Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213521
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: S. B., D..
XX.X.XXXX, N. F. XXX, o zaplatenie 569,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 20C/219/2016-52 zo dňa 29.5.2017, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe čiastočne
vyhovel.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,33
eura od 23.11.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 39,86 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.12.2001 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške 398,33 eura,
ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 218,75 eura. Okresný súd
Prešov rozsudkom zo dňa 17.4.2007, č. k. XT XXX/XX - XXX uznal žalovaného okrem iného vinným
zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a

podľa § 229 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 odkázal žalobcu ako poškodeného so
svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 22.11.2007. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 17.4.2007,
č. k. XT XXX/XX - XXX uznal žalovaného okrem iného vinným zo spáchania trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a podľa § 229 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 569,64 eura, pričom táto
suma mala pozostávať z poskytnutého úveru 398,33 eura a príslušného poplatku vo výške 218,75 eura,
spolu 617,07 eura. Súd uvedený nárok právne posúdil ako nárok na náhradu škody. Podľa súdu prvej
inštancie je nepochybné, že žalobcovi mohla vzniknúť škoda v súvislosti s poskytnutým úverom iba vrozsahu poskytnutej sumy 398,33 eura. Je tomu tak z dôvodu toho, že ak by žalovaný nebol odsúdený,
tak žalobca by od neho mohol požadovať iba vrátenie poskytnutej sumy, keďže Zmluva o úvere č.
XXXXXXX neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001

Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.AkRPMNniejeuvedená,spotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov. Nakoľko žalobca nepreukázal vznik škody prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru,
a v konaní nebolo sporné, že žalovaný z poskytnutej sumy 398,33 eura neuhradil ani jednu splátku,
zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 398,33 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudok zo
dňa 17.4.2007, č. k. XT XXX/XX - XXX, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z úverového podvodu,

nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2007, a preto sa žalovaný dňom 23.11.2007 dostal do omeškania.
Súd preto priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania 5% (neprevyšuje zákonný) z dlžnej sumy od
23.11.2007 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Žalobca bol úspešný
v časti zaplatenia 398,33 eura zo sumy 569,64 eura, teda v rozsahu 69,93% a žalovaný vo zvyšných
30,07%. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je 39,86%.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namieta, že Zmluva bola
uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a z tohto dôvodu má za to, že právnu úpravu
ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom
je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, t. j. Zmluvy o úvere. Žalobca má ďalej za to, že ako poskytovateľ

úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či
všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Zdôrazňuje, že žalovaný nemá
právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca poukazuje na to, že pri trestnom čine úverového podvodu nie je
škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie

záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na
okolnosti mal nárok, alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť. Žalobca má ďalej za to, že v trestnom
konaní, ako aj v civilnom konaní, dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovaného, ak
by neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok, nedošlo by k uzavretiu Zmluvy,
ani k poskytnutiu úveru, a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré

žalobca poskytol žalovanému titulom Zmluvy, by žalobca (poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje
pomery, mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi), ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j.
žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter
úmyslu, čo bolo potvrdené aj rozsudkom, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného
trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v

znení neskorších predpisov. Okresný súd Prešov rozsudkom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu
škody na civilné konanie. Žalobca má za to, že tak v civilnom, ako aj v trestnom konaní preukázal,
že žalovaný naplnil znaky občianskoprávnej, ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu. Preto
navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1,
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

6. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 6.12.2001
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol

žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti žalovaného.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

8. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy, úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené

podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného

zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

9. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52
a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda
o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaného

vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

10. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia, a vzťahuje

sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 4 ods.
2 písm. g) ZoSÚ, t. j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Neuvedenie tejto náležitosti v zmluve Zákon
o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. g/ ZoSÚ).

13. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. g)
ZoSÚ, bol správny.14. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 398,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,33 eura od
23.11.2007 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

15. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

16. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené. Keďže
rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalobcu, muselo byť odvolanie žalobcu proti tomuto

výroku rozsudku odmietnuté (§ 386 písm. c/ CSP v spojení s § 359 CSP).

17. V ostatnej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách
konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

18.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSP,vspojenís§255ods.1CSP

tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručeniarozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).