Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915010518
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915010518.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného Y. R., nar. XX.XX.XXXX pre prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa
19. apríla 2016 samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. R., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvalým bydliskom M., T. XXX, okr. C. L., bez pracovného
pomeru,

j e v i n n ý, ž e

dňa 20.12.2014 asi o 03,30 h v Tisovci v bare K. XX v podnapitom stave po predchádzajúcej hádke a
vzájomnom strkaní udrel päsťou do tváre U. G. a potom ho bil rukami po tele, čím mu spôsobil tržno-
zmliaždenú ranu na koreni nosa, krvácanie z nosa, povrchovú odreninu veľkosti 1 cm na pravej ruke a
zlomeninu nosových kostí, následkom čoho bol liečený a práceneschopný po dobu 14 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona,
§ 39 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku samosudca obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť poškodenému U.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. XX, okr. C. L., škodu vo výške 824 €. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvineného Y. R. pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. R., ktorý na svoju
obranu vypovedal, že zo žalovaného skutku sa necíti byť vinným, nebol si vedomý toho, že by udrel
poškodeného a spôsobil mu nejaké zranenie. Kritického večera bol spolu s priateľkou U. H. a neskôr
prišiel tam aj jej otec R. H. v bare K. v Tisovci. V tomto bare požíval alkoholické nápoje až do

záverečnej, keď bola vyhlásená záverečná majiteľom baru, tak R. H. išiel kúpiť pálenku, došlo tam k
hádke medzi majiteľom baru a H., tento rozbil fľašu pálenky a neskoršie ho začali biť poškodený aj
s ďalšou osobou, ktorú obžalovaný nepoznal. Obžalovaný sa snažil zabrániť tomu, aby títo dvaja bili
R. H., lenže poškodený U. G. aj s tou ďalšou osobou reagovali tak, že keď sa ich snažil ukľudniť, tak
zaútočili na obžalovaného a tohto začali biť a z toho dôvodu obžalovaný jednoznačne popiera, že by on

bil poškodeného G. a poprel aj tú skutočnosť, že by mu spôsobil nejaké zranenie. V tom čase ani by
to nebol schopný, nakoľko jeho bili a musel sa brániť útoku poškodeného a tej druhej neznámej osoby.
Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, kto spôsobil zranenie poškodenému U. G., ale jednoznačne zotrval
na tom, že on mu žiadne zranenie nespôsobil. V bare bránil R. H., a preto sa nedopustil ani žiadnej
výtržnosti. Celý konflikt sa odohrával vo vnútri baru K. XX, kde je aj kamerový systém, trval na tomto

zázname, aby bol zabezpečený do spisu, lebo si bol istý, že nič z toho čo mu je dané za vinu nespáchal,
ale kamerový systém podľa vyjadrenia obžalovaného záhadne zmizol a nebol zabezpečený do spisu
ako dôkaz, lebo podľa vyjadrenia obžalovaného by bolo dokázané, že pravdu má on, nie poškodený
a majiteľ baru.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného U. G.,
výsluchom svedkyne U. H., výsluchom svedka X. T..

Podľa § 263 ods. 1 Trest. por. bola prečítaná výpoveď svedka R. H. z čl. 19-20 z prípravného konania.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie podľa § 268 ods. 2 Trest. por. prečítaním

znaleckého posudku z čl. 23-47 ako aj prílohy znaleckého posudku čl. 48-53.

Podľa § 269 Trest. por. boli prečítané všetky listinné dôkazy, a to lekárske správy na poškodeného aj s
fotokópiami PN, správa o povesti na obžalovaného, výpisy z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR,
odpisy registra trestov na obžalovaného a všetky ostatné listinné dôkazy.

