Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200055
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318200055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec
Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: G. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX,
XXX XX E., o zaplatenie 700,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti sumy 194,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 194,01
Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 700,70 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 700,70 Eur od 17.12.2016 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Spoločnosť Provident Financial, s.r.o.
so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 uzatvorila so žalovaným 30.11.2013
Zmluvuospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX,nazákladektorejmuposkytlapôžičkuvovýške1.100,-

Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov
v sume 27,77 Eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná 24.1.2015. Pôžička bola poskytnutá
žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným 30.11.2013 zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 566,50
Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v
sume 6,33 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 34,10

Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 16.12.2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu o čom bol
žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 1.345,30 Eur. Žalobca listom
- predžalobná výzva - vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Žalobca si zároveň uplatňuje aj
úroky z omeškania.

2. Podaním zo 28.3.2018 žalobca oznámil súdu späťvzatie žaloby v časti nároku titulom zmluvy o

zabezpečení splátok vo výške 194,01 Eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

3. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadrila.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými
žalobcom - zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 30.11.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru
z 30.11.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo 16.12.2016 s podacím hárkom, predžalobnou

výzvou s podacím hárkom, výpisom splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav veci:

5. Dňa 30.11.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou ako fyzickou osobou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.100,-
Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s úrokom vo výške 158,40 Eur (čo je 22,38 % ročne)

a poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou 221,10 Eur, v 60 týždenných splátkach, pričom
výška každej splátky od prvej po predposlednú je 24,66 Eur a výška poslednej splátky je 24,56 Eur. V
zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 70,38 %, celková čiastka,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 1.479,50 Eur, priemerná RPMN 45,94 %. Úver bol poskytnutý na
dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy
je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Strany si dohodli hotovostný režim poskytnutia.

Žalovaný mal podľa zmluvy splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom
na účet právneho predchodcu žalobcu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí
zmluvy.Splatnosťkaždejďalšejsplátkynastane7.kalendárnydeňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.
Konečnýmdňomsplatnostiúveruadlžnejsumyjedeňsplatnostiposlednejsplátky,ktorýmjesiedmydeň
60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový

účet veriteľa uvedený v zmluve. Číslo zmluvy bolo XXXXXXXXX.

6. Podľa bodu 4. zmluvných podmienok Za poplatok za garantovanú službu sa žalovaný zaviazal pre
zákazníka zabezpečovať nasledovné:
- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo

listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy,
- podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách
žalovaného, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle, v
súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy
- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo

poškodenia,
- službu poskytnutia Karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa
tejto zmluvy,
- na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto
Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných

splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatní vo vzťahu k takejto
splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.

7. V rovnaký deň ako zmluva o úvere bola medzi žalovanou ako zákazníkom a právnym predchodcom
žalobcu ako poskytovateľom uzavretá Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa

právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej za odmenu 566,50 Eur bude počas platnosti tejto
zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu
splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX uzavretej medzi Zákazníkom a Poskytovateľom, a v jej bezodkladnom použití na účely
úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

8. Listom zo 16.12.2016 právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. oznámil žalovanej
postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569886222 z 30.11.2013 vo výške 507,-
Eur a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 30.11.2013 vo výške 194,- Eur na žalobcu.

9. Predžalobnou výzvou z 11.1.2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 701,99 Eur
najneskôr do 24.1.2017.

10. Podľa výpisu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXXXX vykonala žalovaná úhrady v celkovej výške

1.345,30 Eur.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.11.2013 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.11.2013 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.11.2013 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.11.2013 ak poskytne dodávateľ
spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho

uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je
aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami
diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže
opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.

16. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.11.2013 neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.11.2013 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší

pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom k 30.11.2013 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa §9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách v znení účinnom k 30.11.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.20. Podľa §11 ods. 1zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v
znení účinnom k 30.11.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a
žalovaná uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté prostriedky

vo výške 1.100,- Eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 60 týždenných splátkach vo výške 24,66 Eur
(1.-59. splátka) a 24,56 Eur (60. splátka). Celkové náklady žalovanej mali byť tvorené súčtom úroku vo
výške 158,40 Eur (sadzba 22,38%) a poplatku za garantovanú službu vo výške 221,10 Eur. RPMN bola
v zmluve vymedzená na 70,38%. Termín konečnej splatnosti bol stanovený ako 7. deň 60. týždňa po
dni uzavretia zmluvy. Okrem zmluvy o úvere uzavreli strany v rovnaký deň aj zmluvu o zabezpečení

splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej službu spočívajúcu
v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky. Žalovaná mala za uvedenú službu zaplatiť
odmenu v celkovej výške 566,50 Eur.

