Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210165
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811210165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Š. W., bytom v F. M., S. Č..
XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4
proti žalovanej CARMEUSE SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom v Slavci č. 179, zastúpenej JUDr. Klaudiou
Azariovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kmeťova č. 26, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.2.2017 č.k. 5C 110/2011-178 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 22.111,68 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie 9.786,56 eura.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania v rozsahu 70%.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 26.162,-eur,
žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom sumy 9.792,54 eura zamietol a zároveň žalovanú zaviazal nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom neplatného
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca sa podaným žalobným návrhom
domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu žalovanou dňa 30.9.2009

je neplatné a náhradu mzdy. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.4.2012 č.k. 9Cpr 4/2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.2015 rozhodol, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 10.11.2009 je neplatné. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na náhradu
mzdyzaobdobieod14.10.2009do22.7.2013vsume31.898,-eur,pričomvychádzalzpriemernejmzdyv
sume693,44eura.Ďalejsúdvychádzalzozistenia,žežalobcavrozhodnomobdobíprevýpočetnáhrady
mzdy v III. štvrťroku 2009 mal hrubú mzdu vo výške 2.704,01 eura, náhradu vo výške 362,74 eura,
odpracoval 420 hodín. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava bol žalobcovi priznaný

starobný dôchodok od 2.4.2012. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave rozhodnutím zo dňa
8.10.2009 žalobcu zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.10.2009. Ďalej súd vychádzal
z čestného vyhlásenia J.. D. H. o tom, že žalobca sa zaujíma o zamestnanie.4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
je čiastočne dôvodný, a preto žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od
14.10.2009 do 14.10.2012. Za obdobie od 15.10.2012 do 22.7.2013 súd žalobu zamietol vzhľadom na

to, že náhradu mzdy možno priznať najdlhšie za obdobie 36 mesiacov odo dňa, kedy žalobca oznámil,
že naďalej chce pracovať, teda 14.10.2009 a 36 mesačná lehota uplynula dňa 14.10.2009. Pri výpočte
náhrady mzdy súd vychádzal z jeho priemernej dennej mzdy v sume 4,1459,-eur. Súd priznal žalobcovi
náhradu mzdy od 14.10.2009 a za obdobie do 30.10.2009 predstavuje jeho mzda sumu 373,1304,-
eur/12 dní x denná mzda vo výške 31,0942 eur. Za obdobie od 1.11.2009 do 30.9.2010 predstavovala

náhrada mzdy sumu 7.435,89 eura/za 11 mesiacov po 675,99 eura, za obdobie od 1.10.2010 do
14.10.2010 jeho mzda predstavuje sumu 279,8488 eur za 9 dni po 31,0942 eur. Od 14.10.2010 do
30.10.2010 jeho mzda predstavuje sumu 342,0362 eura/11 dní po 31,0942 eur. Za obdobie od 1.11.2010
do 31.3.2012 náhrada mzdy predstavuje sumu 11.497,83 eur/17 mesiacov po 675,99 eura.

5. Za uvedené obdobie súd nekrátil priznanie náhrady mzdy, pretože žalobca v tomto období nebol

nikde zamestnaný a bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nemožno mu podľa názoru
súdu vytýkať ani to, že sa nezaujímal o práce, ale sám z vlastnej iniciatívy si hľadal zamestnanie, o čom
predložil aj čestné prehlásenie. Od 1.4.2012 náhradu mzdy súd krátil na polovicu, pretože od tej doby
už poberal starobný dôchodok. Preto za obdobie od 1.4.2012 do 14.10.2012 mu priznal náhradu a to
za obdobie od 1.4.2012 do 30.9.2012 vo výške 2.027,94 eura za 6 mesiacov po 337,99 eura - 675,99

eura. A za obdobie od 1.10.2012 do 14.10.2012 vo výške 155,-eur. Náhrada mzdy tak predstavuje sumu
22.105,70 eura, preto vzhľadom na to súd rozdiel vo výške 9.105,54 eura zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalovaná.Žiadala,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zmenil tak, že ju zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 8.088,87 eura a vo výške 23.809,37 eura žalobu
zamietne a zároveň zaviaže nahradiť žalobcu vo výške 49,08 %. V odvolaní uviedla, že súd prvej
inštancie v rozsudku sa nevyporiadal s jej návrhom na nepriznanie náhrady mzdy žalobcovi za čas

presahujúci 12 mesiacov resp. s návrhom, aby súd náhradu mzdy za čas predstavujúci 12 mesiacov
primerane znížil. Žalobca má preukázať, že sa uchádzal o voľné pracovné miesta počas doby, za
ktorú žiada priznať náhradu mzdy. Predloženie jedného čestného vyhlásenia nemožno považovať za
preukázanie skutočnosti, že žalobca si hľadal prácu počas celého obdobia, za ktoré žiada priznať
náhradu mzdy. Žalobca zároveń počas konania menil svoju argumentáciu, keď raz tvrdil, že sa

nezamestnal pre nepriaznivý zdravotný stav, následne však tvrdil, že nepriaznivý zdravotný stav bol až
neskôr, nie počas obdobia, za ktoré žiada náhradu mzdy a následne tvrdil, že sa nezamestnal, lebo si
nevedel nájsť prácu. Uchádzanie sa o iné pracovné miesto však žalobca nijako relevantne nepreukázal.
Žalobca v konaní nepreukázal, že sa uchádzal o iné pracovné miesto a to ani v mieste svojho trvalého
bydliska, resp. miesta, kde sa trvale zdržuje, ani mimo tohto bydliska. Preto jeho nárok na zaplatenie

mzdy nad obdobie 12 mesiacov nebol dôvodný. Súd sa vôbec nezaoberal ani skutočnosťou, prečo bol
žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a či nevykonával akúkoľvek inú zárobkovú
činnosť na základe dohody o práce vykonávané mimo pracovného pomeru alebo dostával mzdu alebo
odmenu presahujúcu 75% sumy životného minima. Je toho názoru, že súd pri rozhodovaní o znížení,
prípadne nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov by mal prihliadať aj na skutočnosť,

