Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010631
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3812010631.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému B. N. a spol. pre
trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a iné, na verejnom zasadnutí dňa
06. júna 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza, sp.zn.1T/204/2012 zo dňa 25. mája 2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.1T/204/2012 zo dňa 25. mája 2017, boli obžalovaní B. N.,
B. K. a V. O. za skutok v bode 1 uznaní za vinných z trestného činu výtržníctva formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2, § 202 ods. 1 Tr. zák. č.140/1961 Zb. v znení zákona č.227/2005 Z.z., obžalovaný

V. O. bol za skutok v bode 2 uznaný vinným z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.33/2011 Z.z., obžalovaný B. K. za skutok v bode 3 bol uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.334/2012
Z.z., obžalovaný B. N. za skutok v bode 4 bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f/ Tr. zák. č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.224/2010 Z.z., za skutok v bode 5 bol uznaný
za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.1/2014 Z.z., za skutok v bode 6 bol uznaný za vinného z prečinu
krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. č.300/2005
Z.z. v znení zákona č.1/2014 Z.z., za skutok v bode 7 bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.331/2011 Z.z., za
skutok v bode 8 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č.300/2005
Z.z. v znení zákona č.236/2012 Z.z. a za skutok v bode 9 z prečinu neoprávneného vyrobenia a

používania platobného prostriedku, elektronických peňazí a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.
zák. č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.236/2012 Z.z., ktorých sa dopustili na skutkovom základe, že

1)

dňa 13.01.2005 okolo 17.00 hodiny v Reštaurácii V. v B. vulgárne nadávali obsluhujúcemu personálu

a hosťom, rozbíjali zariadenie reštaurácie, po upozornení personálom sa pokúsili fyzicky napadnúť
čašníčku F. Z. a keď na jej obranu vystúpili W. M. a N. W., týchto sa pokúsili spoločne napadnúť a
poudierať stoličkou, na poškodených útočili päsťami, ktorý útok sa sčasti poškodeným W. M. a N. W.
podarilo odvrátiť a utrpeli len menšie zranenia, ktoré si lekárske ošetrenia nevyžiadali, poškodením
zariadenia spôsobili majiteľovi reštaurácie škodu 139,41 eur,

obžalovaný V. O.2)

v presne nezistenom čase koncom mesiaca máj roku 2011 v B. na O. ulici, pri obytnom dome

číslo XXX/XX kúpil a následne prevzal od X. Z. za cenu 12 eur alebo 20 eur a krabičku cigariet jeden kus
dámsky bicykel značky Y. J. šedočiernej farby, výrobné číslo N ktorého reálna hodnota bola
225 eur, o ktorom mal v tom čase vedomosť, že bol získaný trestným činom krádeže iného páchateľa,

obžalovaný B. K.

3)

dňa 16.09.2013 asi o 08.30 hodine v B. na L. ulici, v blízkosti predajne J. M. odcudzil zo stojana bicykel
značky H. laser, výrobné číslo: LQ XXXXXXXXX v hodnote 250 eur, čím spôsobil
poškodenému V. B. škodu 250 eur,

pričom skutok spáchal, hoci bol rozhodnutím Obvodného úradu v Prievidzi, Odborom všeobecnej
vnútornej správy v rozkaznom konaní, číslo ObU-PD-OVVS-2013/04915-00002 zo 14.05.2013,
právoplatným dňa 10.06.2013 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 Zákona číslo
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal dňa 22.04.2013,

obžalovaný B. N.

4)

dňa 01.10.2012 v čase okolo 20.00 hodiny v B. na ulici I. číslo 6, v Obchodnom dome N. vzal
z predajnej plochy a vložil si pod bundu, ktorú mal oblečenú na sebe jeden kus holiaci strojček D. M. v
hodnote 8,99 eur, následne prešiel cez pokladničnú zónu, tovar nepriznal a nezaplatil zaň, čím spôsobil
poškodenej spoločnosti N. M. republika v.o.s. Z., G. cesta XX/A, IČO: XXXXXXXX, škodu
odcudzením vo výške 8,99 eur,

hoci bol rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ SR Prievidza v blokovom konaní, číslo
bloku AC XXX XXX zo dňa 14.06.2012, právoplatným toho istého dňa uznaný vinným z priestupku proti
majetku podľa § 50 ods.1 Zákona číslo 372/1990 Zb. O priestupkoch v znení neskorších predpisov a
bola mu uložená pokuta vo výške 30 eur,

5)