Svedok a poškodený U. G. vo svojej výpovedi z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní
jednoznačne zotrval na tom, že keď kritickej noci vyhlásil majiteľ baru záverečnú, bolo to 20.12.2014
okolo 03,30 hodine, a bola už vypnutá hudba a ľudia odchádzali preč, majiteľ baru mal problém s
jednou partiou, ktorých svedok G. nepoznal, neskoršie sa tento svedok dozvedel, že ten čo pýtal fľašu

s alkoholom, tak sa volal R. H., začal sa hádať s majiteľom baru a potom H. tú fľašu z pultu zobral do
rúk a hodil ju celou silou o zem. Potom majiteľ baru mu dohováral aj tej celej partii, aby bar opustili a
spoločne so svedkom ich vytláčali preč z baru. Do baru sa najskôr vrátil majiteľ baru X. T., tento riadil
neporiadok po rozbitej fľaši, táto partia, kde bol aj obžalovaný, tak ešte niečo vykrikovala pred barom, aj
po poškodenom. Poškodenému sa zdalo, že už odídu, a preto sa vrátil dovnútra baru. Ako vchádzal späť

do baru, tak ho napadol jeden z tejto partie a bol to obžalovaný Y. R.. Najprv niečo kričal na poškodeného
a keď sa tento otočil, snažil sa ho chytiť okolo krku, poškodený sa začal brániť, ale obžalovaný ho udrel
päsťou do tváre. Zasiahol ho do nosa, po údere mu začala tiecť krv z nosa, pocítil bolesť, vtedy mu
prišiel na pomoc aj majiteľ baru X. T., potom sa do bitky zamiešal aj R. H., neskoršie sa im podarilo
oboch vytlačiť z baru. Na záver poškodený dodal, že si je jednoznačne istý, že úder päsťou do nosa mu

spôsobil obžalovaný a udrel ho ešte aj viackrát a tie zranenia, ktoré mal poškodený, mu jednoznačne
spôsobil obžalovaný, na tom zotrval aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Potom majiteľ baru
zavolal políciu aj sanitku, sanitka zobrala poškodeného U. G. na ošetrenie a potom bolo zistené, že
tento poškodený utrpel zranenie zlomeninu nosových kostí bez posunu, otvorenú ranu nosa, odreninu
na zápästí pravej ruky a po ošetrení bol potom prepustený do domáceho liečenia v pondelok sa hlásil

ošetrujúcemu lekárovi MUDr. S., ktorá ho vypísala na PN. Potom išiel na kontrolu do Revúcej a odtiaľho poslali na nervové a krčné vyšetrenie do Rimavskej Soboty a všetky doklady sa nachádzajú u jeho
lekárky MUDr. S..

SvedkyňaU.H.akopriateľkaobžalovanéhovprípravnomkonaníanahlavnompojednávanívypovedala,
že bola s obžalovaným v bare K. v Tisovci z piatku na sobotu t.j. 19.12.2014 na 20.12.2014. Neskoršie
do baru prišiel aj jej otec R. H. a spoločne sedeli do záverečnej, bavili sa a popíjali, svedkyňa nepila
alkoholické nápoje a bola triezva. Tesne pred záverečnou majiteľ baru vypol hudbu a oznámil záverečnú.
Otec svedkyne R. H. išiel pýtať fľašu alkoholu na cestu, pri barovom pulte sa pohádal s majiteľom baru

X. T., lebo tento chcel oklamať nejakú partiu mladých ľudí, nakoľko pýtal dvakrát od nich účet aj za to
čo už zaplatili. Svedkyňa ďalej videla, že jej otec zobral fľašu do rúk a hodil ju o zem, fľaša sa rozbila a
keď to videl kamarát majiteľa baru U. G., tak vybehol spoza baru, priskočil k jej otcovi, zaútočil na neho
a začal ho udierať päsťami do oblasti tváre. Jej otec spadol na zem. Keď to videl obžalovaný, tak mu
prišiel na pomoc a chcel G. odtlačiť od jej otca. Poškodený G. prestal biť jej otca a napadol obžalovaného
a s týmto sa potom bil a viackrát ho udrel a potom majiteľ baru X. T. všetkých z baru vyhodil von. Pred

barom ešte chvíľu stáli, svedkyňa odišla s obžalovaným preč domov a jej otec sa vrátil späť do baru,
neskoršie táto svedkyňa počula od kamarátov, že ho tam mali biť majiteľ baru spolu aj s G., ale toto už
nevidela. Ani táto svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, kto poškodenému spôsobil zranenia, ale podľa
nej mu zranenia nespôsobil obžalovaný.

