Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/570/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609218504.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039
zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, Ulica P. Rádayho č. 14/A, Lučenec proti
povinnému: C. D., H.. X.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, o vymoženie 82,98 eura s prísl., vedenej súdnym

exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12 pod
EX 8384/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.
1Er/952/2009-18 zo dňa 20.6.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 23.12.2009 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie
na vykonanie exekúcie pre vymoženie 82,98 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu,

ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 14.10.1999 č. k.
6Zm/562/99-4. Dňa 25.1.2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu doplnenie návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z .z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o
vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť
dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť

TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol
povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným.
Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase
podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz označil súdny spis
Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn 6Zm/562/99.

3. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností, odkázal iba na konanie,
v ktorom bol vydaný exekučný titul. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods.
4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/

Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradužiadnemu z účastníkov nepriznal, lebo súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil a rovnako si ich
neuplatnil ani žiaden iný účastník.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Uviedol, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/

C. s. p.) a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.). Oprávnený nesúhlasil
s názorom exekučného súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z § 39
ods. 4 Exekučného poriadku. Uviedol, že svoju povinnosť v stanovenej lehote splnil, keď exekučnému
súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom
uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení

pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za daného právneho
stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a
rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani

neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Uviedol, že na potvrdenie uvedených skutočností si mal
exekučnýsúdprípadnezabezpečiťoprávnenýmoznačenépodklady-spiszákladnéhokonania.Zároveň
exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity
prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa
oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna

úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Tvrdil, že
v uvedenom čase v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských
zmlúv, lebo piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Občianskeho zákonníka zavedená
s účinnosťou od 1.4.2004 a zákon č. 255/8/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa
14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale

ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento
inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa
zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným ani
nepreukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi, a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.
Oprávnený sa s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáhal zmeny odvolaním napadnutého

rozhodnutia, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto
ustanovenia sú v rozpore s Ústavou, nech postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto
odvolacie konanie do toho času preruší.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie im bolo doručené obom
dňa 28.7.2016.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C. s. p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa §
379 a § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie,
na prejednanie ktorého je podľa § 385 C. s. p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. V predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.6.2016 za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

8. Odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania oprávneným dňa 7.7.2016, t. j. po účinnosti nového
procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.10. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 82,98 eura s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného
rozkazu vydaného Krajským súdom v Košiciach dňa 14.10.1999 č. k. 6Zm/562/99-4. Poverenie bolo
súdnemuexekútorovivydanédňa23.12.2009.Spoukazomnaustanovenie§243fExekučnéhoporiadku
oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.

z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na
zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), pretože oprávnený nesplnil svoju povinnosť
opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 243f ods. 1, ods. 4 a ods. 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní

exekúcie.

16. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie priznané zmenkovým platobným rozkazom vydaného na
základe originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, povinnosť,
podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

17. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Zm/562/99.

18. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

19. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Zm/562/99.

20. Oprávnený a povinný boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
6Zm/562/99, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom vykonania dôkazu
- oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného
poriadku a contrario).21.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na základe tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a

výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah oprávneného či jeho právneho predchodcu s povinným (zmluva), ani iné
dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku,
ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred
vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom

zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom
nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4),
je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vecne správne.

22. Odvolací súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, lebo
nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle ustanovenia
§ 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

23. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.
s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.
s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C. s. p. dovolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).