Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/286/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211537
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215211537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V. Amsterdam, reg.
číslo 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandksé kráľovstvo, zast. Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej: Y. K.,
nar. XX.XX.lXXX, bytom U. XXX/XX, J. U., o zaplatenie 589,66 eur s príslušenstvom, odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5C/328/2015-72 zo dňa 13. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky 589,66 €
pozostávajúca z istiny 489,66 €, z úroku 36,97 €, poistenia 2,00 €, poplatku za upomienku 5 €, opravné
úroky 6,21 €, úrok za hotovostné transakcie v sume 49,55 €, úrok za poistenie 0,22 €, úrok za nevyužitú
GP-poistenie 0,05 € a úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne sumy 589,66 € od 31.05.2015 až do
zaplatenia, spolu s trovami konania na tom právnom základe, že medzi účastníkmi konania žalobcom
ako veriteľom, a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 13.08.2013 uzavretá úverová zmluva pod číslom
63308012283, ktorej súčasťou sa stali aj úverové podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie

peňažných prostriedkov v sume 500,00,-€, ktoré sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných splátkach
vo výške 4 % dlžnej čiastky. Výšku spôsobu výpočtu pohľadávky doložil výpis čerpania, splátok úhrad.

2. Z predloženej úverovej zmluvy uzavretej dňa 23.08.2013 vyplýva, že žalovanej zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit, že žalovanej žalobca poskytol bezhotovostný úver v sume 500 €, pričom
celková výška úveru bola 590,73€. V bode 41. bola dojednaná výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej
čiastky, bez uvedenia počtu splátok, ročná úroková sadzba stanovená na 26,28 %, RPMN 38,7 % ,

bez uvedenia konečnej splatnosti úveru. Súčasťou zmluvy sa stali aj úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia. Na základe takto zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov
hodnotených vo vzájomnej súvislosti podľa §132 OSP vyplýva, že žalobca, hoci na to bol povinný
podľa § 120 ods.1 OSP, nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, dojednanie splátkového
kalendára, konečnej splatnosti zmluvy. V tejto súvislosti súd má za to, že nebolo jeho povinnosťou v
tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle §
43ods.1OSP.Nepredloženieuvedenýchlistín/výziev,upomienokapodaní,niejevadou,ktorábybránila

prejednaniužaloby,alemázanásledokneuneseniedôkaznéhobremena,nedokázaniehmotnoprávnych
skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky/porovnaj v tomto zmysle uznesenie NS SR
sp. zn. 4Cdo 179/2012/. Žalobca si pritom musel byť vedomí, že tieto skutočnosti musí dokázať. Tento
nedostatok podania mohlo zhojiť účasťou na pojednávaní, kde by ho sudca mohol oboznámiť s tým, čopovažuje za sporné/ § 181 ods. 2 CSP. Žalobca, ani jeho splnomocnená zástupkyňa sa pojednávania
nezúčastnili, musia znášať negatívne dôsledky z toho plynúce. Následne skutkové zistenie je jednak
reprodukciou listinného dôkazu.

3. Vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 účinného od 9.3.2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová zmluva neobsahuje
náležitosti, podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k (r/ a y/). Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje

zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f/, termín konečnej splatnosti úveru, ktorý môže byť
definovaný výlučne uvedením termínu splatnosti, ktoré možno definovať výlučne ako uvedenie dátumu
poslednej splátky, keď zo zmluvy nevyplýva ani dátum splatnosti prvej splátky. Absentuje rozpis splátky,
v zmysle § 9, odseku 2 písm. k/ výška počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia. K primárnemu účelu právnej úpravu normami

spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k/ zmluvy o
spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku každej stavu uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež prípadné poplatky.
Naplnenie uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok

istiny, úrokov aj iných poplatkov. Tým vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa
pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch
z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne u poskytnutej a teda
i celková cena za ktorých si požičiava, a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. V zmysle §
220 ods. 2 CSP v tomto smere poukazujúc procesný súd na ustálenú súdnu prax v obdobných