- dňa 22.05.2014 v čase o 15.30 hodine v predajni I. v T. centre N. v B. na I. ulici, na predajnej ploche
si vzal jeden kus mixážny pult značky K., mixážny pult DJ H. R. a vložil si ho pod mikinu,

ktorú mal na sebe oblečenú, takto prešiel cez pokladničnú zónu, pri pokladni tovar nepriznal a prešiel
cez pokladňu bez zaplatenia za uvedený tovar, čím spôsobil spoločnosti I., a.s., IČO: XX XXX
XXX, sídlo: Z., G. č. XX, škodu vo výške 100 eur

a to napriek tomu, že bol Okresným úradom Prievidza, v konaní, sp. zn. OU-PD-OVVS- -2014/00815

rozhodnutím zo dňa 24.02.2014, právoplatné dňa 08.04.2014 postihnutý za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods.1 Zákona číslo 372/1990 Zb. a bola mu zaň uložená pokuta 40 eur, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2014

a hoci trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 109/2012 zo dňa 21.12.2012,

právoplatným dňa 05.01.2013 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace nepodmienečne v ústave
so stredným stupňom stráženia,

- dňa 28.05.2014 v čase o 08.30 hodine v predajni N. v B. na I. ulici číslo XX, na predajnej

ploche si vzal jeden kus digitálnu váhu značky Z., vložil si ju pod mikinu s nápisom „G.
music never stops“, ktorú mal sebe oblečenú a takto prešiel cez pokladničnú zónu, pri pokladni tovar
nepriznal a prešiel cez pokladňu bez zaplatenia za uvedený tovar, čím spôsobil spoločnosti W. SK s.r.o.,
IČO: XX XXX XXX, sídlo: Žilina, Dlhá č. 85, škodu vo výške 25 euratonapriektomu,žebolOkresnýmúradomPrievidza,vkonaní,sp.zn.OU-PD-OVVS- -2014/00815
rozhodnutím zo dňa 24.02.2014, právoplatné dňa 08.04.2014 postihnutý za priestupok proti majetku

podľa § 50 ods.1 Zákona číslo 372/1990 Zb. a bola mu zaň uložená pokuta 40 eur, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2014
a hoci trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 109/2012 zo dňa 21.12.2012,
právoplatným dňa 05.01.2013 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace nepodmienečne v ústave

so stredným stupňom stráženia,

6)

dňa 07.02.2013 v čase okolo 18.58 hodiny v B., vo O. na ulici M. W. číslo XX
vzal z predajnej plochy dva kusy konzervy tuniak vo vlastnej šťave s hmotnosťou 185 gramov značky

HAMÉ v celkovej hodnote 1,78 eur a schoval ich do kabelky svojej priateľky B. Z., následne spoločne
prešli cez pokladničnú zónu bez priznania tovaru a zaplatenia, čím spôsobil spoločnosti M. S. W. s.r.o.
so sídlom I. N. č. XXX/X, B., IČO: XX XXX XXX, škodu odcudzením v celkovej výške 1,78 eur,

napriek tomu, že bol rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ SR Prievidza v blokovom konaní, číslo bloku

AC 107 076 zo dňa 14.06.2012, právoplatným toho istého dňa uznaný vinným z priestupku proti majetku
podľa § 50 ods.1 Zákona číslo 372/1990 Zb. O priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu
uložená sankcia - pokuta vo výške 30 eur

a napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 109/2012 z

21.12.2012, právoplatným dňa 05.01.2013 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f)
Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a bol mu uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia,

7)

dňa 22.07.2012 v presne nezistenom čase kliešťami vylomil J. vložku na vchodových
dverách bytu číslo X na J. B. ulici číslo XX v B., FAB vložku vymenil za svoju a v byte zotrval bez vedomia
poškodeného B. L. do 04.45 hodiny dňa 28.07.2012, čím spôsobil poškodenému škodu poškodením

zariadenia 10 eur,

8)

dňa 01.09.2012 asi o 14.30 hodine v B. na I. ulici, na autobusovej zastávke, v blízkosti parkoviska

Obchodného domu N. využil moment, keď poškodený G. G., ktorý bol pod vplyvom alkoholu zaspal a
odcudzil mu mobilný telefón značky Y.-XXX, R.: XXXXXXXXXXXXXXX spolu s baterkou a
M. kartou T-Mobile v hodnote 100 eur, striebornú retiazku s príveskom v hodnote 50 eur a strieborný
náramok v hodnote 20 eur, ktoré veci mal poškodený na sebe a telefón mal na zemi pri nohách,
čím spôsobil G. G. škodu odcudzením 170 eur,