že žalobca aj týmto porušil pracovnú disciplínu, navyše závažným spôsobom, preto sa prieči dobrým
mravom, aby jej ktorá svoje povinnosti neporušila bola uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy
za celý čas od 14.10.2009 až do dňa, kedy žalobca skončil pracovný pomer dohodou, resp. keď začal
poberať starobný dôchodok. Ďalej v odvolaní namietala, že priznanie polovičnej náhradnej mzdy počas
poberania starobného dôchodku je v rozpore s ustálenou judikátorou najvyšších súdnych autorít. V tejto

súvislosti poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.6.2004 podľa ktorého ak je žalobca
poberateľom starobného dôchodku, tak od tohto dátumu do skončenia pracovného pomeru nemá na
náhradu mzdy nárok vôbec.

8. Ďalej poukázala na chyby v písaní a počítaní, ak súd pri sčítaní súm uvedených v bode 26 a 28

napadnutého rozsudku uviedol sumu 22.111,67 eura, vo výroku rozhodnutia však uviedol sumu 26.162,-
eur. Nesprávne súd vo výroku uviedol aj sumu, ktorá bola zamietnutá. Za nesprávne považuje aj výrok
súdu o trovách konania, pretože v danom prípade bol žalobca čiastočne neúspešný, nakoľko súd žalobu
v sume 9.792,54 eura zamietol.9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci ak dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na náhradu mzdy za obdobie
od 14.10.2009 do 14.10.2012, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi za uvedené obdobie náhradu mzdy. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene
skutkovéhoaniprávnehostavu,pretoodvolacísúdnaskutkovézisteniaanaprávnenormy,ktoréuviedol
súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov nie je dôvodný.

12. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku do dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

13. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

14. Citované zákonné ust. § 79 upravuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu
mzdy z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru. Táto náhrada patrí zamestnancovi odo dňa,
keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Súd však môže
na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane

znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať.

15. Náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi
a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne neplatne zrušil pracovný pomer so
zamestnancom. Poskytnutie náhradnej mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany

zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával naďalej, prácu podľa
pracovnej zmluvy. Priznanie náhrady mzdy po uplynutí 12 mesiacov má náväznosť na správanie sa
zamestnanca pri zaisťovaní si ďalšieho zárobku.

16. V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia

pracovného pomeru so žalovanou a to za obdobie od 14.10.2009 do 22.7.2013. Keďže náhradu mzdy
môže súd priznať najviac za čas 36 mesiacov, správne postupoval súd prvej inštancie, ak nárok žalobcu
presahujúci uvedenú hranicu ako nedôvodný zamietol. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou
žalovanej v tom, že súd prvej inštancie v rozsudku resp. jeho odôvodnení sa nevysporiadal s jej návrhom
na nepriznanie náhrady mzdy žalobcovi za čas presahujúci 12 mesiacov resp. s návrhom, aby súd

náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížil. Ako vyplýva z dôvodov napadnutého
rozhodnutia, súd pri rozhodovaní o tom, či na žiadosť žalovanej neprizná žalobcovi náhradu mzdy za
dobu presahujúcu 12 mesiacov prihliadol najmä na skutočnosť, že žalobca v uvedenom období nebol
nikde zamestnaný, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a predložil aj listinný dôkaz -
čestné prehlásenie o tom, že z vlastnej iniciatívy si hľadal zamestnanie. Ohľadom námietky žalovanej,

že žalobca dňom 2.4.2012 sa stal poberateľom starobného dôchodku a od tohto dátumu do skončenia
pracovného pomeru nemá na náhradu mzdy nárok vôbec je potrebné uviesť, že uvedený názor ktorý
žalovaná prevzala z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.6.2004 nemožno aplikovať na uvedenýprávny stav z dôvodu inej právnej úpravy ust. § 79 ods. 2 v čase rozhodovania Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

17. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovanej vysloveným v odvolaní o tom, že skončila so žalobcom
pracovný pomer dôvodne, a to v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu,
pretože z rozsudku okresného súdu zo dňa 17.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu zo dňa
23.9.2015 je zrejmé, že žalovaná so žalobcom skončila okamžite pracovný pomer neplatne.

18. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalovanej v časti, v ktorej namieta chyby v
písaní a počítaní, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie, ak z dôvodov napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, že súd za dôvodný považoval nárok žalobcu za uvedené obdobie v sume 22.111,68 eura a
za nedôvodný považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 9.786,56 eura. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o výške priznanej náhrady mzdy žalobcovi,
ako aj v zamietajúcej časti podľa § 388 C.s.p..

19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovanej bolo čiastočne dôvodné, preto
odvolací súd zmenil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a to tak, že
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 70% podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods.2 C.s.p..

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
C.s.p., pričom odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal vzhľadom na to, že
odvolenie žalovanej bolo dôvodné len ohľadom pochybenia súdu v písaní a počítaní.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).