Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111234399
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8111234399.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 360 622 35, právne zastúpená
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
proti žalovanému L.. U. Z.D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX V., o zaplatenie 10.421,07 € s
prísl., o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C 119/2012-211
zo dňa 24.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok prvoinštančného súdu č.k. 9C 119/2012-211 zo dňa 24.3.2016 v zamietavom výroku a

vo výroku o trovách konania tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.921,07 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 29.7.2012
do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 29.7.2012 až do zaplatenia, a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 663,03 eur do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10.421,07 eur

s prísl. Pôvodne príslušenstvo uplatnil vo výške 9,25 % ročne zo žalovanej sumy od 16.11.2011 do
zaplatenia.
V priebehu prvoinštančného konania rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C 119/2012-98 zo dňa
11.11.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/41/2014-116 zo dňa 20.3.2014
bol právoplatne čiastočne nárok na úhradu príslušenstva zamietnutý, a to v rozsahu nad sumu 8,75 %
ročne a nad obdobie od 29.7.2012 až do zaplatenia.
Predmetom konania preto ostalo už len uhradenie istiny 10.421,07 eur s 8,75 % úrokom z omeškania

od 29.7.2012 do zaplatenia.

3. Uvedená uplatnená suma pozostáva z nároku žalobcu na náhradu za vyplatené dôchodkové dávky
poškodenému K. B. za obdobie január 2009 až apríl 2009 v sume 1.666,53 eur, ďalej ako náhrada zavýplatu dôchodkových dávok K. B. za obdobie od januára 2010 do apríla 2010 v sume 1.716,89 eur,
ďalej náhrada za stratu na zárobku poškodenému K. B. za obdobie júla 2006 do júna 2009, priznanú
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C 611/2000 zo dňa 7.9.2011 vo výške 4.453,80

eur a ďalej náhrada straty na zárobku poškodenému K. B., priznaná za júl 2009 až október 2011
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C 611/2000 zo dňa 7.9.2011 po zohľadnení
príslušnejvalorizácievrozsahu4.020,80euraanáhradastratynazárobkupoškodenémuK.B.,priznaná
za november 2011 rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C 611/2000 zo dňa 7.9.2011
po zohľadnení príslušnej valorizácie v sume 146,17 eur. Celkovo vyplatený nárok predstavuje 12.004,27

eur, z ktorého si žalobca uplatnil 10.421,07 eur z dôvodu, že žalovaný v čase dopravnej nehody viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Preto žalobcovi vznikol podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.
423/1991 Zb. nárok voči žalovanému na náhradu poisteného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho
vyplatil.
Žalovaný požiadal o zmiernenie tvrdosti uplatneného nároku vo vzťahu k výške z dôvodu, že jeho
príjmom je invalidný dôchodok vo výške 381,40 eur a nie je schopný pokryť si ani vlastnú réžiu. Naviac,

musí platiť výživné na maloletú dcéru. Poukázal na to, že v predchádzajúcich rozsudkoch si žalobca
uplatnil len regres v rozsahu 5 %, nie však vo výške 100 %.
Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 1T 292/95, keď dňa 4.5.1994 po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov viedol motorové vozidlo, v dôsledku nesprávnej a neskorej reakcie zrazil v ľavej

časti pravého jazdného pruhu idúceho chodca, ktorý utrpel vážne zranenia. Dychovou skúškou bolo
zistené požitie alkoholu v rozsahu najmenej 1 promile.
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6C 1319/96-114
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť poškodeným peňažnú sumu. Týmto rozsudkom bola zároveň určená
zodpovednosť žalovaného na spôsobení poškodenia zdravia K.Á. B. v rozsahu 75 % a spoluzavinenie

K. B. bolo určené na 25 %.
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C 116/2000 žalovaný bol zaviazaný platiť K.
B. od 1.7.2009 do budúcna mesačnú rentu vo výške 139,35 eur podliehajúcu valorizácii.
Žalovaný bol Sociálnou poisťovňu, pobočka Komárno vyzvaný na zaplatenie škody vo výške 1.666,53
eur ako náhrady dôchodkových dávok vyplatených K. B. za obdobie od 18.1.2009 do 17.1.2010. Táto

suma predstavuje 75 % z vyplatenej sumy 2.222,04 eur. Okrem toho Sociálna poisťovňa vyzvala
žalovaného na náhradu za sumu vyplatených dôchodkových dávok K. B. za obdobie od 18.1.2010 do
17.1.2011 vo výške 1.716,89 eur, čo predstavuje 75 % z pôvodne vyplatenej sumy 2.289,19 eur.
Okrem toho K. B. bola vyplatená renta za obdobie od júla 2006 do júna 2009 vo výške 4.453,80 eur,
úrazová renta za obdobie od júla 2009 do októbra 2011 vo výške 4.020,88 eur a za november 2011 bola

