Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205494
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205494.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti povinnému J. Y., nar.

XX.XX.XXXX,bytomP.J.XXXX/X,XXXXXO.,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.JozefomĎuricom,so
sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 2320/2015 pre vymoženie
pohľadávky vo výške 278,13 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 3Er/180/2015-27 zo dňa 3. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/180/2015-27 zo dňa 3. júna 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 15.04.2015.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.,sosídlomvBratislavepodsp.zn.IA-C/0512/0143zodňa09.11.2012.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská 2/B, 821
09 Bratislava a povinnými dňa 20.05.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou v článku 3 bod 7 bola dohoda
zmluvných strán, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach. V bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok je upravená samotná

rozhodcovská doložka.

3. Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným,
súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka ako spotrebiteľskú zmluvu, čo vyplýva z povahy zmluvných
strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy,
nakoľko je zrejmé, že ide o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej.

Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
4. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných obchodných
podmienok právneho predchodcu oprávneného, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným. V predmetnom prípade sa jedná o tzv. formulárovú
zmluvu. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu, vrátane

Všeobecných obchodných podmienok, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská
doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcuoprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

5. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom
právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore
so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s

§ 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa§ 120 ods. 4 O.s.p..

7. V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.

zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným
postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky

akoprávoplatnýrozsudoksúdu,podľa§159O.s.p..Súdnemôževecprejednávaťznova,nanovoskúmať
skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby vec bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného, v súlade so ZoRK
uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd svojim konaním išiel nad rámec zákona, nakoľko nerešpektujúc ust.
§ 35 ZoRK, rozhodoval o správnosti rozhodcovského rozsudku.

8. Oprávnený ďalej tvrdil, v zmysle ustanovenia II. Časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť

klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že je v predmetnom bode klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom

stanovenej povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením
zákonnej povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.

9. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 153
ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl.

2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že spôsobila
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia, v čom má údajná
nerovnováha spočívať.

10. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie

skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

11. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora,nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne,
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom a teda ani voči
účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade

právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku.
Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej
únie zverejnené pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu,
rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

12. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, v
ktorom ústavný súd konštatoval, že „v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti
z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a
vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento
právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v základnom
konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe

právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou
v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie
exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však
už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa.
Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho

vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že
dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak
hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami
núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície.
Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný

bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu“. Dôvody
zistenia zjavnej neprimeranosti plnenia vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd riadne nezdôvodnil.

13. Oprávnený bol toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti

účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Z predloženého súdneho spisu krajský súd zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu
dňa 22.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

17. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave pod sp. zn.
IA-C/0512/0143 zo dňa 09.11.2012, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 278,13 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný

na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú právny predchodca oprávneného Poštová banka,
a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 20.05.2009.

18. V čl. 3 bod 7 zmluvných ustanovení bola upravená dohoda zmluvných strán, podľa ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v

súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

19. Podľa čl. 10 bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a klient dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnychvzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému

súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania, zatiaľ čo klient je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Podľa čl. 10.2.3 ak klient najneskôr pri
uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

20. Podľa I. časti, čl. 2 Všeobecných obchodných podmienok je rozhodcovským súdom Stály
rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO 35 862 882.
21. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

24. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.

2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

25. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

26. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

27. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a §
4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky

pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

28. V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský
súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorýby mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
(Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

29. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,

môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R

58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 20.05.2009 (ďalej Občiansky

zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

34. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)]budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona.

37. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1. Ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných

predpisov.

38. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k rovnakému záveru
ako okresný súd v tom, že Zmluva o úvere uzavretá dňa 20.05.2009 medzi právnym predchodcom
oprávneného, Poštová banka, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní

zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu, možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú

doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom.

39. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom
prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom
na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, vyjadruje súhlas tak

so samotnou zmluvou, ako aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

40. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu aj v tom, že rozhodcovskú doložku, ktorá

mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti
a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho,

aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne
dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie
rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane
Všeobecných obchodných podmienok, ako to uviedol aj okresný súd. Rozhodcovská doložka - zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené

výlučne rozhodcovským súdom je neprijateľná. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

41. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný
titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné

vykonať.

42. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikovaluvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto

súvislosti považoval odvolací súd za potrebné dodať, že ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto
konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu
sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

43.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduznesenieokresnéhosúdu,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).