27. V časti pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 194,01 Eur s príslušenstvom titulom

Zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd konanie na základe účinného späťvzatia žaloby pred prvým
pojednávaním zastavil.

28. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka. Na

jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnostianastranedruhejprávnickáosoba-dodávateľ,
ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

30. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky
absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia

majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

31. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k
30.11.2013, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti požadované v písm. f) uvedeného zákonného
ustanovenia. Zmluva je neurčitá pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru (dobu trvania úveru).

Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť
ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Spotrebiteľ mal podľa zmluvy zaplatiť
60 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo
zmluvyvyvodiťanikonečnúsplatnosťúveru.Súdneakceptuje,žekonečnásplatnosťúverujedostatočne
zadefinovaná v zmluve, pokiaľ ju možno vyvodiť z dohodnutého celkového počtu splátok, nakoľko

táto argumentácia nezodpovedá zneniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f). Zákon o spotrebiteľských
úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj
počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade 7. deň 60. týždňa). Inak by zákonodarca neuviedol
ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené dokedy má úver splácať a ponechať to na
zložitý výpočet prostredníctvom týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.
Je objektívne komplikovanejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa
mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie
počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s ďalšou náležitosťou podľa §9 ods. 2 písm. k/ zákona č.

129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok.

32. Súd preto považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

33. Úroková sadzba bola síce v zmluve uvedená a numericky vyjadrená číselnou hodnotou 22,38%,
avšak uvedené nepredstavovalo reálne úročenie poskytnutej sumy, nakoľko suma úveru bola
navyšovaná o poplatok za garantovanú službu, čo pochopiteľne skresľuje výšku preplatenej sumy. Súd
má za to, že takýmto spôsobom sa právny predchodca žalobcu snaží „opticky“ presvedčiť spotrebiteľa
o výhodnosti jeho ponuky, pričom reálne spotrebiteľ za poskytnuté peniaze uhradí viac, ako sa javí.

Pokiaľ ide o dojednanie o garantovaných službách, za ktoré žalobca žiada od žalovanej poplatok
vo výške 221,10 Eur, toto je zapracované do textu zmluvných podmienok úverovej zmluvy, pričom z
obsahu zmluvy nevyplýva pre spotrebiteľa žiadna možnosť poskytovanie tejto doplnkovej služby vylúčiť,
obmedziť alebo upraviť. Skutočnosť, že žalovaná zmluvu, do ktorej bolo toto dojednanie zapracované,
podpísala, ešte neznamená, že bolo individuálne dohodnuté a svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť

na takéto osobitné zmluvné podmienky. Podľa názoru súdu je uvedená dohoda o garantovanej službe v
rozporesdobrýmimravmi,keďnajejzákladesúspotrebiteľovivnútenéslužby,oktorévôbecnepožiadal,
a ide v podstate o záväzok spotrebiteľa zaplatiť niečo, čo mu ani nebolo dodané. Rozpor s dobrými
mravmi vidí súd aj v tom, že veriteľ zinkasuje odplatu za službu, hoci spotrebiteľovi žiadnu službu
neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne. Podľa názoru súdu ide fiktívne plnenie dodávateľa

(za ktoré musel žalovaný zaplatiť vysokú odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale
naopak plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Predmetnú dohodu súd považuje za neplatnú.

34. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť dojednaní odmene za garantovanú
službu bola žalovaná povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu len sumu skutočne čerpaných

peňažných prostriedkov vo výške 1.100,- Eur. Žalovaná na splatenie úveru uhradila žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi sumu 1.345,30 Eur. Žalovaná tak splatila celú sumu poskytnutých peňažných
prostriedkov v dôsledku čoho súd žalobu ako nedôvodnú v časti presahujúcej čiastočné späťvzatie
zamietol.35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

37. Žalovaná mala v konaní úspech tak v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, ako aj v časti v ktorej
konanie zastavil, keďže zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Žalovanej

tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd
jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.