Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214257
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217214257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, konajúc JUDr. Michalom Gallom, proti žalovanému: P.
N., L.. XX. XX. XXXX, J.P. J. XXXX/XX, XXX XX K. D., o zaplatenie 877,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 637,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 637,06 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 45,24%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť 877,20 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom nesplatenej pôžičky.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 25. 05. 2013 Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.020 eur. Žalovaný
sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume

22,87 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 19. 07. 2014. Pôžička bola poskytnutá
žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 25.05.2013 zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 525,30
eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v
sume 8,75 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 31,62
eur. Žalovaný sa touto zmluvou - okrem iného - zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu

s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 382,94
eur.Celkovýdlhžalovanéhoprestavujesumu877,20eur.Žalobcasiuplatnilzároveňajúrokzomeškania
vo výške 5% zo sumy 877,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Súd zverejnil dňa 24.04.2018 na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje

po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný
sa k návrhu písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal

dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 25.05.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru z
25.05.2013, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom splátok a úhrad, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
4. Spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.05.2013

zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalovanému vo výške 1.020 eur, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 146,88 eur
(22,38% úrok) a poplatok 205,02 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť celkovú čiastku 1.371,90 eur v 60
týždenných splátkach vo výške 22,87 eur, s poslednou splátkou 22,57 eur, termín splatnosti poslednej
splátky a konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy. V
Zmluve je uvedená RPMN 70,38 % a priemerná RPMN 48,52 %. Súčasne so zmluvou o úvere bola v ten

istý deň uzatvorená na samostatnej listine aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný
zaviazal za službu spočívajúcu v prevzatí splátok úveru v hotovosti zaplatiť 525,30 eur v 60 splátkach
vo výške 8,75 eur (poslednej vo výške 9,05 eur) splatnými spolu so splátkami úveru. Žalovaný zaplatil
na splátkach úveru 382,94 eur.
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka proti žalovanej postúpená na

žalobcu; postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanej postupcom listom zo dňa 16.12.2016.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
9. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.
10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná

dôvodne. Predmetná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľským úverom
v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca ako dodávateľ poskytol
žalovanému, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa),
finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj
úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu,

že ide o záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či zmluva, ktorú sporové
strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.
14. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedené, že
termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, takto uvedený

konečný termín splatnosti úveru však podľa názoru súdu nie je jednoznačný údajom, na základe ktorého
spotrebiteľ môže bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru.
V súvislosti s touto formuláciou je potrebné, aby spotrebiteľ odpočítaval jednotlivé týždne a otázka môže
vyvstať aj v tom, či siedmy deň 60. týždňa znamená v poradí siedmy deň (t.j. nedeľu), alebo je týmmienený siedmy deň počítaný iným spôsobom, a to v súvislosti s ustanovením o splatnosti jednotlivých
splátok (prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy; splatnosť každej ďalšej splátky
nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky). Súd zastáva názor, že právnemu

predchodcovi žalobcu pritom nič nebránilo, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol jednoznačným
spôsobom, ktorý nevzbudzuje akékoľvek pochybnosti o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru.
Súd preto zastáva názor, že v zmluve nie je termín konečnej splatnosti riadnym spôsobom uvedený.
15. Okrem toho podľa názoru súdu v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, táto je uvedená v
neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi
spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,
okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných

podmienok. V danej veci vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu,
ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení úveru, vo výške 525,30 eur. Súdu je z jeho
činnosti (z iných konaní o nárokoch z obdobných zmlúv o zabezpečení splátok úveru uzavretých so
spoločnosťou Provident Financial, s.r.o.) známe, že pri uzavretí zmluvy o úvere dlžníkovi nebola daná
možnosť výberu spôsobu splácania úveru, automaticky musel podpísať aj zmluvu o zabezpečení úveru.

Z toho potom vyplýva, že aj suma 525,30 eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Výška RPMN potom
je 507,39 % a nie 70,38 %, ako je uvedené v zmluve. Na základe uvedeného teda vyplýva, že v zmluve
nie sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa § 11
ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Keďže súd vyhodnotil úver ako bez úrokov a bez poplatkov, nepatrí žalobcovi žiadna suma nad
rámec reálne poskytnutého úveru jednak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež ani zo zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, pretože zmluva o zabezpečení splátok úveru je akcesorickou vo vzťahu k
samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
17. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný od právneho predchodcu žalobcu obdržal sumu

1.020 eur a, keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanému vznikla povinnosť
zaplatiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 1.020 eur. Nesporným v konaní je aj to, že žalovaný uhradil
sumu 382,94 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná len v časti
neuhradenej úverovej istiny vo výške 637,06 eur. Žalovaný sa dostala do omeškania, keď výška úroku
z omeškania k uvedenému dňu bola 5%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 5 % zo sumy 637,06 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia. Preto súd v tejto časti
rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku.
18. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1

CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 45,24%,
a to podľa pomeru úspechu v spore (72,62% : 27,83%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval
len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).