozsudkom Okresného
súdu R. sp. zn. XT/XXX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v C. sp.
zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

23. Skutočnosť, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby sa žalobkyni nedarilo

zamestnať žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Z výsluchu svedka H. vyplynulo iba to,
že si prácu hľadala aj u neho a tiež to, že po prepustení z väzby bola v zlom psychickom stave. Pri
rozhodovaní súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa bola v minulosti v roku XXXX a XXXX
dvakrát súdne trestaná a to, ako to vyplýva z odpisu registra trestov na základe rozsudku Okresného
súdu vo D. T. U. zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XT/XXX/XXXX pre trestný čin podľa § 250 ods. 1, 2 Tr.

zákonaadruhýkrátnazákladerozsudkuOkresnéhosúduR.sp.zn.XT/XXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX
C. trestný čin podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona, pričom v tomto konaní jej bol uložený aj zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo na 3 roky. Vykonanie trestu bolo zahladené, a teda na žalobkyňu sa hľadí, akoby
nebola odsúdená.

24. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žalobkyňa preukázala zásah
a nepriaznivý dopad v súvislosti s vykonanou väzbou v jej osobnom, súkromnom a rodinnom živote,
a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy za čas väzby vo výške
2200 eur, keď pri stanovení výšky náhrady za 1 deň väzby súd vychádzal zo sumy 20 eur. Náhradu
nemajetkovejujmyvovýške20eurza1deňpozbaveniaosobnejslobodystanovilsporovnanímavýškou

iných obdobných sporov, ako aj v porovnaní s výškou nemajetkovej ujmy, ktorá je poskytovaná za každý
deň odňatia slobody v iných štátoch Európskej únie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/
XXXX/XXXX). Vo zvyšku súd žalobu zamietol a konanie v časti o zaplatenie 39.795 eur v dôsledku
späťvzatia žaloby a za súhlasu žalovanej zastavil v súlade s ustanovením § 144, § 145 a § 146 CSP.25. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 257 CSP, keď súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ale existujú dôvody osobitného zreteľa. V tomto konaní bola žalobkyňa úspešná len čiastočne,

a teda náhrada trov konania by patrila žalovanej v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Súd túto náhradu
trov konania nepriznal a za dôvod osobitného zreteľa považuje zlé sociálne pomery žalobkyne, ale aj
to, že konanie bolo začaté za účinnosti a platnosti O.s.p. podľa ktorého v prípade, ak rozhodnutie súdu
záviselo od jeho úvahy, bolo možné priznať náhradu trov konania účastníkovi v plnom rozsahu, aj keď
mal v konaní úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.