9)

v presne nezistenom čase v období od 15.09.2012 do 17.09.2012 v B., zo spálne bytu na G. ulici číslo
X/X odcudzil poškodenej W. N. platobnú kartu VÚB, a.s. k jej osobnému účtu, číslo XXXXXXXXXX/

XXXX, s kartou následne dňa 17.09.2012 o 21.03 hodine bez jej súhlasu vykonal výber sumy 200
eur v bankomate na Z. ceste číslo XX v B., čím spôsobil poškodenej W. N. škodu 200 eur.

Okresný súd u obžalovaného B. K. podľa § 44 Tr. zák. za skutok pod bodom 1 upustil od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na uložený trest rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn.3T/197/2006

zo dňa 06.02.2007, kde bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Zároveň okresný súd u obžalovaného B. K. za skutok pod bodom 3 upustil od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn.2T/206/2012 zo dňa
10.12.2014, kde bol obžalovanému uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok

so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol zrušený výrok o treste v
rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn.1T/146/2014.

Obžalovaný B. N. za skutky pod bodmi 1, 4, 7, 8 a 9 bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr.

zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu v Prievidzi, sp.zn.0T/109/2012 zo dňa 21.12.2012, ktorý prevzal dňa 21.12.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 05.01.2013 ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Ďalej za skutok pod bodom 6 bol obžalovaný B.

N. odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § písm. h/, m/ Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil
výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp.zn.0T/15/2013 zo dňa 24.02.2013, ktorý

prevzal dňa 24.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2013 ako aj ďalšie rozhodnutia naň
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Ďalej bol
obžalovaný B. N. za skutok v bode X odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., §
41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený podľa

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42
ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín,
sp.zn.6T/148/2014 zo dňa 16.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2014, ako aj ďalšie
rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad.

Obžalovaný V. O. bol odsúdený podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 15 mesiacov.

Súčasne rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.1T/204/2012 zo dňa 25. mája 2017 bol
obžalovaný B. K. oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza
sp.zn.1Pv/211/2011 zo dňa 12.09.2012 právne posúdený ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr.
zák. č.140/1961 Zb. v znení zákona č.227/2005 Z.z., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

-dňa 15.09.2005 o 17.30 hodine na terase Pohostinstva „Y.“ v K. W. v B. pristúpil k poškodenému G. N. a
hrozbamizabitímžiadalodneho23,24Eur,poškodenýzostrachuzobžalovanéhomupeniazeodovzdal,
po čom obžalovaný poškodenému z rúk vytrhol horský bicykel značky O. a odišiel s ním na neznáme
miesto, bicykel poškodenému následne nevrátil, čím poškodený G. N. utrpel škodu 56,43 Eur.

Okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému B. N. povinnosť nahradiť spoločnosti I.,
a.s. škodu vo výške 29,89 Eur, poškodenému B. L. škodu vo výške 10,-Eur, poškodenej W. N. škodu
vo výške 200,-Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodeného B. L. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený G. N. s nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v zákonnej lehote ho
napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) v neprospech
obžalovaného V. O. čo do výroku o treste, v neprospech obžalovaného B. N. čo do výrokov o trestoch

a v neprospech obžalovaného B. K. čo do výroku o oslobodení spod obžaloby sp.zn.1Pv/211/11.

V písomných dôvodoch svojho odvolania prokurátor namietol vo vzťahu k obžalovanému V. O., že
mu okresný súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladomna skúšobnú dobu 15 mesiacov, ktorý je podľa názoru prokurátora neprimerane mierny. Trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace je na dolnej hranici trestnej sadzby určenej v zmysle § 231 ods. 1 Tr.
zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, kedy išlo k rôznorodú trestnú činnosť

podľa názoru prokurátora nebolo na mieste uložiť obžalovanému V. O. tak mierny trest. Pokiaľ ide o
obžalovaného B. N. okresný súd ukladal viacero súhrnných trestov odňatia slobody, avšak pri každom
uloženom treste mu bola zohľadnená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Dôvodom
podania odvolania v neprospech obžalovaného B. N. je nesprávna aplikácia poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Len samotné vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