vyplatená dňa 25.10.2011 úrazová renta vo výške 146,17 eur. Žalobca ďalej oznámil žalovanému, že z
celkovej vyplatenej sumy 12.004,27 eur si uplatňuje sumu 10.421,07 eur.
Prvoinštančný súd ďalej zistil z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/200/2010-94, že žalobca si
voči žalovanému uplatnil regres vo výške 5 % z vyplateného poisteného plnenia vo výške 16.357,48
eur, čo predstavovalo 817,87 eur.

Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 28 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z., vychádzal z ust. § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. a aplikoval ust.s § 826 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k úrokom
z omeškania aplikoval ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Skonštatoval,
že v prejednávanej veci poisťovňa má osobitný priamy nárok proti poistenému na vrátenie vyplateného
plnenia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. za presne stanovených podmienok. Citované

zákonné ustanovenie je lex specialis vo vzťahu medzi poisteným a poisťovňou v oblasti zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla proti všeobecnej úprave
zmluvného poistenia, ktoré je uvedené v ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poisťovňa môže s
úspechom uplatňovať právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak poistený spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol

zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného
zákazom viesť motorové vozidlo. V priebehu konania žalobca prvoinštančnému súdu uviedol, že v
minulosti si uplatnil voči žalovanému nárok z vyplateného plnenia poškodenému len sumu 5 %, čo sa
stalo iba omylom.
Prvoinštančný súd aplikoval ust. § 826 Občianskeho zákonníka s tým, že poisťovateľ má svoje postihové

právo s poukazom na dikciu zákona o primeranej náhrade primerane znížiť v závislosti od osobných,
zárobkových a majetkových pomeroch poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode. Uplatnenie
tohto nároku proti poistenému má plniť výchovný účel, nie existenčne ohroziť poisteného. Ak bypoisťovateľ uplatnil postih v plnej výške vyplatených súm, poistenie zodpovednosti by stratilo svoj
zmysel.
Prvoinštančný súd prihliadol predovšetkým na sociálnu situáciu škodcu, ktorého jediným príjmom je

invalidný dôchodok vo výške 381,40 eur, pričom má vyživovaciu povinnosť k dcére U.. Mal za to, že
primeraná náhrada v danom prípade zodpovedá sume vo výške 500 eur.
Prvoinštančný súd, pokiaľ ide o úroky z omeškania nad sadzbu 8,75 % ročne, právoplatne zamietol v
rozsudku zo dňa 11.7.2013. Pokiaľ sa týka momentu uplatneného nároku na úroky z omeškania, zistil,
že výzva na úhradu s dátumom vyhotovenia 2.11.2011 nebola žalovanému doručená, pretože mu bola

zasielaná na adresu X. XXXX/X, P., na ktorej sa už nezdržiaval a táto zásielka bola vrátená späť. Potom
pri určovaní splatnosti uplatneného nároku prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho
zákonníka a moment omeškania stanovil v prvý deň po tom, čo bol veriteľom žalovaný požiadaný o
plnenie. Tento deň je potrebné považovať za deň doručenia platobného rozkazu spolu s prílohami, ktoré
boli žalovanému doručené dňa 27.7.2012. Žalovaný mal teda platiť dňa 28.7.2012. Pokiaľ tak neurobil,
dňa 29.7.2012 sa dostal do omeškania, kedy výška úrokov z omeškania predstavovala 8,75 % ročne.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal s poukazom na to, že
výška priznanej istiny bola určená úvahou súdu, nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktoré trovy
presne vyčíslil na 663,03 eur.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým

súd žalobu zamietol. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré v danom výroku nepovažuje
žalobcazavecnesprávne,nakoľkoznížiťuplatnenýnárokžalobcuvdanomprípadenášprávnyporiadok
neumožňuje. Žalobca si uplatňuje nárok podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. z dôvodu, že
žalobca spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu. Žalobe bolo čiastočne vyhovené. Čiastočne bola žaloba
zamietnutá, keď aplikoval prvoinštančný súd ust. § 826 Občianskeho zákonníka. Uvedené zákonné