rozhodnutiach Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.06.2016 č. k. 24Co/784/2015 - 72 v spojitosti s
konaním 11C /31/2015-47 Okresného súdu Dunajská Streda ako aj zaujatého právneho názoru v
rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 08.06.2016 č. k. 24Co/643/2015-6, keď rozhodol o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.10.2014 č. k. 6C/279/2014-30. Aj
vzhľadom na neexistenciu splnenia podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ sa považuje takto uzavretá

zmluvavzmysle§11ods.1písm.b/zabezúročnú,abezpoplatkov.Pretosúdnemoholpriznaťžalobcovi
nárok na zaplatenie úrokov a ani poplatky , ktoré si vyčíslil ako odmenu. Nakoľko žalobca poskytol
žalovanej úver v celkovej výške 500,00 €, z ktorej sumy žalovaná nezaplatila podľa evidencie postupcu
524,40 €, dlh tým preplatila o 24,00 €, keď čo do nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov nárok nepriznal
z dôvodov uvedených v odseku 28. odôvodnenia.

4.Poistnouzmluvousapoistiteľzaväzujeposkytnúťvdojednanomrozsahuplnenie,aknastanenáhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné. Účastníci úverovej zmluvy si dojednali poistenie pre prípad straty
úverovej karty 0,5 € mesačne. Žalovaná mala možnosť výberu pripoistiť sa pre prípad zničenia karty,

keď na tlačive bol rámček, kde bola možnosť výberu poistenia, prípadne neoznačením ani jednej z
ponúknutých poistení. Súd týmto považoval zmluvu za vyváženú v tejto časti vzhľadom na postavenie
spotrebiteľa, ktorý tým mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy v časti dojednania poistných podmienok.
Keďže pohľadávka čo do istiny bola uhradená v čase podania žaloby s preplatkom 24,40 €, keď
požadovaný nedoplatok na poistke činil len 2,05 €.

5. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania
v plnej výške, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení, po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Odvolanie podal žalobca. Žalobca napáda predmetný rozsudok v celom rozsahu. Odvolanie žalobca

odôvodňuje nasledujúcimi odvolacími dôvodmi: a) súd I. inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam" (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. t) zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako "Civilný sporový
poriadok" alebo "CSP") b) "rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
vád (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP) c) "konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci" (ustanovenie § 365 ods. l písm. d) CSP). Podľa názoru žalobcu,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente, za
predpokladu, ak tieto náležitosti (náležitosti podľa ustanovení § 9 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky Č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách prespotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"
alebo "ZSÚ"), resp. podľa článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/481ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/1021EHS v

znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102IEHS (ďalej aj ako „smernica 2008/48/
ES") sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé
nosiče. Uvedený právny názor žalobcu je v úplnom súlade s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa

09.11.2016 vo veci C-42/15. V zmysle bodu 30 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo
veci C-42/15: "Uvedená smernica však žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluvy o úvere, na ktoré sa
vzťahuje toto ustanovenie, musia byť vyhotovené v jedinom dokumente:' V zmysle bodu 33 Rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: "... nemusia byť všetky náležitosti uvedené v
článku l O ods. 2 smernice 2008/48 nevyhnutne obsiahnuté v jedinom dokumente, je pritom potrebné
poznamenať, že vzhľadom na odsek l tohto článku musia byť všetky náležitosti, ktoré vymenúva tento

odsek 2, vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia byť neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere." V zmysle bodu 34 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/15: .Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 musia byť uvedené
zrozumiteľne a stručne, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné

trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím
zmluvy,abysamoholskutočneoboznámiťsovšetkýmisvojimiprávamiapovinnosťami."Podľaprávneho
názoru žalobcu, Zmluva obsahuje aj náležitosť "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatení. V zmysle ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. l) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/20 l OZ. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch" alebo ,,ZSÚ"): "Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi Úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia" (pozn.: citované ustanovenie bolo v ZSÚ v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy, t.j.
v znení platnom do 30.04.2014, uvedené pod písmenom k). Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 9
ods. 2 písm. l) ZSÚ nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne

pre každú jednotlivú položku, t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. Podľa názoru žalobcu
je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. V Zmluve je uvedená "Výška mesačnej
splátky" (bod 41 Zmluvy) ,,4 % z dlžnej čiastky", pričom máme za to, že takáto formulácia v Zmluve
spĺňa náležitosť podľa vyššie citovaného ustanovenia ZSÚ: "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov". V zmysle Hlavy 5 § 8 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. pre Clubcard kreditnú kartu - ITK 113 (platné od 01.01.2013): „výška pravidelnej mesačnej splátky
je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky (t.j. výška vyčerpaného nesplateného
úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho
obdobia. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky.