nie je dostatočným dôvodom na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Predmetné
vyhlásenie nebolo jediným a ani rozhodujúcim dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného za stíhané
skutky. Vo veci nebolo zistené žiadne aktívne konanie obžalovaného, ktorým by stíhaný skutok alebo v
danomčasemožnúdôkaznúnúdzuodstránilanapomoholtakskutokobjasniťdotejmiery,abymohlobyť
o ňom rozhodnuté. Prokurátor má za to, že okresný súd nesprávne priznal obžalovanému aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Nedôvodné priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti zmenilo vzájomný

pomer k priťažujúcim okolnostiam a tým aj určenie trestnej sadzby, z ktorej okresný súd vychádzal pri
ukladaní trestu. Navyše obžalovaný ku skutku v bode 9 rozsudku na hlavnom pojednávaní svoju vinu
neuznal a urobil k nemu vyhlásenie, že je nevinný. Zmena jeho postoja na hlavnom pojednávaní dňa
25.05.2017 je odôvodnená už vykonanými dôkazmi, ktoré ho z obžalovaného skutku usvedčovali. Pri
ukladaní trestov obžalovanému B. N. malo byť prihliadnuté len na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. l/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a trestnú sadzbu určiť
podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Na základe takéhoto nedôvodného postupu okresného súdu sú všetky tresty
uložené obžalovanému svojou výmerou mimo (pod dolnú hranicu) trestnej sadzby, ktorá by sa na danú
vec inak vzťahovala. Vo vzťahu k obžalovanému B. K. súd rozhodol o skutku lúpeže tak, že ho spod
obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por. K tomu záveru okresný súd poukázal na výpovede

svedkov G. Z., G. Z., pričom poškodenému G. N. okresný súd neuveril. K tomu prokurátor poukázal
na rozpor vo výpovediach svedka G. Z. a G. Z. o prítomnosti svedka G. Z. na mieste skutku v čase
jeho spáchania. Prokurátor má za to, že uvedený rozpor potom spochybňuje dôveryhodnosť výpovede
svedka G. Z. aj o samotnom priebehu žalovaného skutku. Poukázal v tejto súvislosti na to, že svedok bol
na mieste v čase skutku „v partii“ s obžalovaným B. K.. Naproti tomu poškodený v prípravnom konaní

jednoznačne opísal konanie obžalovaného hoci následne z dôvodu jeho zdravotného stavu sa k veci
na hlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť. Okresný súd podľa názoru prokurátora nemal vyhodnotiť ako
pravdivú výpoveď svedka Z., ktorý bol v danom čase v bližšom kamarátskom vzťahu s obžalovaným B.
K. ako s poškodeným. Hoci bola prečítaná výpoveď poškodeného z prípravného konania nebola súdom
vyhodnotená ako pravdivá a pre abstinenciu ďalších dôkazov a s ohľadom na výpovede svedkov O., Z.,

J., ktorým súd uveril a považoval ich výpovede za pravdivé. Svedkovia O. a Z. sa k stíhanému skutku
nevedeli vyjadriť, dokonca svedok Z. na danom mieste podľa svojej výpovede ani nebol. Vzhľadom na
tieto skutočnosti nebolo na mieste oslobodenie obžalovaného B. K. spod obžaloby za predmetný skutok
lúpeže. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/,
písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti uloženého trestu vo vzťahu k obžalovaného B. N. a vo

vzťahu k obžalovanému V. O. a podľa § 322 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovaným prísnejšie tresty odňatia
slobody bez použitia ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. Vo vzťahu k obžalovanému B. K. prokurátor
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti jeho
oslobodenia spod obžaloby pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č.140/1961 Zb. a
podľa § 322 ods. 1 Tr. zák. vrátil v uvedenej časti vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný B. N. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľa, že vo všeobecnosti nie je
možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pokiaľ obžalovaný urobí vyhlásenie

v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a priznal sa súčasne k spáchaniu skutkov v prípravnom konaní
ak súčasne nenapomohol skutok objasniť aktívnym konaním v čase dôkaznej núdze. Zo samotnej
formulácie tejto poľahčujúcej okolnosti v Trestnom zákone je zrejmé, že sa nevyžaduje na jej aplikáciu
napríkladúplnéobjasnenietrestnejčinnosti,urobenieoznámeniaospáchanítrestnejčinnostiapodobne.
Takéto konanie páchateľa je napokon inou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 ods. 1 písm. m/