ustanovenie nie je aplikovateľné v danom prípade na daný právny vzťah, pretože ide o všeobecné
ustanovenie vo vzťahu k špeciálnemu ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb.
Uplatnený nárok nie je možné znížiť priamou aplikáciou ust. § 826 Občianskeho zákonníka. Je potrebné
vychádzať prísne zo špeciálneho ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Krajský súd ak zotrvá na
svojom predchádzajúcom stanovisku o potrebe aplikácie ust. § 826 Občianskeho zákonníka vo vzťahu

k ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb., je potrebné, aby pripustil možnosť dovolania.
Žalobca poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Prešove v podobnej veci, kde nárok
uplatnený z tých istých dôvodov, bol im priznaný v plnom rozsahu.
Pokiaľ však súd by bol toho názoru, že je namieste aplikácia ust. § 826 Občianskeho zákonníka,
v takom prípade uplatnený nárok vo výške 10.421,07 eur bol uznaný len čo do sumy 500 eur s

prísl.. Prvoinštančný súd však pri aplikácii moderačného práva nepostupoval správne a náhradu znížil
spôsobom, ktorý nie je preskúmateľný a je neodôvodnený. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil a žalobe vyhovel. Uplatnil si trovy konania.

5. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku o

trovách konania, kde bol toho názoru, že výška náhrady trov konania nie je v súlade so skutočnosťou,
že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2012 bolo žalovanému priznané oslobodenie od
platenia súdneho poplatku nad sumu 50 eur.

6. K tomuto odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý žiadal, aby odvolanie

žalovaného bolo považované za nedôvodné a aby bol rozsudok v tejto časti výroku prvoinštančného
rozsudku potvrdený. Skutočnosť, že žalovanému bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho
poplatku neznamená, že bude oslobodený od platenia trov konania účastníkovi, ktorý bol v konaní
úspešným.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 470 CSP a § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, podľa § 385 CSP
na nariadenom pojednávaní a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nie je správne. Keďže neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie,
ale ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd podľa § 388 v zamietavom výroku a v

súvisiacom výroku o trovách konania zmenil napadnutý rozsudok a v zamietavej časti žalobe vyhovel.

7. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie a skutkovo dospel k rovnakým záverom ako
prvoinštančný súd.Zástupkyňa žalobcu na žalobe trvala a namietala možnosť zníženia uplatneného nároku moderačným
oprávnením súdu.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súhlasil, aby odvolací súd

konal v jeho neprítomnosti.

8. Predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991
Zb. na náhradu poisteného plnenia alebo jeho časti, ktoré bolo vyplatené poškodenému K. B. žalobcom.
Žalobca dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný vyplatil v prospech poškodeného K. B. sumu 12.004,27 eur,

ktorá zodpovedá sume 2.222,04 eur ako výplatu dôchodkových dávok za obdobie od januára 2009 do
apríla 2009, ďalej sumu 2.289,19 eur ako vyplatené dôchodkové dávky za obdobie od januára 2010 do
apríla 2010. Okrem toho bolo vyplatené poškodenému aj 4.453,80 eur ako náhrada za stratu na zárobku
za obdobie od júla 2006 do júna 2009, strata na zárobku vo výške 4.020,80 eur za obdobie od júla
2009 do októbra 2011 a strata na zárobku za obdobie november 2011 vo výške 146,17 eur. Celkovo
poškodenému bola vyplatená suma 12.004,27 eur.

Už pri uplatňovaní nároku si žalobca voči žalovanému uplatnil vo vzťahu k náhrade za vyplatené
dôchodkové dávky pri každom jednom prípade sumu len v rozsahu 75 %, teda sumu 1.666,53 eur a
1.716,89 eur. Zvyšné nároky z titulu straty na zárobku si uplatnil v plnej výške. Teda spolu nárok žalobcu
predstavuje 10.421,07 eur.
Bolo zistené, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 1T 292/95 uznaný

vinným zo spáchania trestného činu, pri ktorom pod vplyvom alkoholu spôsobil K. B. dňa 5.11.1994
škodu na zdraví. V rozsudku č.k. 6C 1319/96-114 Okresného súdu Vranov nad Topľou bolo rozhodnuté
o nárokoch poškodených a aj K. B.L. na náhradu škody, kde miera zodpovednosti žalovaného voči K.
B. bola stanovená v rozsahu 75 % a miera zodpovednosti K. B. v rozsahu 25 %. V minulosti si žalobca
voči žalovanému uplatnil nárok na regres vo výške 5 %, a to z pôvodne vyplatenej sumy 16.357,48 eur

s prísl., kde si žalobca uplatnil len sumu 817,87 eur.
V priebehu prvoinštančného, ale aj odvolacieho konania žalovaný namietal mieru zavinenia za vzniknutú
škodu žalobcovi, keď poukazoval na to, že v minulosti bola zistená spoluzodpovednosť K. B. v rozsahu
25 % a ďalej poukázal na to, že v minulosti v obdobnej veci si z titulu regresu žalobca neuplatnil celú
vyplatenú sumu, ale len sumu v rozsahu 5 % podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb.