Svedok X. T. ako majiteľ baru K. vyhlásil záverečnú, potom si začal robiť uzávierku, všetkých požiadal,
aby bar opustili. Pri odchode z baru R. H. chcel kúpiť fľašu s alkoholom na cestu, ale mal problém, že
nechcel zaplatiť takú cenu za fľašu alkoholu, akú pýtal majiteľ baru T., chcel zjednávať cenu za alkohol,
potom schytil fľašu z pultu a celou silou ju hodil o zem. Za fľašu, ktorá sa rozbila nezaplatil, majiteľ baru
spolu aj s poškodeným U. G. ho vytláčali vonku z baru aj všetkých ostatných. Svedok videl, ako sa

obžalovaný vrátil späť a napadol poškodeného U. G. v bare a bezdôvodne ho udrel päsťou do nosa.
Po údere poškodenému sa pustila krv z nosa, ale napriek tomu ho obžalovaný udrel viackrát a potom
tam dobehol svedok a chcel ich oddeliť, ale sa do toho zamiešal aj R. H. a vzápätí všetkých vyzval, aby
opustili bar, a keď obžalovaný videl, že poškodenému tečie z nosa krv, tak z bitky upustil a odišiel preč
z baru spolu aj s H.. Potom svedok zavolal políciu a záchranku. Do príchodu polície ostal na mieste len

R. H. s dcérou, obžalovaný odišiel preč. Po vyšetrení poškodeného U. G. sanitka zobrala do Revúcej
do nemocnice a potom svedok išiel na aute pre neho a z nemocnice ho odviezol domov. V nedeľu boli
na polícii a podali trestné oznámenie. Aj tento svedok zotrval na tom, že bezpečne videl, že obžalovaný
udrel päsťou do nosa poškodeného U. G. a potom ho ešte udrel viackrát do tváre, čiže aj podľa výpovede
tohto svedka zranenie poškodenému spôsobil obžalovaný.

SvedokR.H.vprípravnomkonanívypovedal,žebolkritickejnocivbarespoluajsosvojoudcérouU.H.a
jej priateľom Y.Y. R.. Sedeli pri stole a popíjali. Tesne pred záverečnou vypli hudbu a majiteľ baru vyhlásil
záverečnú. Potom sa svedok dostal do konfliktu s majiteľom baru X. T., svedok v hneve fľašu hodil o zem
a táto sa rozbila. Keď sa fľaša rozbila, tak prišli dvaja vyhadzovači, ktorých nepoznal a obaja ho začali

biť. Keď to videl obžalovaný, tak sa ho snažil brániť, tí čo zbili svedka, potom napadli aj obžalovaného,
ale akým spôsobom a koľkokrát ho udreli, sa nevedel vyjadriť, nevidel to, že by obžalovaný udrel
poškodeného do nosa, on pri tomto incidente tiež utrpel zranenia, ale nešiel na ošetrenie, lebo má také
zamestnanie, že nemôže si dovoliť byť na PN.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov súd mal za preukázané, že
obžalovaný Y. R. dňa 20.12.2014 asi o 03,30 h v M. v bare K. XX v podnapitom stave po predchádzajúcejhádke a vzájomnom strkaní udrel päsťou do tváre U. G. a potom ho bil rukami po tele, čím mu spôsobil
tržno-zmliaždenú ranu na koreni nosa, krvácanie z nosa, povrchovú odreninu veľkosti 1 cm na pravej
ruke a zlomeninu nosových kostí, následkom čoho bol liečený a práceneschopný po dobu 14 dní.