Tr. zák. Podľa názoru obhajcu obžalovaného je správne aplikovanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
ods. 1 písm. n/ Tr. zák. aj v prípade ak priznanie páchateľa bolo jedným z významných dôkazov pri
objasňovaní trestnej činnosti. Okresný súd mu preto správne priznal túto poľahčujúcu okolnosť a pri
ukladaní trestu vychádzal z vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pokiaľ by uskutku pod bodom 9 napadnutého rozsudku nemohla byť priznaná uvedená poľahčujúca okolnosť vo
vzťahu k súhrnnému trestu za skutky pod bodmi 1, 4, 7, 8, 9 rozsudku je podľa jeho názoru správne a
zákonné na mieste použiť aj zmierňujúce ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., a to s prihliadnutím

na okolnosti prípadu, najmä uplynutie doby 5 rokov od spáchania predmetných skutkov, respektíve
doby 12 rokov od spáchania skutku pod bodom 1 rozsudku, ktoré doby treba vzhľadom na pomerne
jednoduchétrestnéčinyposkutkovejstránkevtejtovecipovažovaťajsprihliadnutímnajudikatúrusúdov
Slovenskej republiky a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu za neprimerané na
objasnenie a prejedanie veci. Dĺžka tejto doby je preto aj dôvodom na zníženie sankcie inak hroziacej

páchateľovi, pokiaľ by trestná činnosť bola rozhodnutá na primeranej dobe. Obžalovaný B. N. z vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietol, respektíve alternatívne navrhol, aby v prípade zrušenia výroku o treste v jeho prípade
postupoval odvolací súd v zmysle dôvodov jeho vyjadrenia a uložil mu s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.
tresty odňatia slobody v rovnakej výmere ako mu boli uložené napadnutým rozsudkom.

K vyjadreniu obžalovaného B. N. ku odvolaniu prokurátora sa prokurátor do konania nariadeného
verejného zasadnutia krajského súdu, bližšie písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby krajský súd rozhodol
v súlade s petitom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného B. N. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby krajský súd odvolanie
prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol, respektíve alternatívne uložil obžalovanému
tresty odňatia slobody v rovnakej výmere ako mu boli uložené v napadnutom rozsudku s použitím § 39
ods. 1 Tr. zák.

Obhajca JUDr. Gabriel Olšovský v konečnom návrhu krajského súdu navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť pre absenciu materiálneho dôvodu, nakoľko poškodený G. N. na hlavnom
pojednávaní svoju výpoveď z prípravného konania nepotvrdil.

Obžalovaný V. O. na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje toho čo sa stalo a odvtedy vedie riadny život.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 6. júna 2018. Na verejnom

zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k oslobodeniu obžalovaného B. K. z trestného činu
lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal

kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového
stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods.
12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové
zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného B. K., o výpoveď svedka G. N., ktorý má i procesné
postavenie poškodeného, o výpovede svedkov Z. N., G. Z., B. J., V. O., G. Z. a o relevantné listinné

dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal na vykonané
dôkazy a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného B. K. spod

obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza č.1Pv/211/2011. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom
vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy
a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne
a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.Je potrebné zdôrazniť, že poškodený G. N. pre úraz hlavy na hlavnom pojednávaní okresného súdu
si nepamätal okolnosti skutku a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný

B. K. od samého začiatku popieral, že by od poškodeného G. N. pýtal nejaké peniaze a aj to, že by
mal násilím zobrať poškodenému horský bicykel v pohostinstve. Verziu obžalovaného potvrdil vo svojej
výpovedi svedok G. Z., ktorý jednoznačne poprel, že by obžalovaný pýtal od poškodeného peniaze a
že by násilím poškodenému odobral bicykel. Taktiež je potrebné zdôrazniť výpoveď svedka Z. N.- brata
poškodeného, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že v čase skutku mu brat povedal len toľko, že mu

neznáma osoba odcudzila bicykel, ktorý mal odložený, nehovoril nič o tom, že by sa mu niekto vyhrážal,
respektíve že by mu niekto zobral násilím peniaze, respektíve bicykel.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, tak toto smeruje najmä do iného hodnotenia dôkazov ako ich
vyhodnotil okresný súd. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver

o oslobodení obžalovaného B. K. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza č.1Pv/211/2011
dostatočnezdôvodnil.Krajskýsúdsasozisteniamiazávermiokresnéhosúdustotožnil,pretohodnotenie
jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Okresný súd správne a náležite
zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného B. K..

Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o

mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné

presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z

hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za
náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti
dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje,
avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom

dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba
rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd
a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne

závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný
súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa

§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Krajský súd ako súd odvolací nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov
a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom
vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického
konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej

veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal
všetkýmivovecikontradiktórnymspôsobomvykonanýmidôkazmiatietosprávnevyhodnotilpodľazásad
uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom,
lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.K namietanému výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému V. O. krajský súd uvádza, že skutok v bode
1 bol správne právne kvalifikovaný ako trestný čin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.

2, § 202 ods. 1 Tr. zák. č.140/1961 Zb. v znení zákona č.227/2005 Z.z., pri ktorom zákon ustanovuje
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 0 až 3 roky. Skutok v bode 2, ktorý sa obžalovanému
V. O. kladie za vinu bol správne právne kvalifikovaný ako pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.33/2011 Z.z., pri ktorom zákon ustanovuje trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere od 0 do 3 rokov.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému V. O. správne zistil dve poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Rovnako správne nezistil ani
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. Odvolací súd žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému V. O. nezistil.

Krajský súd dospel k záveru, že úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 3
mesiace, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou vo výmere 15 mesiacov zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a
zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov

i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného V. O. spoločnosťou.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom prokurátora uvedeného v jeho odvolaní, podľa ktorého by mal byť

trest uložený obžalovanému V. O. okresným súdom neprimerane mierny. V súvislosti so skutkom v bode
1 je potrebné nad rámec úvah okresného súdu dodať, že tento skutok bol spáchaný dňa 13.01.2005,
teda pred viac ako 12 rokmi od vyhlásenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý bol vyhlásený
dňa 25.05.2017 a skutok v bode 2 bol spáchaný koncom mesiaca máj 2011, teda pred 6 rokmi od
vyhlásenia rozsudku okresného súdu. Bolo preto namieste zohľadniť i v súlade s judikatúrou Ústavného

súdu Slovenskej republiky a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu dĺžku trestného
konania do výšky ukladaného trestu odňatia slobody vo vzťahu k obžalovanému V. O..

Pokiaľ ide o ukladanie druhu a výmery trestu obžalovanému B. N. (skutky pod bodmi č. 1, 4, 5, 6, 7, 8 a
9), okresný súd správne obžalovanému B. N. ukladal tri samostatné súhrnné tresty (pri prvom súhrnnom

treste- súhrnný trest za skutky v bodoch 1, 4, 7, 8 a 9 vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu
Prievidza, sp.zn.0T/109/2012 zo dňa 21.12.2012, ktorý prevzal dňa 21.12.2012, pri druhom súhrnnom
treste- súhrnný trest za skutok v bode 6 vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Prievidza,
sp.zn.0T/15/2013 zo dňa 24.02.2013, ktorý mu bol doručený dňa 24.02.2013 a pri treťom súhrnnom
treste- súhrnný trest za skutok v bode 5 vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín,

sp.zn.6T/148/2014 zo dňa 16.12.2014).

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne zistil na strane obžalovaného B. N. dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Rovnako správne zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., teda že obžalovaný
spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Krajský súd žiadne iné poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti nezistil.

Nepodmienečné súhrnné tresty odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 14 mesiacov, vo

výmere 8 mesiacov a vo výmere 12 mesiacov aj podľa záverov krajského súdu zodpovedajú všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňujú
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov i zistené
pomery obžalovaného B. N. a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným

vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného B. N. spoločnosťou. Krajský súd dospel k záveru, že
tresty uložené obžalovanému B. N. sú zákonné, primerané a spravodlivé.Rovnako správne sú výroky o spôsobe výkonu jednotlivých súhrnných trestov odňatia slobody. Pri prvom
súhrnnom treste okresný súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil obžalovaného V. O. do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pri druhom súhrnnom treste okresný súd v

súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a pri treťom súhrnnom treste okresný súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ prokurátor vo svojom odvolaní namieta nesprávne priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
krajský súd vo viacerých svojich rozhodnutiach už judikoval, že vyhlásenie o vine obžalovaného
a jeho prijatie súdom je potrebné považovať i za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.
zák. (v tejto súvislosti poukazujem na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/70/2015,
sp.zn.23To/22/2016 ako i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa
25.10.2016 a taktiež na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017
pod č.44). Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že
vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania
z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom

pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 257 ods. 5 Tr. por., po priznaní obžalovaným sa
postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 m, to je že pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a
uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi
napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,
dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone. Krajský súd nezistil dôvody na
zmenu a ani dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, nepovažoval odvolacie námietky prokurátora
za opodstatnené, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.