Je pravdou v tejto veci, že odvolací súd v svojich zrušujúcich uzneseniach č.k. 17Co 41/2014-116
a v uznesení č.k. 17Co/157,158/2015-195 nariadil prvoinštančnému súdu v danej veci aplikovať
ust. § 826 Občianskeho zákonníka a s poukazom na námietku žalovaného pristúpiť k moderácii
uplatneného regresného nároku žalobcu. Prvoinštančný súd viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu v poslednom preskúmavanom rozsudku tak vykonal a úvahou dospel k záveru o dôvodnosti

uplatneného nároku v rozsahu 500 eur.
Odvolací súd s poukazom na existujúcu už ustálenú súdnu prax a na právny názor vyslovený v náleze
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 653/2015-33 (ústavný súd poukázal na právny názor iného súdu v
obdobnej veci), dospel k záveru, že záväzný pokyn uložený prvoinštančnému súdu aplikovať ust. §
826 Občianskeho zákonníka nebol správny a je potrebné vec posúdiť podľa špeciálneho zákonného

ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. bez toho, aby bolo prípustné znížiť rozsah
uplatneného nároku žalobcom.
V danom prípade s poukazom na ust. § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné na právny
vzťah, ktorý vyplýva z uplatneného nároku, aplikovať právny predpis platný do nadobudnutia účinnosti
nového zákona č. 381/2001 Z.z., a postupovať podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. Podľa ust. § 28 ods. 3

zákona č. 381/2001 Z.z. všetky práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, ktoré vznikli zo zákonného
poistenia, prešli na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a v mene a na účet Slovenskej kancelárie
poisťovateľov ich uplatňuje Slovenská poisťovňa, od 1.1.2003 ide o Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Bratislava. Žalobca vyplatil poškodenému z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla celkovo sumu 12.004,27 eur. Túto sumu má právo uplatniť si podľa § 11 ods. 1

písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb., podľa ktorej poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu
úmyselne, alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,3
promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. Poisťovňa
má právo na náhradu týchto súm maximálne do výšky 12.004,27 eura. Výška uplatnenej náhrady

je limitovaná výškou vyplateného plnenia z dôvodu poistnej udalosti. Je len na poisťovateľovi, či sa
rozhodne uplatniť si náhradu všetkých vyplatených súm spolu vo výške 12.004,27 eur, alebo podľa
vlastného uváženia upustí, alebo čiastočne alebo úplne nebude žiadať podľa vyhlášky č. 423/1991
Zb. uplatnený nárok. Uvedené je len na zvážení poisťovateľa. V danom prípade bolo vecou žalobcu,že v prípade vyplatených dôchodkových dávok si uplatnila nižšiu sumu, než reálne vyplatila (len 75
% z vyplatených súm), a pri úhradách za stratu na zárobku si uplatnila nárok v plnej výške. Ani súd
nemôže pri tom, keď stanoví výšku regresného nároku žalobca, aplikovať ust. § 450, alebo § 826

Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii ust. § 826 Občianskeho zákonníka ide o samostatný originálny
nárok poisťovateľa a takisto aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody (§ 450 OZ). Samostatne stojí aj
nárok na náhradu za regres, teda nárok, ktorý priamo vyplýva z ust. § 11 vyhlášky č. 423/1991 Zb.
ako špeciálneho zákonného ustanovenia. Pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia, ktoré nie je možné
kombinovať s aplikáciou § 826 Občianskeho zákonníka. Preto s poukazom na vykonané dokazovanie

a s poukazom na právny názor odvolacieho súdu odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobcu
za dôvodné a také, ktoré spôsobili po nariadenom pojednávaní zmenu napadnutej časti rozsudku
prvoinštančného súdu a vyhovenie uplatnenému nároku žalobcu v plnom rozsahu v zamietavom výroku
prvoinštančného rozsudku podľa § 388 CSP.

9. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1, 2

CSP. Priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Odvolanie žalovaného vo vzťahu k trovám konania považuje odvolací súd za nedôvodné. Okolnosť,
že žalovaný bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov v rozsahu nad 50 eur neznamená, že stráca
zodpovednosť za vzniknuté trovy v tomto spore.

11. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančného súdu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.