Tieto skutočnosti sú preukázané výpoveďou poškodeného U. G., výpoveďou svedka X. T., znaleckým
posudkom, k zraneniu poškodeného U. G. mohlo dôjsť podľa vyjadrenia znalca takým spôsobom ako
to uviedol poškodený U. G., vysoko pravdepodobné je, že poškodený bol udretý tvrdým predmetom
menšieho rozmeru t.j. päsťou do tváre v oblasti nosa. Znalec označil za primeranú dĺžku liečby

poškodeného od 20.12.2014 do 02.01.2015, teda 14 dní. Ďalej tieto skutočnosti sú preukázané
lekárskymi správami a ostatnými listinnými dôkazmi. Obranu obžalovaného a výpovede svedkov U.
H. a R. H. po zhodnotení všetkých skutočnosť súd vyhodnotil takým spôsobom, že týmto svedeckým
výpovediam neuveril, lebo v týchto svedeckých výpovediach boli značné rozpory a tieto svedecké
výpovede sa snažili pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za uvedený skutok,
lebo svedkyňa U. H. bola priateľkou obžalovaného a spolu s jej otcom sa snažili svojimi svedeckými

výpoveďami pomôcť obžalovanému, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti. Súd týmto výpovediam
neuveril, lebo s tým celkovým skutkovým dejom, ktorý bol zistený a ustálený, boli v značnom rozpore
a tieto výpovede boli v rozpore aj so znaleckým posudkom. Obranu obžalovaného preto súd hodnotil
za neopodstatnenú a neodôvodnenú.

Súd konanie obžalovaného Y. R. právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., lebo sa dopustil fyzicky na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného a
tiež jeho konanie súd právne kvalifikoval aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
lebo inému úmyselne ublížil na zdraví a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty oboch prečinov.

Obžalovaný Y. R. v mieste bydliska požíva dobrú povesť, je slobodný, je bez zamestnania. V
priestupkovom konaní doteraz nebol postihnutý, lebo z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR
vyplýva, že nemá žiaden záznam o priestupku. Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR
vyplýva, že doteraz nebol súdne trestaný.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. súd vychádzal u obžalovaného zo základných zásad pre ukladanie trestov,
že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu má zabrániť v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvoriť podmienky k tomu, aby viedol riadny život a súčasne ho odradí od páchania
trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zák. pri určení druhu trestov a ich výmery, súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa a jeho pomery a možnosti nápravy

Podľa§36Tr.zákonasúdzistiluobžalovanéhojednupoľahčujúcuokolnosť,atopodľapísm.j),ževiedol

pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť
podľa§37písm.h)Tr.zákona,ato,žespáchalviactrestnýchčinov.Pomerpoľahčujúcichapriťažujúcich
okolností bol 1:1.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd sa uvedenými základnými zásadami pri ukladaní trestov riadil a tiež za použitia § 39 ods. 1 Tr.
zákona vzhľadom k tomu, že ukladal úhrnný trest odňatia slobody, a preto mal za to, že vzhľadom na
povahu a závažnosť týchto trestných činov resp. prečinov by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto

zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd mal zato, že na účinnú ochranu spoločnosti
postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, a preto obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, a to podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný
trest vo výmere 4 mesiacov a jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka.Tento trest dáva dostatočnú záruku, že vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného zabezpečuje
účinnú ochranu spoločnosti pred páchaním takejto trestnej činnosti a súčasne pomôže v prevýchove a

náprave obžalovaného.
Poškodený U. G. včas a riadne na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý aj číselne
presne ohraničil, preto samosudca podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade
škody pre poškodeného U. G. v celkovej výške 824 €, lebo vykonaným dokazovaním boli zabezpečené
všetky podklady pre rozhodnutie o náhrade škody pre poškodeného v adhéznom konaní.

- dopustil sa fyzicky na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.