V prípade, že takto vypočítaná výška splátky by bola nižšia ako 12 eur (tzv. splátkové minimum), platí,
že splátka je vo výške splátkového minima s výnimkou prípadu, kedy celková dlžná čiastka bude k
poslednému dňu zúčtovacieho obdobia nižšia ako 12 eur. V takom prípade je splátka RÚ vo výške
nesplatenej dlžnej čiastky." Podľa právneho názoru žalobcu, Zmluva obsahuje náležitosť v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ aj vtedy, ak istina (t.j. úver), úroky a iné poplatky sú uvedené

spolu v celkovej výške splátky. Uvedené je v úplnom súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48!ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102!EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48fES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
aj ako "smernica 2008/48!ES"). Smernica 2008/48/ES bola prevzatá do právneho poriadku Slovenskej

republiky práve zákonom o spotrebiteľských zákonov, ako to nepochybne vyplýva z prílohy Č. 1 k
zákonu o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48!
ES: "Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
pripadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymiúrokovými sadzbami úveru na účely splatenia". V zmysle ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice
2008/48/ES: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: v prípade amortizácie istiny na základe
zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej

tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis
každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a
pripadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy
o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené

budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so
zmluvouoúvere".Zcitovanýchustanovenísmernice2008/48/ESpotomnepochybnevyplýva,žezmluva
ospotrebiteľskomúvereobsahujevýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľa,pričomvtakejtosplátke
sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých
položiek každej splátky sa potom uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe

žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. h)
smernice 2008/48/ES je pretransformované do ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ (v znení platnom
do 30.04.2014 uvedené pod písmenom k)) a ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice 2008/48/
ES je pretransformované do ustanovenia § 9 ods. 2 písm. m) ZSÚ (v znení platnom do 30.04.2014
uvedené pod písmenom l)). Aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15

vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2008/481ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide
o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené
vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods.
smernice 2008/48IES. V Zmluve je uvedené: "Termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v
mesiaci." Aj keď Zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu,

na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti
každej splátky. Uvedený právny názor žalobcu je v úplnom súlade s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/1S. V zmysle bodu 50 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
vo veci C-42/15: "... nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok." Na základe vyššie uvedených skutočností
je nepochybné, že Zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. písm. l) zákona o
spotrebiteľských úveroch ("výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným účely jeho splatenia"), preto
je žalobca toho názoru, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca taktiež uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je
poskytnutie tzv. revolvingového úveru (t. j. čerpanie finančných prostriedkov - úveru prostredníctvom
kreditnej karty) s dohodnutou výškou úverového rámca, spadá pod režim § 10 zákona o spotrebiteľských
úveroch (Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania). Z revolvingu vyplýva, že

ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ (,.výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ...
") nie je obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je
poskytnutie tzv. revolvingového úveru. Napriek tomu však v danom prípade Zmluva tieto náležitosti
obsahuje. Súd I. inštancie aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ v spojení s ustanovením § II
ods. 1 ZSÚ zaťažil svoje rozhodnutie vadami v zmysle vyššie uvedených odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide

o "dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru", v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie tzv. revolvingového úveru, uvádzame,
že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú
dobu. Z toho vyplýva, že predmetná úverová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a preto nie je
možné v úverovej zmluve určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Na prednej

strane Zmluvy v časti Revolvingový úver je uvedené: ,.Termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20.
dňu v mesiaci:' V ďalšom texte je potom uvedené: "Neoddeliteľnou s súčasťou tejto Úverovej zmluvy
(ďalej iba" ÚZ") sú Úverové podmienky (ďalej iba" ÚP") spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
iba "Spoločnosť“). Dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP, že sú mu
všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný

týmito podmienkami: Výška splátok, resp. spôsob jeho výpočtu je podrobne uvedený v Hlave 5 § 8 ÚP.
Na základe týchto dvoch údajov (t.j. výška a termín splatnosti mesačnej splátky) je možné v priebehu
revolvingu určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, za predpokladu, že klient už nebude
čerpať ďalšie finančné prostriedky do výšky úverového rámcu. Na základe týchto skutočností má zato, že predmetná úverová zmluva obsahuje náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. t) ZSÚ. Na základe
vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že Zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. o zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. v súlade s ustanovením článku 10 ods. 2

písm. c) smernice 2008/48/ES, preto je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca napáda aj výrok o náhrade trov konania,
keďže má za to, že žalobca mal mať v spore plný úspech, a preto žalobca žiada priznať náhradu trov
prvoinštančnéhoakoajodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Nazákladevyššieuvedenýchskutočností

navrhujeme, aby odvolací súd zmenil Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.01.2017, č.
k.: SC/328/20IS-72, a to tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 589,66 €, vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 27,04 €, úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 589,66 €
odo dňa 31.05.2015 do dňa zaplatenia, ako aj trov právneho zastúpenia a trovy konania. Žalobca si
uplatňuje náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku
vecne správny.

8. Z predloženej úverovej zmluvy uzavretej dňa 23.08.2013 vyplýva, že žalovanej zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit. že žalovanej žalobca poskytol bezhotovostný úver v sume 500 €, pričom
celková výška úveru bola 590,73 €. V bode 41. bola dojednaná výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej
čiastky, bez uvedenia počtu splátok, ročná úroková sadzba stanovená na 26,28 %, RPMN 38,7 %,

bez uvedenia konečnej splatnosti úveru. Súčasťou zmluvy sa stali aj úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia.

9. Súd I. inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/, termín konečnej splatnosti úveru, ktorý môže byť definovaný výlučne uvedením

termínu splatnosti, ktoré možno definovať výlučne ako uvedenie dátumu poslednej splátky, keď zo
zmluvy nevyplýva ani dátum splatnosti prvej splátky. Poukázal na to , že absentuje rozpis splátky, v
zmysle § 9, odseku 2 písm. k/ výška počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia. Súd poukázal, že: „k primárnemu účelu právnej

úpravu normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2,
písm. k/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku každej stavu uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i
úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva,

neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov.“ Vzhľadom na neexistenciu
splnenia podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ sa považuje takto uzavretá zmluva v zmysle § 11 ods. 1
písm. b/ za bezúročnú, a bez poplatkov. Preto súd nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov
a ani poplatky, ktoré si vyčíslil ako odmenu. Žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 500,- eur,
z ktorej sumy žalovaná nezaplatila podľa evidencie postupcu 524,40 eur, dlh tým preplatila o 24,00 eur.

10. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere: - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 pís. k/ (i/)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predchádzajúca právna úprava- výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je upravená v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (členenie splátok na splátky istiny, úrokova iných poplatkov, za účelom určenia aká suma sa z tejto splátky započítava na splácanie istiny, aká na
splácanie úrokov a aká na poplatky).

11. Text zákona je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady
87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice

vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny- eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem
(uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 28. februára 2018).

12. Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať

Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s
článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so
Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia
splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v
akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.

13. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre
Biróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok
10 ods. 2 Smernice.

14. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca)
tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.
s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami
„frekvenciou splátok“).

15. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z.
z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu
č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po
prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len
spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25).

16. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane
spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016).

17. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 Občianskeho zákonníka.
Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného
dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník
(nie veriteľ).

18. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp.
pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďovalplnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov,
prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka).

19. Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (článok „Prečo rozsudok SD EÚ
vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax“). Eurokonformným výkladom
by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný uhradiť (vrátiť) žalobcovi iba istinu

úveru 2.353,- eur. Nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil celkovo sumu 2.608,56 eur, súd žalobu ako
nedôvodnú správne zamietol.

21. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil.

22. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná.

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).